Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/6/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808209948
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3808209948.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov Oľgy

Lichnerovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej, v právnej veci navrhovateľa: V.. W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B., O. XX/XX, občan SR, zast. A3 advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom G., K. O. XXX, proti odporcom:
1/ V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. XX, občan SR, 2/ W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. XX,
občan SR, o ochranu osobnosti, na odvolanie navrhovateľky a odporcov proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 23. júla 2010, č. k. 16C/122/2008-154, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

L. okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. júla 2010, č. k. 16C/122/2008-154, okresný súd

rozhodol nasledovne:

„Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 1.000 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd návrh čo
do zvyšku zamieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 22.07.2008
domáhala ochrany osobnosti tak, že pôvodne žalovaného odporcu v 1. rade V. G. žiadala zaviazať
k náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 150.000 Sk a k náhrade trov konania. Návrh odôvodnila tým,
že je sudkyňou Okresného súdu Trenčín na občiansko-právnom úseku od roku 2001. Ako zákonná
sudkyňa konala vo veci návrhu o určenie vlastníckeho práva na Okresnom súde Trenčín pod sp.

zn. 14C/739/2001, kde účastníkmi konania boli na strane navrhovateľa W. G. - manželka odporcu a
na strane odporcu V. X., zastúpený advokátom JUDr. B.. Dňa 21.07.2008 obdržala prostredníctvom
predsedníčky Okresného súdu Trenčín JUDr. Moniky Jankovskej podnet Krajskej prokuratúry, sp. zn.
1Kn 240/08 - 4, zo dňa 16.07.2008 na začatie disciplinárneho konania voči nej z dôvodu jej správania
sa v konaní, vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 14C/739/2001. V zápisnici zo dňa 08.07.2008
pred Krajskou prokuratúrou v Trenčíne, sp. zn. Kd 127/08, ju odporca v 1. rade obvinil, že ako sudkyňa
Okresného súdu Trenčín sa dopustila trestnej činnosti, pretože umožnila zástupcovi odporcu JUDr. B.

v konaní, vedenom na OS Trenčín pod sp. zn. 14C 739/2001, manipulovať so spisovým materiálom
tak, že tento mal povyťahovať doklady, ktoré predložila W. G.. Navrhovateľka dôrazne odmietla všetky
obvinenia odporcu v 1. rade voči jej osobe a súčasne podala trestné oznámenie na odporcu v 1.
rade pre podozrenie zo spáchania trestného činu krivého obvinenia a zásahu do nezávislosti súdu.
Obvinenia odporcu v 1. rade sú podľa navrhovateľky nepravdivé. Všetko, čo W. G. predložila, bolo riadnezažurnalizované a nachádza sa v spise pod sp. zn. 14C/739/2001. Odporca v 1. rade vzniesol voči
nej závažné a ničím nepodložené obvinenie, ktorým napadol jej profesionálnu česť, ohrozil jej dobrú
povesť a morálny kredit ako sudkyne. Pred pracovníkmi Krajskej prokuratúry Trenčín ju verejne osočil

a obvinil zo spáchania závažnej trestnej činnosti, čím neprípustne zasiahol do nezávislosti súdu. S jeho
nepodloženými obvineniami sa malo možnosť oboznámiť niekoľko pracovníkov krajskej prokuratúry,
predsedníčka OS Trenčín, administratívny aparát súdu, nielen civilné oddelenie. Zo strany odporcu v 1.
rade ide o konanie úmyselné a cielené, s úmyslom poškodiť jej dobré meno a vážnosť v spoločnosti,
diskreditovať jej osobu u spolupracovníkov, občanov, ktorých spory rieši a označiť ju za sudkyňu,

ktorá porušuje princíp rovnosti strán v spore, nerozhoduje zákonne a nestranne. U rozsiahlej skupiny
pracovníkov prokuratúry a aj u jej priameho nadriadeného tým vyvolal dojem, že prispôsobuje svoje
rozhodnutia tým, že manipuluje s dokladmi za účelom nadŕžania jednej zo sporových strán, že udržiava
mimo pojednávacej miestnosti priateľské vzťahy s advokátmi, ktorým neprípustne nadržuje a celkove
nezachováva etický kódex sudcu. Konanie odporcu v 1. rade malo za následok, že bola vystavená ničím
neodôvodnenej perzekúcii zo strany trestného oddelenia krajskej prokuratúry, ktorá bude prešetrovať

jej údajnú trestnú činnosť a musela čeliť obvineniu z disciplinárneho priestupku. Samotná Krajská
prokuratúra Trenčín v liste č. 1Kn 240/08 - 4 zo dňa 16.07.2008 konštatuje, že vyjadrenia odporcu v
1. rade zakladajú dôvod vyhodnotenia správania sa sudkyne ako konanie v rozpore s ustanovením
zákona č, 385/2000 Z. z. a môžu vzbudzovať určíte pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti sudcu pri
rozhodovaní a nezaujatosti voči účastníkovi konania. Z tohto vyjadrenia je zrejmé, že jej vážnosť, česť

a dôstojnosť ako sudkyne v očiach pracovníkov krajskej prokuratúry po obvineniach odporcu v 1. rade
značne utrpela a nie je viac u nich považovaná za nezávislú a nestrannú sudkyňu. Konaním odporcu
v 1. rade došlo k závažnému zásahu do jej osobnostných práv, ktoré nie je možné napraviť žiadnym
ospravedlnením. Ujmu na osobnostných právach možno nahradiť len priznaním náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch. V priebehu konania podaním zo dňa 22.01.2009 navrhovateľka podala návrh na

pripustenie ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu a žiadala, aby súd pripustil na strane
odporcu vstup ďalšieho účastníka, ako odporkyne v 2. rade, W. G.. Tento návrh odôvodnila tým, že krivé
svedectvo V. G. proti navrhovateľke potvrdila aj jeho manželka W. G., na ktorú dňa 21.01.2009 podala
tiež trestné oznámenie pre krivú výpoveď. Má za to, že i W. G. má niesť za svoje konanie následky. V
danom prípade ide o komplot, zosnovaný manželmi G. proti jej osobe, s úmyslom znížiť jej dôstojnosť,

vážnosť a česť a ich konania ohrozujú jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Poukázala na to, že
neoprávneným zásahom do osobnostných práv je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie,
ktoré zasahuje do práva uvedené v § 11 Občianskeho zákonníka. Bez významu je skutočnosť, či si G.
boli alebo neboli vedomí nepravdivosti svojich tvrdení. Takýto zásah do cti zakladá nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Rozširovanie nepravdivých obvinení sudcu z trestnej činnosti pred

orgánmi činným v trestnom konaní, ktorá sa mala udiať dokonca priamo v pojednávacej miestnosti,
môže mať za následok narušenie dôvery občanov v spravodlivé a nestranné rozhodovanie súdov.
Obvinenia sudcu z porušovania zákona a nedodržiavania nestrannosti v konaní sú takým zásahom do
osobnostných práv sudcu, ktoré prekračujú bežnú mieru a sú spôsobilé vyvolať ujmu na profesionálnej
kariére sudcu a úplne mu zničiť dobrú povesť. Ujma môže spočívať aj v návrhu na disciplinárne konanie.

