Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 24, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 9C/81/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812207371
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8812207371.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1. X. Q., K.. XX.X.XXXX, O. O. XXX,
X. Z. Q., K.. X.X.XXXX, O. O. XXX o zaplatenie 277,76 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 20.8.2012 domáhal voči žalovaným zaplatenia
sumy 277,76 eur spolu s úrokom z omeškania v sume 135,77 eur, ročným úrokom z omeškania vo
výške 9,5% zo sumy 277,76 eur od 23.12.2010 do zaplatenia a úhrady trov konania. Svoju žalobu

odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2006 medzi postupcom
Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie č. 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len
„postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému v 1. rade. Postupca
nadobudol uplatňované právo - pohľadávku s účinnosťou od 01.01.2006, kedy došlo zrušením bez
likvidácie k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu, pričom imanie zanikajúcej
spoločnosti prešlo na postupcu, ktorý sa v dôsledku zlúčenia stal právnym nástupcom zanikajúcej
spoločnosti. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 2.9.2003 bola uzatvorená Zmluva č. 490423333 (ďalej len
„zmluva“). Platne uzavretou zmluvou sa žalovaný v 1. rade zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné

prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaný si túto povinnosť neplnil, čím
sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval
sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 357,76 eur. Žalovaní v 1. a 2.
rade uznali vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku, čím žalovaná v 2. rade pristúpila k
záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň uznali aj náklady inkasného konania,
ktoré si žalobca neuplatňuje. Žalobca ďalej uviedol, že si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania počnúc
dňom 16.12.2006, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaní ku dňu

podania žaloby uhradili dňa 24.9.2010 sumu 20 eur, dňa 22.10.2010 sumu 20 eur, dňa 23.11.2010
sumu 20 eur a dňa 22.12.2010 sumu 20 eur. Na záver žalobca uviedol, že dlžná suma 277,76 eur
pozostáva z neuhradenej istiny úveru, t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných
platieb započítaných na istinu.

Rozsudkom č.k. 9C/81/2012-43 zo dňa 13.12.2012 súd žalobu zamietol a žalovaným náhradu trov
konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z dohôd o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku zo dňa 28.02.2010 zistil, že zmluvnými stranami boli žalobca ako veriteľ a žalovaný v 1.rade ako dlžník. V bode 1.3 bola uvedená žalovaná v 2. rade ako osoba pristupujúca k záväzku podľa §
533 a nasledujúcich OZ. V článku 2 uznanie záväzku žalovaní ako osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 uznali
čo do právneho dôvodu a výšku záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s

postupcom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 357,76 eur, príslušenstva pohľadávky, podľa
zmluvyanákladovnainkasnékonanievsume53,77eur.Podľačlánku3formasplateniazáväzkubod3.1
osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 sa zaväzujú splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach
po20,-eur,vždyk25-temudňuvmesiaci,pričomdátumprvejsplátkybolurčenýna25.09.2010.Žalovaní
ako osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 zároveň vyhlásili, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho

následkoch.

Súd posúdil vec podľa Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy, podľa § 387
ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka a podľa § 100, § 101 a § 111
Občianskeho zákonníka, podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka,
podľa § 52 ods. 1, 2 OZ, § 53 ods. 1, 4 OZ, podľa § 54 ods. 1, 2 OZ a vychádzal aj z ust. § 153 ods. 3 O. s.
p. Zo špeciálneho predpisu aplikoval ust. § 2 písm. a/, § 3 ods. 1, ods. 2 a § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001

Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola
uzavretá zmluva o pôžičke, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré
postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona
o spotrebiteľských úveroch. Právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako vzťah spotrebiteľský
podľa zákona na ochranu spotrebiteľa, čo je v súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa.

Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu uzavrel, že je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Žalovaný v 1. rade vzniesol v priebehu konania námietku premlčania. Vzhľadom na uvedené
súd konštatoval, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom so spotrebiteľskej
zmluvy, a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského
charakteru. Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú

na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu žalovaným. Aplikujúc ust. § 558
Občianskeho zákonníka a § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka súd skonštatoval, že dohoda
o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá
a zrozumiteľná. Keďže žalobca svoj nárok uplatňuje z uznania záväzku a prehlásenia žalovaného o
vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch, preto tento úkon skúmal a vyhodnotil tak, že záväzok

žalovaní uznali dňa 28.08.2010. Jedná sa o pasívnu solidaritu na strane žalovaných, pretože žalovaná
v 2. rade podpisom predmetnej dohody pristúpila k záväzku dlžníka podľa § 533 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka, pričom dlžníkom bol jej manžel a žalovaný v 1. rade. Pri závere o tom, že
sa jedná o spotrebiteľský vzťah a aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je potrebné
aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy je zrejmé, že k uznaniu dlhu žalovanými došlo

v čase, keď už bol dlh premlčaný, keď premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňa 21.03.2005, teda
dňom nasledujúcim po dni splatnosti poslednej z 18 dojednaných splátok podľa zmluvy o prenájme, keď
v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení je uvedený ako dátum posledného predpisu deň 20.03.2005 a pri
všeobecnej 3-ročnej dobe podľa OZ uplynula dňa 21.03.2008 a uznanie bolo vykonané až 28.08.2010.
Aj keď námietku premlčania vzniesol len žalovaný v 1.rade, vzhľadom na to, že žalovaní boli v čase

podpisu dohôd o uznaní záväzku manželmi, má podľa § 145 ods. 2 OZ vznesenie námietky premlčania
žalovaným v 1. rade právne účinky aj voči žalovanej v 2. rade.

Uznanie záväzku žalovanými bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako
dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.

jeho právneho nástupcu, či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom upozorňovaný, keď
nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť
takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej
strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k
akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše, keď samotná dohoda je vypísaná vo

všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Súd poukázal na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v článku 2, no
prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následku sa nachádza v článku 3 označenom ako
forma splatenia záväzku, a to až v poslednej vete bodu 3.4. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka možnouznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel. Také uznanie
zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď dlžník, ktorý dlh uznal,
vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre právny omyl, napr. preto, že

nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznanie spomenuté právne následky. Vzhľadom
na uvedené, mal súd za to, že prehlásenie žalovaných o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch
tak, ako bolo vykonané v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 28.08.2010,
najmä vzhľadom na výpoveď žalovaného v 1. rade, že v čase podpísania uznania záväzku on a ani
jeho manželka - žalovaná v 2. rade nemali vedomosť o tom, že dlh je už premlčaný, nezakladá právny

následok uznania premlčaného dlhu tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka.

Keďže v danej veci začala plynúť premlčacia doba 21.03.2005, ktorá uplynula dňa 21.03.2008, no
žalobca podal žalobu až dňa 23.07.2012, teda až po uplynutí premlčacej doby, pričom žalovaný v 1. rade
vzniesol námietku premlčania a súd tento jeho úkon tak, ako je uvedené vyššie, považoval za účinné
dovolanie sa premlčania s právnymi účinkami aj pre žalovanú v 2. rade, na základe tejto skutočnosti súd
nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať, preto súd žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca namietal
rozhodnutie prvostupňového súdu a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vrátil alebo aby zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie v plnom rozsahu a uplatnil si trovy konania.
Žalobca namietal posúdenie premlčania prvostupňovým súdom. Uviedol, že v prejednávanej veci došlo
k uznaniu dlhu odporcami, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa §

110 ods. 1 druhá veta OZ zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu.
Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa
§ 558 OZ, ktoré musí obsahovať aj nutnosť vedomosti osoby, ktorá dlh uznala o premlčaní dlhu a jeho
následkoch. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ nemožno stotožňovať s inštitútom uznania
dlhu podľa § 558 OZ. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10-ročnej

premlčacejdobydochádzabezohľadunato,čidlžníkvčaseuznaniaopremlčanívedelalebonie,pričom
v ust. § 558 OZ táto vedomosť je podstatnou náležitosťou a podľa § 110 OZ nie je podmienené samotné
uznanie dlhu a jeho účinky s nutnosťou vedomosti toho, kto dlh uznal o jeho premlčaní a následkoch.
Každopádne minimálne podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ právny účinok spojený s uznaním práva, teda
prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby spôsobuje začiatok plynutia novej 10-ročnej premlčacej

doby. Žalovaní boli si vedomí svojho záväzku, tento neuhradili. Konanie žalovaných nemožno považovať
za morálne a čestné a nie je možné takémuto konaniu poskytnúť ochranu. Na daný právny vzťah nie
je možné aplikovať zákon o spotrebiteľských zmluvách. Žalobca uviedol, že žalovaní po tom, čo sa
oboznámilisobsahomdohody,svojimpodpisomsvojexistujúcizáväzokuznaliavyjadrilisvojuvedomosť
s premlčaním pohľadávky. Preto považovali svoj nárok za dôvodný.

Krajský súd v Prešove uznesením č.k.17Co/62/2013-68 zo dňa 14.5.2013 zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia bola tá skutočnosť, že
podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd nepostrehol zrejme rozdiel medzi ust. § 110 ods.
1 veta druhá Občianskeho zákonníka a ust. § 558 Občianskeho zákonníka, a preto nesprávne aj
vyhodnotil úkon žalovaného s názvom Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo

dňa 28.08.2010 vo vzťahu k premlčaniu. Ďalej poukázal, že prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal s
inštitútom pristúpenia k záväzku žalovanou v 2. rade. Podľa § 533 OZ, kto bez súhlasu dlžníka dohodne
písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom
dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
Citovanézákonnéustanoveniesatýkaibapeňažnýchzáväzkovstým,žedlžníknemusímaťvedomosťo

takomto právnom úkone. Osoba, ktorá pristúpila k záväzku sa stáva dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi
a bude s ním zaviazaná spoločne a nerozdielne, teda solidárne. Veriteľ je oprávnený požadovať plnenie,
od ktoréhokoľvek z nich. Podmienkou platnosti takéhoto úkonu je písomná forma, ako to vyplýva z ust.
§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takýto úkon okrem náležitostí uvedených v ust. § 533 OZ a § 40
ods. 1 OZ musí byť aj určitý ( § 37 OZ ).

Odvolací súd ďalej uviedol, že z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku v oboch prípadoch bola uzatvorená dňa 28.08.2010. Prvostupňový súdnevyhodnotil, ku ktorému záväzku žalovaná v 2. rade pristupovala, a teda či pristupovala k záväzku
žalovaného v 1. rade vyplývajúceho z pôvodnej zmluvy č. 490423333 alebo či pristupovala k záväzku,
ktorý vznikol na základe uznania záväzku, pretože z oboch listín ( č. l. 5, 6 súdneho spisu ) to nie je

možné zistiť a na takéto úkony prvostupňový súd nevykonal žiadne dokazovanie. Ďalej vo vzťahu k
pristúpeniu k dlhu prvostupňový súd nevyhodnotil určitosť tohto záväzku a platnosť tohto pristúpenia k
záväzku, a teda vecnú pasívnu legitimáciu žalovanej v 2. rade. Vzhľadom na to, že prvostupňový súd
tieto otázky nesprávne právne posúdil, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa §
221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolací súd prvostupňovému súdu uložil vyhodnotiť, či žalovaný v 1. rade jednostranným právnym
úkonom uznal právo podľa § 110 ods. 1 veta druhá OZ alebo podľa § 558 OZ, vyhodnotiť vzhľadom
na rozličnosť dôkazných bremien pri oboch uvedených inštitútoch, či toto uznanie záväzku je alebo nie
je platné, kedy došlo k platnému uznaniu záväzku žalovaným, teda pred alebo po pristúpení záväzku
žalovanou v 2. rade podľa § 533 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a vyhodnotiť aj platnosť
pristúpenia k záväzku žalovanou a teda vecnú pasívnu legitimáciu žalovanej.

