Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 18, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/342/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113239648
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113239648.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

Telervis Plus a. s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený Mgr.
Ľubomírom Karikom, advokátom s miestom výkonu činnosti M. R. Štefánika 638/56, 907 01 Myjava,
IČO: 31 819 893, proti odporcovi: B. S., H.. XX.XX.XXXX, C. XXX XX M. S. XXX, štátny občan SR, o
zaplatenie 312,50 eur s prísl. a zmluvnými pokutami takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 122,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,25
% ročne zo sumy 122,50 eur od 28.02.2014 do zaplatenia.

Návrh o zaplatenie sumy 190,- eur spolu s úrokmi z omeškania:

- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 312,50 eur od 12.07.2012 do 27.02.2014,

- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 190,- eur od 28.02.2014 do zaplatenia a

- vo výške 0,50 % zo sumy 122,50 eur od 28.02.2014 do zaplatenia,

zamieta.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v ust. čl. 3 Obchodných podmienok, ktoré boli neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 320111812 uzavretej medzi navrhovateľom ako veriteľom
a odporcom ako dlžníkom dňa 03.08.2011, v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/
spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II. zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/
spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13
mesiacov a vo výške 3,1 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac

omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky.“ je n e p l a t n á z dôvodu jej neprijateľnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 15.11.2013 podaným na Okresnom súde Žilina dňa
25.11.2013 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu
312,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 312,50 eur od 12.07.2012 do
zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 49,50 eur (t. j. mesačná pokuta vo výške 16,50 eur x 3 mesiace
omeškania od júla 2012 do septembra 2012), ako aj nahradiť mu trovy konania.Návrh na začatie konania skutkovo navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 03.08.2011 bola medzi ním a
odporcom uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na čiastku 500,- eur za odplatu
vo výške 190,- eur. Zmluvou sa odporca zaviazal celkovú čiastku vo výške 690,- eur uhradiť v 13

mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 2,50 eur a ďalej v pravidelných
10 mesačných splátkach vo výške 68,25 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a
každáďalšiaaždoúplnéhozaplateniabolasplatná30.deňposplatnostipredchádzajúcejsplátky,pričom
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie
celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti

potvrdil odporca podpisom zmluvy. Odporca celkovo do dňa podania návrhu uhradil sumu 377,50 eur,
pričom posledná uhradená suma vo výške 20,- eur bola uhradená dňa 19.02.2013. V súlade s čl. II.
zmluvy bol odporca povinný hradiť v 13 mesačných splátkach, pričom prvá splátka bola splatná 10 deň
po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky. Vzhľadom na to, že odporca neplnil riadne a včas v zmysle splátkového
kalendára, navrhovateľ mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle ust. § 53 ods. 8 Občianskeho

zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 10.10.2012 upozornil odporcu na uplatnenie práva žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 14.11.2012 oznámil odporcovi,
že celý dlh (zahrňujúci nesplatenú časť úveru a poplatku za správu úveru) sa stal splatným ku dňu
11.09.2012. Po zosplatnení záväzku bola odporcom uhradená suma 60,- eur. Ku dňu vypracovania
návrhu tak činí dlžná čiastka sumu 312,50 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom

spolu s poplatkom za správu úveru v celkovej sume 690,- eur a čiastkou vo výške 377,50 eur, ktorá
bola uhradená odporcom (690,- eur - 377,50 eur = 312,50 eur). Ďalej navrhovateľ uviedol, že v zmysle
bodu 3 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa odporca zaviazal
uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy o úvere aj zmluvnú pokutu vo výške vo výške 3,30 %
z istiny úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej

čiastky, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa odporca dostal do omeškania s úhradou
ktorejkoľvek splátky. Keďže istina úveru je vo výške 500,- eur, tak dohodnutá mesačná zmluvná pokuta
je vo výške 16,50 eur (t. j. 3,30 % z 500,- eur = 16,50 eur). Vzhľadom na uvedené je odporca podľa
zmluvy o úvere povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 16,50 eur za každý začatý mesiac omeškania
až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. V zmysle ust. § 3a nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. si

uplatňuje úhradu zmluvnej pokuty až do dosiahnutia maximálnej prípustnej hranice určenej v citovanom
ustanovení, t. j. do dosiahnutia výšky poskytnutých finančných prostriedkov, pričom výška sankcií za
omeškanie nesmie presiahnuť maximálnu výšku v zmysle ust. § 3a ods. 1 nariadenia Vlády SR č.
87/1995 Z. z. Po dosiahnutí tejto výšky si navrhovateľ uplatňuje úhradu zákonného úroku z meškania v
zmysle ust. § 3a ods. 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.

