Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/993/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812203946
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812203946.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: B. B. SK s.r.o., so sídlom E. F. XX, T., IČO: XX
XXX XXX, zast. U., U. & H. s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom E. F. XX, T., proti odporcovi: H. M.,
bytom M. M. X/X, U., o zaplatenie sumy 2.515,52 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. januára 2013, č.k. 4C/60/2012-90, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňa pripustilvstupJ.W.Z.,sosídlomM.9,T., IČO:XXXXXXXX
dokonaniaakovedľajšiehoúčastníkanastraneodporcu.Vodôvodneníuviedol,ženavrhovateľnávrhom
podaným dňa 02.03.2012 prostredníctvom splnomocneného zástupcu žiada zaviazať odporcu na
zaplatenie 2.515,52 eur s prísl. ako dlhu zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0433889140 uzavretej medzi
veriteľom J. J., a.s. T. a odporcom ako dlžníkom (fyzická osoba) dňa 20.06.2006 s poukazom na Zmluvu

o postúpení pohľadávok č. 0919/2010/CE zo dňa 21.10.2010 a zo dňa 01.12.2010. Do tohto konania dňa
07.09.2012 vstúpil vedľajší účastník J. združenie Z., M. 9, T. a to na strane odporcu, s poukazom na § 93
ods. 2 O.s.p., na zákon o ochrane spotrebiteľa /§ 3 ods. 4, § 3 ods. 5, § 25 ods. 1. Písomným podaním
doručeným súdu dňa 05.10.2012 právny zástupca navrhovateľa podal námietku proti vstupu vedľajšieho
účastníka do konania z dôvodu, že vedľajší účastník je subjektom, ktorý opakovane bez písomného
pokynu klientov banky vstupuje do súdnych konaní rôznych subjektov. Zároveň zdôraznil, že predmetom

uvedeného súdneho konania sú informácie chránené bankovým tajomstvom, teda informácie týkajúce
sa klienta banky, ktoré nie sú verejne prístupné. Podaním doručeným súdu dňa 06.11.2012 podal právny
zástupca navrhovateľa doplnenie námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania, kde namieta,
že v konaní nie sú splnené zákonné podmienky pre vstup vedľajšieho účastníka do konania, že pomoc v
spore zo strany vedľajšieho účastníka musí mať svoj zmysle - odporca musí byť v konaní aktívny a musí
sa v zmysle zákona aj aktívne brániť, že vedľajšie účastníctvo nemôže plniť v takomto konaní (v konaní,

v ktorom nebol vydaný platobný rozkaz) svoj základy zmysel, že právne predpisy a relevantná judikatúra
poskytujú odporcovi dostatočnú mieru ochrany jeho práv a právnych záujmov ako spotrebiteľa, pretože
na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách prihliada súd ex offo, bez toho, aby na
ne musel odporca poukázať. Napokon poukázal na to, že treba skúmať, či je splnený predpoklad podľa
§ 25 ods. 1 písm. c/ zákona o ochrane spotrebiteľa, t.j. náplň činnosti predmetu združenia. Právne
poukázal na § 93 ods. 2,3,4 O.s.p.. Na vstup vedľajšieho účastníka do konania je vo všeobecnosti

potrebné splniť dve kumulatívne podmienky, musí byť daná vôľa tretej osoby vstúpiť do konania ako
vedľajší účastník a právny záujem na výsledku konania (§ 93 ods. 1 O.s.p.). V tomto konaní však ide
o vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p., t.j. ako vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania
aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, a preto
skúmanie splnenia vyššie uvedených podmienok súdu odpadá. Pre prípad, že by súd pripustil, že aj pre
vstup vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p. je potrebné splnenie podmienok podľa § 93 ods.