Uvedeným podaním žiadala zaviazať oboch odporcov zaplatiť jej spoločne a nerozdielne náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 6.638,78 eur (200.000 Sk).

Okresný súd uznesením č. k. 16C/122/2008 - 34 zo dňa 29.01.2009 pripustil vstup W. G. do tohto
konania na strane odporcu a súčasne pripustil zmenu návrhu, jeho rozšírenie o zaplatenie 3.319,39 eur.
Opravným uznesením č. k. 16C/122/2008 - 39 zo dňa 03.08.2009 bol opravený druhý výrok uvedeného

rozhodnutia tak, že okresný súd pripustil zmenu návrhu, jeho rozšírenie o zaplatenie 1.659,69 eur.

Okresný súd ďalej uviedol, že odporca v 1. rade s návrhom nesúhlasil s odôvodnením, že JUDr. V.
porušila zákon. Spolu s odporkyňou v 2. rade sú nevinní a boli obaja krivo obvinení. Zotrval na svojom
tvrdení, že na pojednávaní vo veci sp. zn. 14C/739/01 videl vyťahovať JUDr. Poláka vložku č. 803 zo
súdneho spisu.

Okresný súd poukázal na to, že odporkyňa v 2. rade sa na pojednávanie dňa 22.09.2009 nedostavila,
doručenie predvolania mala vykázané, svoju neúčasť neospravedlnila a nepožiadala o odročenie
pojednávania. Okresný súd konal v jej neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Toto pojednávanie sa
konalo i v neprítomnosti odporcu v 1. rade z rovnakých dôvodov, ako u odporkyne v 2. rade. Obajaodporcovia na toto pojednávanie odopreli prijať súdnu zásielku s predvolaním na pojednávanie, čo
zdôvodnili tým, že oni nič podpisovať nebudú. Doručovanie sa udialo prostredníctvom OO PZ Ilava,
pričom doručovateľom podľa oznámenia z 24.08.2009 boli obaja odporcovia poučení o skutočnosti,

že zásielky sa považujú za doručené dňom ich odopretia prevziať. Odporcovia v 1. a 2. rade si i po
tomto poučení odmietli prevziať súdnu zásielku a po informácii, že listová zásielka je z OS Prievidza,
reagovali tak, že s Prievidzou nemajú nič spoločné a opätovne odmietli listové zásielky prevziať.
Odporcovia v 1. a 2. rade tak mali doručenie súdnej zásielky vykázané v súlade s § 50 O.s.p. Na
pojednávanie dňa 16.04.2010 sa odporkyňa v 2. rade opäť nedostavila, jej neprítomnosť ospravedlnil

odporca v 1. rade zdravotným stavom odporkyne v 2. rade. Odporkyňa v 2. rade nepožiadala
o odročenie pojednávania. Na pojednávanie dňa 23.07.2010 sa odporcovia nedostavili, obaja mali
doručenie vykázané. Odporca v 1. rade oznámil, že sa nemôže dostaviť zo zdravotných dôvodov pre
nemoc. O odročenie pojednávania nepožiadal. Odporkyňa v 2. rade svoju neúčasť neospravedlnila a
nepožiadala o odročenie pojednávania. Okresný súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti podľa § 101
ods. 2 O.s.p.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že navrhovateľka je sudkyňou Okresného
súdu Trenčín a ako zákonný sudca prejednávala vec, vedenú na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.
14C/739/2001. Z obsahu tohto spisu vyplýva, že navrhovateľkou v konaní bola W. G., (osoba totožná s
odporkyňou v 2. rade v tomto konaní) a odporcom bol V. X., zastúpený podľa doloženého splnomocnenia
zo dňa 18.08.2005 JUDr. T. advokátom. Z obsahu podania Krajskej prokuratúry Trenčín zo 16.07.2008,

č. 1Kn/240/08 - 14, adresovaného predsedníčke OS Trenčín vyplýva, že ide o vybavenie podania V. G.
zo dňa 08.07.2008 krajskou prokuratúrou, súvisiaceho s konaním 14C/739/2001, postúpením veci na
vybavenie, ktorého prílohou bola zápisnica o výpovedi V. G. z 08.07.2008. Z tohto podania vyplýva, že v
súvislosti s vybavovaním podnetov manželov W. a V. G., domáhajúcich sa preskúmania rozhodnutia OS
Trenčín, č. k. 14C/739/2001 - 323, zo dňa 31.03.2008 bol dňa 08.07.2008 v zastúpení svojej manželky

vypočúvaný V. G., ktorý okrem iného spochybnil a namietol zákonnosť postupu sudkyne V.. V. v rámci
konania vo veci o určenie vlastníckeho práva z toho dôvodu, že mala umožniť právnemu zástupcovi
protistrany, JUDr. B. ktorý zastupoval odporcu, manipulovať s dokladmi, ktoré do spisu predložila W. G..
Vpodanísauvádza,žeprokurátorKPmázato,ževyjadreniaobčanaV.G.podľaichobsahunezakladajú
podozrenie z protiprávneho konania sudkyne OS Trenčín. Zakladajú však dôvod posúdenia správania

sa sudkyne v predmetnom konaní a môžu vzbudzovať určité pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti
sudcu pri rozhodovaní, či nezaujatosti voči účastníkom konania. Prokurátor KP zasiela podnet V. G.
predsedníčke OS Trenčín v zmysle jej disciplinárnej pôsobnosti na ďalšie konanie a vybavenie a to v
intenciách zákona č. 385/2000 Z.z. Prílohou tohto podania bola zápisnica KP Trenčín z 08.07.2008 č.
Kd/127/08 - 7. Z obsahu tejto zápisnice vyplýva, že Ján G. (osoba totožná s odporcom v 1. rade v tomto

konaní) svojimi podnetmi zo dňa 02.06.2008 a 23.06.2008 žiada, aby bolo začaté trestné stíhanie proti
sudkyni OS v Trenčíne V.. V., ktorá sa pri prejednávaní návrhu W. G. o určenie vlastníckeho práva
pod sp. zn. 14C/739/2001 dopustila trestnej činnosti, pretože umožnila protistrane JUDr. Polákovi, ktorý
zastupoval odporcu pána X., aby zo spisu povyťahoval doklady, ktoré predložila W. G.. Po predložení
tohto podania s prílohou na vyjadrenie navrhovateľke, sa táto písomne vyjadrila, že obvinenia V. G. sú

