Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/626/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611211601
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6611211601.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Ferdinanda Zimmermanna a sudcov Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci
navrhovateľky: V.. S. Q., advokátka, so sídlom 984 01 Lučenec, T. G. Masaryka 29, IČO: 37 956 647,
zastúpená splnomocnenou advokátkou: JUDr. Bronislava Garajová, Advokátska kancelária, 987 01
Poltár, Železničná 5 proti odporcovi: G. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Y., ul. M. XXX/XX,
zastúpený ustanoveným advokátom: JUDr. Miriam Bitalová, 979 01 Rimavská Sobota, Nám. M. Tompu
2, ustanovenou rozhodnutím Centra právnej pomoci, Kancelária Rimavská Sobota, Nám. M. Tompu
2, 979 01 Rimavská Sobota, o zaplatenie 6 352,83 s prísl., na odvolanie navrhovateľky zo dňa 28.

05. 2013 a 29. 05. 2013, odporcu zo dňa 03. 06. 2013 proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k.
8C/100/2011-356 zo dňa 15. 05. 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 4
686,71 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z dlžnej sumy p o t v r d z u j e .

V časti, v ktorej uložil povinnosť zaplatiť peňažné plnenie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, úrok z
omeškania z dlžnej sumy od 10. 09. 2011 do zaplatenia a v časti v ktorej vo zvyšku návrh zamietol
rozsudok z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke sumu 4 686,71 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z dlžnej sumy od 10. 09. 2011 do zaplatenia do 3

dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. O trovách konania rozhodol
tak, že o týchto rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení
konštatoval, že navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že v období od 22. 03. 2009 do 02. 08. 2011
poskytla odporcovi právnu pomoc v piatich konaniach vedených na Okresnom súde v Námestove.
Uviedla, že o výške základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, výške réžijného
paušálu a výške cestovných náhrad za cestu z Lučenca do Námestova a späť, vrátane náhrady za
stratu času cestovaním, odporcu vždy informovala vopred pred prevzatím zastupovania. Odporca s

oznámenými finančnými záležitosťami vždy súhlasil a potvrdil jej súhlas tým, že jej udelil plnomocenstvo
na zastupovanie a uzatvoril s ňou zmluvy o poskytnutí právnej pomoci. Odporca jej v priebehu konania
poskytol preddavok na trovy právneho zastúpenia v sume 1 500,- € v troch splátkach.

Odporca v priebehu konania uviedol, že navrhovateľka mu neposkytla žiadne plnenie, za ktoré by jej mal
zaplatiť, neskôr bol ochotný zaplatiť len „účelné“ trovy. Poukázal na to, že všetky súdne spory, v ktorých
ho zastupovala sú neskončené, navrhovateľka ho neadekvátne a nedostatočne zastupovala, zaviedla
do úplne zbytočných súdnych sporov. Neposkytla mu žiadne právne rady. Táto ho neupovedomila ovýške odmeny za jeden úkon právnej služby, tak ako to vyplýva z ust. § 18 ods. 4 príslušného zákona.
V plnej moci nie je uvedená výška za jeden úkon právnej služby.

Súd poukázal na ním vykonané dokazovanie a to najmä dokazovanie nahliadnutím do súdnych spisov

Okresného súdu Námestovo vo veci sp. zn. 2C/3/2009, sp. zn. 7C/84/2010, sp. zn. 2C/246/2009, sp. zn.
9C/50/2011, sp. zn. 2C/246/2009. Súd uviedol, že nemal možnosť vykonať dokazovanie nahliadnutím do
spisu sp. zn. 5C/137/2009 o vydanie veci, pretože okresný súd nemohol spis zapožičať k nahliadnutiu.
Súd vykonal dokazovanie nahliadnutím do spisu sp. zn. 6Ro 130/2011. Súd vykonal tiež dokazovanie
výsluchom svedkov a to svedkyne F. V. manželky odporcu, ktorá uviedla, že odporca plné moci

podpisoval dodatočne v kancelárii u navrhovateľky.

Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 724 OZ. Uviedol, že otázka uzavretia osobitnej zmluvy o
právnej pomoci medzi navrhovateľkou a odporcom je „vnútorným vzťahom“ medzi nimi aj s poukazom
na ust. § 724 OZ, ktoré príkaznú zmluvu považuje za bezformálnu. Už udelením plnomocenstva a tým,
že odporca nenamietal, že ho navrhovateľka v konaní zastupovala, ani jej plnomocenstvo neodvolal,
súhlasil s tým, že mu poskytuje pomoc v jeho sporoch. Pokiaľ sa v konaní bránil, že mu poskytla

právnu pomoc neodborne, že súdne konanie nie je ukončené, v tejto súvislosti súd poukázal na ust.
§ 730 ods. 2 OZ. Súd vzal pri rozhodovaní do úvahy okolnosti, za akých došlo k „prvému“ kontaktu
navrhovateľky s odporcom. Svedkyňa F. V. a navrhovateľka sú spolužiačky, žijú v jednej obci a bola
to práve svedkyňa, ktorá požiadala navrhovateľku o pomoc v súdnych sporoch vedených odporcom. V
tej dobe bol odporca podnikateľom, darilo sa mu, a nespochybnil tvrdenie navrhovateľky, že „peniaze

pre neho nebudú problémom“. V tomto kontexte sa potom neskoršie správanie odporcu (keď mu
navrhovateľka predbežne vyčíslila odmenu za poskytnuté právne služby a on zaplatil preddavok v
sume 1 500,- €) javilo súdu v tom, že začal spochybňovať hodnotu jedného úkonu právnej služby
ako aj to, že o nej navrhovateľka pred podpísaním plnej moci neinformovala, ako účelové žiadnymi
dôkazmi nepodložené v snahe, aby sa vyhol svojej zmluvnej povinnosti. Plné moci, ktoré udelil odporca

navrhovateľke na zastupovanie v súdnych konaniach boli nespochybniteľnými dôkazmi o tom, že im
predchádzali ústne dohody navrhovateľky a odporcu v advokátskej kancelárii o tom, že mu v súdnych
konaniach poskytne právnu pomoc.

Odporca nespochybňoval, že mu navrhovateľka právnu pomoc poskytla, len nechcel úkony právnej
služby zaplatiť. Súd neuveril obrane odporcu o tom, že ho navrhovateľka pred prevzatím zastúpenia a

podpisom plnej moci neinformovala ináč, ako je uvedené v plnej moci „že jej patrí ako splnomocnenej
advokátke odmena, náhrada za výdavky a stratu času podľa vyhlášky“. Súd poukazuje na to,
že navrhovateľka je advokátkou, vykonávanie advokácie je predmetom jej podnikania s daňovou
povinnosťou. Súd mal za to, že z dokazovania vyplynulo, že si účastníci konania odmenu výslovne
dohodli podľa vyhlášky. Tomuto záveru nasvedčuje aj správanie odporcu počas obdobia poskytovania

právnej pomoci navrhovateľke - dva roky, kedy jej nevypovedal plnú moc ani v jednom konaní, zaplatil
preddavky v sume 1 500,- €, zúčastňoval sa s navrhovateľkou súdnych pojednávaní na Okresnom súde
Námestovo. Súd v tomto konaní v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami sa nemohol
zaoberať postupom navrhovateľky v súdnych konaniach.

Ako dôvodnú považoval súd námietku odporcu o vyúčtovanie odmeny za právnu pomoc vo veci vedenej

pod sp. zn. 5C 137/2009 o vydanie veci s poukazom na zákon č. 71/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov a to položky 1 písm. b Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona v
znení účinnom ku dňu 30. 06. 2009. Navrhovateľka prevzala právne zastúpenie dňa 15. 06. 2009.
Súdny poplatok podľa citovanej položky mal byť zaplatený z predmetu konania, ktorý nemožno oceniť
v sume 99,50 € podľa poznámky k položke 1 prvej vety citovaného zákona. V nadväznosti na zákonné

ustanovenie má navrhovateľka právo na odmenu za poskytnutú právnu pomoc odporcovi podľa § 11
ods. 1 písm. a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. To znamená základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu.

Návrh navrhovateľky bol dôvodný, čo do zaplatenia sumy 4 686,71 €, v ktorej sú zahrnuté aj správne
vyúčtované náhrady za výdavky a stratu času.V časti, v ktorej okresný súd priznal navrhovateľke úroky z omeškania v odôvodnení uviedol, že odporca
sa dostal do omeškania s plnením dňa 10. 09. 2011, čo je nasledujúci deň po tom, čo mu bol doručený
návrh na začatie konania.

Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie v zákonnom stanovenej lehote navrhovateľka.

V podanom odvolaní uviedla, že namieta rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej okresný súd návrh
zamietol a v časti, v ktorej priznal úroky z omeškania od 10. 09. 2011 do zaplatenia.

Prvostupňovýsúdvosvojejargumentáciiuviedol,ževkonanívedenomnaOkresnomsúdevNámestove
pod sp. zn. 5C/137/2009 o vydanie veci (hodnota sporu 20 447,32 €) mal byť zaplatený súdny poplatok
z predmetu konania, ktorý nemožno oceniť peniazmi, to znamená v sume 99,50 €. Odporca ale v konaní

na základe výzvy súdu zaplatil súdny poplatok v sume 1 226,50 €.

Skutkový stav založený na reálnom vyčíslení súdneho poplatku od hodnoty sporu sa javí byť
argumentáciou Okresného súdu v Lučenci o odvodzovaní výšky odmeny advokáta od výšky súdneho
poplatku ako nedôvodný. Navrhovateľka v konaní o vydanie veci správne vyčíslila odmenu a náhradu
advokáta za poskytovanie právnych služieb v zmysle ust. § 10 ods. 1 § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 17

ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zákon o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb.
je všeobecne záväzným právnym predpisom v oblasti verejného práva. Vyhláška č. 655/2004 Z.z. je
všeobecne záväzným právnym predpisom v oblasti súkromného práva. Ani jeden, ani druhý citovaný
právny predpis neobsahuje ustanovenie v zmysle ktorého by došlo k ich vzájomnému prepojeniu,
prípadne odkazu jedného právneho predpisu na druhý predpis, čo sa týka výšky súdnych poplatkov

a výšky odmeny advokátov. Od výšky súdnych poplatkov nie je možné odvodzovať výšku odmeny
advokáta za poskytnuté právne služby.

Navrhovateľa namietala rozsudok okresného súdu aj v časti, v ktorej okresný súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť istinu spolu s úrokom z omeškania od 10. 09. 2011. Uviedla, že odporcovi bola
fakturovaná suma doporučeným listom dňa 04. 08. 2011 (uvedené listinné dôkazy boli prvostupňovému

súdu doručené ako prílohy návrhu na začatie konania). Odporca sa dostal do omeškania s plnením
peňažného dlhu dňom nasledujúcom po dni splatnosti faktúry č. 01/08/2011 to znamená dňom 13. 08.
2011, od ktorého dňa odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania.

Navrhovateľka podané odvolanie doplnila podaním zo dňa 29. 05. 2013 (č.l. 374-375 spisu). Uviedla, že
správnosť účtovania odmeny a náhrady advokátky za poskytovanie právnych služieb vo veci Okresného

súdu v Námestove sp. zn. 5C /137/2009 je daná aj skutočnosťou, že v súdnom konaní odporca (v danom
konaní vystupuje v procesnom postavení navrhovateľa) žiadal alternatívne buď vydanie hnuteľných vecí
označených v návrhu na začatie konania, alebo finančné plnenie, teda zaplatenie sumy 20 447,32 €. Ako
dôkaz predložila súdu fotokópiu návrhu na začatie konania, ktorý bol podkladom predmetného súdneho
konania.