1. O.s.p., prvú podmienku vedľajší účastník splnil podaním doručeným súdu dňa 05.10.2012, ktorým
výslovne prejavil svoju vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. Predmetomtohto konania je zaplatenie peňažnej sumy s prísl., t.j. ide o sporové konanie, v ktorom na strane odporcu
vystupujespotrebiteľ,zčohovyplýva,žedruhúpodmienku-právnyzáujemnavýsledkukonania,vedľajší
účastník preukazovať nemusí, vyplýva mu z predmetu činnosti opísanej v stanovách združenia, ktorým

je ochrana práv spotrebiteľa podľa Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení.
S názorom navrhovateľa, že len tvrdenie neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve vedľajším
účastníkom, nie je dostatočným spôsobom chránenia práv odporcu, keďže na neprijateľné podmienky
súd prihliada ex offo, taktiež nemožno súhlasiť. Súd síce prihliada na neprijateľné zmluvné podmienky
z úradnej povinnosti, avšak zhodnotenie určitých zmluvných podmienok ako neprijateľných je vecou

úvahy a právneho názoru súdu. Tak aj taká podmienka, ktorá súdom pôvodne nebola vyhodnotená
ako neprijateľná, môže byť následne z iniciatívy a na základe argumentácie vedľajšieho účastníka
vyhlásená za neprijateľnú, čím tak vedľajší účastník môže zmeniť právny názor súdu. Vzhľadom na
uvedené aj upozornenie na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve možno teba považovať za
účelný úkon. Pokiaľ navrhovateľ namieta, že predmetom konania sú informácie chránené bankovým
tajomstvom, ktoré nie sú verejne prístupné a vedľajší účastník nemá právo sa oboznamovať s takýmito

informáciami, je potrebné uviesť, že prístup k týmto informáciám vedľajší účastník získa až vstupom
do konania, ktorým zároveň nadobúda postavenie vedľajšieho účastníka a tým v zmysle § 93 ods. 4
O.s.p. získava aj rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Stáva sa tak nositeľom procesného práva
vyjadriť sa k návrhu, navrhovať dôkazy, podať odvolanie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že aj vedľajší
účastník má pre účely konania právo oboznamovať sa so všetkými dôkazmi, ako základný predpoklad

na uplatnenie práva, čo vyplýva zo zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy), t.j. aj s informáciami
chránenými bankovým tajomstvom. Pre úplnosť súd uviedol, že tak isto ako má právo oboznámiť sa so
všetkými dôkazmi, vyplýva mu aj povinnosť mlčanlivosti, pre neho vyplývajúcu z osobitných predpisov,
aby sa mohol vyjadriť ku všetkým skutkovým ale aj právnym okolnostiam daného prípadu a účinne
chrániť záujmy odporcu. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť pri dokazovaní vyplýva aj z ustanovenia §

124 O.s.p.. K námietke navrhovateľa, že vedľajší účastník nezastupuje záujmy spotrebiteľov v dobrej
viere, ale iba zdanlivo, a to z dôvodu, že je motivovaný získaním finančných prostriedkov v podobe
trov právneho zastúpenia súd uviedol, že trovy by získal len v prípade úspechu spotrebiteľa v spore,
teda tým, že bude chrániť práva spotrebiteľa a bude zastupovať jeho záujmy. Vedľajší účastník teda
nemá dôvod, ako tvrdí navrhovateľ „iba zdanlivo“ zastupovať záujmy spotrebiteľa, ale naopak je v jeho

záujme vykonávať reálne kroky chrániace záujem spotrebiteľa v spore, ako je ostatne súdu známe
už z iných konaní, kde daný vedľajší účastník úspešne na prospech spotrebiteľa namietal premlčanie
pohľadávky, alebo neprijateľnosť zmluvných podmienok. V závere súd prvého stupňa uviedol, že s
povinnosťou zachovávať mlčanlivosť vedľajšieho účastníka, ako bolo už vyššie uvedené, súvisia aj
skutočnosti, na ktoré žiada navrhovateľ aby súd zaviazal vedľajšieho účastníka na strane odporcu, pre

prípad, že súd nevyhovie jeho námietkam. Navrhovateľ žiada, aby akékoľvek informácie, ktoré vedľajší
účastník získa v predmetnom konaní, a ktoré budú podliehať bankovému tajomstvu navrhovateľa, (i)
nevyzradil akejkoľvek tretej nepovolanej osobe, (ii) nevyužil a/alebo nezneužil na vlastný a/alebo cudzí
prospech akejkoľvek tretej osoby, (iii) nezverejňoval a/alebo nešíril v akejkoľvek podobe, obsahu alebo
forme a aby (iv) zabezpečil ich ochranu a utajenie pred akýmikoľvek tretími nepovolanými osobami a

aby (v) súd poučil vedľajšieho účastníka na strane odporcu o trestnoprávnych následkoch etablovaných
v § 264 Trestného zákona. Všetky tieto povinnosti, ktoré by mali podľa navrhovateľa byť vedľajšiemu
účastníkovi uložené, sú už zakotvené v osobitných predpisoch, vedľajší účastník ich zatiaľ žiadnym
spôsobomneporušilaniejenutnéichuložiťduplicitnesúdnymrozhodnutím.Požadovanieichuloženiaje
nad rámec poučovacej povinnosti súdu podľa § 5 O.s.p.. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ neuviedol

žiadne skutočnosti, ktoré by bránili pripusteniu vstupu J. W. Z. do konania ako vedľajšieho účastníka
na strane odporcu, a preto s poukazom na ust. § 93 ods. 3 O.s.p súd prvého stupňa rozhodol tak, že
vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania pripustil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu tak, že
nebudepripustenývedľajšíúčastníkdokonania,aleboabyodvolacísúdrozhodnutiesúduprvéhostupňa

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo, aby rozhodol, že nenastali účinky vedľajšieho účastníctva
v danom konaní. Namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zotrval
na svojom stanovisku, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre vstup vedľajšieho
účastníka do konania. S poukazom na ust. § 93 ods. 2 O.s.p. uviedol, že účinky vedľajšieho účastníctva
môžu nastať len v takom konaní, v ktorom môže mať tento inštitút zmysel, teda "pomoc v spore"

niektorému z účastníkov konania. V danom konkrétnom prípade nebol platobný rozkaz ešte vydaný.Odporca zatiaľ aktívne v konaní nevystupuje, a preto vedľajšie účastníctvo nemôže plniť v takomto
konaní svoj základný zmysel. Poukázal aj na obdobné prípady Najvyššieho súdu SR, Okresného súdu
Revúca, Okresného súdu Bratislava III, Okresný súd Košice a Okresný súd Trebišov, ktoré nepripustili

vstup vedľajšieho účastníka do konania alebo nepripustili účinky vedľajšieho účastníctva v konaní.

Odporca a vedľajší účastník sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z
účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Vstup právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu ako

vedľajšieho účastníka, výslovne umožňuje ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. Zákon s účinnosťou od
15. októbra 2008 totiž zaviedol skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v
konaní, pričom u týchto účastníkov, na rozdiel od vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 1 O.s.p.
sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka
do konania dáva samotný zákon, keď ako vedľajší účastník vystupuje právnická osoba. Sú to aj

prípady sporov o ochrane spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba,
ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. Do konania môže v zmysle ust. § 93 ods. 3 O.s.p. vstúpiť buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu.

V preskúmavanej veci aj podľa názoru odvolacieho súdu mal súd prvého stupňa dostatočne za

preukázanú podmienku, kedy sa právnická osoba môže stať vedľajším účastníkom, a to existenciu
predmetu činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného zákona, ktorá má súvis s predmetom
ochrany, ktorý sa uplatnil v sporovom konaní bez toho, aby musela preukazovať právny záujem na
výsledku sporu. Predmet činnosti tohto združenia v oblasti ochrany spotrebiteľa vyplýva z listín, ktoré boli
podkladom pre jeho registráciu na Ministerstve vnútra SR, pričom úlohou súdu prvého stupňa nemôže

byť v každom jednotlivom prípade preverovanie jeho skutočnej činnosti.

Súd prvého stupňa tak správne posúdil predpoklady pre vstup J. W. Z. ako právnickej osoby, založenej
na ochranu spotrebiteľov tak, ako je upravené v ust. § 93 ods. 2 O.s.p..

Námietky navrhovateľa, ktorými poukazoval na iné rozhodnutia niektorých súdov nemali na správnosť
napadnutého uznesenia vplyv, nakoľko Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súdu zdieľa v týchto veciach

opačný právny názor, ktorý prezentoval aj v tejto veci.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .