Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 4, 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9P/72/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712206001

Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krchníková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1712206001.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci
starostlivosti súdu o maloletého I. E., narodeného XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom:
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok,

pracovisko Senec, dieťa rodičov: matka - P.. M. L., narodená XX.X.XXXX bytom F. R..F. XXXX/XX,
zastúpená O., F..E..D.. M. L.. R. O., F. F.Y. R. V. P. X. XX, otec - C.. P. E.C., narodený XX.X.XXXX bytom
O. Š. Č..XXX, zastúpený advokátom U.. Š. L., so sídlom AK M. Ž. X, za účasti Okresnej prokuratúry
Pezinok v Pezinku, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému I., takto
rozhodol

r o z h o d o l :

Súd zveruje maloletého I. E., narodeného XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého I. mesačne sumou 200,-eur počnúc dňom 5.4.2012
do 28.02.2014, a od 1.3.2014 sumou 300 euro, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky,
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

ZročnévýživnénamaloletéhoI.zaobdobieod05.4.2012do28.02.2014vsume1780eurjeotecpovinný

uhradiť jednorázovo do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Otec má právo stretávať sa s maloletým I. v čase:

- každý párny víkend v kalendárnom roku v čase od soboty od 9,00 hod do nedele do 18,00 hod.,

- každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v utorok od 9,00 hod do 18,00 hod.,

- každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v piatok od 15,00 hod do 18,00 hod.

a to vždy tak, že v uvedené dni a hodiny si otec maloleté dieťa prevezme v mieste obvyklého pobytu
maloletého dieťaťa a v uvedené dni a hodiny vráti maloleté dieťa späť matke v mieste obvyklého pobytu
maloletého dieťaťa.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 5.4.2012 žiadala matka maloletého, aby súd upravil výkon
rodičovských práv a povinností k maloletému I., tak, že maloletého súd zverí do osobnej starostlivosti

matky, otca súd zviaže prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 500 eur od 15.2.2012 a upraví
stretávanie sa otca s maloletým synom za prítomnosti matky každú párnu sobotu v čase od 13,00 hod.
do 16,00 hod. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že maloletý sa narodil z mimomanželského vzťahu
rodičov, rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti.

Na pojednávaní matka uviedla, že na podanom návrhu trvá z dôvodov ktoré uviedla v písomne podanom
návrhu vo svojej výpovedi na súde a v písomne podaných vyjadrení vo veci a upraviť stretávanie sa

otca s maloletým synom v zmysle predbežného opatrenia t.j. každý týždeň v kalendárnom roku v utorok
od 14,30 hod. do 17,30 hod. a sobotu od 14,30 hod do 17,30 hod, za prítomnosti matky.

Na pojednávaní otec uviedol, že súhlasí aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, a aby
súd upravil stretávanie sa so synom každý druhý víkend od piatku 16,00 hod do pondelka 9,00 hod a
každý týždeň utorok od 9,00 hod do 18,00 hod, bez prítomnosti matky, a výživné na ktoré ho súd zaviaže

by malo byť v sume 150 eur v zmysle predbežného opatrenia.

Kolízny opatrovník súdu odporučil zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matke, zaviazať otca
prispievať na jeho výživu mesačne 200 eur od podania návrhu na súd a upraviť styk otca s maloletým
synom každý druhý víkend od soboty rána do nedele večer, a každý druhý utorok a piatok od 15,30
hod. do 18,30 hod. Svoje odporúčanie opierajú o skutočnosť, že sa zúčastnili stretávaní otca so synom a

s týchto stretnutí vyplýva že otec sa dokáže o maloleté dieťa postarať aj bez prítomnosti matky. Uvedené
zistenia sú obsiahnuté v úradných záznamoch a v písomných správach ktoré doručili súdu. Z dôvodu
nedostatočnej komunikácie rodičov ohľadne maloletého I., boli rodičia zaradení do sanácie O. M. a pani
U. absolvovala stretnutia otca so synom od mája 2013 do augusta 2013 .

