Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 10, 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/16/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711200543
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Špániková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1711200543.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou, v právnej veci

navrhovateľa: J. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, XXX XX J. R. U. proti odporkyni: S. Y., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X/X, J. Z., XXX XX X., o určenie výživného, rozhodol

r o z h o d o l :

Súd určuje vyživovaciu povinnosť odporkyni voči navrhovateľovi vo výške 80 Eur mesačne od
19.01.2011 do 21.08.2013.

Zročné v ý ž i v n é za obdobie od 19.01.2011 do 21.08.2013 vo výške 908,38 Eur je odporkyňa p o v
i n n á navrhovateľovi zaplatiť v 80-eurových mesačných splátkach počnúc mesiacom apríl 2014 vždy
do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred až do splatenia celej sumy pod stratou výhody splátok.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 19.01.2011 sa domáhal navrhovateľ určenia vyživovacej povinnosti proti

odporkyni s odôvodnením, že je plnoletým synom odporkyne, je študentom 3. Ročníka študijného
programu geografia a kartografia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po
rozvode rodičov bol zverený do osobnej starostlivosti otca J. Š. a odporkyňa bola rozsudkom Okresného
súdu v Bratislave č.k. 14C 57/93-28 zo dňa 10.03.1994, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.05.1994
zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou 300,-Sk mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava
II zo dňa 28.05.2007 č.k. 49P 332/2006-151 sa zvýšila vyživovacia povinnosť matky zo sumy 300,-Sk
mesačne na sumu 1.200,-Sk, na odvolanie odporkyne Krajský súd v Bratislave rozhodnutím zo dňa
13.11.2007 č.k. 11CoP 194/07-167 rozsudok potvrdil. Uviedol, že po dosiahnutí plnoletosti žije s otcom

a jeho družkou v spoločnej domácnosti, ktorí uhrádzajú náklady spojené s nájmom bytu, osobné potreby
na bývanie, stravovanie, štúdium , lekársku starostlivosť a dopravu. Nakoľko ceny energií a životné
náklady sa neustále zvyšujú a otec s družkou ich zo svojho zárobku nestačia hradiť, pretože sa starajú
ešte o ďalších troch jeho súrodencov, navrhol upraviť vyživovaciu povinnosť odporkyne vo výške 130
Eur mesačne. Uviedol, že odporkyňa si svoju vyživovaciu povinnosť voči nemu plní nepravidelne s
dvojmesačným meškaním, i keď má na to prostriedky, aby si vyživovaciu povinnosť voči nemu plnila
načas a v plnej výške, nakoľko po smrti jej strýka A. Y.Í. v júli 2012 zdedila po ňom jednoizbový byt spolu

so svojím nevlastným bratom, svoju polovicu predala svojmu nevlastnému bratovi za sumu prevyšujúcu
niekoľko desiatok tisíc eur, a stále prenajíma byt, ktorý vlastní na T. ulici v U. za 500 € mesačne.

Odporkyňa vo svojej výpovedi pred dožiadaným Okresným súdom Košice-okolie dňa 19.10.2011
uviedla, že s návrhom navrhovateľa o zvýšenie výživného nesúhlasí, nakoľko v súčasnosti je bez príjmu,je dlhodobo nezamestnaná, od 29.04.2011 je práceneschopná. Súdom určenú vyživovaciu povinnosť
si voči navrhovateľovi plní, posiela mesačne 130,-Eur na dve deti (J. G. J.) na otcovo meno, ak sa
stane, že jeden mesiac nezašle výživné, zašle ho na druhý mesiac. Okrem toho posiela peniaze aj jej

mladšej dcére G., ktorá je v súčasnosti tehotná, vo výške 100 Eur, pričom ona tieto peniaze v súčasnosti
potrebuje najviac a je to jej jediné dieťa z predchádzajúceho manželstva, ktoré sa jej ozvalo. Uviedla, že
žije sama v rodinnom dome, ktorý je jej vlastníctvom, spolu s 12 ročným synom, nie je schopná uhrádzať
výdavky na bývanie z dôvodu nedostatočného príjmu. Finančne ju podporuje jej bývalý partner, ktorý je
otcom jej štvrtého dieťaťa. Ona je nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR, nepoberá žiadny príjem, iba

dávku v hmotnej núdzi, občas brigáduje, avšak zdravotný stav jej to často nedovoľuje. S navrhovateľom
sa nestretáva od jeho piatich rokov. Vo svojom písomnom podaní zo dňa 13.08.2013 uviedla, že na
základe dohody s otcom navrhovateľa sa zaviazala platiť navrhovateľovi sumu 80,00 € mesačne, ktorú
sumu aj platí.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, spisom OS Bratislava II č.k. 14C 57/93,
Okresného súdu Pezinok č.k. 11P/868/2008, rodným listom navrhovateľa Obvodného úradu Bratislava I