Navrhovateľ k návrhu pripojil fotokópie zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
03.08.2011, Obchodných podmienok, predžalobnej upomienky - výzvy k úhrade dlžnej sumy zo
dňa 10.10.2012 spolu s hromadným poštovým podacím hárkom zo dňa 10.10.2012, oznámenia o
zosplatnení záväzku zo dňa 14.11.2012 spolu s hromadným poštovým podacím hárkom zo dňa
14.11.2012.

Odporca sa k návrhu, ktorý mu bol doručený náhradne podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p. dňa 26.02.2014
(listová zásielka súdu na č. l. 24 spisu), písomne nevyjadril.

Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie súd určil dňa 06.03.2014 termín verejného
vyhlásenia rozsudku na deň 18.03.2014, kedy aj verejne vyhlásil tento rozsudok.

Súd na základe navrhovateľom predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, pričom
vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.Navrhovateľ ako veriteľ prostredníctvom obchodného zástupcu a odporca ako dlžník uzatvorili dňa
03.08.2011 zmluvu označenú ako zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (na č. l. 4 spisu). Na
základe uvedenej zmluvy sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi peňažnú sumu vo výške 500,-

eur. Tento úver mal byť poskytnutý bezúčelovo za odmenu vo výške 18 % z istiny a úrok vo výške 20
% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a za odmenu vo výške 5 % z istiny a úrok vo výške
14 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov (ďalej len odplata, ktorý zahŕňa ako odmenu, tak
dohodnutý úrok). Odporca svojím podpisom na zmluve potvrdil prevzatie uvedenej peňažnej sumy, na
základe čoho mal súd za preukázané, že odporca prevzal v deň uzavretia zmluvy, t. j. dňa 03.08.2011

uvedenú peňažnú čiastku (čl. I. zmluvy). Odporca sa v zmluve zaviazal, že navrhovateľovi splatí istinu
vo výške 500,- eur a odplatu vo výške 190,- eur, celkom tak sumu 690,- eur v 13-tich mesačných
splátkach,atoprvýchtrochmesačnýchsplátkachvovýške2,50euraďalejvpravidelnýchrovnomerných
10-tich mesačných splátkach vo výške 68,25 eur so splatnosťou prvej splátky 10. deň po uzatvorení
zmluvy, pričom každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia mala byť splatná na 30. deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky. Ďalej sa účastníci dohodli, že veriteľ je oprávnený žiadať od dlžníka vrátenie

celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky, ak sa
nedohodnú zmluvné strany inak. Zároveň bol v zmluve uvedený doporučený termín úhrady 27. dňa
v mesiaci. Priemerná RPMN v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z. z. bola ku dňu
podpisu zmluvy pri splatnosti úveru 13 mesiacov uvedená vo výške 40,56 % a pri splatnosti úveru na
7 mesiacov nebola uvedená. (čl. II. zmluvy).

V čl. 1 Obchodných podmienok (na č.l. 5 spisu), ktorými sa mal riadiť zmluvný vzťah účastníkov a s
ktorými bol odporca uzrozumený, čo mal potvrdiť svojim podpisom, bolo ustanovené, že RPMN činí pri
splatnosti úveru na 13 mesiacov 67,70 % a pri splatnosti úveru na 7 mesiacov 66,19 %.

V čl. 2 Obchodných podmienok bolo ustanovené, že konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o
úvere rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzavretia zmluvy

o úvere do konečnej splatnosti úveru.

V čl. 3 Obchodných podmienok bolo uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní
svoj záväzok podľa čl. II. zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zároveň zmluvnú pokutu
vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 3,1 % z istiny pri úvere
poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej

čiastky, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa odporca dostal do omeškania s úhradou
ktorejkoľvek splátky.

Súd v ďalšom považoval za nesporné tvrdenie navrhovateľa, že odporca doposiaľ na daný záväzkovo-
právny vzťah medzi účastníkmi uhradil sumu vo výške 377,50 eur, pričom posledná úhrada vo výške
20,- eur bola vykonaná dňa 19.02.2013.

