Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 26, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Svzn/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200912
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1011200912.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky

Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci
žalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava I, Kvetná ul. 13, Bratislava, proti žalovanému: Mestská
časť Bratislava- Staré Mesto, Vajanského nábrežie, 3, Bratislava, o návrhu na vyslovenie nesúladu
Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava- Staré Mesto č. 11/2008 zo dňa 9. decembra
2008 so zákonom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 89/2011-74
zo dňa 19. apríla 2013 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 89/2011-74 zo dňa 19.

apríla 2013 z m e ň u j e tak, že Všeobecne záväzné nariadenie Mestskej časti Bratislava- Staré Mesto
číslo 11/2008 zo dňa 9. decembra 2008, ktorým sa určujú pravidlá pri stavebných, rekonštrukčných a
udržiavacích prácach v znení Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto
číslo 7/2009 z 29. septembra 2009 vo všetkých jeho ustanoveniach nie je v súlade s § 6 ods. 1, 2 v
spojenís§4ods.3písm.n/zákonačíslo369/1990Zb.oobecnomzriadenívzneníneskoršíchpredpisov.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom o návrhu Okresnej prokuratúry Bratislava I. - žalobcovi,
rozhodol tak, že napadnuté Všeobecne záväzné nariadenie Mestskej časti Bratislava- Staré Mesto
č. 11/2008 zo dňa 9. decembra 2008, ktorým sa určujú pravidlá pri stavebných, rekonštrukčných a

udržiavacích prácach v znení Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto
číslo 7/2009 z 29. septembra 2009 vo všetkých jeho ustanoveniach je v nesúlade s ust. § 6 ods. 1 a 2
a § 4 ods. 3 písm. n/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, a preto
ho zrušuje. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd z obsahu predložených listín zistil, že dňa 9. 12. 2008
bolo miestnym zastupiteľstvom Mestskej časti Bratislava Staré Mesto schválené Všeobecne záväzné
nariadenie č. 11/2008, ktorým sa určujú pravidlá pri stavebných, rekonštrukčných a udržiavacích

prácach, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1. januára 2009 v znení Všeobecne záväzného nariadenia
Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 7/2009 zo dňa 29. septembra 2009; účelom VZN v zmysle jeho
úvodného ustanovenia je určenie pojmov: hluk, zvlášť rušivých hluk, zdroj hluku vo vonkajšom prostredí,
vonkajšie prostredie, zdroje hluku, vnútorné prostredie, stavebné, rekonštrukčné a udržiavacie práce,
stavby; v § 2 a 3 VZN žalovaný určil pravidlá pri stavebných, rekonštrukčných a udržiavacích prácach
alebo činnostiach a vymedzil, v ktorých dňoch a hodinách je možné vykonávať vyššie uvedené práce a
to ako vo vonkajšom prostredí tak i vo vnútornom prostredí; prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I.preskúmal zákonnosť VZN a dospel k záveru, že VZN nie je v súlade s § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 4 ods.
3 písm. n/ zákona o obecnom zriadení, a preto podľa § 22 ods. 1, písm. a/ zákona č. 153/2001 Z. z. o
prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o prokuratúre) podal dňa 30. septembra 2010

proti tomuto VZN protest prokurátora č. k. Pd 102/10 - 10, v ktorom poukázal na skutočnosť, že VZN
Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto má podzákonný charakter a z toho dôvodu nesmie obsahovať
ustanovenia, ktoré by išli nad rámec právneho predpisu s vyššou právnou silou, resp. proti takémuto
predpisu, v proteste uviedol dôvody prezentované aj v žalobe; dňa 2. novembra 2010 sa uskutočnilo
zasadnutie miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, ktoré vydalo rozhodnutie o

nevyhovení protestu prokurátora. Krajský súd mal ďalej preukázané, že z dôvodovej správy k uzneseniu
o nevyhovení protestu prokurátora zo dňa 2. novembra 2010 vyplýva, že všeobecne záväzné nariadenie
bolo prijaté za účelom predchádzania narušenia pohody bývania na zastavenom území mestskej
časti, zásahom do pokojného stavu vykonávaním stavebných, rekonštrukčných a udržiavacích prác a
výrobnou činnosťou; v predmetnom nariadení nemala byť podľa deklarovania miestneho zastupiteľstva
riešená ochrana zdravia pred hlukom a vibráciami ani stavebná činnosť z hľadiska stavebného zákona,