Z uvedeného dôvodu preto prvostupňový súd opätovne vec prejednal v súlade s pokynmi odvolacieho
súdu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, výpoveďou
žalovaného v 1. rade, písomným vyjadrením žalovanej v 2. rade zo dňa 9.3.2014 a zistil nasledovný
skutkový stav:

Spoločnosť TatraCredit, a.s. ako prenajímateľ a žalovaný v 1. rade ako nájomca uzavreli dňa 5.9.2003
zmluvu o prenájme č. 490423333, pričom predmetom prenájmu boli v zmluve uvedené predmety
prenájmu. V časti podmienky prenájmu bolo uvedené, že cena celkom predstavuje 11.407,-Sk s
počiatočnou platbou 0%, počte 18 mesačných splátok v sume po 634,-Sk. Žalovaný prehlásil, že súhlasí
so všeobecnými obchodnými podmienkami, s daňovým dokladom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou

tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Podľa preambuly Všeobecných obchodných podmienok prenájmu poskytovaných spoločnosťou
TatraCredit, a.s. ( ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“ ) účastníci tejto zmluvy sa dohodli na
prenájme hnuteľnej veci, ktorú nájomca môže na základe vlastného rozhodnutia po uplynutí doby nájmu
nadobudnúť do vlastníctva po splnení podmienok tejto zmluvy. Predmet prenájmu kupuje TatraCredit,

a.s. na žiadosť nájomcu a prenajíma ho nájomcovi.

Podľa čl. I písm. b) Všeobecných obchodných podmienok účelom zmluvy o prenájme je umožniť
nájomcovi za úhradu trvalé užívanie predmetu prenájmu po dobu prenájmu v trvaní 13 mesiacov vo
vlastníctve prenajímateľa.

Nájomca sa zaväzuje zaplatiť počiatočnú platbu (zálohu) pri preberaní výrobku (pokiaľ sa nejedná

o dohodnutú 0% zálohu) priamo pracovníkovi prepravnej spoločnosti, mesačné splátky splácať v
stanovenej výške podľa splátkového kalendára, pri oneskorení platenia splátok je povinný zaplatiť úrok z
omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( čl. III. písm. a), c), d) Všeobecných obchodných
podmienok ).

Podľa čl. IV. písm. d) Všeobecných obchodných podmienok prenajímateľ je oprávnený zmluvu

vypovedať ak nie sú splátky poukazované riadne a včas, a dlh nie je zaplatený ani v termíne uvedenom
v upomienke, alebo ak nájomca poruší niektorú povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zmluvy.Pokiaľ nebolo dohodnuté v týchto všeobecných obchodných podmienkach inak, použijú sa na tento
zmluvný vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka ( čl. IV. písm. s) Všeobecných obchodných
podmienok ).

Právny zástupca žalobcu listami zo dňa 11.6.2012 adresovanými žalovaným týchto vyzval na splnenie
povinnosti v sume 588,82 eur najneskôr do 18.6.2012.

Z dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 28.8.2010 súd zistil, že zmluvnými
stranami boli žalobca ako veriteľ a žalovaný v 1. rade ako dlžník. V bode 1.3 bola uvedená žalovaná v
2. rade ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. V čl. 2. Uznanie
záväzku žalovaní ako osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 uznali čo do právneho dôvodu a výšky záväzok

voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s postupcom s tým, že dlžná suma pozostáva
z istiny v sume 357,76 eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie v
sume 53,77 eur. Podľa čl. 3. Forma splatenia záväzku bod 3.1 osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 sa
zaväzujú splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach po 20 eur, vždy k 25. dňu v mesiaci,
pričom dátum prvej splátky bol určený na 25.9.2010. Žalovaní ako osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3

zároveň vyhlásili, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2006 spol. Consumer Finance Holding, a.s. ako
postupca postúpila pohľadávku voči žalovaným, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako
postupníka.

Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, žalovaní neuhradili prvú splátku, ktorá bola splatná

dňa 30.10.2003 a dátum poslednej úhrady bol dňa 2.12.2003.

Dňa 28.8.2010 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( ďalej
len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, žalovaný
ako osoba uvedená v bode 1.2 uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý
vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny

v sume 357,76 eur a príslušenstva, t.j. z pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie v
sume 53,77 eur. V Článku 3. Dohody - Forma splatenia záväzku, bod 3.1. osoba uvedená v bode 1.2
vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Dňa 28.8.2010 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( ďalej
len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade ako osobou pristupujúcou k záväzku podľa § 533

a nasl. O.s.p. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, žalovaná ako osoba uvedená v bode 1.2 uznala
čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej
s pôvodným veriteľom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 357,76 eur a príslušenstva, t.j.
z pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie v sume 53,77 eur. V Článku 3. Dohody -
Forma splatenia záväzku, bod 3.1. osoba uvedená v bode 1.2 vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní

dlhu a jeho následkoch.

Žalobca listami zo dňa 11.6.2012, označeným ako pokus o zmier, vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na
úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 588,82 eur, pozostávajúcej z istiny neuhradeného úveru vo výške
277,76 eur, úroku vo výške 257,28 a nákladov inkasného konania vo výške 53,77 eur

Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že predmetnú zmluvu uzatváral so žalobcom ešte v roku

2003. Pôžičku zobrali s manželkou na kúpu spotrebného tovaru, t. j. televízora na splátky. Nakoľko sa
jedná o dosť dlhú dobu, má za to, že predmetná pohľadávka je premlčaná a dlh bol žalobcovi zaplatený,
preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Podpísali síce s manželkou uznanie dlhu, no nevedeli,
že dlh už v tom čase premlčaný.Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 9.3.2014 uviedla, že vo veci vznáša námietku premlčania. Ona
iba pristúpila k dlhu a preto namieta aj pasívnu legitimáciu.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v

čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom
období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré

a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 začlenené ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a 54 tohto zákona a s ustanovením tohto zákona do
troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, preto súd považuje za podstatný súlad

spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania s ust. § 53 a 54 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom od 1.4.2004 i keď zmluva bola medzi účastníkmi tohto konania uzavretá dňa 26.11.2001.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len „Občiansky
zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane

dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, môžu účastníci uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu zákona.

Podľa§491ods.1a2Občianskehozákonníkavzneníplatnomaúčinnomvrozhodnomobdobí,záväzky

vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v
zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky
vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky
im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo

dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za
dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 531 ods. 4 Občianskeho zákonníka, námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže
uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že žalovaný v 1. rade a pôvodný veriteľ uzatvorili zmluvu

o prenájme a žalovaný sa zaviazal po dobu 18 mesiacov v prospech žalobcu platiť nájomné, ktorá bola
na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to,
že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade bola

uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je
totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia
úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že

spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboliuzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa

z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade v priebehu súdneho konania vzniesli námietku premlčania voči
uplatnenej pohľadávke, úlohou súdu bolo preto v prvom rade sa so vznesenou námietkou vysporiadať.

Právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento
jepotrebnéaplikovaťustanovenia,ktoréupravujúvzťahyspotrebiteľskéhocharakteru.Tietoustanovenia
je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda

aj právny úkon uznania dlhu žalovaným.

Žalobca si svoj nárok v konaní uplatňuje z titulu toho, že so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a
žalovanou v 2. rade ako osobou pristupujúcou k záväzku žalovaného v 1. rade uzatvoril dohody
o splátkovom kalendári a uznaní dlhu a z toho, že žalovaní v tomto dokumente prehlásili, že majú
vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Akprávodlžníkpísomneuznalčododôvoduivýšky,premlčujesazadesaťrokovododňa,keďkuznaniu
došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty

( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím
premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na
subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj

zabrániťtomu,abypovinnéosobynebolopočasovoneprimeranejdobenútenésplniťsisvojepovinnosti.

Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy
spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré
bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu žalovanými.

Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí
byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou povinný uznáva premlčaní dlh, takéto uznanie
zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal,
vedel o jeho premlčaní, ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny,nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo
že v čase uznania neexistoval.

Zvykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,ženazákladezmluvyoprenájmezačalapremlčacia

doba plynúť najneskôr dňa 21.03.2005, teda dňom nasledujúcim po dni splatnosti poslednej z 18
dojednaných splátok podľa zmluvy o prenájme, keď v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení je uvedený
ako dátum posledného predpisu deň 20.03.2005 a pri všeobecnej 3-ročnej dobe podľa Občianskeho
zákonníka uplynula dňa 21.03.2008.

Zo strany žalovaných však dňa 28.8.2010 došlo k podpísaniu Dohôd o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku a v bode 3.1 dohôd je uvedené, že žalovaní vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní

dlhu a jeho následkoch. V danom prípade totiž ide o predformulovaný obsah dohôd. Samotné uznanie
dlhu je spojené s dohodou o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom,
že dlžníci - žalovaní, si boli vedomí dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle
§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj z výpovede žalovaného v 1. rade a písomného vyjadrenia
žalovanej v 2. rade vyplýva, že pred podpisom dohody nemali možnosť si ju prečítať, zamestnanec

žalobcu im nijako nevysvetľoval obsah dohody, prípadne či sa jedná o premlčanú pohľadávku, alebo
nie. Zamestnanec navrhovateľa naviac sám inicioval uzatvorenie takejto dohody, návrh nevyšiel od
žalovaných ako od spotrebiteľov. Spotrebiteľ, ktorému išlo najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach,
keďže sociálna situácia mu nedovoľovala uhradiť dlh naraz, musel podpísať celý formulár, pričom je
zrejmé aj z výpovede žalovaného v 1. rade, že význam obsahu formulára, ktorý podpísal mu nebol

zrejmý. Vzhľadom na takto predformulovaný obsah návrhu dohody a okolnosti podpisu dohôd možno
mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaných uznať dlh a nejde iba o vôľu
uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.

Podpisom takýchto formulárových dohôd žalovaní ako spotrebitelia zhoršili svoje zmluvné postavenie v
rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka

Uznanie záväzku žalovanými bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako
dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.
jeho právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď
nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť

takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej
strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k
akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo
všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil preskúmaniu aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých

obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné
prehliadať ani v rovine súkromného práva.

V prípade, že navrhovateľ uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 6 ods. 3 Zákona

o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a ako už bolo uvedené vyššie, žalobcom uplatnená
pohľadávka bola splatná dňa 20.3.2005. Žalobca podal návrh na začatie súdneho konania až dňa
23.7.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby.

Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohôd o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 28.8.2010, ktoré žalovaní podpísali, súd vzhľadom na vyššie
uvedené hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného
inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa - žalobcu, ako aj potenciálne riziko,
že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu žalovanými súd považuje za právne
neúčinné, pretože žalovaní nemali vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do

dohody o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný
prejav vôle žalovaných uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom. Z
uvedeného je zrejmé, že pri dostatku informácii by žalovaní uvedené dohody spojené s uznaním dlhu
nepodpísali.Žalobcavrozporespožiadavkamiodbornejstarostlivostižalovanýchnepoučilonásledkoch
podpisu dohôd a uznania, ktorí v dobrej viere a snahe uhradiť dlh v splátkach, podpísali formulár, obsah

ktorého im nebol zrejmý.