Listom zo dňa 10.10.2012 označeným ako „Predžalobná upomienka“ (na č. l. 6 spisu) žiadal navrhovateľ
odporcu o úhradu neuhradenej sumy 332,50 eur do 5 dní od obdržania výzvy s upozornením, že inak
si uplatní svoje právo a po uplynutí 15-dňovej lehoty v zmysle ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka
budežiadaťozaplateniecelejpohľadávkyabudúvočiodporcoviuplatnenéajvšetkydojednanézmluvné
sankcie. V zmysle pripojeného hromadného poštového podacieho hárku (na č.l. 7 spisu) bol tento

list podaný na odoslanie poštovému doručovateľovi dňa 10.10.2012 s uvedením adresy odporcu na
doručenie 013 32 Dlhé Pole 130. Súd však nemal preukázané, že uvedený list sa dostal do dispozičnej
sféry odporcu.

Listom zo dňa 14.11.2012 označeným ako „Oznámenie o zosplatnení záväzku“ (na č. l. 8 spisu)
oznamoval navrhovateľ odporcovi, že záväzok vyplývajúci z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere

č. XXXXXXXXX bol v súlade so zmluvnými podmienkami zosplatnený ku dňu 11.07.2011 z dôvodu
omeškania odporcu s jeho splácaním. Ďalej uviedol, že istina, vrátane úroku a zmluvnej odmeny je
zosplatnenávcelkovejvýške332,50eur.Vzmyslepripojenéhohromadnéhopoštovéhopodaciehohárku
(na č.l. 9 spisu) bol tento list podaný na odoslanie poštovému doručovateľovi dňa 14.11.2012 s uvedením
adresy odporcu na doručenie 013 32 Dlhé Pole 130. Súd však nemal preukázané, že uvedený list sa

dostal do dispozičnej sféry odporcu.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010,tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním

spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 30.11.2011, na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ust. § 2 písm. b), d), h), i), j) a l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010,

na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky
náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v

súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov;
do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej
služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou
čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových

nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z
celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková
sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky
čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo

súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 30.11.2011, zmluva

o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka (§ 52 až 60
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh
spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa,
ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere

obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta
právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu
osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania
a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo

službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar
alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu

spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského

úveru,j)ročnúpercentuálnumierunákladovacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý
obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov,

ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného
alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie
účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za
akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania

spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti

podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného

kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny

štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.12.2012,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),

r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa ust. § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto

časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom do 01.03.2010, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o

zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z., za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z., za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku

Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z., neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak strany dojednajú
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,

zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ust. § 544 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvnú pokutu
možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej
určenia.

Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj dlh

riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu
veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa
za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak

nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 559 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, splnením dlh
zanikne.

Podľa ust. § 563 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak čas splnenia nie

je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, pri peňažnej pôžičke
možno dohodnúť úroky.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z.
z. účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro

v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z.
účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) v znení
účinnom do 31.01.2013, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové
vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej

činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638),
zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692),
zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte
( § 716).

Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná.

Podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (§

53a OZ) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto
podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto
podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo
zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku
vo výroku rozhodnutia.

Zmluva o úvere podľa ust. § 497 ObZ je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) ObZ v znení účinnom do
31.01.2013 absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa vždy spravuje ObZ bez
ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov (podnikateľ alebo iná osoba). Zmluva o úvere je zmluvou
konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje
aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. ObZ v základnom ust. 497 vymedzuje nasledujúce

podstatné časti úverovej zmluvy: a) určenie zmluvných strán, b) určenie sumy (limitu), do ktorej budú
peňažné prostriedky poskytnuté, c) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky,
d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Dohoda o uvedených podstatných
častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva (§ 269 ods. 1). Ak nedôjde k dohode
hoci len o jednej z uvedených podstatných častí, nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy.

Zmluva o pôžičke podľa ust. § 657 OZ má povahu reálneho kontraktu, teda vznik pôžičky predpokladá
nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky (pri peniazoch i bezhotovostným
prevodom) dlžníkovi. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a) prenechanie veci na voľné nakladanie,
teda aj spotrebovanie, b) druhovo určený predmet pôžičky, c) dočasnosť právneho vzťahu, d) povinnosť
dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu a e) obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia

pôžičky (splatnosť) nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o
plnenie požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka).

Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol
právny vzťah na základe vyššie uvedenej uzavretej zmluvy zo dňa 03.08.2011. Aj s poukazom na to,
že zo strany navrhovateľa išlo o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 2 ObZ a zo strany odporcu nešlo o

obdržanie peňažných prostriedkov na výkon jeho zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom išlo
odočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnavrhovateľomodporcovi,súddospelkzáveru,žemedzi
účastníkmi vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ust. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a rovnako v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je zvláštnym
zmluvnýmtypom,spotrebiteľskýúvermôžebyťdohodnutývpodoberôznychtypovzmlúv,napr.vzmluve

o úvere podľa ust. § 497 ObZ, v zmluve o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, v kúpnej zmluve podľa ust. § 588
OZ a pod. Súd sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, o aký zmluvný typ v tomto prípade išlo. S poukazom
na vyššie uvedené rozdielne pojmové znaky zmluvy o úvere a zmluvy o pôžičke, súd dospel k záveru,
že zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom má pojmové znaky zmluvy o pôžičke podľa ust.
§ 657 OZ, pričom ako reálny kontrakt vznikla samotným poskytnutím finančných prostriedkov vo výške

500,- eur už pri samotnom podpise zmluvy. Z jej obsahu nepochybne vyplýva, že vôľa zmluvných strán
priamo smerovala k prenechaniu predmetnej peňažnej sumy navrhovateľom ako veriteľom odporcovi
ako dlžníkovi pri uzavretí zmluvy. Vôľou zmluvných strán nebolo dohodnúť záväzok veriteľa poskytnúťpo uzavretí zmluvy ako konsenzuálneho kontraktu až na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky do
sumy 500,- eur.

Navrhovateľ tak svoju povinnosť podľa ust. § 657 OZ splnil pri podpise zmluvy a prenechal odporcovi

sumu 500,- eur s tým, že odporca sa mal zaviazať vrátiť navrhovateľovi túto sumu zvýšenú o celkový
poplatok za správu úveru vo výške 190,- eur, v ktorom mal byť zahrnutý jednak úrok podľa čl. I. zmluvy
a jednak odplata podľa čl. I. zmluvy (v zmluve však nie je uvedené, v čom by mala spočívať táto
odplata, resp. nie je uvedený jej kauzálny, t. j. ekonomický dôvod), a to všetko v 13-tich mesačných
splátkach,atoprvýchtrochmesačnýchsplátkachvovýške2,50euraďalejvpravidelnýchrovnomerných

10-tich mesačných splátkach vo výške 68,25 eur so splatnosťou prvej splátky 10. deň po uzatvorení
zmluvy, pričom každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia mala byť splatná na 30. deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky.

Úrok v zmysle ust. § 658 ods. 1 OZ je odplatou za užívanie peňažnej istiny a plní sa v určitom percente
za určité obdobie. Účastníci zmluvy si tak môžu dohodnúť úroky spôsobom, ktorý spĺňa požiadavku
určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, obvykle je to určitým percentom

stanoveným za príslušnú dobu, môže byť však aj stanovením konkrétnej sumy. Dohoda o výške úrokov
však nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, inak by bola takáto dohoda neplatná podľa ust. § 39 OZ.
V tomto smere súd poukazuje na platnú judikatúru, podľa ktorej je možné považovať za neprimeraný
úrok taký, ktorý je dohodnutý vo výške podstatne presahujúcej úrokovú mieru obvyklú v dobe dojednania
úroku stanovenú zásadne s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri

poskytovaní úverov a pôžičiek.

Zo znenia ust. § 657 a § 658 OZ nevyplýva, že by si zmluvné strany nemohli popri plnení dlžníka
spočívajúcom vo vrátení sumy požičaných peňažných prostriedkov ako aj zaplatení úroku, dohodnúť
aj ďalšie plnenie dlžníka, avšak súd má za to, že v dotknutom prípade navrhovateľ použil nekalú
obchodnú praktiku, ktorou naoko poskytoval pôžičku s úrokom vo výške 20 % ročne, ak súd vychádzal,

