Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 18, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžso/23/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200812
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:8012200812.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing.

JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Petra Paludu a JUDr. Eleny Berthotyovej
PhD. v právnej veci žalobcu: J. Y., nar. XX. H. XXXX, bytom D. zast. JUDr. Dušanom Remetom,
advokát so sídlom advokátskej kancelárie Masarykova č. 2, 080 01 Prešov ([email protected]
), proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP, pracovisko Košice, so sídlom Zádielska č.
2, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. marca 2013 č. k. lS/88/2012-32, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. marca 2013 č. k.
lS/88/2012-32 p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 232,55 € z titulu právneho zastúpenia.

.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

1. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove ako prvostupňového súdu bolo zrušené rozhodnutie
žalovanéhoč.AA/2012/01455-002zodňa11.septembra2012,ktorýmpotvrdilrozhodnutieÚradupráce,
sociálnych vecí a rodiny Prešov č. 12/51420-005 zo dňa 29. júna 2012 ako prvostupňového správneho

orgánuazamietolodvolaniežalobcuprotirozhodnutiu,ktorýmbolžalobcovipriznanýpeňažnýpríspevok
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne,
obuvi a bytového zariadenia vo výške 9,28% zo sumy životného minima (ďalej na účely rozsudku
len „kompenzačný príspevok“) pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú v § 2 písm. a) zákona č.
601/2003 Z.z. o životnom minime s účinnosťou od 01.05.2012 s tým, že opakovaný peňažný príspevok
na kompenzáciu sa vypláca mesačne pozadu.

2. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov
rozhodnutím vydaným pod č. 12/51420-005 zo dňa 29.06.2012 ako správny orgán príslušný podľa § 5

ods. 7 písm. a) bod 3 zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí sociálnych vecí, rodiny
a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 52písm. a) bod 3 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely
rozsudkulen„zák.č.447/2008Z.z.“)a§46zákonač.71/1967Zb.osprávnomkonanívzneníneskorších

predpisov (Správny poriadok) rozhodol tak, že podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 1, odsek 8, § 18 ods. 8
a § 66 ods. 1 a 2 zák. č. 447/2008 Z.z. a § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime určil
žalobcovi kompenzačný príspevok v hore uvedenej výške 9,28%.

3. Rozhodnutie odôvodnil tým, že aplikoval ustanovenia § 38 ods. 8 a 17 a § 41 ods. 12 zák. č. 447/2008
Z.z. (nadobudol účinnosť od 01.01.2009), podľa ktorých možno fyzickej osobe s ťažkým zdravotným

postihnutím, ktorá je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s
opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené
výdavky súvisiace s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia
mesačne vo výške 9,28% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ak príjem tejto
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nie je vyšší ako trojnásobok sumy životného minima a
zároveň hodnota jej majetku nie je vyššia ako 39.833 €.

Súčasne s poukazom na § 66 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. zdôraznil, že peňažné príspevky
na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia poskytované podľa zákona
účinného do 31.12.2008, sa považujú za peňažné príspevky na kompenzáciu podľa zákona účinného
od 01.01.2009.

4. Preto podľa názoru prvostupňového orgánu v súlade s citovanými ustanoveniami po zhodnotení

príjmových a majetkových pomerov určil výšku peňažného príspevku pre toto obdobie v sume 17,62 €.

5. Dátum, od ktorého bol určený kompenzačný príspevok správny orgán odôvodnil tým, že keďže
si účastník konania neuplatnil svoj nárok podaním návrhu na podanie protestu prokurátora v lehote
stanovenej zák. č. 447/2008 Z.z., tak ho určil s účinnosťou od 01.05.2012.

6. V ďalšom konaní na základe odvolania žalobcu žalovaný ako odvolací orgán napadnuté prvostupňové

rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

7. Žalovaný ďalej konštatoval, že trojročná lehota ustanovená v § 45 ods. 10 zák. č. 447/2008 Z.z.
je prekluzívna lehota a je zachovaná u tých fyzických osôb, ktoré podali podnet na vydanie protestu
prokurátora najneskôr do 01.01.2012 (vrátane uvedeného dňa).

V zmysle uvedeného novourčená výška predmetného peňažného príspevku môže byť priznaná od

prvého dňa v mesiaci, v ktorom bola doručená výzva na predloženie dokladov o príjmových a
majetkových pomeroch účastníka konania (teda od prvého dňa mesiaca, v ktorom príslušný úrad urobil
prvý úkon, ktorým sa začalo konanie ex offo), a to v nadväznosti na § 43 ods. 1 a ods. 3 citovaného
zákona.

