Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/182/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511213456
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7511213456.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurču a členov senátu JUDr.

Viery Bodnárovej a JUDr. Miroslava Sogu v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING a.s. so
sídlom na Košickej 56 v Bratislave, IČO 35 838 825, zastúpeného HMG & PARTNERS s.r.o., IČO 35
885 459, so sídlom na Štefanovičovej č. 12 v Bratislave, proti odporcovi Y. H., G. I. G. Č.. XXX, K. N.
J. Y., v konaní o zaplatenie 914,60 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Košice-okolie, č.k. 10C/28/2011-128 zo dňa 24.5.2012 v spojení s opravným uznesením z č.l. 140 zo
dňa 14.9.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením z č.l. 140 zo dňa 14.9.2012 v napadnutej

zamietavej časti.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 914,60 eur s 9% úrokom z
omeškania zo sumy 331,53 eur od 14.5.2010 až do zaplatenia a zo sumy 583,07 eur od 25.10.2009
až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca bol zaviazaný zaplatiť
navrhovateľovi aj trovy konania v sume 266,66 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.

Rozsudok odôvodnil tým, že spoločnosť Tatrabanka a.s. uzavrela dňa 11.7.2002 s odporcom Zmluvu
o bežnom účte fyzickej osoby o poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu. Pri kontrole

bežného účtu veriteľ zistil, že došlo k nepovolenému prečerpaniu finančných prostriedkov, preto odporcu
vyzval na vyrovnanie nepovoleného prečerpania. Odporca v stanovenej lehote istinu neuhradil, preto
vznikla dlžná čiastka za nepovolené prečerpanie v sume 331,53 eur. Na základe žiadosti o vydanie
súkromnej kreditnej karty Tatrabanka poskytla odporcovi medzinárodnú kreditnú kartu VISA, kde
odporca tiež neuhradil sumu za predchádzajúce mesačné obdobie v sume 583,07 €. Tatrabanka preto
pristúpila k výpovedi zo zmluvného vzťahu k 5.8.2013, následne svoju pohľadávku voči odporcovi na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávky postúpila terajšiemu navrhovateľovi. Súd prvého stupňa potom

vychádzajúc z ustanovení § 708, 710 a 497 Obchodného zákonníka posúdil, že odporca prečerpal
poskytnuté finančné prostriedky na bežnom účte a došlo k neuhradeniu splátky v celkovej sume
914,60 €. Keďže odporca s platením istiny bol v omeškaní, súd ho zaviazal aj na zaplatenie úrokov z
omeškania. Navrhovateľ požadoval zaplatiť úrok vo výške 25 %. Súd však mal za to, že v danom prípade
došlo k vypovedaniu zmluvy, teda nie je možné domáhať sa úrokov podľa zmluvy o bežnom účte apodľa všeobecných obchodných podmienok banky a je potrebné úroky posudzovať podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka. Potom vychádzajúc z ust. § 517 OZ dospel k záveru, že výšku úrokov z
omeškania stanovuje vykonávací predpis, ktorým je vládne nariadenie č. 87/95 Z.z.. Podľa § 3 tohto

zákonného ustanovenia výška úrokov z omeškania je o 8 % ... vyššia ako zákonom ustanovená úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd
preto v zmysle tohto zákonného ustanovenia zaviazal odporcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo
výške 9 % a nad túto čiastku návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal odporcu aj na náhradu trov konania,

ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 55 € a trov právneho zastúpenia za 3
úkony právnej služby a režijný paušál 2 x 7,41 € za rok 2011 a 1 x 7,63 €, všetko zvýšené o 20 % DPH.
Trovy konania takto celkom činia 266,66 €. Túto čiastku súd zaviazal odporcu zaplatiť na účet právneho
zástupcu navrhovateľa.

Proti tomuto rozsudku a to proti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol,
podal odvolanie navrhovateľ. V tejto časti žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť na ďalšie

konanie. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že napriek výpovedi zmluvy zo strany právneho
predchodcu navrhovateľa nezaniklo navrhovateľovi ako veriteľovi právo uplatňovať úrok z omeškania v
zmysle zmluvy, resp. všeobecných obchodných podmienok, v tomto prípade vo výške 25 % t.a. tak, ako
to uplatnil a zdôvodnil navrhovateľ v návrhu na začatie konania.

Po doručení odvolania súd prvého stupňa opravil výrok svojho rozsudku zo dňa 25.4.2012 tak, že

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 914, 60 € s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 331,52 € od
14.5.2010 až do zaplatenia a zo sumy 583,07 € od 25.10.2009 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Ostatné výroky ostali nezmenené. Rozhodnutie odôvodnil tým, že namiesto
dátumu 25.10.2009, odkedy došlo k omeškaniu súd v rozsudku uviedol dátum 25.10.2010.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1,3 v spojení ust. § § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania

preskúmal rozsudok v jeho napadnutej zamietavej časti v spojení s opravným uznesením a dospel k
záveru, že neboli dôvody pre zrušenie rozhodnutia.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v dôvodoch obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zamietavej časti, pretože aj
odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že došlo k vypovedaniu zmluvy, preto
nie je možné domáhať sa úrokov podľa zmluvy dohodnutých a ani podľa všeobecných obchodných
podmienok, na ktoré zmluva odkazuje. V takom prípade prichádza do úvahy úrok podľa vykonávacích
predpisov, ktorým je vládne nariadenie 87/95 Z.z.. ako to správne v odôvodnení rozhodnutia uviedol súd

prvého stupňa, preto odvolací súd potvrdil v tejto časti napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny.

V odvolacom konaní odvolateľ nemal úspech a odporca náhradu trov neuplatnil, preto odvolací súd
rozhodol, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.