keďžemestskáčasťkonalavmenekomunity,pretožeobyvateliasadomáhaliochranypredobťažovaním
hlukom zo stavebných činností, pričom sa nejednalo o individuálny, ale lokálny problém, a preto podľa
mestskej časti nariadenie bolo prijaté za účelom dosiahnutia verejného prospechu a podľa názoru
žalovaného pod verejný poriadok spadajú všetky činnosti, ktoré narúšajú pohodu bývania, užívania
majetku obyvateľmi mestskej časti pri minimalizácii zásahov proti tým, ktorí vykonávajú výrobnú činnosť

dočasne.

Krajský súd súlad napadnutého Všeobecne záväzného nariadenia č. 11/2008 so zákonom posudzoval v
intenciách právnej úpravy ustanovenej v § 4 ods. 3 písm. n/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon 369/1990 Zb. alebo zákon o obecnom zriadení) v spojení
s § 6 ods. 1 a 2 a v spojení s právnou úpravou ustanovenou § 27 ods. 1 písm. a/ zákona č. 355/2007

Z. z., s § 62 písm. m/ tohto zákona a s § 1 ods. 1, 2 a s § 4 ods. 1, 2 vyhlášky, ďalej v zmysle právnej
úpravy ustanovenej v § 43 a v § 43g ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 2 písm. c/ až ii/ a § 4 ods.
1 a 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré právne normy citoval.

Krajský súd konštatoval, že žalovaný ako organ územnej samosprávy pri vydávaní Všeobecne
záväzného nariadenia sa dôsledne neriadil a vo svojom nariadení plne nerešpektoval citovanú právnu

úpravu. Podľa názoru súdu v danom prípade účelom prijatia nariadenia bolo obmedzenie a určenie
doby činnosti, pri ktorých vzniká hluk bez ohľadu na zákonmi stanovené prípustné hodnoty hluku
upravenéosobitnýmipredpismi.Krajskýsúdmalzato,ževrámciplneniaúlohsamosprávymalomiestne
zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto oprávnenie prijať vyššie uvedené Všeobecne
záväzné nariadenie, avšak v takom znení, ktoré by rešpektovalo zákonnú požiadavku uvedenú v

paragrafe 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., s poukazom na to, že vyhláška je normatívny právny akt ktorý
je vykonávacím právnym predpisom zákona č. 255/2000 Z. z.. A taktiež podľa názoru krajského súdu
žalovaný napadnutým nariadením, ktorým zasiahol i do oblasti preneseného výkonu štátnej správy, tým,
že nevymedzuje aj maximálne možný rozsah stavebných a rekonštrukčných a udržiavacích prác alebo
činností je VZN je v týchto častiach veľmi neurčité až nezrozumiteľné a jednoznačne z neho nevyplýva,

aképrávaapovinnostimajúfyzickéaprávnickéosobyprivykonávaníjednotlivýchdruhovprácačinností.
Ďalej konštatoval, že všeobecne záväzné nariadenie takisto neuvádza, akým spôsobom je potrebné
obyvateľov oboznámiť sa s výkonom tejto činnosti.

Krajský súd dospel k záveru, že vo VZN sú nejednoznačné formulované práva a povinnosti, čo môže
vznášať neistotu do právnych vzťahov vyplývajúcich z obsahu všeobecne záväzného nariadenia.

Považujúc návrh žalobcu za dôvodný, krajský súd vyslovil, že Všeobecne záväzné nariadenie č. 11/2008
je nesúladné s § 6 ods. 1 a 2 a § 4 ods. 3 písm. n/ zákona o obecnom zriadení, a preto ho zrušil.

Ďalej konštatoval, že vzhľadom na okolnosť, že v návrhu na dočasné pozastavenie účinnosti
napadnutého Všeobecne záväzného nariadenia neboli preukázané obavy z ohrozenia základných práv
a slobôd, značná hospodárska škoda, ani nenapraviteľný následok nevydal samostatné uznesenie o

tomto návrhu žalobcu.

Krajskýsúdnepovažovalzadôvodnúnámietkužalovaného,ktorounamietalvecnúpríslušnosťkrajského
súdu vo veci konať, a to vzhľadom k právnej úprave ustanovenej v § 7 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250zfa
ods. 1 O.s.p. a v zmysle čl. 125 ods. 1 písm. c/ a d/ Ústavy Slovenskej republiky, ktorú citoval.Taktiež krajský súd považoval za nedôvodnú námietku žalovaného, ktorou namietal svoju pasívnu
legitimáciu, s poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 1a ods. 1 a 2 zákona č. 377/1990 Zb. o
hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava v znení neskorších predpisov v spojení s § 7a ods. 1 a

2 uvedeného zákona a s § 15 ods. 1 a 2 písm.a/ zákona a vychádzajúc z právnej úpravy ustanovenej v
§ 4 ods. 3 písm. h/ a n/ zákona o obecnom zriadení v § 5 ods. 1 a 2 uvedeného zákona, ktorú právnu
úpravu citoval.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a návrh prokurátora zamietol, alebo aby rozsudok

krajského súdu zrušil, prerušil konanie podľa § 109 ods. 1 O.s.p. a podal návrh na začatie konania o
súlade právnych predpisov podľa článku 125 ods. 1 Ústavy SR, alebo aby rozsudok krajského súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania namietal, že krajský súd v napadnutom rozsudku vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci a rozhodol vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov. Uviedol, že súd
prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď na konanie aplikoval postup obdobný právnej

úprave, ktorá upravuje odlišnú oblasť a to rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom
správnych orgánov a tým neprípustne nad rámec svojich kompetencií zverených mu zákonom zasiahol
do samosprávnej pôsobnosti mestskej časti. Nesprávne právne posúdenie videl v tom, že všeobecne
záväzné nariadenie nie je rozhodnutím.

Vytýkal súdu prvého stupňa, že v konaní prekročil svoje právomoci, keď v napadnutom rozsudku zrušil

všeobecne záväzné nariadenie, považujúc takýto postup za neprípustný a zároveň nevykonateľný.
Vyslovil názor, že prvostupňový súd si prisvojil právomoc, ktorá mu nepatrí, keďže zákon zveril do
právomoci súdu rozhodovať o nesúlade všeobecne záväzného nariadenia a v žiadnom prípade mu
však nezveril do právomoci takéto nariadenie zrušiť. Uviedol, že v prípade vyslovenia nesúladu stráca
nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia VZN platnosť a mestská časť je povinná VZN uviesť do

súladu, ak tak neurobí, ustanovenia VZN strácajú platnosť po šiestich mesiacov od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia súdu. Dôvodil, že právny poriadok však v žiadnom prípade neumožňuje súdu
zasiahnuť do normotvornej pôsobnosti samosprávy tak, že nariadenie zruší. Poukázal na to, že účelom
a predmetom konania o súlade právnych predpisov je posúdenie obsahového súladu právneho predpisu
nižšej právnej sily s predpisom vyššej právnej sily, dôvodiac, že kompetencia prijímať a rušiť všeobecne

záväzné nariadenia patrí do výlučnej právomoci samosprávy a to konkrétne zastupiteľskému zboru, do
ktorej môže súdna môcť zasahovať len zákonom ustanoveným spôsobom (vyslovení nesúladu). V danej
súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia sp. zn.
1Svzn7, 46/2011, 6Svzn 1/2012).

Ďalej uviedol, že napadnutý rozsudok krajského súdu vnáša do právneho systému pochybnosti do

právnej istoty účastníkov právnych vzťahov, zdôrazniac, že i keď neúčinné rozhodnutie, ktoré vydal, síce
nemôže spôsobovať právne následky, avšak je zrejmé, že účastníci právnych vzťahov sa v domnienke
správnosti tohto rozhodnutia, môžu domáhať neplatnosti všeobecne záväzného nariadenia.