8. Zo spisového materiálu podľa žalovaného vyplýva, že žalobca konania podal podnet na Okresnú

prokuratúru v Prešove dňa 08.02.2012. Nakoľko si účastník konania neuplatnil svoj nárok v lehote
stanovenej zák. č. 447/2008 Z.z., prvostupňový orgán určil výšku kompenzačného príspevku s
účinnosťou od 01.05.2012.

Podľa§18ods.12zák.č.447/2008Z.z.prizisťovanípríjmu,priprehodnocovanípríjmuaprirozhodovaní
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa použijú ustanovenia podľa osobitného predpisu platné v

čase rozhodovania o peňažných príspevkoch na kompenzáciu alebo v čase prehodnocovania príjmu u
opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu.

II.

Konanie na prvostupňovom súdeA)

9. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal prostredníctvom právneho zástupcu na Krajský súd v Prešove
žalobu zo dňa 16.11.2012.

10. Žalobca vytýkal prvostupňovému správnemu orgánu, že podľa § 18 ods. 8 zák. č. 447/2008 Z.z.
postupoval nesprávne, ak vyzval žalobcu na predloženie potvrdenia o svojich príjmoch za kalendárne
roky 2010 a 2011 a následne mu síce priznal požadovaný kompenzačný príspevok, ale až s účinnosťou
od 01.05.2012 a nie od požadovaného dátumu 01.01.2009.

V súvislosti s uvedeným žalobca pripustil, že z uvedeného ustanovenia síce vyplýva, že príjem sa
každoročnezákonomustanovenýmspôsobomprehodnocuje,avšakvprípadežalobcubolopovinnosťou

prvostupňového orgánu brať do úvahy nezákonný stav, ktorý tento orgán sám vytvoril vydaním
protizákonných rozhodnutí, a preto mal podľa § 45 ods. 9 písm. g) zák. č. 447/2008 Z.z. rozhodnúť o
dodatočnom poskytnutí a vyplatení kompenzačného príspevku za spätné obdobie, t.j. od 01.01.2009 z
dôvodu, že peňažný príspevok na kompenzáciu odňal a zastavil jeho výplatu, aj keď odňať a zastaviť
jeho výplatu nemal.

11. Žalobca tiež uviedol, že prvostupňový orgán postupoval nad rámec čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, ktorý je pre správne orgány bližšie konkretizovaný, okrem iného aj v § 3 ods. 1 Správneho
poriadku, a podľa ktorého štátne orgány môžu postupovať len v medziach a na základe zákona.

12. Ďalej žalobca akceptoval, že plynutie uvedenej trojročnej lehoty nie je v žiadnom ustanovení zák. č.
447/2008 Z.z. viazané na podanie podnetu na vydanie protestu prokurátora alebo na výzvu konajúceho

správneho orgánu, t.j. že ide o arbitrárny a nepreskúmateľný argument správneho orgánu.

Namietal, že nemôže byť na jeho ťarchu ani prvostupňovým orgánom tvrdená skutočnosť, že z
dôvodu zmeškania trojročnej zákonnej prekluzívnej lehoty mu nemôže byť priznané spätné vyplatenie
kompenzačného príspevku za obdobie od 01.01.2009 do rozhodnutia v apríli 2012, keď bolo v tejto
veci prvotné rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov o odňatí a zastavení nároku na

kompenzačný príspevok ako nezákonné zrušené.

13. Žalovaný vo vyjadrení z 02.01.2013 k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

B)

14.Akoužbolovyššieuvedené,KrajskýsúdvPrešoveakosúdprvéhostupňapopreskúmanírozhodnutí
a postupov správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že správne

orgány v predmetnej veci vychádzali z nesprávneho právneho názoru a rozhodnutia sú nedostatočne
odôvodnené, preto podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) O.s.p. napadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil vec
žalovanému na ďalšie konanie.

15. Krajský súd po konštatovaní skutkového stavu na str. 9 a nasl. rozsudku dospel na str. 10 k právnemu
názoru, že

„Základnou otázkou, ktorú je nevyhnutné v tomto konaní vyriešiť, je otázka, či kompenzačný príspevok
za opotrebovanie šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia priznaný podľa zákona č. 195/1998 Z.z.
o sociálnej pomoci možno poskytovať ťažko zdravotne postihnutej osobe za podmienok, ktoré upravuje
zákon č. 447/2008 Z.z. a v prípade záveru, že sa tento príspevok neprehodnocuje, posúdenie trojročnej
lehoty upravenej v § 45 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z..

