Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 19, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/400/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212223032
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2212223032.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: Profidebt Slovakia, s.r.o., Bratislava,
Mliekarenská 10, IČO: 35 925 922, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Peter
Kováč, s.r.o., Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 36 857 033, proti odporcovi: M. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom F. Y., M. XXX, o zaplatenie istiny 163,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 29. júla 2013, č. k. 12C/9/2013-27, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy
163,98 eur, úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 163,98 eur od 21.5.2008 do zaplatenia,
úrok vo výške 0,05 % denne zo sumy 163,98 eur od 21.5.2008 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol
tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 79 ods. 4 O.s.p., § 115a ods. 2, § 200ea ods.
1, § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch účinného ku dňu 30.6.2006, § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., § 52 ods. 1, § 879j, § 54 ods. 1, §
544 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď vecne svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že vyhodnotením vykonaného dokazovania, súd s poukazom na citované
ustanovenia dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne a nárok navrhovateľa nie je oprávnený.
Medzi účastníkmi konania bola uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej právny predchodca
navrhovateľa odporcovi poskytol úver. Zmluva tu však neobsahuje údaj o RPMN, ktorý nedostatok
zákon sankcionuje tým, že dlžník v takom prípade je povinný vrátiť výlučne sumu poskytnutých
peňažných prostriedkov. Podľa tvrdenia navrhovateľa odporca úver spotreboval, avšak riadne nesplatil.
Žalovaný nárok navrhovateľa ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporoval. Vzhľadom
k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu však súd z úradnej moci preskúmal oprávnenosť
nároku. Odporca mal podľa zmluvy za úver poskytnutý vo výške 1.351,59 eur zaplatiť na úvere 36 splátok
po 57,59 eur, spolu (62.460 Sk) 2.073,29 eur, v zmysle tvrdení navrhovateľa v žalobe nezaplatil 163,98
eur (navyše vrátane zmluvnej pokuty a poplatkov), a teda na úvere vrátil doposiaľ sumu minimálne vo
výške 1.909,31 eur. Pre chýbajúcu zákonom určenú náležitosť zmluvy o úvere by bol oprávnený nárok
navrhovateľa výlučne na poskytnutej sume úveru (1.351,59 eur) po odpočítaní sumy, ktorú odporca
preukázateľne zaplatil, v danom prípade však už na úvere zaplatil viac. Oprávnený tu nie je potom
ani nárok na príslušenstvo, či zmluvnú pokutu. Preto súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. O trovách

konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., po procesnej stránke bol vo väčšom rozsahu úspešný
žalovaný, v konaní mu však preukázateľne žiadne trovy nevznikli, preto mu neboli žiadne k náhrade
priznané.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal, aby
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 29.7.2013 tak, že podanej žalobe
vyhovie v celom rozsahu a odporcu zaviaže na zaplatenie trov konania, keď svoje odvolanie odôvodnil
ust. § 205a ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a v prílohe odvolania predkladá
splátkový kalendár spolu s údajom o ročnej percentuálnej miere nákladov a má za to, že zmluva o
pôžičke obsahuje všetky zákonom určené náležitosti. Uviedol, že z napadnutého rozsudku nevyplýva,
kedy bolo zverejnené oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku, a nakoľko súd vo veci
rozhodoval bez pojednávania navrhovateľ nebol upovedomený o takomto postupe nemohol predložiť
ďalšie listinné dôkazy preukazujúce dôvodnosť celého nároku. Poukázal na čl. III. písm. b) Všeobecných
obchodných podmienok pôžičky poskytované spol. Quatro, a. s., Kežmarok, z ktorej vyplýva, že
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke je aj splátkový kalendár a tabuľka ročnej percentuálnej miery
nákladov. Ďalej odvolateľ poukázal na skutočnosť, že i keby súd prvého stupňa dospel k záveru, že
poskytnutá pôžička na základe zmluvy zo dňa 5.5.2008 je bezúročná a bez poplatkov, nemá to žiaden
vplyv na povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu, keď zmluvná pokuta nie je platba,
ktorú spotrebiteľ je povinný platiť v súvislosti s poskytovaním úveru a nárok na ňu vzniká porušením
zmluvy nie v dôsledku jej uzavretia či poskytovania úveru zo strany navrhovateľa. Zmluvná pokuta
nepatrí medzi poplatky, ktorých sa týka ust. § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľ
uviedol, že keďže RPMN sa má uviesť v zmluve pri jej uzavretí, musí ísť o také poplatky v zmysle § 2
písm. e) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré v čase uzavretia zmluvy sú známe a vie sa o nich, že
ich spotrebiteľ musí zaplatiť. To však neplatí o zmluvnej pokute, nakoľko v čase uzavretia zmluvy nie je
isté, či takýto nárok vôbec vznikne. Neuvedenie RPMN malo podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch
ten dôsledok, že všetky položky tvoriace súčasť celkových nákladov a ktoré sú známe v čase uzavretia
zmluvy, spotrebiteľ nie je povinný platiť. Keďže však zmluvná pokuta patrí medzi celkové náklady
spojené s úverom a nie s poplatkom podľa ust. § 2 písm. e) Zákona o spotrebiteľských úveroch potom
ani chýbajúci údaj RPMN nemá vplyv na povinnosť zmluvnú pokutu zaplatiť. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti zamietnutia návrhu v časti týkajúce sa uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty
nie je dôvodné. Odvolanie proti rozsudku navrhovateľa podáva z dôvodu podľa ust. 205 ods. 2 písm.
d), podľa ust. § 205 ods. 2 písm. e) v spojení s ust. § 205a ods. 1 písm. c) a podľa ust. § 205
ods. 2 písm. f) O.s.p.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas oprávnená
osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné,
pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 12C/9/2013 je návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 163,98 eur, úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 163,98 eur od 21.5.2008 až do zaplatenia, úroku vo výške 0,05 % denne zo sumy 163,98 eur
od 21.5.2008 do zaplatenia.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý a v časti trov konania.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu konštatuje,
že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal
dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom,

s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2
O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa
len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. So všetkými skutočnosťami uvádzanými odvolateľom sa
náležitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal už prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie spĺňa všetky
požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O. s. p. Inak povedané, prvostupňový
súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli v prejednávanej veci rozhodujúce vrátane
tých, na ktoré poukázal odvolateľ.

V zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
predmetnej zmluvy, teda ku dňu 20.4.2009, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.

V zmysle § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
predmetnej zmluvy, teda ku dňu 20.4.2009, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa ( spol. Quatro, a.s. Kežmarok ) a
odporcom ako dlžníkom bola uzavretá dňa 5.5.2005 zmluva o pôžičke, na základe ktorej poskytol právny
predchodca navrhovateľa odporcovi úver na kúpu tovaru a kotol na tuhé palivo, bojler s príslušenstvom
vo výške 40.718,- Sk / 1.351,59 eur. Úver mal odporca splatiť v 36 mesačných splátkach po 1.735,-
Sk/57,59 eur. Ročná percentuálna miera nákladov v zmluve nebola uvedená. Odporca ďalej prehlásil, že
súhlasí so všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nemá k
nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa čl. V. VOP písm. a) vyplýva, že dlžník je povinný
riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku spolu s príslušným úrokom a to v pravidelných mesačných
splátkach v termínoch určených splátkovým kalendárom. V jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý
úrok a príslušná časť istiny, pričom výška jednotlivých splátok je stanovená v zmluve o pôžičke.
Podľa čl. III písm. b) VOP neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke splátkový kalendár a tabuľka
ročnej percentuálnej miery nákladov. Ročná percentuálna miera nákladov sa vypočíta podľa zvoleného
spôsobu splácania v súlade s prílohou zák. č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov a je veriteľom
zverejnená na www.quatro.sk . Podľa čl. VIII. písm. c) v 30. deň po dobe splatnosti
sa dlžná splátka zvyšuje o zmluvnú pokutu 10 % z tejto dlžnej čiastky, v ten deň sa zmluvná pokuta
stáva splatnou. Podľa čl. VIII. VOP písm. d) v prípade oneskorenia s úhradou splátky je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi okrem zmluvnej pokuty stanovenej podľa čl. VIII. bod c) i úrok z omeškania vo výške
0,05 % z dlžnej čiastky za každý započatý deň oneskorenia.