Je logické a pochopiteľné, že spotrebitelia vítajú možnosť splácať dlh v splátkach, no je nečestné,
ak sa zneužije kontraktačná situácia s cieľom predĺžiť premlčanie až na 10 rokov. V tomto smere je
dôležité poukázať aj na novú skutočnosť pre judikatúru súdov, že dobré mravy, resp. konanie v rozpore
s dobrými mravmi našlo svoje pozitívno-právne vymedzenie v § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o

ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, môže privodiť ujmu účastníkovi
obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva

najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Právny úkon, ktorý, ktorý je v rozpore s ustanovením zákona, je neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Súd nevidí žiadny dôvod nevzťahovať tento záver aj na rozpor právneho úkonu so zákonným
ustanovením § 6 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Právny úkon porušujúci ustanovenie § 6 ods. 3
Zákona o ochrane spotrebiteľa je neplatný pre rozpor so zákonom.

Kampaňovité predkladanie formulárov s ľubozvučným ustanovením o možnosti splácať dlh je pre
spotrebiteľov pravdepodobne plných pocitu viny z porušenia splátkového kalendára s cieľom dosiahnuť
predlženie premlčacej doby na 10 rokov bez náležitého objasnenia tohto dôsledku neinformovanému
spotrebiteľovinezodpovedné,nečestnéaodporujezákonnémuustanoveniu§6ods.3Zákonaoochrane
spotrebiteľa. Nielenže je tu dôvod na odmietnutie ochrany dodávateľovi postupom podľa § 3 ods. 1

Občianskeho zákonníka, ale aj na záver o neplatnosti právneho úkonu, ako judikoval Krajský súd v
Prešove vo veci sp. zn. 11Co/37/2012.

Na zvýraznenie správnosti rozsudku súd poukazuje na rozhodnutia súdov, ktoré konštatovali nekalosť
obchodnej praktiky v obdobných veciach, a to rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vo veciach
11Co/37/2012,20Co/86/2012,3Co/53/2012,4Co/19/2012,19Co/87/2012,5Co/58/2012,12Co/47/2012,

16Co/133/2012, 17Co/120/2012, 19Co/87/2012 a Krajského súdu v Košiciach vo veci 4Cob/75/2012,
5Co/194/2012 a uvádza nasledovné.

K odvolacím námietkam žalobcu, že na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa
§ 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť
o premlčaní dlhu a uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1

Občianskeho zákonníka viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo a k prerušeniu plynutia
pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na
to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie, súd konštatuje, že takúto námietku považuje vcelomrozsahuzanedôvodnú,atopreto,žespôsob,akýmnavrhovateľchápeprávnuúpravu,obsiahnutú
v ustanoveniach § 110 a § 558 Občianskeho zákonníka, odporuje zmyslu a účelu tejto právnej úpravy.
Ustanovenie § 110 Občianskeho zákonníka upravuje nepochybne inštitút premlčania a ustanovenie §

558 Občianskeho zákonníka jednu z možností zabezpečenia záväzkov. V prípade, ak veriteľ zabezpečí
svoj záväzok dohodou o uznaní dlhu (§ 558 OZ), ustanovenie § 110 Občianskeho zákonníka
stanovuje dobu, v ktorej možno toto právo vykonať, pričom označenie záväzku v ust. § 558 Občianskeho
zákonníka pojmom dlh a v ust. § 110 Občiankeho zákonníka pojmom právo, na tom nič nemení.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže v danej veci začala plynúť premlčacia doba 21.3.2005,

ktorá uplynula dňa 21.3.2008, no žalobca podal žalobu na tunajšom súde až dňa 23.7.2012, teda až po
uplynutí premlčacej doby, pričom žalovaní vzniesli námietku premlčania a súd tento ich úkon tak ako je
uvedené vyššie považoval za účinné dovolanie sa premlčania, na základe tejto skutočnosti súd nemohol
žalobcovi toto premlčané právo priznať, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (,, ďalej len O.s.p.“),
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho

hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu

ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaní v 1. a 2. rade boli v konaní v plnom rozsahu úspešní a v zmysle vyššie uvedených zákonných

ustanovení im vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko zo súdneho spisu žalovaným žiadna
náhrada trov konania nevyplýva, nárok na náhradu trov konania si neuplatnili a trovy konania nevyčíslili,
súd žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.