Okresnáprokuratúra spoukazomnavykonanédokazovanieaobsahspisuodporučilavovecirozhodnúť

v zmysle odporúčania kolízneho opatrovníka s ktorým sa plne stotožňujú, nebolo preukázané že otec
sa nedokáže o maloletého syna postarať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s rodným listom maloletého,
potvrdením o poberaní rodičovského príspevku a rodinných prídavkov, rozpisom priemerných nákladov
na maloleté dieťa, potvrdeniami o zdravotnom stave maloletého, daňovým priznaním otca, rozpisom

výdavkov a príjmov otca, písomnými podaniami oboch účastníkovo konania, uznesením tun.súdu č.k.
XP XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX,.XXXX, opakovanými návrhmi na nariadenie predbežného opatrenia,
Uznesením NS SR o dovolaní otca č.k. XCdo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, , .Uznesením
tun.súdu č.k. XXP XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, KS v Bratislave č.k. XXCoP XXX/XXXX-XXXzo
dňa XX.X.XXXX, písomnými správami kolízneho opatrovníka a O. G., obsahom spisov t.s. XXP XXX/

XXXX, a XXP XX/XXXX , ako i ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný
skutkový stav vo veci:

Maloletý sa narodil po 3ročnej známosti z mimomanželského vzťahu rodičov, otcovstvo bolo uznané
na matrike súhlasným vyhlásením rodičov. Už počas tehotenstva nastali prvé problémy v spolužití
rodičov maloletého , kedy odporca ako uviedla navrhovateľka, nepochopil že tehotná žena nemôže

fyzicky pracovať na stavbe rodinného domu, hneval sa že s ním navrhovateľka nechce tráviť víkendy na
stavbe. Koniec tehotenstva navrhovateľka trávila u svojich rodičov, 7 týždňov pred pôrodom sa prestal
o navrhovateľku celkom zaujímať, ozval sa deň pred pôrodom a trval na tom aby sa presťahovala do
postaveného rodinného domu v O.. Po pôrode na 4 dni navrhovateľka bývala u svojich rodičov, R.
XX.XX.XXXX po nátlaku odporcu sa nasťahovali do Nitry do rodinného domu odporcu, kde bývali 4týždne, v tom období rodičia spolu nekomunikovali, odporca ako otec úplne zlyhal, následne sa matka s
maloletým odsťahovala do Popradu kde bývali týždeň a XX.X.XXXX sa matka s maloletým odsťahovala
k svojim rodičom do Senca, kde doposiaľ býva, od marca 2012 celú osobnú starostlivosť o maloletého

zabezpečuje matka.

MaloletýI.jevoveku 2rokyadvamesiace, maloletémuboldiagnostikovanýspomalenýmotorickývývoj,
dôsledku čoho je v dispenzárnej starostlivosť neurológa, vo veku 6 mesiacov mu bolo naordinované
cvičenie Vojtovou metódou. Na Slovensku sú toho času tri funkčné rehabilitačné zariadenia, ktoré
poskytujú zdravotnú starostlivosť a rehabilitáciu pre deti s obdobným zdravotným problémom ak má

maloletý I.. Prvým je rehabilitačné zariadenie Z. F..E..D.., Špecializovaná rehabilitačná nemocnica, G.
XX v Y. G., ktorá nám bola odporučená U.. G. X., -detským neurológom, druhým je H. O. v U. a tretím
je Rehabilitačné R. N. v P. na B. H.. Č.. XX. Prvé dve z nich sú zariadenia, ktorých pobyt je preplácaný
zdravotnou poisťovňou, pobyt v Rehabilitačnom R. N. je plne hradený pacientom v cene za pobyt
približne3500eurzapobyt. Vroku2012matkanapojednávaníuviedla,žepriemernémesačnévýdavky
s maloletým v tom období boli cca 280-300 eur., na pojednávaní v roku 2014 uviedla, že priemerné

mesačné výdavky s maloletým za rok 2013 boli cca 502,18 eur v ktorej sume neboli započítané pobyty
v R. N.. Maloletý je tak isto v dispenzárnej starostlivosti imunológa, užíva imunostimulačné lieky ,
zo strany neurológa nemá medikamentóznu liečbu, v súčasnosti má maloletý kolisané svalové napätie
preto má indikovanú liečbu .

Matka je rozvedená, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, pred nástupom na materskú dovolenku bola

zamestnaná ako znalkyňa M.B. D. P., na MD nastúpila X.XX.XXXX, poberala materské dávky cca
730 eur, v súčasnosti poberá rodičovský príspevok 199 eur a rodinné prídavky na maloleté dieťa. Spolu
s maloletým bývajú o jej rodičov v ich rodinnom dome, ktorým prispieva na bývanie a stravovanie
mesačne sumou 200 eur, náklady rodičov na bývanie plyn 164 eur, elektrika 74,58 eur, voda 24,30
eur, internet 15 eur, komunálny odpad 20 eur na rok za osobu, daň za psa - tieto náklady znášajú rodičia

matky. Matka nemá žiadne úvery ani pôžičky z peňažných ústavov, od sestry ma vypožičaných 3 000
eur, 2-izbový byt v Poprade predala v roku 2013 za 62 000 eur v F. /si zakúpila holobyt za 90 000 eur ,
tento byt je neobývateľný preto ho ani neprenajíma.

Matka na pojednávaní uviedla, že otec sa o maloletého nedokáže postarať, nevie čo maloletý potrebuje,
nevie predvídať nástrahy (napr. narazil na kovovú tyč a otec mu v tom nezabránil). Otec na maloletého

prispieva nasledovne:

23.8.2012 suma 280 eur

12.9.2012 suma70 eur

15.10.2012 suma 70 eur od novembra v zmysle predbežného opatrenia mesačne 150 eur, spolu od
apríla 2012 - od podania návrhu na súd to bola suma 2820 eur.

Otec maloletého je slobodný, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, je jediným spoločníkom a konateľom
spoločnosti R. F..E..D.., so sídlom Š. XXX/XXX, O., IČO XX XXX XXX, vlastníkom, resp. užívateľom
osobného motorového vozidla M. F., zakúpeného v novembri 2011 v hodnote 22 000 eur a je výlučným
vlastníkom rodinného domu so súpisným číslom XXX spolu s pozemkom pod stavbou a priľahlými
pozemkami, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie O.. Podľa stanoviska realitnej

kancelárie rodinný dom otca má hodnotu 250 000 eur. V uvedenej obchodnej spoločnosti je otec
zamestnaný a jeho príjem zo zamestnaneckého vzťahu je mesačne netto 303,10 eur, za rok 2011
mu bol vyplatený podiel na zisku v sume 5 931,47 eur (priemer na mesiac 494,28 eur), za rok 2012 to
bola suma 7 740 eur, (priemer mesačne 645 eur). Zo svojho uhrádza hypotekárny úver 293,79 eur,
poistenie nehnuteľnosti 19,64 eur mesačne, elektrika mesačne 41,40 eur, plyn 62,39 eur mesačne,

septik mesačne 60 eur, voda 13,88 eur mesačne, RTV 4,64 eur, náklady na psa 30 eur mesačne. Na
pojednávaníotecuviedolževroku2012namaloletéhominul8000eur-zostatokzúverutievšetkypoužil
na maloletého - plienky, nutrinol apod. Asi trištvrťroka žije otec v spoločnej domácnosti s priateľkou,
ktorá je slobodná, zamestnaná je ako asistentka na OS O. K. a jej príjem je cca 330 eur. Doposiaľ sa so
synom nestretával sám, vždy tam bola matka a jej rodina, keďže rodina otca a jeho priateľka sa obávalio jeho zdravie tak isto sa zúčastňujú na týchto stretnutí. O syna sa vie postarať, chce ho učiť veci ktoré
otcovia učia svojich synov, má vytvorené všetky materiálne ako i osobnostné predpoklady aby sa o syna
riadne postaral. Tieto skutočnosti sú zadefinované aj v znaleckom posudku ktorý si dal sám vypracovať

a je založený v spise.