Vychádzajúc z obsahu spisu, z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku i z obsahu odvolania podaného
navrhovateľom je zrejmé, že samotná skutočnosť, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej si odporca nesplnil svoju povinnosť a navrhovateľovi čerpaný
úver nevrátil, rovnako ako ani to, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia
právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa, najmä zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom v rozhodnom období, ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nebolo medzi účastníkmi
sporné. Sporným ale zostalo a zároveň to tvorilo predmet prieskumu odvolacieho súdu, či predmetná
zmluva o spotrebiteľskom úvere má náležitosti predpísané Zákonom o spotrebiteľských úveroch a či
teda navrhovateľovi vznikol voči odporcovi nárok na zaplatenie pohľadávok uplatnených návrhom, a to
v časti istiny 163,98 eur, úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 163,98 eur od 21.5.2008 až
do zaplatenia, úroku vo výške 0,05 % denne zo sumy 163,98 eur od 21.5.2008 do zaplatenia.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
(§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka ). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka).

V danej veci niet sporu o tom, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú účastníci konania uzatvorili
dňa 5.5.2005 a z ktorej navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok. Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci
nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa 5.5.2005 uzatvorili úverovú zmluvu, na základe
ktorej navrhovateľ poskytol žalovanému finančný úver vo výške 1.351,59 eur, ktorý sa zaviazal odporca
zaplatiť navrhovateľovi v 60-tich mesačných splátkach po 57,59 eur. Neoddeliteľnou súčasťou tejto
úverovej zmluvy boli i úverové zmluvné podmienky navrhovateľa a odporca svojím podpisom potvrdil,
že je s nimi oboznámený, že sú mu zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas
byť nimi viazaný.

Bolo preto dôvodné naň aplikovať právne normy spotrebiteľského práva, a to zák. č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (ďalej len Zákon
o spotrebiteľských úveroch) ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa.

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere „od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Uvedené ustanovenie je v súlade s čl. 8 smernice, ktorá umožňuje členským štátom prijať právnu
úpravu nad rámec smernice a takéto ustanovenie pôsobí dostatočne sankčne a odradzujúco. Úroky
popri údaji o celkových nákladoch (RPMN) majú svoje opodstatnenie, pretože úroky vyjadrujú cenu
hlavného predmetu plnenia. Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 4 ZoSÚ) je bez akýchkoľvek pochybností
aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a
poplatkoch. Navrhovateľ ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov. A to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky
v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5 ZoSÚ). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný
význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho
záväzku. Odporca však túto možnosť nemal, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve
o spotrebiteľskom úvere (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo
245/2010), a preto navrhovateľ ako veriteľ nemal právo na ich zaplatenie.

Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ na
základe predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere nemôže v zmysle § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda ku dňu 5.5.2005 od
spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, nakoľko tieto nie sú uvedené v predmetnej zmluve a taktiež
nie sú uvedené v úverových podmienkach spoločnosti.

Na základe vyššie uvedených skutočností, preto správne súd prvého stupňa započítal uhradené splátky
odporcu na predmetnom úvere vo výške 1.909,31 eur len na istinu poskytnutého úveru vo výške 1.351,59
eur a keďže zo strany odporcu už k zaplateniu istiny úveru došlo, dlh odporcu tak z predmetnej úverovej
zmluvy neexistuje a taktiež sa odporca nemohol dostať do omeškania s jeho zaplatením, a preto správne
návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Vo vzťahu k odvolacej námietke navrhovateľa, týkajúcej sa nepriznania zmluvnej pokuty odvolací súd
uvádza, že navrhovateľ v konaní nepreukázal dôvodnosť ním uplatňovanej zmluvnej pokuty pretože ako
z návrhu, tak aj z písomných podaní navrhovateľa adresovaných súdu v priebehu konania ale taktiež
aj zo samotného odvolania navrhovateľa vôbec nevyplýva v akej výške si zmluvnú pokutu uplatňuje
a na základe ktorého zmluvného ustanovenia a preto správne súd prvého stupňa návrh navrhovateľa
v celom rozsahu zamietol, nakoľko odporca celú istinu úveru už navrhovateľovi zaplatil a navrhovateľ
nemá nárok na úrok a poplatky úveru v zmysle ust. § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z..

Vzhľadom na uvedené pokiaľ súd prvého stupňa napadnutý rozsudkom návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol rozhodol vecne správne a preto odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si
žiadne neuplatnil a taktiež mu nevyplývajú z obsahu spisu.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.