že predmetný spotrebiteľský úver mal byť splatený v 13 mesačných splátkach [tento by aj pri prenechaní
peňažnej sumy 500,- eur odporcovi na celé obdobie 13 mesiacov, teda pri záväzku odporcu vrátiť
navrhovateľovi sumu 500,- eur naraz po uplynutí doby 13 mesiacov, bol v kapitalizovanej výške 108,33
eur; výpočet: 500,- eur x 20 % x (1 + 1/12, t.j. 13 mesiacov) = 108,33 eur], avšak skutočná výška úroku
bola týmto spôsobom omnoho vyššia. Táto však bola prekrytá vykonštruovaním odplaty za poskytnutie

úveru (ktorého časťou podľa zmluvy bol aj úrok 20 %), ktorej výška a ani ekonomický dôvod, ako už bolo
vyššieuvedené,nebolvzmluvevôbecozrejmený.Súdodhliadnucodtoho,žeodporcanemalmaťreálne
peňažnúsumu500,-eurprenechanúcelúnaobdobie13mesiacov(aužpo10dňochvlastnemuselvrátiť
jej časť a okrem toho posledná splátka mala byť splatná podľa zmluvne určenej splatnosti jednotlivých
splátok už dňa 07.08.2012, teda za menej ako 13 mesiacov od prenechania sumy 500,- eur odporcovi),

poukazuje na to, že výška odplaty v sume 190,- eur za poskytnutie peňažnej sumy 500,- eur odporcovi
na celú dobu 13 mesiacov, by tvorila v ročnom vyjadrení 62 % poskytnutej sumy [výpočet: 190,- eur /
500,- eur x (1 + 1/12, t. j. 13 mesiacov) = 0,4117, t. j. 41,17 %]. Skutočná cena spotrebiteľského úveru
vo forme pôžičky tak bola percentuálne vyjadrená nie priamo v zmluve, ale len odkazom na Obchodné
podmienky navrhovateľa, s ktorými mal byť odporca oboznámený (tieto sa nachádzajú na rube zmluvy

a sú spolu s rozhodcovskou doložkou podpísané odporcom), a to vo forme ročnej percentuálnej miery
nákladov (RPMN) vo výške 67,70 % pri splatnosti úveru 13 mesiacov a 66,19 % pri splatnosti úveru
na 7 mesiacov. Z hľadiska peňažnej sumy bola cena spotrebiteľského úveru uvedená priamo v zmluve
sumou 690,- eur.

Súd tak poukazuje na to, že dotknutá zmluva uzavretá medzi účastníkmi neobsahovala náležitosti podľa

cit. 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 30.11.2011. V
zmluve sa nikde nenachádza údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ustanovenie
zmluvy, ktoré stanovovalo termíny jednotlivých splátok odpočtom počtu dní od uzavretia zmluvy a počet
splátok (rovnako v čl. 2 Obchodných podmienok bolo ustanovené, že konečnou splatnosťou úveru sa
v zmysle zmluvy o úvere rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je

od uzavretia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru), nemožno považovať podľa názoru súdu za
konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ (v tomto prípade dlžník) musí pri danej forme spotrebiteľského
úveruužnaprvýpohľadbezakýchkoľvekmatematickýchoperáciípresnevedieť,kedydôjdekukonečnej
splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však účastníkmi zmluvy uzavretá

zmluva neobsahovala. Súčasne treba poukázať na to, že v zmluve sú uvedené dve varianty podmienokposkytnutia predmetného spotrebiteľského úveru, a to možnosť pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov
a pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov. Ako už bolo vyššie uvedené, pri stanovení splátok podľa čl.
II. zmluvy však pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov malo dôjsť k splatnosti poslednej splátky dňa

30.09.2011(13splátokprisplatnosti:1.splátkydňa13.08.2011,2.splátkydňa12.09.2011,3.splátkydňa
12.10.2011, 4. splátky dňa 11.11.2011, 5. splátky dňa 11.12.2011, 6. splátky dňa 10.01.2012, 7. splátky
dňa 09.02.2012, 8. splátky dňa 10.03.2012, 9. splátky dňa 09.04.2012, 10. splátky dňa 09.05.2012,
11. splátky dňa 08.06.2012, 12. splátky dňa 08.07.2012 a 13. splátky dňa 07.08.2012), t. j. v čase 12
mesiacova4dnipoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveruodporcovi.Možnotakkonštatovať,ženavrhovateľ

opätovne použil nekalú praktiku, na základe ktorej sa mal javiť spotrebiteľský úver ako poskytovaný na
obdobie 13 mesiacov, v skutočnosti bol však poskytnutý na kratšie obdobie na 12 mesiacov a 4 dni. V
tomto kontexte tak možno považovať túto časť zmluvy, teda jej časť ustanovujúcu dobu trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere za neurčitú (§ 37 ods. 1 OZ). Nemožno tak potom ani vychádzať z toho, že
v zmluve sa nachádzalo ustanovenie, ktoré v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.
z. obsahovalo určenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V ďalšom súd poukazuje na to,