Čo sa týka jeho práce otec si dokáže sám regulovať kedy bude pracovať a kedy sa bude starať o syna
preto utorky ktoré žiada bude so synom celý deň X. O. a večer ho dovezie späť matke.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. XP XX/XXXX-XXX zo dňa 31.10.2012 bol maloletý na čas do
rozhodnutia vo veci samej zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na
výživu maloletého 150 eur mesačne a upravil styk otca so synom každý utorok od 14,30 do 17,30 hod

a sobotu od 14,30 hod. do 17,30 hod. za prítomnosti matky, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
11.2.2013 v spojení s uznesením KS v Bratislave č.k. 11CoP 597/12-63 zo dňa 9.1.2013 .

Uznesením NS SR č.k. XCdo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX dovolanie otca voči uzneseniu KS
odmietol.

Z daňového priznania F..F..E..D.. R. za rok XXXX mal súd preukázané že uvedená spoločnosť vykázala

výsledok hospodárenia pred zdanením + 8135,37 eur, za rok 2012 to bola suma +10 617 eur.

Právna zástupkyňa matky na pojednávaní uviedla, že žiada aby vo veci bolo nariadené znalecké
dokazovanie znalcom z odboru psychológia k otázkam schopnosti resp.neschopnosti otca o maloleté
dieťa sa postarať, ďalej žiadala vypočuť ako svedkyňu pracovníčku O. M. pani U., ktorá bola zúčastnená
stretávaní sa otca so synom a v záverečnej reči uviedla, že v konaní ktoré napadlo na súd 5.4.2012

nebolo spoľahlivo ,dostatočne a úplne zistený skutkový stav pre možnosť súdu riadne rozhodnúť,
doposiaľ boli iba 3 pojednávania, kde boli rodičia vypočutý, matka pred 1,5 rokom a na poslednom
pojednávaní. V konaní spôsoboval prieťahy výlučne otec, ktorý pravidelnými podaniami návrhov
na nariadenie predbežných opatrení znemožňoval súdu konať vo veci samej, proti rozhodnutiam sa
odvolával a podal a dovolanie. Súd riadne nevydokladoval príjmové a majetkové pomery otca, na

základe je možné riadne rozhodnúť o výške výživného, potvrdenie o príjme si vystavil sám ako jediný
konateľ a spoločník v s.r.o., jeho spoločnosť má majetok 30 000 eur ako to vyplýva s daňového priznania
za rok 2012, nie je pravdou že mu na živobytie zostáva 2011 eur, tabuľku ktorú otec predložil je
výsledkom nesprávnych matematických operácií. Otec je majiteľom rodinného domu nezanedbateľnej
hodnoty, žiadnym iným plnením ako výživným 150 eur mesačne neprispieva na výživu maloletého. Súd

nemá riadnym spôsobom preukázanú sumu ktorú otec uhradil na výživu maloletého. Matka žiada určiť
výživné spätne t.j. od 15.2.2012 od kedy matka žije s maloletým sama, ako dôvody osobitného zreteľa
matka uvádza, že rodičia dva mesiace nežili spolu a je to primerane dlhá doba na to aby matka žiadala
spätne výživné. Matka zariaďovala domácnosť, zhromažďovala doklady a maloletý mal veľmi nízky vek
a zdravotné problémy preto podala návrh a súd až 5.4.2012. Čo sa týka liečenia v R. N., matka otca

informovala, otec napriek tomu neprispel na náklady na liečbu v uvedenom centre. Čo sa týka realizácie
styku otca so synom ako navrhuje otec, matka namieta že vzhľadom na vek maloletého jeho odlúčenie
od matky by mohlo spôsobiť priame ohrozenie psychického vývoja maloletého. Otec svoje právo v
súlade s rozhodnutím tunajšieho súdu opakovane a dlhodobo nevyužíval aj napriek tomu že mu matka
v styku nebránila. Po celú dobu sa teatrálnym spôsobom dožadoval asistencie tretích osôb pri realizácií