zo dňa 29.02.1996, potvrdením Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave zo dňa 12.04.2011, prehľadom
mesačných výdavkov navrhovateľa, dokladom odporkyne o brigáde, účtom SIPO odporkyne na 4,64 €
za obdobie 09/11, účtom za plyn 106 €, záloha elektriny 46,50 €, RTVS 4,64 €, dávka ÚP za obdobie
10/11 vo výške 74,21 €, poštová poukážka 200 € za obdobie 09/11 na meno G. Š.I., odosielateľ S.
Y., potvrdeniami ÚPSVaR Košice o poberaní dávok v hmotnej núdzi odporkyňou za obdobie rokov

2011-2013, potvrdením ÚPSVaR Pezinok zo dňa 23.01.2013, potvrdením o príjmoch fyzickej osoby
(J. Š.) zo závislej činnosti za rok 2012, prehľadom platenia výživného odporkyňou za r. 2011-2012,
potvrdením zamestnávateľa p. T. X. o príjme za obdobie 12/2012, 05/2013 a zistil tento skutkový stav:

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že býva spoločne s otcom, so sestrou Monikou, nar. 26.04.1988, s
otcovou družkou T. X. a s ich synom-jeho nevlastným bratom J. X., nar. XX.XX.XXXX v rodinnom dome v

J.R.U..Otecjehudobník,hráskapelounarôznychakciách,mesačnezarobíasi500€,odporkyňa-jeho
matka mu mesačne prispieva sumou 40 €, jeho mesačné výdavky predstavujú asi 420 €, príjem nemá
žiadny, má záujem pokračovať v magisterskom štúdiu. Sestra J. je študentkou 1. ročníka magisterského
štúdia Ekonomickej univerzity v Bratislave, matka na ňu prispieva mesačne sumou asi 60 € avšak nevie
presne, na G. matka takisto prispieva, ale nevedel uviesť, akou sumou. Uviedol, že suma, ktorou mu

odporkyňa prispieva, nestačí na pokrytie jeho nákladov na živobytie a štúdium. Uviedol, že odporkyňa
nie je nemajetná, nakoľko zdedila po svojich rodičoch nehnuteľnosti asi pred 4-5 rokmi. Vo svojom
písomnom podaní zo dňa 09.07.2013 uviedol, že po smrti strýka A. Y. v júli 2012 zdedila odporkyňa
po ňom jednoizbový byt v Bratislave, svoju polovicu bytu predala svojmu nevlastnému bratovi za sumu
niekoľko desiatok tisíc eur a stále prenajíma byt na T. ulici v U. za 500 Eur mesačne, ktorý má v osobnom

vlastníctve.

Z rodného listu navrhovateľa zo dňa 29.02.1996 súd zistil, že otec navrhovateľa je J. Š., nar.
XX.XX.XXXX, matka je S. Š., rodená Y., nar. XX.XX.XXXX.

Z pripojeného spisu OS Bratislava II č.k. 14C 57/93 mal súd preukázané, že manželstvo rodičov
navrhovateľa J. Š. a S. Š., rodenej Y. bolo dňa 10.03.1994 rozvedené, mal. Deti J. a J. boli zverené do

výchovyotcaaodporkyňabolazaviazanánaprispievanievýživnéhonamal.J.sumou300,-Skmesačne.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. 11P/868/2008 súd zistil, že dňa 28.05.2007 súd zvýšil výživné
na mal. J. na sumu 1200,-Sk mesačne počnúc dňom 01.10.2006. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 27.12.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 194/07-167.

Z potvrdenia UK v Bratislave, prírodovedeckej fakulty zo dňa 12.04.2011 súd zistil, že navrhovateľ je v

akademickom roku 2010/2011 študentom 3 roka denného bakalárskeho štúdia v študijnom programe
geografia a kartografia.Z prehľadu mesačných výdavkov navrhovateľa súd zistil, že výdavky na dopravu a MHD predstavujú
8,75 €, SAD 20 €, štúdium a VŠ skriptá 10 €, obedy 50 €, mobil 8 €, internet 10,50 €, osobná hygiena
20 €, posilňovňa 10 €, výdavky na bývanie 190 €, osobné výdavky 230 €, spolu výdavky predstavujú

sumu 420 € mesačne.

Odporkyňa svoje výdavky charakterizovala na sumu 130 € mesačne titulom platenia výživného na dve
deti (J. a J.) a 100 € mesačne na dcéru Adrianu. Uviedla, že je nezamestnaná, bez príjmu, od 29.04.2011
je práceneschopná, poberá len dávky v hmotnej núdzi, občas brigáduje, žije sama v rodinnom dome
spolu s 12 ročným synom, nie je schopná uhrádzať ani výdavky na bývanie z dôvodu nedostatočného

príjmu, finančne ju podporuje jedine len jej bývalý partner, ktorý je otcom jej štvrtého dieťaťa. Svoje
majetkové pomery i napriek výzve súdu nešpecifikovala.

Z potvrdenia ÚPSVaR Košice zo dňa 21.03.2013 mal súd preukázané, že odporkyňa poberala v období
od I/2011-V/2011 sumu 192,31 € mesačne, od VI/2011-XI/2011 sumu 99,11 € mesačne, od XII/2011-
III/2013 sumu 103,11 € mesačne a od IV/2013 nepoberá dávky v hmotnej núdzi.

Z potvrdenia ÚPSVaR Pezinok zo dňa 23.01.2013 mal súd preukázané, že otec navrhovateľa J. Š. je

vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 23.01.2012 a evidencia trvá.

Z vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaní dňa 10.03.2014 a z predložených poštových poukážok súd
zistil, že odporkyňa začala v mesiaci august 2013 mesačne prispievať navrhovateľovi sumu 80 €, čo k
februáru 2014 predstavuje sumu 560 €, na tejto sume sa dohodli, preto netrvá na tom, aby mu prispievala
sumu 130 € mesačne, súhlasí so sumou 80 € mesačne do 21.08.2013 od podania návrhu na súd dňa

19.01.2011, nakoľko od decembra 2013 je zamestnaný na Slovenskej pošte, a.s. U., W. ul. Ako poštový
doručovateľ, okrem toho má vedľajší pracovný pomer v Orange bussiness Slovakia na dohodu 40 hodín
mesačne.

Z potvrdenia zamestnávateľa T. X. (družky otca navrhovateľa) súd zistil, že jej mesačný príjem
predstavuje cca 1.778,OO € netto.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 3 vyššie citovaného ustanovenia každý rodič bez ohľadu svojich schopností, možností a

majetkové pomery plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa ods. 4 vyššie citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa ods. 5 vyššie citovaného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopnosti, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič , ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa , že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20 násobok sumy životného minima.Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti
podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, alebo
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou a možnosti a schopnosti

povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky
nerealizoval.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

S poukazom na vyššie uvedené mal súd preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti
odporkyne voči navrhovateľovi v roku 2007 sa podstatne zmenili pomery na strane navrhovateľa ktorý

navštevuje v akademickom roku 2010-2011 3. ročník študijného programu geografia a kartografia na
Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, zvýšili sa jeho náklady na štúdium i na
jeho osobné potreby, ktoré navrhovateľ špecifikoval na sumu 420 € mesačne. Odporkyňa svoje príjmy
a výdavky nešpecifikovala dostatočne, nedokladovala ani svoje príjmy i napriek viacnásobným výzvam
súdu, avšak uviedla, že po vzájomnej dohode s otcom navrhovateľa mu bude pravidelne prispievať

sumou 80 € mesačne (od podania žalobného návrhu do ukončenia jeho štúdia), s čím súhlasil aj
navrhovateľ.

Súd pri určovaní rozsahu výživného na navrhovateľa bral do úvahy jednak jeho potreby, spojené
so štúdiom, vekom v priamej súvislosti s finančnými možnosťami a schopnosťami oboch rodičov
navrhovateľa a dospel k názoru, že výživné vo výške 80,00 € mesačne zodpovedá ako možnostiam

a schopnostiam odporkyne, tak i potrebám navrhovateľa za situácie príjmu odporkyne v súvislosti
s dedičstvom a prenájmom bytu v Bratislave (tvrdenie navrhovateľa odporkyňa nevyvrátila a
nespochybnila v konaní pred súdom), čím dospel súd k záveru, že je v možnostiach odporkyne platiť
navrhovateľovi výživné vo výške 80,00 € mesačne.

V súlade s ust. § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p. povolil súd odporkyni splácať zročné výživné 682,57 €

za obdobie od 19.01.2011 do 21.01.2013 v mesačných splátkach 80 €, počnúc mesiacom apríl 2014
do zaplatenia.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že konanie o úpravu výživného
je zo zákona oslobodené od platenia súdnych poplatkov, iné trovy konania účastníkom nevznikli a
neuplatnili si ich.

nepravidelné platenie výživného zo strany odporkyne a zmena pomerov na strane navrhovateľa -
študenta

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Pezinok, na Krajský súd

v Bratislave, a to v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.