Odporca v podanom odvolaní namietal rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej okresný súd návrhu
vyhovel. Uviedol, že výsledky viacerých súdnych sporov sú neisté, trvá na tom, že pokiaľ by ho právna
zástupkyňa informovala o výške trov právneho zastúpenia už na začiatku, niektoré spory by ani neviedol.
Navrhovateľka v konaní nepredložila dôkaz o informovaní klienta o výške odmeny. Poukázal na ust. §
18 ods.4 zák. č. 586/20034 Z.z. účinného od 01. 09. 2009. Napriek tomu, že advokátka tvrdila, že klienta

priebežne oboznamovala s výškou dovtedajších trov právneho zastúpenia podpis klienta o informovaní
chýbal a klient takéto priebežné informácie poprel.

Odporca namietal účelnosť úkonu vo veci sp. zn. 7C/84/2010 zo dňa 22. 02. 2011, a to písomné podanie
na súd, pretože nasledujúceho dňa 23. 02. 2011 sa právna zástupkyňa osobne zúčastnila pojednávania
na súde kde skutočnosti uvedené v písomnom podaní uviedla do zápisnice. Tento úkon je neúčelný a

zbytočný.Odporca namietal povinnosť zaplatiť dlžnú sumu v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Poukázal na svoju nemajetnosť, žiadal určiť lehotu dlhšiu, prípadne platenie v splátkach v sume po 100,-
€ mesačne.

Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že rovnako ako v priebehu celého súdneho
konania aj teraz trvá na tom, že odporcu o výške odmeny za jeden úkon právnej služby vždy poučila
jednak pri prevzatí právneho zastúpenia pred podpísaním zmluvy o poskytnutí právnej pomoci a plnej
moci v každom jednom súdnom konaní, tiež v priebehu konania ho priebežne informovala o výške
trov právneho zastúpenia a to na základe tabuľky, do ktorej si priebežne zapisovala každý úkon
právnej služby vykonaný v prospech odporcu a ku ktorému priebežne zapisovala odmenu za daný

úkon. Zastupovala odporcu v súdnych konaniach a odporca sa zaviazal jej uhradiť trovy konania.
Odporcu poučila o tom, že v prípade plného úspechu v súdnom konaní má náhradu trov konania od
protistrany. Predložil bankový účet, na ktorý by mali byť poukázané trovy konania v prípade úspešnosti
v súdnom konaní. Odporca sa zaviazal nahradiť trovy konania aj podpisom plnej moci s obsahom
ktorej sa preukázateľne musel oboznámiť pred tým, ako na zastupovanie navrhovateľku splnomocnil.

Pokiaľ odporca v podanom odvolaní tvrdí, že až z priebežného vyúčtovania trov právneho zastúpenia
v jednotlivých súdnych konaniach vypracovaného dňa 25. 05. 2006, ktoré osobne prevzal dňa 08. 06.
2011 sa dozvedel o výške odmeny za jeden úkon právnej služby toto tvrdenie je účelové. Pokiaľ by sa bol
odporca až dňa 08. 06. 2011 prvý krát dozvedel novú skutočnosť, to znamená výšku odmeny za jeden
úkon právnej služby, bol by určite túto skutočnosť namietal skôr, prípadne by jej odvolal plnomocenstvo

z dôvodu, že ho priebežne neinformovala o výške odmeny za právnu službu. Odporca aj potom, ako
prevzal priebežné vyúčtovanie trov právneho zastúpenia dňa 08. 06. 2011 naďalej trval na tom, aby
ho v konaní zastupovala. Nenamietal výšku odmeny za jeden úkon právnej služby. Stalo sa tak až
podaním odporcu dňa 05.08. 2011, to znamená jeden deň potom, ako mu bolo doručené vypovedanie
plnomocenstva zo strany advokátky dňa 04. 08. 2011, teda takmer po dvoch mesiacoch.

V časti, v ktorej odporca v podanom odvolaní žiadal, aby súd určil dlhšiu lehotu, prípadne platenie
v splátkach uviedla, že odporca nadobudol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ktoré však
vlastnícky nie je evidované na odporcu, odporca a jeho rodina ho preukázateľne užíva, odporca užíva
prenajatý byt, je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti kat. úz. T. B. evidovaných na LV č. XXXX,
LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXX, LV č. XXXX a LV č. XXX medzi iným aj rodinný dom trvalé trávne

porasty orná pôda.

Ďalším podaním navrhovateľka predložila súdu odporúčaný vzor spisovej agendy Slovenskej
advokátskej komory o prehľade úkonov právnej služby odmien a platieb, podľa ktorého sa podpis
klienta nevyžaduje. Nie je teda povinnosťou advokáta priebežne informovať klienta o trovách právneho
zastúpenia v písomnej forme stačí ústna forma. Túto navrhovateľka zachovala.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a
rozsudok okresného súdu sčasti podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil sčasti podľa ust. § 221 ods. 1
písm. h/ OSP zrušil a podľa ust. § 221 ods. 2 OSP vec vrátil na ďalšie konanie z týchto dôvodov.

Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP v
časti, v ktorej okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 4 686,71 € spolu s

úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z dlžnej sumy. V tejto časti sa odvolací súd plne stotožňuje s
odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré je podrobné a komplexné tak, pokiaľ ide o skutkový
stav, ako aj právne zdôvodnenie a preto naň v celom rozsahu odkazuje.

Podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej okresný súd

potvrdil rozsudok okresného súdu, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.V časti, v ktorej okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 4 686,71 € spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne, odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdil.

Podľa ust. § 18 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, advokát je povinný pri
výkoneadvokáciepostupovaťsodbornoustarostlivosťou,ktorousarozumie,žekonáčestne,svedomito,
primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta
všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť
poskytovaných právnych služieb.

Podľa ust. § 2 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov odmena advokáta sa určuje na

základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len „ zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode,
na určenie odmeny advokáta, sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhl.
č. 655/2004 Z.z.).

Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného
súdu. Okresný súd vec správne právne posúdil podľa ust. § 724 OZ a § 730 ods. 2 OZ. Odvolací

súd opakovane poukazuje na skutočnosť, že udelením plnomocenstva a tým, že odporca nenamietal,
že ho navrhovateľka v konaní zastupovala, ani jej plnomocenstvo neodvolal, súhlasil s tým, že mu
poskytuje právnu pomoc v jeho sporoch. Udelenie plných mocí, ktoré odporca udelil navrhovateľke na
zastupovanie v súdnych konaniach sú dôkazom a to nespochybniteľným dôkazom o tom, že týmto plným
mociam predchádzali ústne dohody navrhovateľky a odporcu, v ktorých súdnych konaniach poskytne

navrhovateľka odporcovi právnu službu. Z plných mocí tak ako sú doložené vo fotokópiách v spise (č.l.
9 - 18 spisu) nepochybne vyplýva, že odporca udelil navrhovateľke v konaniach ako splnomocnenej
právnej zástupkyni teda advokátke, plnú moc na zastupovanie v jednotlivých konaniach. Z obsahu
plných mocí vyplýva, že odporca mal vedomosť o povinnosti nahradiť splnomocnenej právnej zástupkyni
odmenu za zastupovanie resp. poskytovanie právnej pomoci, náhradu za výdavky a stratu času

podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Navrhovateľka poskytla odporcovi právnu
službu, vykonávala jednotlivé úkony právnej služby. Túto skutočnosť odporca v konaní nespochybnil.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že odporca nespochybňoval, že mu
navrhovateľka právnu pomoc poskytla, len nechcel úkony právnej služby zaplatiť. Správne okresný
súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že dospel k záveru, že správanie odporcu počas

obdobia poskytovania právnej služby navrhovateľkou - dva roky, kedy jej nevypovedal plnú moc, ani v
jednom konaní, zaplatil preddavok v sume 1 500,- €, odporca sa zúčastňoval spolu s navrhovateľkou ako
právnou zástupkyňou jednotlivých pojednávaní na Okresnom súdu v Námestove. Uvedené vyplynulo
z dokazovania vykonaného okresným súdom a to najmä z pripojených listinných dôkazov - spisov
Okresného súdu v Námestove v jednotlivých konaniach. Okresný súd potom správne konštatoval, že s

poukazom na rozdielne tvrdenia účastníkov konania o dohodnutej odmene za úkon právnej služby podľa
ust. § 730 ods. 1 OZ (príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá,
alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka). Z dokazovania vyplynulo, že účastníci
konania odmenu výslovne dohodli. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že je ťažko uveriteľné, že si
účastníci sporu odmenu nedohodli, prípadne, že odporca spochybňuje okolnosť, že bol oboznámený o

výške odmeny za poskytnuté právne služby a to vzhľadom k tej skutočnosti, že odporca splnomocnil
navrhovateľku, aby ho ako advokátka zastupovala vo viacerých konaniach vedených na Okresnom súde
v Námestove, spolu s navrhovateľkou ako právnou zástupkyňou sa zúčastňoval konaní, mal potom
vedomosť aj o úkonoch právnej služby.

Odporca v podanom odvolaní uviedol, že považuje za neúčelný úkon právnej služby - písomné podanie

na súd zo dňa 22. 02. 2011 vo veci Okresného súdu Námestovo sp. zn. 7C/84/2010, pretože nasledujúci
deň, dňa 23. 02. 2011 sa právna zástupkyňa osobne zúčastnila pojednávania na súde, kde skutočnosti
uvedené v písomnom podaní uviedla slovne do zápisnice. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
najmä na ust. § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov podľa ktorého
advokátovi patrí ako úkon právnej služby v občianskom konaní aj odmena vo výške základnej sadzby

tarifnej odmeny za úkon právnej služby - písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistranetýkajúce sa veci samej. Ak potom právna zástupkyňa podala vo veci písomné podanie vo veci samej,
za tento úkon právnej služby jej patrí odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny.

Navrhovateľkavkonanínamietalarozsudokokresnéhosúduvčasti,vktorejokresnýsúdnávrhzamietol.

Okresný súd návrh navrhovateľky v časti zamietol, keď uviedol, že považoval za dôvodnú námietku
odporcu o vyúčtovaní odmeny za právnu pomoc vo veci vedenej pod sp zn. 5C/137/2009 o vydanie vecí
(hodnota sporu 20 447,32 € a z nej navrhovateľkou účtovaná hodnota jedného úkonu právnej služby
370,11 € a to s poukazom na zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, položku 1 písm. b/
Sadzobníka súdnych poplatkov). V nadväznosti na toto zákonné ustanovenie má navrhovateľka nárok

na odmenu za poskytnutú právnu pomoc odporcovi podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v
znení neskorších predpisov za jeden úkon právnej služby 1/13 výpočtového základu.

V tomto smere odvolací súd poukazuje tiež na odôvodnenie okresného súdu, v ktorom okresný
súd konštatoval, že nebolo možné vykonať nahliadnutie do spisu Okresného súdu Námestovo sp.
zn. 5C/137/2009 a to vzhľadom na objektívnu nemožnosť, pretože tento spis nemohol Okresný súd
Námestovo zapožičať k nahliadnutiu. Javí sa, že v prípade, ak by okresný súd mal k nahliadnutiu

spis sp. zn. 5C/137/2009 Okresného súdu Námestovo bol by z obsahu spisu mal preukázané, že
uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 5C/137/2009 zo dňa 03. 05. 2011 okresný súd pripustil
zmenu návrhu tak, že „žalovaný je povinný vydať žalobcovi nasledovné hnuteľné veci“ vo výroku
uznesenia konkretizované, „to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prípade, že v
priebehu konania bude zistené, že hnuteľné veci, ktorých vydania žalobca žiada, objektívne neexistujú