styku, sám však styk nemal záujem realizovať.. Maloletý nie je na otca zvyknutý a styk ako navrhuje
otec, kolízny opatrovník a prokuratúra nebude môcť byť realizovaný nakoľko matka v najbližších dňoch
hodlá nastúpiť do práce, kedy utorky by boli problematické počas celého dňa . Tak isto poukazuje na
skutočnosť, že otec by mal cez deň pracovať čím by si zvýšil svoju životnú úroveň a tým by mohol
prispievať na výživu maloletého vyššou sumou ako deklaruje, tento postoj otca je možné považovať

že sa zrieka vyššieho príjmu na úkor dieťaťa. Po započítaní priemerných mesačných výdavkov na
maloletého a náklady na liečbu v R. N. vychádzajú priemerné mesačné výdavky na maloletého cca 800
eur mesačne, pri určení výšky výživného je nutné zohľadniť aj osobnú starostlivosť o maloletého, ktorá
v danom prípade nie je zanedbateľná. Súhlasíme že je potrebné zastabilizovať výchovné prostredie
maloletého avšak to je ťažko možné keď medzi jednotlivými pojednávaniami je rozpätie jedného roka,

súd nedostatočne aktualizoval pomery a preto nie je možné vo veci ešte rozhodnúť.Právny zástupca titulom záverečnej reči uviedol, že na rozdiel od navrhovateľky pozitívne hodnotia
že súd rozhodne vo veci samej, niet horšej spravodlivosti ako neskorá spravodlivosť, o to viac to platí
v konaniach maloletých deti. K prieťahom v konaní , otec od samotného začiatku nechcel nič iné len

realizovať svoje rodičovské práva a povinnosti, chce byť otcom, chce sa starať o maloletého. Matka
opakovane podávala na otca trestné oznámenia. Doposiaľ upravený styk otca s maloletým nevyhovuje
nikomu, ani rodičom ani I.. Otec za 2 roky preukázal dostatočnú snahu , minul veľa psychických síl a
energie aby mohol byť so synom. Otec využíval len prostriedky ktoré mu právny poriadok dovoľuje,
matka podmieňovala stretávanie otca so synom nezmyselnými podmienkami, ktoré boli prezentované

bez možnosti obrany, prieťahy nespôsobil otec ale matka. Otec v priebehu konania nezamlčal žiaden
príjem, všetko vydokladoval a doložil, v obchodnej spoločnosti mal daňovú kontrolu a všetko má v
poriadku. Matka zamlčala kúpu bytu v F.. V prípade zročného výživného žiada otec možnosť zročné
výživné splácať a dôvody osobitného zreteľa uvádzane matkou neobstoja, nie sú dôvody aby súd priznal
výživné spätne. Tak isto otec poukazuje na skutočnosť že matka od otca obdržala diamantový prsteň
ktorý odmietla otcovi vrátiť, keď ho predá bude mať finančné prostriedky pre potreby maloletého,

Podľa Čl. 3 Zákona NRSR č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej Zákon o rodine), rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným
poslaním ženy a muža. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú
starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 24 odsek 3) Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho
citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 24 odsek 4) veta prvá Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do
osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na
zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.

Podľa § 28 odsek 1) Zákona o rodine , súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

b) zastupovanie maloletého dieťaťa

c) správa majetku maloletého dieťaťa

Podľa § 28 odsek 2) Zákona o rodine , rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa §-u 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa §-u 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa §-u 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.Podľa §-u 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa §-u 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností voči maloletému I. je dôvodný , maloletý sa narodil z mimomanželského
vzťahu, rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Od februára 2012 sa o maloletého stará matka sama. V

starostlivosti o maloletého zo strany matky súd nevzhliadol žiadne nedostatky, matka sa o maloletého
príkladne stará, jej starostlivosť v prvom roku života maloletého bola dôsledkom zdravotného stavu
maloletého náročná, matka zabezpečovala rehabilitačné pobyty a cvičenia s maloletým. V súčasnosti
je zdravotný stav maloletého stabilizovaný, zlepšený a doposiaľ praktizovaná liečba bola účinná. Z
uvedených dôvodov preto súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti , s čím súhlasil aj otec .

Pri určovaní výšky výživného súd zohľadnil vek maloletého , jeho zdravotné problémy a príjem oboch
rodičov. Matka je na rodičovskej dovolenke, otec podniká a jeho príjem bol riadne zdokladovaný - daňové
priznanie za roky 2011,2012 a potvrdenie o mesačnej mzde. Príjem zo zamestnaneckého vzťahu cca
330 eur plus vyplatený zisk v spoločnosti čo mesačne činí za roky 2011 suma 495 eur a 2012 645
eur, súd ustálil príjem otca mesačne netto cca 1000 eur. Pri priemerných mesačných výdavkoch

maloletého v roku 2012 ktoré matka vyčíslila na sumu cca 300 eur a v roku 2013 na sumu cca 502,18
eur, súd vychádzal z polovice tých nákladov a otca zaviazal výškou výživného od podania návrhu na
súd sumou 200 eur a od 1.3.2014 na sumu 300 eur mesačne. Súd sa nestotožnil s argumentáciou
otca že jeho príjem mu umožňuje uhrádzať na výživu maloletého iba sumou 150 eur, ktorá suma by
predstavovala iba zlomok zo skutočne vynaložených prostriedkov na maloletého. Otec je podnikateľ ,

vykazuje zisk v podnikaní a preto súd má za to že súdom určené výživné je schopný uhrádzať. Súd
vo zvyšku návrh matky zamietol, ktorá požadovala mesačne výživné 500 eur od februára 2012 t.j.
spätne. . Otec spochybňoval, že maloletý je odkázaná na liečbu v R. N. a uviedol že štátne rehabilitačné
zariadenia hradené poisťovňou dokážu plnohodnotne realizovať rehabilitáciu maloletého preto súd
náklady spojené s úhradou v R. N. nezapočítal v celej výške do nákladov na maloleté dieťa. Pokiaľ

obaja rodičia nesúhlasia s tak finančne náročnou rehabilitáciou je na zvážení matky či bude v uvedenom
zariadení pokračovať v rehabilitácií s maloletým alebo zvolí zdravotné zariadenie hradené zdravotnou
poisťovňou čím by jej klesli výdavky . Súdom určené výživné je postačujúce na zabezpečenie práv a
právom chránených záujmov maloletého dieťa vo veku 2 rokov a zodpovedá zárobkovým možnostiam
a schopnostiam otca a jeho majetkovým pomerom.

Dôvody osobitného zreteľa ktoré matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyni uvádza súd
nezohľadnil, a svoje rozhodnutie súd opiera poukazom na návrh matky zo dňa 15.3.2012 ktorý podala
na tunajšom súde (č.k. 12P 81/2012), týmto návrhom žiadala aby súd upravil styk otca so synom,
výživné v predmetnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nežiadala. Neobstojí tvrdenieprávnejzástupkynimatky,že nemalapriestorna toabysanasúd snávrhom obrátilaskôrako5.4.2012,
čo predmetný návrh vyvracia. Výživné na maloleté dieťa má spotrebný charakter a práva a právom
chránenézáujmymaloletéhodieťaťavotázkevýživnéhotrebariešiťvčasekeďsituácianeznesieodklad,

matka podala návrh na súd dňa X.X.XXXX a súd od tohto dátumu zaviazal otca na úhradu výživného
na maloleté dieťa. Tak isto neobstoja tvrdenia právnej zástupkyni matky že súd nedostatočne vykonal
dokazovanie, pri systematickom a riadnom naštudovaní spisov tun.súdu sp.zn.: XP XX/XXXX, XXP
XX/XXXX a XXP XXX/XXXX z obsahov ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal by bolo zrejme že otec
ako podnikateľ predložil daňové priznania za roky 2011 a 2012 , plus výkaz záväzkov a strát, za rok

2013 túto povinnosť nesplnil z objektívnych dôvodov účtovná závierka roku 2013 je až k 31.3.2014
pojednávanie bolo dňa 4.3.2014 a na otázku súdu otec uviedol že k tomuto dňu nemá účtovnú závierku
ukončenú. Odročovať predmetnú vec z tohto dôvodu sa súdu javilo ako neefektívny postup ktorý by
naďalej predlžoval konanie, eskaloval by napätie medzi rodičmi a súd sa uspokojil s tvrdením otca že
jeho výsledky hospodárenia v roku 2013 sú podobné roku 2012 a bez tohto dôkazu vec rozhodol.

Tak isto obaja rodičia na pojednávaní zhodne uviedli, že od podania návrhu na súd doposiaľ otec uhradil

na výživu maloletého sumu 2820 eur, ktorú sumu matka potvrdila a táto otázka ktorú namietala právna
zástupkyňa matky nebola sporná.

Čo sa týka úpravy styku otca so synom súd sa nestotožnil s tvrdením matky aby doteraz upravený
styk otca so synom ktorý bol upravený predbežným opatrením - a to - každý utorok od 14,30 do 17,30
hod a sobotu od 14,30 hod. do 17,30 hod. za prítomnosti matky, uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 11.2.2013 v spojení s uznesením KS v Bratislave č.k. XXCoP XXX/XX-XX zo dňa 9.1.2013 . Takto
upravený styk otca so synom súd považuje za nepostačujúci. Maloletý je o rok starší, jeho zdravotný
stav sa normalizuje a zlepšuje a otec opakovane prejavuje o maloletého záujem o čom svedčí veľký
počet návrhov na nariadenie predbežných opatrení ktoré na súd podával. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané že vzťahy rodičov sa ani napriek dĺžke konania neupravili, nezlepšili, stretávanie

sa otca s maloletým je za asistencie rodinných príslušníkov a iných osôb, čo nepôsobí stabilizujúco
a ukľudňujúco hlavne pre maloletého Filipa. V súčasnosti je prítomnosť matky pri stretávaní otca so
synom nadbytočná, za posledný kalendárny rok maloletý je menej závislý na sústavnej starostlivosti zo
strany matky. Starostlivosť ktorú maloletý potrebuje je schopný zabezpečiť aj otec , čo kolízny opatrovník
opakovane uviedol. Tak isto pri osobných asistenciách sa otec prejavil že sa o maloleté dieťa dokáže

postarať. Súd poukazuje na skutočnosť že výchovne počas celého pojednávania pôsobil na rodičov,
žiaľ bezvýsledne, opakujúc že maloletý má právo aby bol čo najväčší čas jeho života s oboma rodičmi,
otec má voči maloletému nie iba povinnosti ale i práva a pokiaľ sa výkonu týchto práv domáha zo strany
matky musí byť vytvorený kvalitatívne ako časovo iný priestor aby sa vplyv otca na výchovu maloletého
po dvoch rokoch začala realizovať. Čím neskôr sa zadefinuje obdobie stretávanie sa otca so synom

tým ťažšie si maloletý na otca navykne, nakoľko prvé dva roky života bol s matkou nepretržite , čo
sa o otcovi nedá povedať. Neobstojí tvrdenie že doposiaľ určený styk je postačujúci , vekom dieťaťa
aj takto určený styk bude prekonaný a je na rodičov aby čím skôr toto pochopili čím sa v budúcnosti
vyhnú takým stresovým situáciám ako to bolo za posledné dva roky. Maloletý veľa veci chápal alebo
nechápal primerane jeho veku, v súčasnosti vo veku 2 rokov je jeho vnímanie celej situácie v inej rovine

