Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 6, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913203703
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5913203703.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu

JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti D., G., nar. X.
XX. XXXX a R., nar. XX. X. XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, deti rodičov, matky R. D., nar. XX. X. XXXX, bytom J. XX, O. a
otca C. D., nar. XX. X. XXXX, bytom E. X, G., zastúpeného JUDr. Rudolfom Manikom, PhD., advokát
s.r.o., so sídlom v Košiciach, Jantárova 30, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie
otca proti rozsudku Okresného súdu v Ružomberku, č.k. 3P/41/2013-135 zo dňa 29. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Ružomberku zamietol návrh otca na zníženie výživného.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy
výživného (rozsudok tamojšieho súdu č.k. 4P/273/2007-75 zo dňa 12. 2. 2009) nedošlo medzi
účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloleté
deti. Príjem otca sa od poslednej úpravy prakticky nezmenil (došlo k jeho miernemu nárastu), pričom
ani jeho výdavky nie sú takého charakteru, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia o výživnom.

Otec relevantným spôsobom súdu nedokladoval, prečo si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, a teda
nebolo možné prihliadnuť ani na jeho náklady súvisiace s núteným výkonom rozhodnutia v tomto
smere. Prvostupňový súd taktiež neprihliadol na úverové zaťaženie otca, lebo podľa jeho názoru
tu nepostupoval s náležitou opatrnosťou, resp. zodpovednosťou s prihliadnutím na jeho vyživovaciu
povinnosť k trom maloletým deťom.
Prirozhodovaníotrováchkonaniasúdvychádzalzust.§146ods.1písm.a/O.s.p.anepriznalžiadnemu
z účastníkov právo na náhradu trov konania, lebo sa jednalo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom svojho právneho
zástupcu otec maloletých detí. Žiadal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmeniť, jeho návrhu na
zníženie výživného v celom rozsahu vyhovieť dôvodiac tým, že na jeho strane došlo k podstatnej zmene
majetkových i zárobkových pomerov, nakoľko príjmy z pracovného pomeru u neho stagnujú a vzhľadom
k inflácii sú v reáli nižšie, než pôvodne zisťované. Odporkyňa - matka poberá príjem a má aj vedľajšie
zárobky, pričom on si plní vyživovaciu povinnosť i k ďalšiemu dieťaťu, čo by malo byť akceptované.

Matka, ani kolízny opatrovník, sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa (otca)
v priebehu konania neboli tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd v

dôvodoch svojho rozhodnutia.

Ak otec v priebehu konania poukazoval na infláciu, a tým aj reálne zníženie svojho príjmu, v tejto
okolnosti nemožno vidieť zmenu pomerov na strane účastníkov konania, lebo taká istá situácia (v
súvislosti s infláciou) nastala i na strane oprávnených (v tomto prípade maloletých detí), ktoré sú
naviac oproti predchádzajúcej úprave vo vyššom fyzickom veku, čím i vzrástli nepochybne náklady

na zabezpečenie ich základných potrieb, a preto ani odvolací súd na tieto námietky zo strany otca
neprihliadol.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. s použitím ust. §
224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo

sa jednalo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.