Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/241/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112218402
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112218402.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra

Priehodu, sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Oľgy Maľovej v právnej veci navrhovateľa: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného
spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporcovi: X. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX, XXX XX B. B., za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5,
080 01 Prešov, IČO. 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafránkom, so sídlom Q. O. XXX/XX, XXX
XX Q., o zaplatenie 15.827,49 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného

súdu Banská Bystrica zo dňa 22. 02 2013 č. k. 9C/208/2012-91, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okresného súdu.

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol a navrhovateľovi náhradu trov
konania nepriznal. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
trovy konania prestavujúce trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora
Šafranka vo výške 209,26 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol tak s
odôvodnením, že dohoda o uznaní záväzku neprestavovala vôľu odporcu, a preto ju nebolo možné
považovať za platný úkon. Okrem toho, súd poukázal aj na to, že dohoda bola uzatvorená po tom,

čo pohľadávka žalobcu bola premlčaná. Uplatnený nárok navrhovateľovi preto nebolo možné priznať.
Navrhovateľovi tiež uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi vo výške 209,26 Eur.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť
a podanému návrhu v celom rozsahu vyhovieť a priznať aj náhradu trov prvostupňového a odvolacieho
konania. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil. V
tejto súvislosti poukazoval na to, že odporca uzavrel dohodu o uznaní dlhu a splátkovom kalendári,
čím uznal svoj dlh vo vzťahu k navrhovateľovi. Uzavretím takejto dohody došlo o predĺžení premlčacej

doby na 10 rokov, a preto pokiaľ bol návrh zo strany navrhovateľa podaný dňa 26. 07. 2012, tak bol
podaný v lehote, v ktorej navrhovateľ mohol nárok na základe uznania dlhu zo strany odporcu vymáhať.
Nesúhlasil s tým, že k splatnosti dlhu malo dôjsť dňa 16. 11. 2012. Pokiaľ by aj súd došiel k záveru, že
časť nároku navrhovateľa bola premlčaná, tak mal vyhovieť podanému návrhu v časti, v ktorej splátky
dlhu premlčané ešte neboli. Podľa názoru navrhovateľa odporca sa s dohodou o uznaní dlhu riadne
oboznámil, túto podpísal, preto nemožno hovoriť o tom, že by takáto dohoda bola neplatná. Navrhovateľ
splnil všetky podmienky na to, aby podanému návrhu bolo vyhovené. Pokiaľ ide o trovy konania, takaj v tejto časti okresný súd nesprávne rozhodol, keď priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania. Združenie vystupujúce na strane odporcu je združením na ochranu spotrebiteľa, a preto by
malo byť vybavené takým spôsobom, aby mohlo priamo poskytnúť právnu pomoc bez toho, aby sa dalo

kvalifikovane zastupovať zástupcom z radov advokátov. Takto vynaložené trovy vedľajšieho účastníka
preto nepovažoval navrhovateľ za účelne vynaložené, a preto tieto trovy konania ani vedľajšiemu
účastníkovi nemali byť priznané. Z vyššie uvedených dôvodov navrhoval rozhodnúť tak, ako bolo
uvedené vo výroku podaného odvolania.

Vedľajší účastník v podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu napadol výrok, ktorým mu bola

priznaná náhrada trov konania. Bol toho názoru, že okresný súd nemal dôvod použiť v danej veci
ustanovenie § 150 O. s. p. a priznať len časť trov konania. Vo veci bol odporca úspešný a potom bol
úspešný aj vedľajší účastník a v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. mu patrí potom plná náhrada
trov konania.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a tento v zmysle ustanovenia §

219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd dal účastníkom poučenie podľa ustanovenia § 120 ods.
4 O. s. p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené
neskôr súd neprihliada. Odporca bol prítomný na pojednávaní okresného súdu, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok a nenavrhol súdu vykonať žiadne dôkazy. Pokiaľ ide o navrhovateľa, tento nebol prítomný
na pojednávaní okresného súdu, pretože svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, pričom ani v
podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu nenamieta, že by okresný súd neprihliadol na niektorý
z dôkazov. Vzhľadom na uvedené preto pri rozhodovaní krajský súd vychádzal zo skutkového stavu
zisteného súdom prvého stupňa, pretože na doplnenie dokazovania alebo opakovanie dôkazov v zmysle

ustanovenia § 213 ods. 2 až 5 neboli dané zákonné dôvody.

V zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania navrhovateľa dospel krajský súd k záveru, že
okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s §
132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p. S dôvodmi rozhodnutia
okresného súdu sa krajský súd stotožňuje a na tieto odkazuje.

V podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu navrhovateľ poukázal na to, že okresný súd

nesprávne právne posúdil Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorá bola
uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom dňa 27. 09. 2011.

Z obsahu Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vyplýva, že v bode 1 súd uvedené
zmluvné strany, bod 2 hovorí o uznaní záväzku vo výške 9.723,16 Eur a príslušenstva pohľadávky
a nákladov vo výške 150,- Eur. Za tým pod bodom 3 nasleduje forma splatenia záväzku, kde je

uvedená na základe dohody výška splátok 20,- Eur mesačne s tým, že splátky bude vykonávané vždy
v 25. deň v mesiaci a prvá splátka bude splatná dňa 25. 10. 2011. Až na konci bodu 3.1 je uvedená
veta, že osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 tejto dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní
dlhu a jeho následkoch. Vyhlásenie o premlčaní dlhu je koncipované v časti splatenia záväzku, takže
ten, kto podpisoval uvedenú dohodu, o premlčaní pohľadávky nemusel vedieť, pretože táto otázka

nie je v uvedenom bode žiadnym spôsobom rozpísaná. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že
išlo o formulárovú dohodu, ktorú odporca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Hlavným účelomtejto dohody bolo preto predĺžiť premlčaciu lehotu vo vzťahu k pohľadávke. Postup navrhovateľa pri
uzatváraní uvedenej dohody treba považovať za nekalú obchodnú praktiku, lebo pri podpise dohody o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uvádza dlžníka do omylu, keď dlžník si nemusel byť

vedomý toho, že uznáva premlčaný dlh. Preto je potrebné vychádzať z doloženej dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku. Tak ako je samotná formulácia vedomosti o premlčaní dlhu
zakomponovaná do textu v bode 3, forma splatenia záväzku, je treba predpokladať, že dlžník si nemusel
byť vedomý toho, že uznáva premlčaný dlh. Jeho vedomosť o premlčaní dlhu so značnými právnymi
dôsledkami je obsiahnutá v kapitule pojednávajúcej o splatení záväzku, takže účastník si bol skôr

vedomý toho, že mal zaplatiť nejaký dlh v splátkach. Odporca sa vo svojej odpovedi pred okresným
súdom vyjadril takým spôsobom, že na okolnosť premlčania dlhu nebol zo strany pracovníka, ktorý mu
dal podpísať predmetnú dohodu, vôbec upozornený. Pokiaľ by tak bolo urobené, tak by uvedenú dohodu
nebol podpísal. Záver okresného súdu o tom, že v danom prípade sa nejednalo o vôľu odporcu uzatvoriť
takýto záväzok, treba považovať za správny. Ak podľa toho potom vyvodil záver, že išlo o neplatný
právny úkon, tak takýto záver okresného súdu považuje aj krajský súd za správny.

Keďže v konaní bola vznesená aj námietka premlčania nároku žalobcu, správne sa okresný súd aj touto
námietkou v konaní zaoberal.

V zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Z rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že pohľadávka navrhovateľa sa stala splatnou dňa 16. 11.
2007. Tento údaj vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 02. 2011, a to prílohy k
tejto zmluve, kde je uvedené, že splatnosť pohľadávky nastala dňa 16. 11. 2007. Táto okolnosť vyplýva

aj z listu zo dňa 04. 07. 2012, a to pokusu o zmier, ktorý je založený na č. l. 20 spisu. Z tohto dôkazu
predloženého navrhovateľom vyplýva, že dňa 16. 11. 2007 bola pôvodným veriteľom Všeobecná
úverová banka vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru. Odvolanie navrhovateľa, v ktorom
poukazoval na to, že okresný súd vychádzal z nesprávneho údaja o splatnosti pohľadávky, preto nie
je správny. Preto už nasledujúcim dňom po vyhlásení splatnosti pohľadávky mohol právny predchodca

navrhovateľa túto pohľadávku vo vzťahu k odporcovi uplatňovať. Túto okolnosť však nepreukázal,
pretože návrh na začatie konania podal na súd až dňa 26. 07. 2012. Trojročná premlčacia lehota
uplynula dňom 16. 11. 2010. Pokiaľ zo strany odporcu bola vznesená námietka premlčania, tak správne
okresný súd na túto námietku premlčania prihliadol, a preto nemohol premlčané právo navrhovateľovi
priznať.

Keďže neboli splnené podmienky podľa § 558 Občianskeho zákonníka na uznanie premlčaného dlhu,
bolo potrebné vychádzať len z námietky vznesenej odporcom ako dlžníkom, že nárok je premlčaný.
Pokiaľ preto okresný súd návrh zamietol, rozhodol správne.

Za správne považoval v danej veci krajský súd rozhodnutie o trovách konania. Výrok rozhodnutia o
trovách konania okresný súd riadnym spôsobom zdôvodnil, preto krajský súd nezistil dôvod, pre ktorý

by bolo potrebné meniť rozhodnutie okresného súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd rozsudok okresného súdu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1,
2 O. s. p. potvrdil.

Navrhovateľ v odvolacom konaní úspech nemal. Odporca mal v odvolacom konaní úspech, ale trovy
odvolacieho konania mu nevznikli. Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka konania, tak vo vzťahu k tomuto

okresný súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Už okresný súd vo svojom rozhodnutípri náhrade trov vedľajšieho účastníka použil ustanovenie § 150 O. s. p. V podanom vyjadrení na
odvolanie navrhovateľa v podstate poukazuje tento na tie isté okolnosti, ktoré boli uvádzané pred súdom
prvého stupňa. Uplatňované trovy vedľajšieho účastníka spojené s podaným vyjadrením na odvolanie

navrhovateľa preto krajský súd už nepovažoval za daných okolností za účelne vynaložené trovy konania,
a preto ich náhradu v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.