že sa v zmluve nikde nenachádza ani údaj podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o
výške a počte iných poplatkov, ktoré mal odporca navrhovateľovi zaplatiť. Výška celkovej odplaty, aj keď
bola v zmluve uvedená v sume 190,- eur, však zahŕňala aj úrok z pôžičky, ktorý bol len percentuálne
vyjadrený, teda nie je zrejmé v akej výške boli iné poplatky, ktoré boli v zmluve označené ako odplata.
Keďže bol nepochybne odporcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 500,- eur, však v zmysle ust.

§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, je zmluva aj
napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam platná, avšak rovnako v zmysle uvedeného ustanovenia
sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd tak vzhľadom na uvedené v ďalšom vychádzal z toho, že odporca bol povinný (iba) vrátiť požičanú
sumu 500,- eur. Keďže nevyšlo najavo, že by odporca zaplatil navrhovateľovi do rozhodnutia súdu sumu

vyššiu ako 377,50 eur (táto bola uhradená postupne, naposledy 19.02.2013), je naďalej povinný zaplatiť
navrhovateľovi len sumu 122,50 eur (z celkovo žalovanej sumy 312,50 eur).

Pokiaľ sa týka splatnosti predmetnej pôžičky, súd poukazujúc na už vyššie konštatovanú neurčitosť
vyplývajúcu z toho, že úver mal byť poskytnutý na 13 mesiacov s tým, že splatnosť poslednej splátky
mala nastať skôr, t. j. 07.08.2012 a súčasne s poukazom na to, že všetkých 13 splátok, ktoré boli

dohodnuté, neboli dohodnuté v rovnakej výške (prvé tri v sume 2,50 a ďalších 10 v sume 68,25 eur) v
spojenísuždeklarovanoubezúročnosťouabezpoplatkovosťouúveru[ust.§11ods.1písm.a)zákonač.
129/2010 Z. z.] , považoval za neplatnú aj dohodu účastníkov o splatnosti poskytnutej pôžičky (§ 37 ods.
1 OZ). Nie je totiž možné, ak povinnosťou odporcu bolo vrátiť len sumu 500,- eur (teda pôžičku bez úroku
aodmeny),určiťvakýchvlastnesplátkachasakousplatnosťoumalodporcazaplatiťtútosumu,aknešlo

o 13 rovnomerných splátok a navyše ak pôžička mala byť na jednej strane poskytnutá na 13 mesiacov a
nadruhejstranesplatnosťdojednanýchsplátokmalanastaťskôrza12mesiacova4dnipojejposkytnutí
(07.08.2012). Vzhľadom k tomu, že uvedenú časť zmluvy postihnutou touto neplatnosťou je možné
oddeliť od jej ostatného obsahu podľa ust. § 41 OZ, táto neplatnosť tak nespôsobuje neplatnosť celej
dotknutej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd tak vychádzal z toho, že odporca bol povinný pôžičku

vrátiť na základe výzvy veriteľa (navrhovateľa) podľa ust. § 653 OZ. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ
súdunepreukázaldoručeniejehovýzievzodňa10.10.2012azodňa14.11.2012odporcovi,súdvzmysle
ust. § 41 ods. 3 O.s.p. považoval za výzvu na vrátenie nesplateného zostatku pôžičky (jej istiny) až
návrh na začatie konania, ktorý bol odporcovi doručený dňa 26.02.2014. Odporca bol tak povinný svoj
dlh uhradiť podľa ust. § 563 OZ nasledujúceho dňa, t. j. dňa 27.02.2014. Keďže nevyšlo najavo, že by

odporca zaplatil navrhovateľovi do rozhodnutia súdu sumu 122,50 eur, dňom 28.02.2014 sa tak dostal
odporca do omeškania s úhradou tohto peňažného záväzku.

