Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/107/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612211378
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612211378.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so

sídlom Bratislava, Panenská č. 7, IČO: 35 787 783, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária
JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, proti odporcovi: Y. T., nar. XX. X.
XXXX, bytom U. XXX, v konaní o zaplatenie 905,34 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 8C/296/2012-97 zo dňa 30. augusta 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol v celom rozsahu navrhovateľov návrh a odporcovi

náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení poukázal na fakt, že navrhovateľ písomnosťou datovanou dňom 05.08.2009 (teda o
pol roka neskôr od podania žiadosti) odporcovi oznámil len vydanie karty na meno klienta, variabilný
symbol a číslo účtu revolvingového úveru. Toto oznámenie nie je akceptáciou návrhu odporcom - chýba
vyjadrenieprejavuvôleakceptanta,čiaktorýnávrhžalovanéhoakceptuje(vzhľadomnapolročnýčasový
odstup),esenciálnenáležitostiuzavretejzmluvy,úročenieúveru,RPMN,keďsúdzdôrazňujeobligatórnu
zákonnú písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Posúdenie, či medzi účastníkmi ide o vzťahy

z bezdôvodného obohatenia, závisí na naplnení znakov skutkovej podstaty hmotno-právnej normy
(§ 451 a nasl. Obč. zák.) najmä, či obohatená osoba získala majetkový prospech, pre ktorý chýbal
na jej strane právny dôvod. Nárok uplatnený navrhovateľom voči odporcovi je odôvodňovaný tvrdením
o riadne a platne uzatvorenej zmluve, z ktorej si odporca neplnil svoje práva a povinnosti, preto od
nej navrhovateľ odstúpil. Navrhovateľ teda netvrdí, že odporca získal majetkové plnenie, pre ktoré na
jeho strane právny dôvod chýbal. Ide o skutkové tvrdenie neumožňujúce posúdenie žalovaného nároku
podľaustanoveníobezdôvodnomobohatení.Vzhľadomnanedostatokskutkovýchtvrdení,týkajúcichsa

doby vzniku zmluvného vzťahu, splatnosti splátok, označenia nezaplatených splátok, ktorých zaplatenia
sa navrhovateľ domáha, sa súd nemohol vysporiadať s obranou odporcu, spočívajúcou vo vznesení
námietky premlčania. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p..
Odporca ako úspešný v konaní návrh na prisúdenie náhrady trov nepodal.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej lehote navrhovateľ. Pridŕžal sa odôvodnenia
odvolacieho súdu zo dňa 28.3.2013, v ktorom odvolací súd vyzval súd prvého stupňa, aby sa zaoberal

tým, či nie je možné priznať navrhovateľovi požadované plnenie z iného dôvodu. Prvostupňový súd tak
neurobil napriek tomu, že takýto právny názor vyplýval zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu.
Návrh na začatie konania sa domáhal peňažného plnenia, pričom právny dôvod uplatneného nároku
neuviedol, keďže nejde o náležitosť vyžadovanú ust. § 79 O.s.p.. Poskytol v konaní taký skutkový základ,ktorý umožňoval súdu priznať plnenie z titulu uzavretej úverovej zmluvy, ak by ju posúdil ako platnú,
pričom súd mohol na rovnakom skutkovom základe priznať navrhovateľovi časť uplatneného peňažného
plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie sa vymyká rozhodovacej praxi všeobecných

súdov. Poukázal aj na to, že nemohlo dôjsť ani k premlčaniu uplatneného peňažného nároku. Žiadal
napadnuté rozhodnutie zrušiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

K podanému odvolaniu sa odporca nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

Pokiaľišlooskutkovézistenia,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenieveci,vtomto

smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Zodôvodneniarozhodnutiavyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov
konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj
náležite vyhodnotil.

Pokiaľ ide o argumentáciu odvolateľa vo vzťahu k predchádzajúcemu zrušujúcemu rozhodnutiu
odvolacieho súdu zo dňa 28. marca 2013, z ktorého vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov
a posúdiť viac, než čoho sa domáhajú, resp. neprisúdiť iné plnenie, než ktorého sa účastníci domáhali.
Súd musí tiež rešpektovať predmet konania vymedzený návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže

priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu.
Naopak však nie je porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok,
ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia,
preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou návrhu (§ 79 O.s.p.). V tomto prípade
je zrejmé, že sa jedná o sporové konanie, kde bol podaný návrh a predmetom je peňažné plnenie.

Prvostupňový súd sa mal v ďalšom konaní zaoberať tým, či z iného dôvodu nie je možné navrhovateľovi
priznať požadované peňažné plnenie a prípadný nárok priznať z tohto titulu.

Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd postupoval pri napadnutom rozhodnutí v súlade s
príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a viazaný dôvodmi zrušujúceho uznesenia

rozhodol v tomto duchu. Zaoberal sa dôvodmi, či je možné navrhovateľovi priznať peňažné plnenie z
titulu bezdôvodného obohatenia, pričom dospel k záveru, že tomu tak nie je. Odvolací súd v zrušujúcom
rozhodnutí neuviedol, že navrhovateľ má právo na takéto plnenia, iba skonštatoval, že sa navrhovateľovi
odňala možnosť konať pred súdom, nakoľko sa prvostupňový súd touto otázkou nezaoberal.

Pokiaľ išlo o premlčanie peňažného plnenia táto otázka nebola napadnutým rozhodnutím riešená. Za
neopodstatnený odvolací dôvod navrhovateľa považoval odvolací súd skutočnosť, že rozhodnutím malo
dôjsť k porušeniu zásady predvídateľnosti súdneho rozhodovania a tým aj zásady právnej istoty, nakoľko
v danom prípade nedošlo k porušeniu týchto zásad (v nadväznosti na čl. 46 Ústavy SR).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224
ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, resp. ani mu žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol
krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.