absurdné, že nemá vedomosť o tom, že by v predmetnom spise chýbali nejaké doklady, predložené
W. G., že všetko, čo navrhovateľka W. G. súdu predložila, bolo riadne zažurnalizované a nachádza
sa v spise 14C/739/2001. Ďalej uviedla, že JUDr. B. osobne nepozná, stýka sa s ním výlučne na
pojednávaniach ako so zástupcom strán v spore, neudržiava s ním žiadne osobné vzťahy. Taktiež
osobne nepozná ani jeho klienta V. X., ktorý bol v danej veci odporcom. Nemá žiaden osobný vzťah ani k

predmetusporu,vovecisanecítizaujatá.Vkonanípostupovalazákonneaprofesionálne.Navrhovateľka
súčasne podala trestné oznámenie na odporcu v 1. rade zo dňa 21.07.2008. V tomto trestnom oznámení
zopakovala svoje stanovisko z jej vyjadrenia z 21.07.2008 a navyše uviedla, že V. G. napadol jej
profesionálnu česť a priamo ohrozuje jej dobrú povesť a morálny kredit nielen jej, ako sudkyne, ale aj
Okresného súdu Trenčín a justície ako celku. Zároveň ju krivo obvinil z protiprávneho konania. Jeho

konanie považuje za úmyselné, premyslené, cielené a verejné, s úmyslom diskreditovať jej osobu
u spolupracovníkov, občanov a osobného úradu sudcu. OP Trenčín listom z 02.01.2009 upovedomil
navrhovateľku o podaní obžaloby na obvineného V. G. pre prečin krivého obvinenia.

Okresný súd ďalej uviedol, že podľa obsahu zápisnice o výsluchu svedka W. G. (osoby totožnej s
odporkyňou v 2. rade v tomto konaní) z 27.10.2008 W. G. uviedla, že počas pojednávania videla, ako

pán B. vyťahuje z jej spisu papiere a že mu to sudca povolil. Navrhovateľka podala trestné oznámenieaj na W. G. z dôvodu, že napriek poučeniu vypovedať pravdu W. G., ako svedkyňa, vypovedala krivo a
obvinila navrhovateľku z tých istých vecí, pre ktoré je trestne stíhaný obžalovaný G.. Podľa oznámenia
KP Trenčín zo 07.10.2008, adresovaného navrhovateľke, obsah skutočností, uvádzaných V. G. dňa

08.07.2008, neboli prokurátorom KP Trenčín vyhodnotené a kvalifikované ako trestné oznámenie o
podozrení z trestnej činnosti sudkyne, čoho sa sťažovateľ V. G. domáhal, ale len ako podnet, resp.
námietka, ktorú mal v zastúpení svojej manželky vysloviť na adresu navrhovateľky v konaní, ktoré
prejednávala. Vo svojom prípise zo 16.07.2008 neuviedol takú okolnosť, ktorá by svedčila pre záver,
že sa jedná o návrh na disciplinárny postih navrhovateľky. Poznamenal, že za predpokladu, že by

podanie V. G. vyhodnotil a považoval za trestné oznámenie, bol by povinný ho neodkladne zaslať
vecne príslušnému orgánu na ďalšie konanie. Ďalej uviedol, že žiadne šetrenie okrem výpovede
V. G. z 08.07.2008 nebolo vykonávané. Navrhovateľka sa sťažnosťou z 08.10.2008, adresovanou
generálnemu prokurátorovi SR, sťažovala na postup KP v Trenčíne v súvislosti s listom KP Trenčín z
1Kn/240/08 - 4 zo dňa 16.07.2008 a postupom KP v Trenčíne. V liste GP SR z 29.10.2008 je uvedené,
že žiadne pochybenie v postupe konajúceho prokurátora nebolo zistené, postup KP bol považovaný za

zákonný. Navrhovateľka následne vyjadrila nespokojnosť s vybavením jej sťažnosti listom z 12.11.2008.
V liste OP Trenčín z 26.01.2009, adresovanom navrhovateľke, vo veci žiadosti o preskúmanie postupu
vyšetrovateľa - vyrozumenie sa uvádza, že bol správny postup vyšetrovateľa, že trestné stíhanie bolo
začaté pre prečin podvodu, nakoľko totožnosť skutku bola zachovaná a z obsahu trestného oznámenia
bolo zrejmé, že sa nejedná o prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Z listu OS Trenčín z

03.09.2008, adresovaného odporcovi v 1. Rade, v súvislosti s odpoveďou na podanie V. G. zo dňa
25.07.2008, adresované KP v Trenčíne, vyplýva, že zo spisu sp. zn. 14C/739/2001 bolo zistené, že nie
je účastníkom ani stranou konania v predmetnej veci, preto jeho podanie ako sťažnosť súd nepreverí,
nakoľko nie je oprávnenou osobou v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.

Okresný súd v odôvodnení rozsudku podrobne poukázal na výpovede vypočutých účastníkov konania

a svedkov, na ktorú časť odôvodnenia rozsudku odvolací súd týmto poukazuje.

Z obsahu spisu OS Považská Bystrica, sp. zn. 2T/120/2009, okresný súd ďalej zistil, že dňa 07.01.2009
bola Okresnou prokuratúrou Trenčín podaná obžaloba na V. G. (osoba totožná s odporcom v 1. rade v
tomtokonaní).VspisesanachádzazápisnicaovýsluchuobvinenéhoV.G.zodňa27.10.2008,priktorom
uviedol, že dňa 26.09.2005 na súdnom pojednávaní na OS Trenčín, ktoré viedla V.. V., videl, že JUDr. B.