a preto sú rodičia povinní urobiť všetko preto aby do budúcna nebol maloletý vystavovaný stresovým
situáciám ale aby videl obidvoch rodičov v pohode a kľude. Čím skôr si toto rodičia uvedomia tým lepšie
pre ich maloleté dieťa, ktoré je stále odkázané na rehabilitovanie a zvýšenú zdravotnú starostlivosť.
Súd nepripustil dôkaz ktorý navrhovala právna zástupkyňa matky - znalecké dokazovanie znalcom z
odboru psychológia a svoje rozhodnutie súd opiera o vek maloletého, dĺžku konania, skutočnosť že

obaja rodičia boli NO Kľúč a kolíznym opatrovníkom odporučení na psychologické poradenstvo. V tomto
štádiu konania a postoja oboch rodičov by navrhovaný dôkaz okrem predlženia tohto neúnosného stavu
nepriniesol nové skutočnosti o ktoré by sa súd vo svojom rozhodovaní oprel. Znalecké dokazovanie
odmietal otec, kolízny opatrovník ako i okresná prokuratúru a okrem matky ostatní účastníci konania
trvali na bezodkladnom rozhodnutí vo veci samej, zastabilizovaní výchovného prostredia maloletého

dieťaťa. Otec bude s maloletým synom každý druhý víkend od soboty do nedele s prespaním a ďalší
týždeň utorok od 9,00 hod do 18,00 hod. a ten istý týždeň v piatok od 15,00 hod. do 18,00 hod., podľa
názoru súdu je to v súčasnosti postačujúca doba vzhľadom na vek maloletého a tak isto vzhľadom na
vzdialenosť bydlísk otec -O. maloletý F.. Do budúcna nie je vhodné aby sa styk realizoval iba v bydlisku
maloletého, nakoľko rodinné vzťahy širšieho príbuzenstva sú vážne narušené, čo negatívne vplýva na

realizáciu styku a v neposlednom rade, maloletý si pomaly začne zvykať na domácnosť otca , pretoprvotné adaptačné obdobie bude dôležité na postoj otca , aby toto obdobie zbližovania sa so synom
nebolo násilné, čím by celú situáciu mohol skomplikovať. Súd tak isto nepripustil ďalší dôkaz navrhovaný
právnouzástupkyňoumatky-výsluch paniU.zNOM.ktorávpísomnejsprávepopísalapriebehstretnutí

a situáciu konzultovala aj z kolíznym opatrovníkom, ktorý tak isto považoval za postačujúce písomnú
správu zo sanácie rodiny. Tento dôkaz súd považoval za nadbytočný .

Zhodnotiac celé súdne konanie, spisu tunajšieho súdu jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach súd
mal preukázané že vo veci bolo potrebné po dvoch rokoch rozhodnúť hlavne aby sa zastabilizovalo
výchovné prostredie maloletého, aby provizórny stav ktorý na rodičov vplýval negatívne bol ukončený

čo by malo mať pozitívny vplyv hlavne na maloletého I. na jeho ďalší zdravý psychický a fyzický vývoj
a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Za obdobie od 5.4.2012 do 28.2.2014 otcovi vzniklo zročné výživné na maloletého Filipa v sume 1 780
eur ( 23 mesiacov x 200 eur = 4600 eur - mal zaplatiť otec a do rozhodnutia súdu zaplatil 2820 eur =
1780 eur). Súd zaviazal otca k úhrade zročného výživného v sume 1 780 eur jednorazovo do 15 dni
odo dňa právoplatnosti rozsudku, s poukazom na spotrebný charakter výživného ktorý má prednosť pred

ostatnými výdavkami. Otcovi bude v apríli 2014 vyplatený podiel na zisku v jeho obchodnej spoločnosti,
teda bude mať finančné krytie na úhradu zročného výživného , teda neobstojí jeho tvrdenie že nemá
dostatok finančných prostriedkov, preto súd otcovi nepovolil splácať zročné výživné.

O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 146 ods. 1 písmeno a / Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu (§ 176 ods.
1O.p.s., § 81 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého
odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne
a v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 odsek 2) O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 odsek 3) O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od
ich doručenia.Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie
výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.