Čo sa tak týka uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, súd mal za to, že navrhovateľovi
vzniklo podľa ust. § 517 ods. 2 OZ právo požadovať od odporcu úroky z omeškania vo výške podľa
ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 (§

10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., keďže záväzkový vzťah medzi účastníkmi vznikol uzavretím
zmluvy dňa 03.08.2011, t. j. pred 01.02.2013, teda účinnosťou nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z.),
t. j. vo výške 8,25 % ročne (k 28.02.2014 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,25 %, o čom
má súd vedomosť zo svojej činnosti, § 121 O.s.p.) zo sumy 122,50 eur od 28.02.2014 do zaplatenia. V
ostatnom uplatnenom rozsahu navrhovateľovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania nevzniklo.Pokiaľ ide o časť návrhu, ktorou si navrhovateľ uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
49,50 eur (za 3 mesiace od júla 2012 do septembra 2012, za každý mesiac sumu 16,50 eur), súd
na daný prípad aplikoval ust. § 544 OZ. Súd je však toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal platné

uzavretie písomnej dohody zmluvných strán o zmluvnej pokute, ako to predpokladá ust. § 544 ods.
2 OZ. Táto zmluvná pokuta medzi účastníkmi konania nebola písomne dojednaná priamo v zmluve o
úvere č. XXXXXXXXX. Záver o jej písomnom dojednaní možno hľadať v znení ust. čl. 3 Obchodných
podmienok, pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II. zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od
dlžníka zároveň zmluvnú pokutu vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo

výške 3,1 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý začatý mesiac omeškania až do
zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa odporca dostal
do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky.

Podľa názoru súdu je možné bez najmenších pochybností považovať dotknuté ustanovenie čl. 3
Obchodných podmienok za v rozpore s ust. § 53 ods. 1 v spojení s ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku) a teda v zmysle

ust. § 53 ods. 5 OZ za neplatné. S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej
únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej
podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná

pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 Smernice Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993) Súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka, ktorá bola dohodnutá v
predmetnej (formulárovej) zmluve, ktorej obsah spotrebiteľ (odporca) nemohol pri jej uzavretí ovplyvniť,
ak chcel vstúpiť s navrhovateľom do zmluvného vzťahu a ktorá zaväzuje spotrebiteľa (odporcu) na
zaplatenie sankcie - zmluvnej pokuty ako opakujúceho sa plnenia, ktorého mesačná výška zodpovedá

v percentuálnom vyjadrení 3,3 % z istiny (zrejme poskytnutej sumy 500,- eur) a v peňažnom vyjadrení
sume 16,50 eur mesačne (3,3 % x 500,- eur = 16,50 eur) a ktorej ročná výška tak zodpovedá v
percentuálnom vyjadrení 39,60 % z istiny úveru (3,3 % x 12 mesiacov = 39,60 %) a v peňažnej sume
198,- eur (16,50 x 12 mesiacov = 198,- eur) bez ohľadu na celkovo dlžnú sumu (ktorá mohla byť v
konkrétnom prípade napr. vo výške 1,- euro, v takomto prípade by mal spotrebiteľ povinnosť zaplatiť

zmluvnú pokutu za jeden mesiac vo výške 16,5-násobku dlžnej sumy, čo je bez pochybností zjavne
neprimerané), je bez akýchkoľvek pochybností neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda zo zákona
neplatnou(§53ods.5Občianskehozákonníka).Aktedazmluvnápokutanebolaplatnedojednanámedzi
účastníkmi, nemôže sa na základe absolútne neplatného zmluvného dojednania domáhať navrhovateľ
zaplatenia predmetnej zmluvnej pokuty vo výške 49,50 eur a rovnako súd nemohol na tento prípad

aplikovať ani ust. § 545a OZ, keďže výšku neplatne dojednanej zmluvnej pokuty nemožno súdom
moderovať (znížiť).

S poukazom na uvedené dôvody súd návrhu vyhovel v časti o zaplatenie sumy 122,50 eur (zostatok
nesplatenej istiny pôžičky) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 122,50 eur od
28.02.2014 do zaplatenia a v ostatnej časti návrh zamietol, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p., pričom vychádzal zároveň

z toho, že odporca bol nepochybne v pomerne väčšej časti vo veci úspešný, a mal by mať právo
na pomernú náhradu trov konania vo výške zodpovedajúcej jeho čistému úspechu (%-tuálny úspech
odporcu - %-tuálny úspech navrhovateľa). Keďže si však odporca právo na náhradu trov konania
návrhom v súlade s ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).