vytiahol list zo súdneho spisu W. G., načo upozornil sudkyňu, že to je protizákonné. Podľa neho sa súdny
spis nachádzal na stole pred sudkyňou, JUDr. B. nepožiadal sudkyňu o nahliadnutie do spisu. Videl, že
sanačiaholavybralpapiersoznačenímvlastníctvočíslovložkyXXX.NáslednezakričalnaJUDr.B.:„Daj
to späť“, načo mu on odpovedal, prečo mu tyká, ale predmetný list nevložil naspäť. Na pojednávaní bol
prítomný on, jeho manželka, V.. B., pán X., sudkyňa a zapisovateľka. V spise je obsiahnutá tiež zápisnica

o výsluchu svedka - navrhovateľky zo dňa 25.08.2008, ktorá vypovedala obdobne, ako v tomto konaní.
W. G. bola vypočutá ako svedkyňa dňa 27.10.2008, kedy uviedla, že dňa 26.09.2005 bola s manželom
na súdnom pojednávaní, ktoré viedla V.. V.. Počas pojednávania videla, ako pán B. vyťahuje z jej spisu
papiere, načo sa ohlásila, ako si to môže dovoliť vyťahovať papiere z jej spisu a on jej odpovedal, že
sa to môže, že to je povolené, to je taký postup. Svedkyňa si nepamätala, aké papiere pán B. zo spisu

vyťahoval. Sudkyňa sa pána B. zastala v tom zmysle, že svedkyňa nepozná postup. Na pojednávaní
označila prítomnosť osôb obdobne, ako jej manžel. V trestnej veci bolo napokon rozhodnuté rozsudkom,
č. k. 2T/120/2009 - 202, zo dňa 25.02.2010 tak, že obžalovaný V. G. (osoba totožná s odporcom v 1. rade
v tomto konaní) je vinný, že v doobedňajších hodinách dňa 08.07.2008 na pracovisku KP v Trenčíne po
jeho zákonnom poučení a uvedomení si následkov za uvedenie nepravdivých údajov a krivé obvinenie

inej osoby do zápisnice spísanej s jeho osobou uviedol, že sudkyňa OS v Trenčíne V.. W. V. zneužila
svoju právomoc, keď v občianskom súdnom konaní, vedenom pod sp. zn. 14C/739/2001, o určenie
vlastníckeho práva umožnila protistrane zastúpenej JUDr. T. manipulovať so súdnym spisom a z toho
povyberať doklady predložené ako dôkaz W. G., čím spáchal prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods.
1 Trestného zákona. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 25.02.2010.

Z obsahu spisu OS Partizánske, sp. zn. 1T/120/2009, okresný súd zistil, že dňa 03.06.2009 bola
Okresnou prokuratúrou Trenčín podaná obžaloba na obvinenú W. G. (osoba totožná s odporcom v 2.
rade v tomto konaní). Rozsudkom OS Partizánske, č. k. 1T/120/2009 - 163, zo dňa 22.03.2010 bolo
rozhodnuté tak, že obžalovaná W. G. (osoba totožná s odporcom v 2. rade v tomto konaní) sa uznáva zavinnú, že v trestnej veci svojho manžela V. G., nar. 18.12.1945 za prečin krivého obvinenia podľa § 345
ods. 1 Tr. zákona, vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ ÚJaKP Trenčín pod číslom ORP 1120/OEK-
TN-2008 do zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 27.10.2008 v Trenčíne uviedla, že počas pojednávania,

konaného dňa 26.09.2005 pod sp. zn. 14C/739/2001 na Okresnom súde Trenčín, sudkyňa V.. W. V.
umožnila protistrane vyberať zo súdneho spisu doklady, pričom pre rovnaký čin bola na jej manžela
obvineného V. G. podaná obžaloba pod sp. zn. 4T/1/2009, čím spáchala prečin krivého obvinenia podľa
§ 345 ods. 1 Trestného zákona. O odvolaní W. G. rozhodol Krajský súd v Trenčíne tak, že svojím
uznesením č. k. 3To 57/2010 - 176 zo dňa 21.06.2010 odvolanie W. G. zamietol.

Okresný súd poukázal na znenie ustanovení § 11 a § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka.
Po zhodnotení výsledkov dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľky čo do základu je
dôvodný, čo do výšky náhrady nemajetkovej ujmy je dôvodný len sčasti. Podľa záverov okresného
súdu právo na ochranu osobnosti prináleží každej fyzickej osobe. Toto právo je dané vtedy, ak
došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, ak tento zásah je objektívne
spôsobilý negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby a ak je daná príčinná súvislosť medzi určitým

správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv. Je bez významu, či neoprávnený zásah
bol spôsobený zavinene, či nezavinene, alebo vedome, či nevedome. Nevyžaduje sa ani vyvolanie
následkov. Stačí, že neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených
práv osobnosti fyzickej osoby. Ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka pre prípad neoprávneného
zásahu do osobnosti fyzickej osoby vymedzuje prostriedky občiansko-právnej ochrany, t. j. možnosť

domáhať sa upustenia od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby,
odstránenia následkov týchto zásahov a priznania primeraného zadosťučinenia. V danom prípade si
navrhovateľka uplatnila právo na primerané zadosťučinenie v zmysle § 13 ods. 2 OZ, majúc za to, že
zadosťučinenie podľa odseku 1 by nebolo postačujúce.

Podľa názoru okresného súdu v prejednávanom prípade bolo preukázané, že došlo k zásahu do

osobných práv navrhovateľky, keď tento zásah vykonali odporcovia v 1. a 2. rade tvrdeniami o
manipulácii navrhovateľky ako sudkyne so súdnym spisom vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín
pod sp. zn. 14C/739/2001, keď obaja odporcovia tvrdili, že videli JUDr. B. vyťahovať zo spisu papiere, čo
údajne navrhovateľka ako sudkyňa umožnila. Okresný súd poukázal na to, že rozsudkom OS Považská
Bystrica, č. k. 2T/120/2009 - 202, zo dňa 25.02.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 25.02.2010, bol

odporca v 1. rade uznaný vinným zo skutku tak, ako je vyššie uvedený, čím spáchal prečin krivého
obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zákona a že rozsudkom Okresného súdu Partizánske, č. k. 1T/120/2009
- 163, zo dňa 22.03.2010 v spojením s uznesením KS v TN, č. k. 3To/57/2010 - 176, zo dňa 21.06.2010,
ktorý nadobudol právoplatnosť 21.06.2010, bola odporkyňa v 2. rade uznaná vinnou zo skutku tak, ako
je vyššie uvedené, čím spáchala prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona. S

prihliadnutím na ustanovenie § 135 ods. 1 O.s.p. okresný súd zdôraznil, že je viazaný rozhodnutiami
súdov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Preto je okresný súd je v prejednávanom
prípade viazaný vyššie uvedenými súdnymi rozhodnutiami o tom, že odporcovia v 1. a 2. rade spáchali
konkrétny prečin. V oboch prípadoch ide o prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného
zákona, a to vo vzťahu k JUDr. W. V. - navrhovateľke ako sudkyni, prejednávajúcej vec, vedenú pod sp.

zn 4C/739/2001 na OS Trenčín. Za takýchto okolností okresný súd nemal pochybnosti o tom, že tvrdenia
odporcov v 1. a v 2. rade v súvislosti s údajným umožnením navrhovateľky, ako sudkyne, manipulovať so
súdnym spisom, sú nepravdivé. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na to, že odporcami označené
listiny, ktoré mali byť vyňaté zo súdneho spisu, sa v danom súdnom spise nachádzajú a v odôvodnení
rozsudku vo veci samej sú citované ako použité pri vykonanom dokazovaní.