je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 30 591,71 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“. Išlo
tedaoeventuálnypetit,ktoréhopodstatoujenávrhnaprisúdeniejednéhonároku(vsúdenejvecivydanie
veci), a ak by toto vydanie nebolo možné (tak ako to konštatuje uznesenie okresného súdu „objektívne
neexistujú“ (veci, ktorých sa žalobca domáha vydania) bol podaný návrh na peňažnú náhradu, teda
prisúdenie sumy peňazí. Ak súd rozhoduje podľa druhého subsidiárneho petitu prvý zamietne. Ak

rozhodne podľa prvého (primárneho) petitu o druhom už nerozhoduje.

Uvedené potom znamená, že v konaní bol podaný eventuálny petit, teda aj petit, ktorým sa žalobca
domáhal peňažnej náhrady, túto peňažnú náhradu konkretizoval sumou 30 591,71 €.

Podľa ust. § 9 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej
hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci

vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Podľa ust. § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., ak nie je
ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci, alebo práva,
ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje
aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej
vydanie je predmetnom súdneho sporu. Hodnotu práva, ktorej sa právna služba týkala, teda hodnotu

vydania veci bolo možné vyjadriť v peniazoch. Nebol potom dôvod určovať základnú sadzbu tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby v súlade s ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., teda ako 1/13
výpočtového základu.

V časti, v ktorej okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke istinu spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,25 %ročne z dlžnej sumy od 10. 09. 2011 do zaplatenia okresný súd v odôvodnení

napadnutého rozsudku uviedol, že v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ a § 563 OZ dospel k záveru, že
odporca sa dostal do omeškania s plnením dňom 10. 09. 2011, čo je nasledujúci deň potom, čo mu súd
doručil návrh na začatie konania.

Navrhovateľka v konaní preukazovala, že odporcovi vystavila faktúru č. 01/08/2011, ktorou mu
fakturovala doplatok za odmenu za poskytovanie právnej pomoci a výdavky s tým spojené za obdobie

od 22. 03. 2009 - 28/2011 a to v sume 6 352,83 €. Vystavená faktúra bola odporcovi doručená do
vlastných rúk dňa 04. 08. 2011, tak ako o tom svedčí doručenka nachádzajúca sa v spise (č.l. 31
spisu). Dátum splatnosti faktúry bol uvedený 12. 08. 2011 (č.l. 25 spisu). Navrhovateľka žiadala priznať
úroky z omeškania od 13. 08. 2011, okresný súd na tvrdenie navrhovateľky neprihliadol, v tomtosmere napadnutý rozsudok ale neodôvodnil. V tejto časti trpí rozsudok okresného súdu nedostatkom
odôvodnenia.

Ak súd uložil účastníkovi povinnosť peňažného plnenia musí zároveň určiť lehotu na jeho splnenie a to

buď 3-dňovú ( lehota na plnenie nesmie byť kratšia) alebo dlhšiu ako 3 -dňovú, prípadne povolí splátky
spolu s určením ich výšky a podmienkami zročnosti/splatnosti -§ 160 ods. 1 OSP. Pri určovaní dĺžky
lehoty na plnenie súd vychádza spravidla z návrhu úspešného účastníka. V súdenej veci okresný súd
určil lehotu splatnosti do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca v podanom odvolaní v tejto súvislosti
poukázal najmä na svoju sociálnu situáciu, žiadal určiť lehotu dlhšiu, prípadne platenie v splátkach

po 100,- € mesačne. V ďalšom bude okresný súd vychádzať z výšky priznaného plnenia, platobnej
schopnosti odporcu, prihliadnuť na sociálne pomery povinného, ale súčasne prihliadne aj na záujmy
oprávneného, povahu priznaného nároku, prípadne na iné osobitné okolnosti veci.

O trovách konania rozhodne súd postupom podľa ust. § 151 ods. 3 OSP v spojení s ust. § 224 ods. 4
OSP rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.