Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Darina Legerská
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/7/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112210738
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112210738.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členov
senátu JUDr. Natálie Čekanovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: DATARECOVERY, s.r.o.
so sídlom Ružinovská 1, Bratislava, IČO: 44 392 001, zast. Mgr. S. C., advokátom, J. X., N..D. XX,
XXX XX D., proti žalovanému: TECHNO - TS s.r.o. so sídlom Hlavná 94, Trenčín, IČO: 44 243 146, o
zaplatenie 157,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č.k. 36Cb/145/2011-35 zo dňa 23. januára 2013 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 157,-
Eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 357,- Eur od 04.12.2010 do 04.01.2011 a zo sumy 157,-
Eur od 05.01.2011 do zaplatenia, náhradu súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 Eur a náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 254,12 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu K.. S. C., advokáta, všetko
do3dníodprávoplatnostirozsudku.Súdprvéhostupňatakrozhodolpostupompodľa§101ods.2O.s.p.
v neprítomnosti žalovaného, ktorý, hoci doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané (predvolanie
na pojednávanie konané dňa 23.01.2013 mu bolo doručené s dostatočným časovým predstihom dňa
29.11.2012), požiadal o odročenie pojednávania listom zo dňa 21.01.2013, doručeným súdu toho istého
dňa, teda 2 dni pred pojednávaním z dôvodu dlhodobo plánovanej zahraničnej cesty. Súd prvého stupňa
konštatoval, že žalovaný mal dostatok času, aby si zariadil svoje pracovné povinnosti tak, aby sa
pojednávania mohol zúčastniť, preto jeho žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval. Dokazovanie
vykonal výsluchom konateľa žalobcu, oboznámením sa so žalobou, e-mailami zo dňa 16.11.2010 a zo
dňa 08.12.2010, preberacím protokolom zo dňa 11.11.2010, faktúrou č. 201012057 zo dňa 19.11.2010,
výpisom z účtu zo dňa 05.01.2011, upomienkou zo dňa 10.02.2012, odporom proti platobnému rozkazu,
písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 21.06.2012. Mal za preukázané, že na základe objednávky
žalovaného, ktorú potvrdzuje aj e-mail žalovaného zo dňa 16.11.2010, vykonal žalobca pre žalovaného
prenos dát z pevného disku zn. Western digital, 3,5, 500 GB, sériové číslo WCAPW1947689, na externý
pevný disk zn. Prestigio, USB, 2,5", ktorý žalovaný dňa 19.11.2010 od žalobcu prevzal, čo potvrdzuje
predložený preberací protokol. Cenu za poskytnuté plnenie žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou
č. 201012057 zo dňa 19.11.2010, splatnou dňa 03.12.2010, v sume 357,- Eur, z ktorej žalovaný uhradil
dňa 05.01.2011 sumu 200,- Eur a so zaplatením zostatku v sume 157,- Eur je žalovaný doposiaľ v
omeškaní. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovení§ 536 ods. 1, § 546 ods. l, § 548 ods. 1, § 369 ods. 1, § 407 ods. 3 Obch. zák. a konštatoval, že žalovaný
ako objednávateľ porušil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 546 ods. 1 Obch. zák., keď žalobcovi
ako zhotoviteľovi nezaplatil v dohodnutej výške cenu za poskytnuté plnenie, spočívajúce v prácach na
prenose dát na základe ústne uzavretej zmluvy o dielo. Súd prvého stupňa zdôraznil, že čiastočnú
úhradu žalovanej faktúry vo výške 200,- Eur je potrebné považovať za uznanie záväzku v zmysle § 407
ods. 3 Obch. zák., pretože žalovaný nevzniesol voči vykonaným prácam žiadne námietky. Zohľadnil
skutočnosť, že žalovaný prisľúbil úhradu predmetnej faktúry aj e-mailom zo dňa 08.12.2012 a týmto
uznaním záväzku bola založená vyvrátiteľná domnienka, že žalovaný záväzok v čase uznania trval.
Konštatoval, že žalovaný v predmetnom spore neuniesol dôkazné bremeno o tom, že voči žalobcovi
nemá záväzok v žalovanej výške. Jeho obranu uvedenú v odpore proti platobnému rozkazu vyhodnotil
ako účelovú a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 157,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 357,- Eur od 04.12.2010 do 04.01.2011 a zo sumy 157,- Eur od 05.01.2011
do zaplatenia. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže žalobca bol vo
veci plne úspešný, priznal mu náhradu účelne vynaložených trov konania spočívajúcich v zaplatenom
súdnom poplatku z návrhu vo výške 16,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 254,12 Eur.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že postupom súdu
prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že súd prvého stupňa vec
prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti i napriek tomu, že svoju neúčasť z pojednávania konaného
dňa 23.01.2013 riadne ospravedlnil. Na pojednávaní totiž chcel predložiť dôkazy a mienil navrhovať
doplnenie dokazovania, po vykonaní ktorého by súd žalobu zrejme zamietol ako nedôvodnú, resp.
vyhovel by jej len čiastočne.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Uviedol, že žalovaný mal v konaní pred súdom prvého stupňa dosť času na predloženie dôkazov,
ktorými mienil podporovať svoje tvrdenia, avšak ani v odpore proti platobnému rozkazu, a ani v odvolaní
neuviedol žiadne podstatné skutočnosti k veci, ktorými mienil spochybniť jeho pohľadávku, a to i napriek
tomu, že bol riadne poučený o procesných právach a povinnostiach v zmysle § 101 ods. 1, 2, § 119 ods.
1 a § 120 ods. 1, 4 O.s.p. Postup žalovaného, ktorý požiadal o odročenie pojednávania len 2 dni pred
termínom pojednávania napriek tomu, že jeho údajná pracovná cesta mala byť dlhodobo plánovaná,
nasvedčuje tomu, že z jeho strany ide o účelové predlžovanie súdneho konania s úmyslom oddialiť
vydanie meritórneho rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa postupoval preto správne, keď v
zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti žalovaného s konštatovaním, že
v žiadosti žalovaného nevzhliadol žiadne dôvody o odročenie pojednávania.
Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a
že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Žalovaný založil dôvody svojho odvolania na tvrdení, že postupom súdu prvého stupňa, ktorý vec
prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 23.01.2013 v jeho neprítomnosti i napriek riadnemu
ospravedlneniu, mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Odvolací súd sa s námietkou žalovaného o odňatí možnosti konať pred súdom nestotožnil.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol na pojednávanie nariadené na deň 23.01.2013 predvolaný s
dostatočným časovým predstihom, keď predvolanie prevzal dňa 29.11.2012 spolu s poučením okrem
iného aj o možnosti odročenia pojednávania len z dôležitých dôvodov a o možnosti prejednania veci
i v neprítomnosti účastníkov za splnenia zákonom stanovených podmienok. Dňa 21.01.2013, teda 2
dni pred určeným termínom pojednávania, žalovaný doručil súdu prvého stupňa žiadosť o odročenie
pojednávania z dôvodu, že v tom čase sa bude (zrejme jeho konateľ Ing. T. I.) nachádzať na dlhodobo
plánovanej zahraničnej pracovnej ceste.Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 23.01.2013 vyplýva, že súd prvého stupňa takúto žiadosť
žalovaného o odročenie pojednávania neakceptoval, lebo dôvod v nej uvedený nevyhodnotil ako
vážny dôvod pre odročenie pojednávania, nakoľko žalovaný o nevyhnutnosti a neodkladnosti dlhodobo
plánovanej zahraničnej pracovnej cesty nepredložil žiadne dôkazy.
Z ust.§ 101 ods. 1, 2 O.s.p. vyplýva, že účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania
najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že
dbajú na pokyny súdu. Súd prvého stupňa pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy.
Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že námietka žalovaného o odňatí práva
konať pred súdom neobstojí. Žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný s časovým
predstihom takmer 2 mesiace a z neúčasti sa ospravedlnil 2 dni pred určeným termínom pojednávania s
odôvodnením, že jeho konateľ sa bude nachádzať v čase určeného termínu pojednávania na dlhodobej
plánovanej zahraničnej pracovnej ceste. Dôkazy o tejto pracovnej ceste a o nevyhnutnosti účasti na
nej však žalovaný nepredložil ani súdu prvého stupňa a nepripojil ich ani k odvolaniu. Možno teda
konštatovať, že žalovaný sa síce z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil, avšak nepreukázal dôležitosť
dôvodu, pre ktorý sa pojednávanie malo odročiť a už vôbec nepreukázal, že takýto dôvod skutočne
na jeho strane existoval. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s ust. § 101 ods. 2
O.s.p., keď vec prejednal a rozhodol i v jeho neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a dovtedy
vykonané dôkazy.
V súvislosti s tvrdením žalovaného o tom, že na pojednávaní mienil produkovať dôkazy, ktoré by viedli k
zamietnutiu žaloby, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu nevyplývajú žiadne jeho konkrétne tvrdenia,
ktorými by žalovaný spochybňoval plnenie zo strany žalobcu. Aj v odpore proti platobnému rozkazu,
ktorý bol v tejto veci vydaný prvostupňovým súdom, žalovaný len všeobecne namietol, že žalobcovi nič
nedlhuje a nemá voči nemu žiadny záväzok (bez toho aby konkrétne uviedol, či jeho záväzok zanikol
splnením, alebo či vôbec neexistoval), a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nepredložil ani spolu
s podaním odvolania.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď žalobcovi priznal nárok na zaplatenie žalovanej
pohľadávky spolu s príslušenstvom titulom plnenia zo zmluvy o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obch.
zák., preto napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny, pričom v
podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.
Náhrada trov odvolacieho konania úspešnému žalobcovi nebola nepriznaná, hoci v zmysle § 224
ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. by mu patrila; žalobca si však náhradu trov odvolacieho
konania nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.