Podľa záverov okresného súdu uvedeným konaním odporcov v 1. a 2. rade došlo k zásahu do
osobných práv navrhovateľky a za takých okolností má navrhovateľka ako fyzická osoba právo na
ochranu pred zásahmi do týchto práv. O závažnosti skutočností uvedených odporcom v 1. rade do
zápisnice z 08.07.2008 svedčí i list KP Trenčín zo 16.07.2008, adresovaný predsedníčke OS Trenčín,
ktorý podanie V. G. vyhodnotil tak, že vyjadrenia V. G. zakladajú dôvod vyhodnotenia správania sa

sudkyne v predmetnom konaní a môžu vzbudzovať určité pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti
sudcu pri rozhodovaní, či nezaujatosti voči účastníkom konania. V prípade odporkyne v 2. rade je
týmto zásahom jej výpoveď pred políciou zo dňa 27.10.2008. Navrhovateľka tvrdila, že došlo k
zásahu do jej profesionálnej cti, do jej povesti, morálneho kreditu sudkyne, do jej občianskej cti, alei zdravia. Výpoveďou navrhovateľky, svedkov JUDr. G. B., JUDr. W. V., ale i doložených listín, tak
ako sú vyššie uvedené, bolo toto tvrdenie navrhovateľky preukázané. Zásah do osobnostných práv
navrhovateľkysúvisísjejvýkonomfunkciesudcuOSTrenčín.Postaveniesudcov,ichprávaapovinnosti,

tiež ich disciplinárnu zodpovednosť upravuje zákon č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich. V
zmysle tohto zákona je sudca predstaviteľom súdnej moci, pri výkone svojej funkcie je nezávislý,
rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností, zistených
v súlade so zákonom. V zmysle § 30 ods. 1 tohto zákona v občianskom živote, pri výkone funkcie
sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť

funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. V
súlade s § 30 ods. 2 tohto zákona v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej
funkcie je sudca povinný okrem iného najmä odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť,
ktorých cieľom by mohlo byť ohrozenie nezávislosti súdnictva, vystupovať nezaujato a k stranám alebo
k účastníkom konania pristupovať bez ekonomických, sociálnych, rasových, etnických, sexuálnych
alebo náboženských predsudkov, dbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne

spochybňovaná a dodržiavať zásady sudcovskej etiky. Zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti
sudcu, správanie sudcu, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o jeho nezávislosti a nestrannosti pri
rozhodovaní, o nezaujatosti sudcu voči účastníkom konania, je disciplinárnym previnením a vedomé
porušenie povinnosti sudcu rozhodovať nestranne a nezaujato je závažným disciplinárnym previnením
sudcu. Z tohto pohľadu by bolo umožnenie manipulácie so spisom tak, ako to opísali odporcovia v

1. a 2. rade, porušením základných povinností sudcu. Sudca, ktorý je povinný správať sa v zmysle
vyššie uvedeného, sa ocitne v situácii, keď ho vedome účastník konania osočí z nedodržiavania týchto
základných povinností a to vedome, nepravdivo, dokonca s úsilím vyvolať trestné stíhanie voči nemu
len preto, že bol v súdnom konaní neúspešný, je podľa názoru okresného súdu právom dotknutý na
svojich osobnostných právach. Ide totiž o zásah do profesionálnej cti, občianskej cti ohrozujúcej morálny

kredit, povesť sudcu.

Podľa názoru okresného súdu výroky odporcov v 1. a 2. rade sa preukázali ako nepravdivé, boli
vyjadrené úmyselne, vedome, so snahou docieliť začatie trestného stíhania voči navrhovateľke, ako
sudkyni. Konanie odporcov v 1. a 2. rade podľa vyjadrenia odporcu v 1. rade súviselo s nepriaznivým
výsledkom odporkyne v 2. rade v predmetnej občiansko-právnej veci. Na základe tohto možno povedať,

že došlo zo strany odporcov v 1. a 2. rade voči navrhovateľke k neoprávnenému zásahu, narušujúcemu
chránené práva osobnosti navrhovateľky. Už samotné uvedenie nepravdivého údaju spravidla zakladá
neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, odôvodňujúci právo na zadosťučinenie podľa §
13 ods. 1. Navrhovateľka bola neodôvodnene vystavená potrebe vyjadrovať sa k výrokom odporcov
v 1. a 2. rade, kauzou sa zaoberala predsedníčka Okresného súdu Trenčín, vedomosť o nej mali

podpredsedovia daného súdu, kauza sa rozšírila i medzi kolegov - sudcov a svedkovia nevylúčili, že i
medzi administratívny aparát. Kauzou sa zaoberala KP Trenčín, polícia.

Vzhľadom na závažnosť výrokov zo strany odporcov v 1. a 2. rade okresný súd vyvodil záver, podľa
ktorého niet pochýb, že navrhovateľka mala z týchto výrokov odporcov v 1. a 2. rade stres a že tieto
výroky sa mohli podpísať na jej zdravotnom stave. Preto mal okresný súd za to, že navrhovateľka,

domáhajúca sa primeraného zadosťučinenia, má naň nárok. Podľa názoru okresného súdu by v danom
prípade nebolo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1, t. j. ospravedlnenie, pretože v značnej
miere bola znížená dôstojnosť navrhovateľky a jej vážnosť. Aj keď je pravdou, že vypočuté svedkyne,
kolegyne navrhovateľky, nezmenili svoj vzťah k navrhovateľke ani po tejto kauze, zásah odporcov v 1. a
2. rade priniesol následky v pracovnom prostredí navrhovateľky a to v tom zmysle, že o kauze sa hovorilo

medzi kolegami navrhovateľky a nemožno vylúčiť, že aj v administratívnom aparáte. K rozoberaniu
kauzy na súde by nebolo došlo, ak by výroky odporcov v 1. a 2. rade od začiatku neboli. Aj keď priama
negatívna reakcia zo strany spolupracovníkov v pracovnom prostredí navrhovateľky v konaní nebola
konštatovaná, nemožno ešte uzavrieť, že žiadna reakcia tu nebola, pretože každý zo zamestnancov
súdu sa mohol vnútorne vysporiadať s touto kauzou a vytvoriť si vlastný úsudok, ktorý nemusel dať

najavo. Na základe týchto skutočností okresný súd priznal navrhovateľke náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pričom prihliadol na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva
došlo. Okresný súd prihliadol na skutočnosti, za ktorých odporcovia v 1. a 2. rade nepravdivo popísali
konanie navrhovateľky, na skutočnosť, že k výrokom došlo s časovým odstupom 3 roky, kedy malo
dôjsť k manipulácii so spisom, čo len potvrdzuje, že odporcovia v 1. a 2. rade vyjadrili svoje výroky až v

súvislosti s neúspechom odporkyne v 2. rade v súdnom konaní, že konanie odporcov v 1. a 2. rade bolovedomé a úmyselné. Okresný súd priznal navrhovateľke nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 1.000
eur a zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na jej zaplatenie. Túto sumu okresný
súd považoval za primeranú v súlade s § 13 ods. 3 OZ. Pokiaľ navrhovateľka žiadala priznať vyššiu

nemajetkovú ujmu, okresný súd z uvedených dôvodov návrh čo do zvyšku zamietol.

O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech
účastníkov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie ako navrhovateľka, tak aj odporcovia 1/ a 2/.

Navrhovateľka v odvolaní podanom prostredníctvom jej právnej zástupkyne uviedla, že jej odvolanie
smeruje proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým bol v časti zamietnutý jej návrh vo veci samej.

V odôvodnení poukázala na to, že ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka poskytuje ochranu proti
takým konaniam, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na osobnosti subjektu práva tým, že znižujú
jeho česť u iných ľudí a tým ohrozujú vážnosť jeho postavenia a uplatnenia v spoločnosti. Prežívanie
a pociťovanie nemajetkovej ujmy je treba hodnotiť vždy objektívne s prihliadnutím na konkrétnu
situáciu, za ktorej došlo k neoprávnenému zásahu, ako i k postihnutej osobe vzhľadom na jej vek a

spoločenské postavenie. V prejednávanom prípade došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostného
práva navrhovateľky tým, že odporcovia pred orgánmi činnými v trestnom konaní úmyselne rozširovali
nepravdivé údaje o navrhovateľke, ktoré údaje sa dostali na vedomie širokému okruhu prokurátorov,
sudcov a administratívneho aparátu. Z uvedeného navrhovateľka vyvodila záver, že už nie je viac
považovanázanezávislúaodbornezdatnúsudkyňu,očomsvedčíajlistzOkresnejprokuratúryTrenčín,

v ktorom bola označená za osobu, ktorá nepozná zákon. Odporcovia sa snažili úmyselne pripraviť
navrhovateľku o zamestnanie a životnú existenciu, keď ju obvinili z tak závažnej veci, ako je manipulácia
so spisom. Už aj ohrozenie práva na česť a dobré meno predstavuje formu zníženia istoty bezpečnosti
a uplatniteľnosti a zakladá právo na náhradu nemajetkovej ujmy. Navrhovateľka ďalej uviedla, že
určenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je síce predmetom voľnej úvahy súdu, nie však jeho

nepreskúmateľnou ľubovôľou. Okresný súd v napadnutom rozsudku sa obmedzil iba na konštatovanie,
že predmetným neoprávneným zásahom mohlo dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľky, s
ktorou skutočnosťou sa v písomnom odôvodnení rozsudku bližšie nezaoberal. Pri ústnom odôvodnení
rozsudku na pojednávaní však uviedol, že pokiaľ ide o poškodenie zdravia navrhovateľky v súvislosti s
konanímodporcov,idelenosubjektívnepocitynavrhovateľky,sktorýminiejepotrebnésazaoberať,lebo

navrhovateľka nemá žiadnu lekársku správu, v ktorej by bolo výslovne uvedené, že navrhovateľka má
zdravotnéproblémyzostresov,zavinenýchodporcami.Ktomunavrhovateľkauviedla,žežiadnylekárdo
karty nenapíše, z čoho choroba vzniká. Do zdravotného záznamu a dokladu pre zamestnávateľa kódom
choroby a naordinuje liečbu. Navrhovateľka v konaní predložila lekárske správy o svojom zdravotnom
stave, z ktorých vyplýva jeho zhoršenie v roku 2008 do polovice roka 2010, s čím súvisí pokles jej

pracovnej, spoločenskej a športovej aktivity. V roku 2007 po absolvovaní liečenia a pobytu pri mori
sa jej zdravotný stav znormalizoval. Navrhovateľka preukázala, že od roku 2008, kedy odporcovia na
ňu podali trestné oznámenie, sa jej výrazne a preukázateľne zhoršil zdravotný stav. Trpela neustálymi
bolesťami chrbta a pravidelne sa opakujúcimi bolesťami hlavy, ktoré do roku 2007 nemala. Okrem
toho sa často opakovali záchvaty migrény, ktoré ju viackrát pripútali na lôžko. Na jeseň v roku 2009

musela pre problémy s chrbticou z akútnych stresov, zavinených odporcami, vyhľadať lekára (v dôsledku
pretrvávajúcich obáv o zamestnanie; disciplinárne stíhanie a pozastavenie výkonu funkcie). V tejto
súvislosti došlo k zmareniu jej zahraničnej dovolenky. Navrhovateľka trpela aj opakovanými zápalmi
nosových dutín a bola práceneschopná aj po pojednávaní v tejto veci dňa 23.08.2010. Bolesti chrbtice
a hlavy jej ustúpili, keď sa dozvedela o právoplatnom odsúdení odporcov, lebo zmizla bezprostredná

hrozba straty zamestnania a jej disciplinárneho stíhania. Podľa názoru navrhovateľky výška plnenia,
uložená porušovateľom práva, má zaisťovať nielen primerané zadosťučinenie, ale má odstrašujúcim
účinkom pôsobiť preventívne na rušiteľa a aj na budúcich potenciálnych rušiteľov. Podľa názoru
navrhovateľky v danom prípade okresný súd nepriznal primerané zadosťučinenie, ktoré by zodpovedalo
vyššie uvedeným kritériám. Navrhovateľka požadovala primeranú čiastku, nakoľko ju odporcovia chceli

v podstate pripraviť o existenciu a zničili dobrú povesť, ktorú si navrhovateľka budovala na Okresnom
súde Trenčín deväť rokov tvrdou a poctivou prácou. Okresným súdom priznaná nemajetková ujma
je v podstate len symbolická, vôbec neodráža hodnoty, ktoré odporcovia pošliapali a nemá žiadensatisfakčný, ani odstrašujúci charakter. Z uvedených dôvodov navrhla zmeniť napadnutý rozsudok tak,
že súd vyhovie návrhu v zamietnutej časti a zaviaže odporcov k náhrade trov konania.

Odporca 1/ v rukou písanom odvolaní uviedol, že odvolanie proti napadnutému rozsudku podáva aj v

mene svojej manželky. Spolu s manželkou sú nevinní. Preto budú žiadať rozsudky zrušiť a odškodniť. V
odvolaní poukázal na to, že nikdy nevideli navrhovateľku, nikdy sa s ňou nerozprával a ak navrhovateľka
uvádza, že ju s manželkou krivo obvinili, trvá na tom, že je nevinný a bude žiadať odškodnenie za
ublíženie na cti. Podľa jeho názoru vec nebola riadne vyšetrená. Odporca 1/ ďalej uviedol, že vec,
ktorú prejednávala navrhovateľka, ako sudkyňa, nebola riadne vyšetrovaná. Manželka v uvedenej veci

podala dňa 22.08.2008 odvolanie na Okresný súd Trenčín v zákonnej lehote, ktoré ukradli aj so spisom
a dôkazmi, na krajskom súde sa nepojednávalo, manželku nepredvolali. Podľa názoru odporcu konaním
bez pojednávania sudkyne krajského súdu porušili zákon. Odporca 1/ v odvolaní rozsiahlym spôsobom
popísalokolnostiadôvody,prektorépovažujezanesprávnesúdnerozhodnutiavovecijejmanželkyproti
pánovi X., ktorú vec v prvom stupni prejednávala a rozhodovala navrhovateľka ako zákonná sudkyňa.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vlastnou rukou vyjadril odporca 1/. Vo vyjadrení uviedol, že na

toľko chorôb, ako uviedla navrhovateľka by bolo potrebných veľa lekárov. Odporca 1/ znovu poukázal na
to, že pán X. obral jeho manželku o majetok a bude žiadať úrad vlády o zabezpečenie obvinenia JUDr.
V.. Navrhovateľka na nich podala trestné oznámenie, na základe ktorého na rozdiel od navrhovateľky
boli trestne stíhaní. Odporca 1/ aj v tomto podaní ďalej poukázal na okolnosti, pre ktoré považuje za
nesprávne súdne rozhodnutia vo veci jej manželky proti pánovi X., v ktorej veci konala a rozhodovala

v prvom stupni navrhovateľka.

Pred samotným pristúpením k preskúmaniu napadnutého rozsudku sa odvolací súd zaoberal aj otázkou
splnenia formálnych náležitosti odvolania odporcov aj z dôvodu vydania uznesenia okresného súdu
zo dňa 05.10.2010, č. k. 16C/122/2008-203, ktorým boli odporcovia vyzvaní na doplnenie a opravu
odvolania v tom smere, aby uviedli, v čom vidia nesprávnosť rozsudku, aby uviedli, čoho sa domáhajú,

aby odvolanie podali v čitateľnej forme a pre prípad, že odvolanie podáva aj odporkyňa 2/, aby
odvolanie podpísala, resp. splnomocnila odporcu1/ na podanie odvolania, a to pod hrozbou odmietnutia
odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. Z obsahu spisu vyplýva, že uvedené odvolanie nebolo
na základe výzvy okresného súdu doplnené. Napriek tejto skutočnosti odvolací súd dospel k záveru,
že pre nedoplnenie odvolania odporcami v zmysle vyššie citovanej výzvy okresného súdu nie je daný

dôvod na odmietnutie odvolania. Pokiaľ okresný súd vyzýval odporkyňu 2/ podpísať odvolanie, podané
odporcom 1/, odvolací súd dospel k záveru, že na strane odporcov vzhľadom na navrhovaný spoločný a
nerozdielny záväzok odporcov ide o spoločenstvo účastníkov podľa § 91 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého
úkony jedného z nich platia i pre ostatných. Preto podľa názoru odvolacieho súdu nebolo potrebné, aby
odporkyňa 2/ osobne podpísala odvolanie odporcu 1/, alebo aby ho splnomocnila na podanie odvolania.

Pokiaľ ide o požiadavku čitateľnosti odvolania, odvolací súd dospel k záveru, že rukou písané odvolanie
je síce pomerne ťažko čitateľné, avšak nie do takej miery, aby z neho nebolo objektívne možné zistiť
jeho obsah. Z obsahu odvolania tiež vyplýva, že odporcovia namietajú správnosť výroku, ktorým bolo
vyhovené návrhu, pričom podľa § 212 ods. 4 O.s.p. nie je odvolací súd viazaný návrhom účastníka na
zmenualebozrušenienapadnutéhorozhodnutia.Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdnedospelkzáveru,

že by v dôsledku nedoplnenia odvolania odporcov v zmysle výzvy okresného súdu boli dané zákonné
dôvody pre odmietnutie odvolania odporcov podľa § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p.

Krajský súd, ako súd odvolací, následne vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podaných odvolaní
podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel
k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť

z týchto dôvodov:

Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie
v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu
vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto stotožňuje s týmito
skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku a podľa § 219 ods. 2

O. s. p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení
rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaných odvolaní, ktoré
dôvody odvolatelia prezentovali aj počas konania pred okresným súdom.

Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že okresný súd správne ustálil skutkové okolnosti prípadu, podľa
ktorých došlo zo strany oboch odporcov ku konaniu vo vzťahu k navrhovateľke, ktoré bolo v rámci
právoplatne skončených trestných stíhaní odporcov príslušnými rozhodnutiami súdov kvalifikované ako
prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd pri riešení tejto skutkovej
otázkypritompostupovalvúplnomsúladesustanovením§135ods.1O.s.p.,ktoréustanovenienielenže
ukladá súdu v občianskom súdnom konaní zákonnú povinnosť byť viazaný rozhodnutím príslušných

orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, ale zároveň zakazuje súdu v občianskom súdnom konaní
preskúmavať správnosť uvedených rozhodnutí a vyvodzovať iné skutkové závery, než ktoré z nich
vyplývajú. Preto ani odvolací súd nemohol považovať za dôvodné tvrdenie odporcov, prezentované aj
v odvolaní, že sú nevinní a že navrhovateľku krivo neobvinili.

V súvislosti s tvrdeniami odporcov v odvolaní, ktorými opisovali dôvody, pre ktoré považujú za

nesprávne súdne konanie a rozhodnutia vo veci, vedenej na Okresnom súde v Trenčíne pod sp.
zn. 4C/739/2001, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v tomto odvolacom konaní nemá
právomoc preskúmavať správnosť postupu všeobecného súdu, ako aj správnosť vydaných rozhodnutí
v konaní, vedenom na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. 4C/739/2001. Preto všetky námietky
odporcov v odvolaní voči postupu všeobecných súdov v konaní, vedenom na Okresnom súde v Trenčíne

pod sp. zn. 4C/739/2001, považoval za nevýznamné pre posudzovanie správnosti napadnutého
rozsudku okresného súdu v tomto odvolacom konaní.

S poukazom na uvedené odvolací súd považoval za správny záver okresného súdu, že predmetným
konaním odporcov (nepravdivým tvrdením pred orgánmi činnými v trestnom konaní o protiprávnej
manipulácii navrhovateľky, ako zákonnej sudkyne, so súdnym spisom na škodu odporkyne 2/) došlo

k zásahu do osobnostných práv navrhovateľky z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd tiež poukazuje na to, že správnosť záveru okresného súdu
o zásahu do osobnostných práv navrhovateľky potvrdzuje aj samotné postavenie navrhovateľky v
trestnom stíhaní odporcov ako poškodenej podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku, teda ako obete
trestného činu (prečinu v zmysle § 9 Trestného zákona).

Okresný súd postupoval správne aj pri úvahách, či sú v danom prípade splnené zákonné podmienky
v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka pre finančné odškodnenie za zásah do osobnostných práv
navrhovateľky a v tomto smere odvolací súd poukazuje na úvahy okresného súdu v súvislosti s riešením
tejto otázky. Nad rámec uvedeného odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na už vyššie
konštatované postavenie navrhovateľky, ako obete trestného činu, spáchaného voči nej odporcami.

Keďže je nepochybne v záujme spoločnosti poskytovať náležitú a účinnú ochranu obetiam trestného
činu, táto okolnosť je sama osebe dôvodom hodným osobitného zreteľa aj na poskytnutie finančného
odškodnenia morálnej ujmy obete trestného činu. Vyplýva to i z ustanovení zákona č. 215/2006 Z. z. v
znení neskorších predpisov, ktorým zákonom štát prevzal na seba nad rámec zodpovednosti páchateľa
povinnosť finančne odškodňovať v niektorých prípadoch morálnu ujmu obetí násilných trestných činov.

Tým zákonodarca dal jasne najavo, že morálna ujma obeti trestného činu je hodná odškodnenia vo
finančnej forme bez toho, aby súčasne musela byť osobitne naplnená podmienka preukázania zníženia
dôstojnosti obete trestného činu alebo jej vážnosť v spoločnosti v značnej miere v zmysle § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ktorá podmienka je naviac v ustanovení § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka
uvedená len príkladmo. Uvedenému záveru zodpovedá aj v súčasnosti formujúca sa súdna prax, podľa

ktorej sú napríklad pozostalým obetí trestného činu priznávané a podľa názoru senátu odvolacieho súdu
dôvodne, finančné odškodnenia na základe aplikácie práve ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka
bezsplneniapodmienkypreukázaniazníženiadôstojnostialebovážnostivspoločnostipozostalýchobetí
trestných činov v značnej miere. Preto odvolací súd považoval za správny záver okresného súdu, podľa
ktorého navrhovateľke v prejednávanom prípade v zásade patrí právo na odškodnenie morálnej ujmy

v peniazoch.Pokiaľ ide o posúdenie výšky finančného odškodnenia morálnej ujmy navrhovateľky, podľa názoru
odvolacieho súdu okresný súd aj pri riešení tejto otázky postupoval správne. V tejto súvislosti odvolací
súd považuje za potrebné dodať, že konaním odporcov bolo zasiahnuté do osobnostných práv

navrhovateľky v súvislosti s výkonom jej funkcie sudcu, z ktorého postavenia navrhovateľke vyplývala
povinnosť dodržiavať kvalifikované povinnosti podľa § 30 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších
predpisov, dodržiavanie ktorých je zákonnou podmienkou pre výkon funkcie sudcu. Ak teda bola
navrhovateľka konaním odporcov nepravdivo obvinená z porušenia základnej povinnosti sudcu, ktoré
porušenie je objektívne spôsobilé vyvolať sankčný postih sudcu, je logické že takéto nepravdivé

obvinenie je spôsobilé vyvolať u osoby sudcu morálnu ujmu a určitú traumu. Preto niet dôvodu neveriť
tvrdeniam navrhovateľky o prežitej traume z takéhoto nepravdivého obvinenia. Na druhej strane sudca
s nástupom do funkcie musí byť uzrozumený s tým, že sa stáva verejným činiteľom, ktorý je vo
zvýšenej miere podrobený drobnohľadu verejnosti a s vedomím zabezpečenia svojej nestrannosti
musí byť psychicky pripravený čeliť aj nedôvodným atakom zo strany účastníkov súdnych konaní,
teda zachovať rozvahu a nadhľad nad vecou. Z toho pohľadu na základe zistených skutočností ani

podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľke, znalej práva, nehrozila trauma z bezprostrednej hrozby
trestného stíhania na základe poznania obsahu postúpenia oznámenia odporcov krajskou prokuratúrou
predsedníčke okresného súdu.

Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom okresného súdu, ktorý síce pripustil, že predmetný zásah
odporcov sa mohol prejaviť v zdravotnom stave navrhovateľky, avšak zároveň dospel k záveru, podľa

ktorého navrhovateľka nepreukázala príčinnú súvislosť medzi konaním odporcov a zhoršením jej stavu.
Pokiaľ navrhovateľka tvrdila takúto príčinnú súvislosť, nepredložila žiadny konkrétny dôkaz o existencii
takejto príčinnej súvislosti. Okresný súd pritom v zmysle § 127 O.s.p. nebol oprávnený vyvodzovať
z tvrdení navrhovateľky skutkové okolnosti o existencii navrhovateľkou tvrdenej príčinnej súvislosti,
keďže posudzovanie zdravotného stavu je výsostne odbornou otázkou, na riešenie ktorej treba odborné

znalosti. Preto aj odvolací súd z hľadiska posudzovania správnosti napadnutého rozsudku považoval
za nedôvodné tvrdenia navrhovateľky v odvolaní ohľadne zhoršenia jej zdravotného stavu v dôsledku
konania odporcov.

Na základe uvedeného odvolací súd považoval za primerané v zmysle § 13 ods. 3 Občianskeho
zákonníka okresným súdom priznané finančné odškodnenie navrhovateľky vo výške 1.000 eur, ktoré je

podľa názoru odvolacieho súdu primerané aj vo vzťahu k zákonodarcom zakotvenému rozsahu náhrady
morálnej ujmy obetí násilných trestných činov podľa zákona č. 215/2006 Z. z. v znení neskorších
predpisov.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom
na uvedené odvolací súd, súc v súvislosti so svojou prieskumnou povinnosťou v prejednávanom prípade

viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného
súdu je vo výroku vecne správny. Preto potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
2 O.s.p., nakoľko účastníci konania neboli z hľadiska podaných odvolaní úspešní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .