Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 8P/117/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213225640

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Salayová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2213225640.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou v právnej veci starostlivosti o
maloleté dieťa : A. E. A., Z.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom : Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov : matka - M. U., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. XXXX/XX, XXX

XX L.Á. Q. a otec - I. A.Á., Z.. XX.XX.XXXX, B. Z.. Q. XXX/XX, XXX XX L. Q. o návrhu otca maloletého
dieťaťa o zníženie výživného na maloleté dieťa a o návrhu matky maloletého dieťaťa o zvýšenie
výživného na maloleté dieťa takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca maloletého dieťaťa o zníženie výživného v celom rozsahu zamieta.

Súd návrh matky maloletého dieťaťa o zvýšenie výživného v celom rozsahu zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého dieťaťa sa návrhom zo dňa 16.12.2013 domáhal na tunajšom súde o zníženie
výživného. Návrh odôvodnil tým, že je nezamestnaný, nemá príjem. Výživné žiadal znížiť na výšku
minimálneho výživného. S návrhom matky maloletého dieťaťa o zvýšenie výživného nesúhlasil s
odôvodnením, že poberá len dávku hmotnej núdze okolo 62,00 Eur mesačne.

Matka maloletého dieťaťa s návrhom otca maloletého dieťaťa o zníženie výživného nesúhlasila. Uviedla,
že otec maloletého dieťaťa môže pracovať ako aj ona. Okrem toho potreby maloletého dieťaťa sa zvýšili
a preto žiadala o zvýšenie výživného a to na sumu 150,00 Eur mesačne.

8P/117/2013

-2-

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol návrh otca maloletého dieťaťa ako nedôvodný zamietnuť

s odôvodnením, že výdavky dieťaťa od ostatnej úpravy výživného sa zvýšili. Pokiaľ sa týka návrhu matky
maloletého dieťaťa, navrhol vyhovieť tomuto návrhu práve z dôvodov, pre ktoré nesúhlasil so znížením
výživného.Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listín
predložených účastníkmi konania ako aj zadováženými súdom a to rozhodnutím o priznaní dávky
hmotnej núdze ( č.l. 2 ), potvrdením ÚPSVaR ( č.l. 3 ), potvrdením o podmienečnom prepustení ( č.l.

5 ), správy daňového úradu ( č.l. 18), správy mesta ( č.l. 19), správ ÚPSVaR ( č.l. 20 až 25, 27 ), správy
sociálnej poisťovne ( č.l. 26 ), daňového priznania matky vrátane peňažného denníka ( č.l. 38 až 59 ),
dokladov o nákladoch a výdavkoch na domácnosť ( č.l. 60 až 66 ), potvrdenia o poberaní náhradného
výživného ( č.l. 67 ), potvrdenia o prídavkoch na dieťa ( č.l. 61 a 62 ), uznesenia o podmienečnom
prepustení ( č.l. 70 ), potvrdenia ÚPSVaR ( č.l. 73 ), oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu

tunajšieho súdu 4C/16/2005 a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný
skutkový stav veci :

Manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda
4C/16/05-18zodňa27.04.2005.Zároveňtýmtorozsudkombolamaloletánačasporozvodezverenádo
osobnej starostlivosti matky. Otcovi maloletej bola uložená povinnosť platiť na maloletú výživné v sume
3.000,00 Sk mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. V tom čase matka bola s maloletou na

materskej dovolenke. Poberala rodičovský príspevok v sume 4.110,00 Sk mesačne. Iný príjem nemala.
Nemala inú vyživovaciu povinnosť. Otec maloletej v tom čase bol zamestnaný. Mal príjem 10.000,00 Sk
mesačne. Iný príjem nemal. Nemal inú vyživovaciu povinnosť. Maloletá mala v tom čase necelé tri roky.
Bola doma s matkou. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.05.2005. Uvedené vyplýva z obsahu
spisutunajšiehosúdu4P/16/2005.Idezatiaľoostatnérozhodnutie,ktorýmbolaurčenávýškavýživného.

T.č. maloleté dieťa má 11 a pol roka. Chodí už do základnej školy. Chodí už na druhý stupeň základnej
školy a to v mieste bydliska. Na obedy sa nestravuje v školskej jedálni. Stravuje sa doma, lebo
má urologické problémy a potrebuje dohľad nad tým, akú má stravu. Preto jej obedy varí matka. Do
školského klubu už nechodí, lebo nemôže. V rámci školy chodí na krúžok kreslenia, na anglický jazyk,
nemecký jazyk, matematiku. Mimo školy chodí ešte na slovenský jazyk, kde treba platiť. Uvedené

vyplýva z vyjadrenia matky maloletého dieťaťa na pojednávaní.

Matka maloletého dieťaťa je t.č. zamestnaná ako živnostníčka. Má príjem okolo 400,00 Eur mesačne.
Okrem toho má príjem z prenájmu poľnohospodárskych pozemkov a to v sume 800,00 Eur, ktorú sumu
jej vyplácaj raz ročne. Takto má v priemere mesačný príjem okolo 450,00 Eur. Iný príjem už nemá. Nemá
inú vyživovaciu povinnosť. Vlastní rodinný dom a už spomínanú pôdu, ktoré zdedila. Iný majetok už

nemá. Všetko, čo zarobí v podstate aj minie a je odkázaná na pomoc rodičov. Otec maloletej na maloletú
ničím naviac neprispieva. Maloletú ani nenavštevuje. Uvedené vyplýva z vyjadrenia matky maloletého
dieťaťa na pojednávaní ako aj z pripojeného daňového priznania, jej peňažného denníka, správy mesta.

Otec maloletého dieťaťa bol dňa 27.11.2013 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia
slobody. Je zdravý. Nemá zmenenú pracovnú schopnosť. Má ukončené len základné vzdelania.

Nie je zamestnaný. Je evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie. Nepoberá dávku v
nezamestnanosti. Poberá dávku hmotnej núdze v sume 62,50 Eur. Iný

8P/117/2013

-3-

príjem nemá. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Je majetný. Býva u rodičov, ktorý ho podporujú. Vo

výkone trestu bol od 02.04.2013 do 27.11.2013, lebo neplatil výživné. Predtým bol nezamestnaný od
04.04.2012 do 01.04.2013. V roku 2011 pracoval jeden mesiac. Predtým bol zasa nezamestnaný. Do
júna 2011 pracoval vo firme v Dunakility ( ide o firmu, v ktorej pracoval aj pri konaní o rozvod manželstva
a kde mal príjem okolo 10.000,00 Sk v tom čase ). Pracovný pomer bol ukončený dohodou. Nevykonáva
žiadne ani príležitostné práce. Uvedené vyplýva z jeho vyjadrenia ako aj zadovážených správ. Otec

maloletého dieťaťa ako to vyplýva z č.l. 3 bol nezamestnaný v podstate od roku 1995 až po rok 2012
( okrem rokov 2006 až 2010 ) skoro v každom roku aspoň časť roka. Matka maloletého dieťaťa uviedla,
že otec celý čas pracoval načierno u jedného pána, ale vie len jeho meno a priezvisko a iné údaje nie.
Otec poprel, že by bol pracoval načierno.Podľa ust. § 26 zák. o rodine ak sa zmenia pomery, môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práva a povinností.

Podľa ust. § 62 ods. 1/ zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2/ zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3/ zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa ust. § 62 ods. 4/ veta prvá/ zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa ust. § 62 ods. 5/ zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 63 ods. 1/ zák. o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci dani
z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie

svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného
predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť,

predpokladása,ževýškajehopriemernéhomesačnéhopríjmupredstavuje20-násoboksumyživotného
minima.

Podľa ust. § 75 ods. 1/ zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 77 ods. 1/ zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať

8P/117/2013

-4-

najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Podľa ust. § 78 ods. 1 veta prvá / zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

Podľa ust. § 78 ods. 3 / zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.Pri každom návrhu o zníženie výživného a tak isto aj pri každom návrhu o zvýšenie výživného, musí súd
skúmať, či od ostatnej úpravy výživného nastala zmena pomerov, ktorá by zmenu výživného znížením
alebo zvýšením odôvodňovala. Či ide o zmenu takého rozsahu, že odôvodňuje zníženie výživného

alebo naopak zvýšenie výživného. Či sa výdavky a potreby maloletého dieťaťa oproti ostatnej úprave
výživné zmenili tak, že sú dôvodom na zníženie výživného alebo na zvýšenie výživného. Alebo či sa
zmenili podmienky povinného rodiča do takej miery, že nie je schopný platiť doteraz určené výživné
alebo naopak zmenili sa tak, že schopný platiť výživné v sume vyššej než doteraz. Alebo sa zmenili
pomery oboch, teda aj maloletého dieťaťa a aj povinného rodiča do takej miery, že je potrebné a možné

doteraz určené výživné znížiť alebo zvýšiť. Zmenu pomerov musí súd posudzovať porovnaním pomerov,
ktoré tu boli v čase vydania ostatného rozhodnutia o výživnom ku dňu rozhodovania o návrhu na jeho
zmenu. V danom prípade tak súd musel porovnávať pomery, ktoré tu boli dňa 27.05.2005, keď bola
zatiaľ ostatná úprava výživného s pomermi odo dňa od ktorého otec zníženie výživného žiada, teda od
podania návrhu v tejto veci ku dňu rozhodovania o návrhu otca maloletého dieťaťa a tiež ku dňu kedy
podala zasa matka návrh na zvýšenie výživného a ku dňu rozhodovania o jej návrhu.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že dôvodný nie je ani návrh otca maloletého dieťaťa o
zníženie výživného, ale ani návrh matky maloletého dieťaťa o zvýšenie výživného.

Výživné bolo ostatnou úpravou na maloleté dieťa určené v roku 2005. V tom čase maloleté dieťa malo
necelé 3 roky a bolo doma s matkou. Od toho času nastala na strane maloletého dieťaťa podstatná
zmena pomerov a to už len samotným plynutím tak dlhej doby od ostatnej úpravy výživného, teda 9

rokov od roku 2005. Teraz má totiž maloletá už pomaly 12 rokov. Zákonite sú tak jej potreby vyššie, lebo
je vo veku, kedy skôr oblečenie a obuv vyrastie než vynosí, lebo deti v tomto veku rýchlo rastú. Potrebujú
viac aj na stravu práve kvôli tomu, že sú v období prudkého rastu a vývinu. Okrem toho je to zmena
pomerov spočívajúca v tom, že maloletá chodí už na druhý stupeň základnej školy v rámci povinnej
školskej dochádzky, pričom pri ostatnej úprave výživného v roku 2005 bola doma s matkou a nechodila

ešte vôbec do školy, ale ani do materskej škôlky. Aj toto je samo o sebe zásadná zmena pomerov.
Výdavky na povinnú školskú dochádzku sú dôvodné, lebo ide o školskú dochádzku, ktorá povinnosť
vyplýva zo zákona. Potom sú to zvýšené výdavky na dieťa pre jeho zdravotný stav, ktorý si vyžaduje
stravu zameranú na urologické problémy. V neposlednom rade tak ako aj u dospelých tak aj u maloletých
sú to odôvodnené výdavky na bývanie a s tým spojené náklady na réžiu ( voda, plyn, elektrina, kúrenie,

teplá voda a pod. ), pretože niekde bývať musí a taktiež potrebuje a využíva aj dodávky vody, plynu,
elektriny, kúrenia a pod. ). Výdavky má maloleté dieťa aj na regeneráciu a mimoškolské aktivity, ktoré
treba tiež považovať za odôvodnené. Tak ako dospelí, aj maloletá má právo na regeneráciu

a záujmy a záľuby. Z tohto všetkého vyplýva, že potrebuje viac, než doteraz, lebo výdavky sú vyššie. Na
jej strane tak nie sú dané dôvody na zníženie výživného, ale skôr na zvýšenie výživného.

8P/117/2013

-5-

Je pravdou, že príjem otca sa znížil, lebo je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Nepoberá dávku
v nezamestnanosti. Poberá len dávku hmotnej núdze v sume 62,50 Eur. Nevykonáva žiadne ani
príležitostné práce. V tomto smere tvrdenie matky o jeho práci načierno matka nepreukázala. Neoznačila

žiadne také údaje, na základe ktorých by bolo možné vykonať dokazovanie ohľadne jeho takýchto
príjmov u konkrétnej osoby. Otec bol vo výkone trestu, ale pre neplatenie výživného. Z potvrdenia
ÚPSVaR, ktoré pripojil ( č.l. 3 ) vyplýva, že v podstate skoro v každom roku aspoň časť roka bol
nezamestnaný a to najmenej od roku 1995. Okrem toho je preukázané aj z jeho vyjadrenia, že posledné
miesto keď pracoval v Dunakility skončil dohodou. Vtedy mal príjem okolo 10.000,00 Sk ( 300,00 Eur )

mesačne. V tom čase bolo určené aj výživné v sume 3.000,00 Sk ako ostatná úprava výživného, ktoré
žiada znížiť. Keďže pracovný pomer v tom čase skončil dohodou, takýmto konaním sa vlastne sám, bez
vážneho dôvodu zbavil výhodnejšieho príjmu. Takto je potrebné jeho konanie vyhodnotiť s poukazom
na ust. § 75 ods. 1 veta druhá/ zák. o rodine. Preto to, že otec maloletého dieťaťa takto prišiel o príjem,
nemôže byť na ťarchu maloletého dieťaťa, ale len v neprospech otca maloletého dieťaťa. Takto je

nutné vyhodnotiť aj to, že bol vo výkone trestu odňatia slobody a teraz pre to nemá prácu ani príjema je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Tento trest mu bol totiž uložený za úmyselný trestný čin
zanedbania povinnej výživy na maloletú, lebo neplatil na ňu riadne určené výživné. Ani toto nemôže byť
na ujmu maloletej, ale jej otca. Mal možnosť mať príjem, z ktorého by bol schopný platiť určené výživné,

ale sám sa ho zbavil. Je tiež nutné konštatovať, že otec maloletého dieťaťa by sa mal snažiť dostáť si
svojej vyživovacej povinnosti, ktorú voči maloletému dieťaťu má. Mal by vyvinúť viac snahy zamestnať
sa. Nájsť si prácu, aby si mohol plniť svoju povinnosť otca voči maloletému dieťaťu.

Na strane matky maloletého dieťaťa nastala tiež zmena pomerov. Jej príjem sa síce o niečo zvýšil, ale
zároveň jej vzrástli aj výdavky nielen na maloletú. Inak sa jej pomery nejakým zásadným spôsobom

oproti ostatnej úprave výživného v roku 2005 nezmenili. Okrem toho zo strany matky nemožno
opomenúť, že táto maloletému dieťaťu poskytuje oveľa viac ako otec. Okrem osobnej starostlivosti mu
musí a aj zabezpečuje bývanie, ošatenie, stravovanie a to všetko bez ohľadu na to, či jej to možnosti
dovoľujú alebo nie, lebo mu to jednoducho zabezpečiť musí. A takto by mal konať a uvažovať aj otec
maloletého dieťaťa.

Keďže na strane otca maloletého dieťaťa nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala

zníženie výživného na maloleté dieťa ( lebo treba vychádzať z príjmu, ktorý mať mohol, keby neodišiel
odtiaľ dohodou a teda sa ho sám bež vážneho dôvodu nezbavil ) a na strane maloletého dieťaťa nastala
zmena pomerov, lebo jeho výdavky a odôvodnené potreby vzrástli, súd návrh otca maloletého dieťaťa
ako nedôvodný zamietol.

Na strane maloletého dieťaťa síce nastala zmena pomerov ako už bolo vyššie uvedené, ktorá by si

zvýšenie výživného odôvodňovala. Ale na strane povinného otca nebolo preukázané, že jeho pomery
sa zlepšili natoľko, že by bolo možné výživné z jeho strany na maloletú zvýšiť. Príjem, z ktorého súd
vychádzal pri posúdení návrhu otca na zníženie výživného, je nutné považovať zároveň za príjem otca,
ktorýjenutnéposudzovaťajpreúčelynávrhumatkymaloletéhodieťaťanazvýšenievýživného.Uvedený
príjem nie je tak vysoký, že by odôvodňoval zo strany otca zvýšenie výživného a aj doteraz určená výška

výživného z neho je tomu primeraná. Je pravdou, že pomery maloletého dieťaťa by si to vyžadovali, ale
nie je tu úmera s pomermi otca. Z týchto dôvodov tak bolo potrebné ako nedôvodný zamietnuť aj návrh
matky maloletého dieťaťa.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., lebo ide o konanie, ktoré
je možné začať aj bez návrhu.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, žea/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2/
O.s.p. ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p.).

Akpovinnýdobrovoľneneplní,čomuukladátotovykonateľnérozhodnutie,oprávnenýmôžepodaťnávrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.