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250i ods. 1 upravuje, že pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.Zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a
o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť dňom 01.januára 2009. V ustanovení §
66 ods. 1 upravuje, že peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného

postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytované podľa zákona účinného do 31. decembra
2008 sa považujú za peňažné príspevky na kompenzáciu podľa zákona účinného od 01. januára 2009.

Podľa § 66 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. - príslušný orgán určí výšku peňažných príspevkov
uvedených v odseku 1 podľa zákona účinného od 03. januára 2009 najneskôr do 31. júla 2009. Ak je
výška peňažného príspevku podľa zákona účinného od 01. januára 2009 vyššia ako výška peňažného

príspevku, ktorá patrila podľa zákona účinného do 31. decembra 2008, peňažný príspevok sa vyplatí od
01. januára 2009 podľa zákona účinného od 01.januára 2009.

Podľa názoru súdu z citovaných ustanovení je nepochybné, že sa peňažný príspevok poskytovaný
žalobcovi považuje za príspevok podľa zákona č. 447/2008 Z.z. a iba výška peňažného príspevku sa
posudzuje podľa zákona č. 447/2008 Z.z. Tejto úvahe súdu nasvedčuje jednoznačne aj ustanovenie §
65 ods. 5 citovaného zákona, ktoré upravuje, že odkázanosť občana s ťažkým zdravotným postihnutím

na osobnú asistenciu, odkázanosť na sprievodcu, odkázanosť na kúpu pomôcky, odkázanosť na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, odkázanosť na kompenzáciu zvýšených výdavkov
a odkázanosť na celodenné, osobné a riadne opatrovanie, ktoré boli posúdené podľa zákona účinného
do 31. decembra 2008, sa po 31. decembri 2008 neprehodnocuje podľa zákona účinného od 01.
januára 2009, ak u občana s ťažkým zdravotným postihnutím nedôjde k takým zmenám v zdravotnom

stave, osobnostných predpokladoch, rodinnom prostredí alebo životnom prostredí a v prostredí, ktoré
ovplyvňuje jeho začlenenie do spoločnosti, ktoré majú vplyv na trvanie odkázanosti.

Z citovaných ustanovení je nepochybné, že úmyslom zákonodarcu nebolo ukrátiť osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím na ich právach, ktoré im boli poskytované podľa zákona č. 195/1998 Z.z. o
sociálnej pomoci.

Zákon č. 447/2008 Z.z. v ustanovení § 45 ods. 9 upravuje, že peňažný príspevok na kompenzáciu sa
dodatočne spätne prizná, odníme, odníme a zastaví sa jeho výplata, zvýši, zníži, doplatí, obnoví sa
jeho výplata, dodatočne spätne sa rozhodne o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu
alebo jeho časť alebo sa rozhodne o zrušení povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo
jeho časť, ak príslušný orgán dodatočne zistí, že písm. f) peňažný príspevok na kompenzáciu odňal, aj

keď odňať nemal. Podľa ods. 10 tohto ustanovenia - za príslušný orgán podľa odseku 9 sa považuje
správny orgán, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni. Pri dodatočnom rozhodovaní za spätné obdobie
vychádza príslušný orgán zo skutkového stavu a právneho stavu, ktorý platil v čase vydania pôvodného
rozhodnutia. Proti novému rozhodnutiu sa môže fyzická osoba odvolať. Nárok na dodatočné poskytnutie
a vyplatenie peňažného príspevku na kompenzáciu alebo jeho časti za spätné obdobie zaniká uplynutím

troch rokov odo dňa, od ktorého peňažný príspevok alebo jeho časť patril.

Správny orgán prvého stupňa pri posudzovaní dátumu, od ktorého žalobcovi patrí kompenzačný
príspevok,odôvodnilitým,žežalobcasineuplatnilnárokvlehotetrochrokov,apretovýškupredmetného
peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov určil, od kedy urobil prvý úkon, ktorým bola
výzva na predloženie dokladov a majetku účastníka konania“.

(koniec citácie napadnutého rozsudku krajského súdu).

III.

Odvolanie žalovaného/stanoviská

16. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný odvolanie z 02.05.2013 (č.l. 39), prostredníctvom
ktorého zotrval na napadnutom rozhodnutí, ako aj na stanovisku k žalobe č. k. lS/88/2012-13 zo dňa

20.11.2012.

17. Podľa právneho názoru žalovaného sa jeho pracovisko Košice riadne vysporiadalo s otázkou 3-
ročnej prekluzívnej lehoty.18. Ďalej zdôraznil, že krajský súd jednoznačne nevyslovil svoj právny názor k otázke preklúzie, ktorý
je pre ďalšie rozhodovanie správneho organu záväzný.

19. Záverom žalovaný žiadal, aby odvolací súd v súlade s platnou legislatívou napadnutý rozsudok

krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.

B)

20.Žalobcavpísomnomvyjadreníz21.05.2013(č.l.44)kodvolaniuprostredníctvomprávnehozástupcu
žiadal, aby odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 posledná veta O.s.p.
napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správne potvrdil a prisúdil mu nižšie vyčíslenú náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 275,94 €.

21. Žalobca označil odvolanie v celom jeho rozsahu za nedôvodné s tým, že nespĺňa formálne a
obsahové náležitosti kladené zákonom na odvolanie. Preto tiež odporučil, aby odvolací súd zvážil postup
podľa § 218 ods. 1 písm. d) v spojení s § 246c O.s.p. a odmietol podanie žalovaného označené ním
ako „odvolanie“.

22. Ďalej žalobca zdôraznil, že krajský súd v rozsudku podrobne rozobral právnu stránku veci, pričom

primárne mal správny orgán riešiť, či vôbec prekluzívna lehota začala plynúť vzhľadom na nezákonný
postup pri odňatí a zastavení výplaty kompenzačného príspevku.

23. Následne žalobca podaním zo dňa 22.11.2013 poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. 4 Sžso/40/2013 zo dňa 20.08.2013 rozhodol v obdobnej veci tak, že
potvrdil zrušujúci rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S 8/2012-46 zo dňa 17.04.2013.

Uvedený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky priložil k svojmu podaniu.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 zákona č.

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti
ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v
zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade
senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie nie

je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny, a preto ho po
preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

25. Najvyšší súd sa celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si
ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom. Na druhej strane podstatou odvolania,
ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného, je právna otázka, či

metodológia výkladu, resp. voľba príslušnej výkladovej metódy použitá krajským súdom na hľadanie
obsahu ustanovenia týkajúceho sa plynutia zákonnej trojročnej lehoty bola súladná s úlohou výkonu
súdnej moci alebo nie. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.26. Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu
a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na
ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil

od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých
právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú
dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje
v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci
spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba

na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich
odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje odvolaciemu
súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).

27. Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti neustále poukazuje na nutnosť dodržiavať zásadu
právnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky), t.j. že v obdobných veciach je možné
sa od predchádzajúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu meritórne odchýliť iba, ak sa podstatne zmenili

skutkové okolnosti a právne základ pre vyhlásenie súdneho rozhodnutia. Preto s princípom právnej
istoty je tesne spojená kontinuita právnych názorov súdov na riešenie obdobných vecí.

Z uvedeného dôvodu sa Najvyšší súd aj v tejto veci stotožňuje s právnym názorom vysloveným iným
senátom v tejto veci, a to prostredníctvom rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 20. augusta 2013 sp.
zn. 4Sžso/40/2013, podľa ktorého (konajúci senát cituje v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 7 O.s.p.

v rozsahu relevantnom pre odôvodnenie svojich nižšie vyslovených záverov, v podrobnostiach je text
rozsudku zverejnený na internetovej stránke Najvyššieho súdu):

„Odvolacísúdsastotožňujesodôvodnenímrozsudkukrajskéhosúdu,ktorésiosvojujeakosvojevlastné
tak ako ho uviedol krajský súd na str. 6-9 svojho rozsudku. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia v nadväznosti na dôvody odvolania, ktoré smerujú proti zrušujúcemu rozsudku krajského

súdu odvolací súd uvádza nasledovné:

Pokiaľ žalobca považuje za dôvodné uvažovať o preklúzii nároku na kompenzačný príspevok, musí
svoje skutkové a právne dôvody jednoznačne v zmysle rozsudku krajského súdu v ďalšom konaní
uviesť. Krajský súd ponechal žalovanému svojim rozsudkom priestor pre uvedenie dôvodov svojho
rozhodnutia. Z uvedeného však pre odvolací súd zároveň vyplýva záver, že dôvody rozhodnutia, ktoré

bolo predmetom prieskumu (ako celok pozostávajúci z prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia
odvolacieho orgánu) neboli úplné.

Najmä nedávali podklad pre záver, na základe akej právnej úpravy bol žalobcovi priznaný príspevok na
kompenzáciu od 01.05.2012. Odvolací súd považuje týmto za dôvodné vysloviť, že zrušenie rozhodnutia
pre nepreskúmateľnosť z dôvodu nedostatku dôvodov bolo zo strany krajského súdu namieste (§ 250j

ods. 2 písm. d) O.s.p.), a to tak, ako je vo výroku uvedené.

Pokiaľ krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného aj pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 250j
ods. 2 písm. a) O.s.p.) odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný zrejme vychádzal z koncepcie,
že pre opätovné priznanie príspevku na kompenzáciu bolo rozhodujúce, či sa žalobca domáhal jeho
opätovného priznania, resp. kedy sa tak stalo. Krajský súd podľa názoru odvolacieho súdu vecne

správne poukázal na to (str. 8. 4. odsek rozsudku), že ak správne orgány zistili, že príspevok nemal byť
odňatý, mali bez ďalšieho konať z úradnej povinnosti, minimálne od doby, keď bolo žalovaným zrušené
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, t.j. od 29.03.2012, a to bez ohľadu na to, či žalobca
dal alebo nedal podnet na podanie protestu prokurátorom alebo či žalobca žiadal o výplatu samotný
správny orgán a správny orgán mal konať tak, akoby rozhodnutie o odňatí nebolo vydané. Len pre

úplnosť odvolací súd uvádza, že ako č.1. 5 je v súdnom spise žiadosť žalobcu s prezentačnou pečiatkou
ÚPSVR Prešov z 11.07.2011, ktorou sa žalobca domáhal vrátenia odňatých príspevkov od 01.01.2009.
Vzhľadom na uvedené zrejme nie je možné akceptovať tvrdenie žalovaného, že žalobca nežiadal v
trojročnej lehote od 01.01.2009 o odstránenie dôsledkov rozhodnutia o odňatí príspevkov. Tým viac
považuje odvolací súd za oprávnený názor súdu, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, ak vôbec

uvažoval o zániku práva žalobcu na príspevky v lehote troch rokov od ich odňatia.“28. Obdobnosť prejednávanej veci vidí Najvyšší súd v tom, že na základe rozhodnutia Ústredia‚ práce,
sociálnychvecíarodinyBratislava,pracoviskoKošicezodňa29.03.20l2ovyhoveníprotestuprokurátora
Okresnej prokuratúry Prešov č.: Pd 93/12-5 z 09.02.2012 bolo zrušené rozhodnutie prvostupňového

orgánu zo dňa 21.01.2009, ktorým bolo rozhodnuté o odňatí a zastavení vyplácania kompenzačného
príspevku žalobcovi.

V ďalšom konaní správneho orgánu potom došlo k nesprávnej aplikácii ustanovení § 66 ods. 1 a 2 zák.
č. 447/2008 Z.z.

Podľa § 66 ods. 1 zák. č. č. 447/2008 Z.z. peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov

ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytované podľa zákona
účinného do 31.12.2008 sa považujú za peňažné príspevky na kompenzáciu podľa zákona účinného
od 01.01.2009.

Podľa § 66 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. príslušný orgán určí výšku peňažných príspevkov uvedených
v odseku 1 podľa zákona účinného od 01.01.2009 najneskôr do 31.07.2009. Ak je výška peňažného
príspevku podľa zákona účinného od 01.01.2009 vyššia ako výška peňažného príspevku, ktorá patrila

podľa zákona účinného do 31.12.2008 peňažný príspevok sa vyplatí od 01.01.2009 podľa zákona
účinného od 01.01.2009.

29. Ako bolo zdôraznené Najvyšším súdom vo vyššie citovanom rozsudku sp. zn. 4 Sžso/40/2013 z
vyššie citovaných ustanovení zákona je nesporné, že peňažný príspevok poskytovaný žalobcovi sa
považuje podľa zák. č. 447/2008 Z.z. za kompenzačný príspevok a podľa tohto zákona sa posudzuje iba

výška tohto peňažného príspevku. Samotný peňažný príspevok sa neprehodnocuje, čo vyplýva aj z ust.
§ 65 ods. 5 zák. č. 447/2008 Z.z., ktorý bol interpretovaný podľa zákona účinného do 31.12.2008, sa po
31.12.2008 neprehodnocuje podľa zákona účinného od 01.01.2009, ak u občana s ťažkým zdravotným
postihnutím nedôjde k takým zmenám v zdravotnom stave, osobnostných predpokladoch, rodinnom
prostredí alebo životnom prostredí a v prostredí, ktoré ovplyvňuje jeho začlenenie do spoločnosti, ktoré

majú vplyv na trvanie odkázanosti.

Avšak prvostupňový orgán, ako aj žalovaný pri posudzovaní dátumu, od ktorého žalobcovi patrí
kompenzačný príspevok zhodne odôvodnili tým, že žalobca si neuplatnil nárok v trojročnej lehote
ustanovenej v § 45 ods. 10 zák. č. 447/2008 Z.z., ktorá je podľa nich prekluzívna a je zachovaná u tých
fyzických osôb, ktoré podali podnet na vydanie protestu prokurátora najneskôr do 01.01.2012. Preto

novourčená výška peňažného príspevku môže byť priznaná od prvého dňa v mesiaci, v ktorom bola
doručená výzva žalobcovi na predloženie dokladov o príjmových a majetkových pomeroch, t.j. odkedy
urobil správny orgán prvý úkon.

Podľa § 45 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z., peňažný príspevok na kompenzáciu sa dodatočne spätne
prizná, odníme a zastaví sa jeho výplata, zvýši, zníži, doplatí, obnoví sa jeho výplata, dodatočne spätne

sa rozhodne o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť alebo sa rozhodne
o zrušení povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, ak príslušný orgán
dodatočné zistí, že peňažný príspevok na kompenzáciu odňal, aj keď odňať nemal.

Podľa § 45 ods. 10 zák. č. 447/2008 Z.z., za príslušný orgán podľa odseku 9 sa považuje správny
orgán, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni. Pri dodatočnom rozhodovaní za spätne obdobie

vychádza príslušný orgán zo skutkového stavu a právneho stavu, ktorý platil v čase vydania pôvodného
rozhodnutia. Proti novému rozhodnutiu sa môže fyzická osoba odvolať. Nárok na dodatočné poskytnutie
a vyplatenie peňažného príspevku na kompenzáciu alebo jeho časti za spätné obdobie zaniká uplynutím
troch rokov odo dňa, od ktorého peňažný príspevok alebo jeho časť patril.

30. S poukazom na vyššie citované závery z rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžso/40/2013 a

s prihliadnutím na skutkovú situáciu sa nemôže stotožniť s nesprávnym výkladom vyššie uvedených
ustanovení, že v konaní o opätovné priznanie kompenzačného príspevku začala zákonná lehota plynúť
od vtedy, kedy prvostupňový správny orgán urobil prvý úkon, t.j. keď vyzval žalobcu na predloženie
dokladov o príjme a majetku, ktorá bola realizovaná uvedeným listom.Naopak, z ustanovenia § 45 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z. jednoznačne vyplýva, že peňažný príspevok
na kompenzáciu sa dodatočne spätne prizná vtedy, ak príslušný orgán dodatočne zistí, že peňažný
príspevok na kompenzáciu sa odňal, aj keď sa odňať nemal. V tomto prípade správne orgány mali

konať z úradnej povinnosti bez ohľadu na uplynutie času, t.j. minimálne od doby, kedy bolo žalovaným
zasiahnuté do práv žalobcu.

V.

31. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok
žalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už
v citovanom rozsudku sp. zn. 4 Sžso/40/2013, pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod,

aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového
stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si argumentácie krajského
súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

32. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1
v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému žalobcovi právo na úplnú náhradu trov

tohto konania vzniklo.

33. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :

1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca žalobcu listom z 21. mája 2013 v zmysle
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. vyčíslil a Najvyšší súd uznal:

1.1. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde

1.1.1. ďalšia porada s klientom (13) ... 2/3 úkon práv. pomoci 86,77 €

1.1.1.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu 7,81 €

1.1.2. podanie odvolania (07) ......... 1 úkon práv. pomoci 130,16 €

1.1.2.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu 7,81 €

tzn. v celkovej sume: 232,55 €.

Nakoľko úspešný žalobca bol zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť mu
priznanú náhradu trov.

34. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,
lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni
súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §

250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní
nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla
potreba pojednávanie nariadiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).