Záverom uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia k namietaným skutočnostiam a zdôrazňuje, že
návrh prokuratúry vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, tzn. interpretačného pravidlá, ktoré je

zakotvené v paragrafe 4 ods. 4 zákona č. 369 /1990 Zb. a to tak, že zvýrazňuje samosprávnu pôsobnosť
pred pôsobnosťou štátnej správy.

Žalobca k odvolaniu žalovaného sa vyjadril tak, že navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
krajského súdu vo výroku o vyslovení nesúladu všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti so
zákonom potvrdil a zrušil výlučne vo výroku o zrušení žalobou napadnutého všeobecne záväzného

nariadenia mestskej časti.

V dôvodoch vyjadrenia žalobca uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na žalobnom návrhu a jeho
dôvodoch. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o vyslovení nesúladu predmetného
všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti so zákonom považoval za súladný so zákonom.
Vyslovil názor, že v tejto časti súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, riadne sa vysporiadal so

všetkými pre posúdenie veci rozhodnými skutočnosťami a nie je potrebné ani doplnenie dokazovaniao žiadne ďalšie skutočnosti a dôkazy. Uviedol, že či už so zrušujúcim zákonu odporujúcim výrokom
súdu prvého stupňa alebo bez neho stratí všeobecne záväzné nariadenie zo zákona účinnosť - dňom
nadobudnutia právoplatnosti výroku odvolaním napadnutého prvostupňového rozsudku o vyslovení jeho

nesúladu so zákonom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalovaného (§ 246c ods. 1 prvá
veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja
ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§
156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je dôvodné len vo vzťahu k časti výroku prvostupňového rozsudku, týkajúceho
sa zrušenia predmetného všeobecne záväzného nariadenia a v ostatných častiach mu nie je možné
priznať úspech.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého

stupňa návrhu žalobcu na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia žalovaného so
zákonom vyhovel a súčasne predmetné všeobecne záväzné nariadenie zrušil. Odvolací súd preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho
konania skúmal aj predmetné všeobecne záväzné nariadenie z hľadísk jeho obsahu a procesu
prerokovania a schvaľovania a z tohto pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými

dôvodmiuvedenýmivnávrhužalobcu(navrhovateľa)aztaktovymedzenéhorozsahu,čisprávneposúdil
súlad napadnutého všeobecne záväzného nariadenia žalovaného so zákonom.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo posúdenie súladnosti Všeobecne záväzného
nariadenia Mestskej časti Bratislava- Staré Mesto číslo 11/2008 zo dňa 9. decembra 2008, ktorým sa
určujú pravidlá pri stavebných, rekonštrukčných a udržiavacích prácach v znení Všeobecne záväzného

nariadenia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto číslo 7/2009 z 29. septembra 2009 so zákonom o
obecnom zriadení, na základe návrhu Okresnej prokuratúry Bratislava I., ktorým prokurátor podľa §
250zfa O.s.p. žiadal vysloviť nesúlad uvedeného VZN vo všetkých jeho ustanoveniach s § 6 ods. 1 a 2
a s § 4 ods. 3, písm. n/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Podľa § 250zfa O.s.p. ods.1 až 6 ak obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení na

základeprotestuprokurátorasvojevšeobecnezáväznénariadenie,môžeprokurátorvoveciachúzemnej
samosprávy podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom.
Vo veciach pri plnení úloh štátnej správy môže prokurátor podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu
všeobecne záväzného nariadenia aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

Účastníkmi konania sú obec, vyšší územný celok a prokurátor.

Príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v obvode ktorého sa nachádza obec, ktorá vydala všeobecne
záväzné nariadenie, alebo sídlo samosprávneho kraja, ktorý vydal všeobecne záväzné nariadenie.

Proti rozhodnutiu súdu je prípustné odvolanie.

Ak súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi všeobecne záväzným nariadením a právnymi predpismi

uvedenými v odseku 1 je nesúlad, stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré
jeho ustanovenia účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Obec, vyšší územný
celok, ktoré vydali všeobecne záväzné nariadenie, sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia súdu uviesť ho vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom
a vo veciach pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi

predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak obec, mesto, mestská
časť alebo samosprávny kraj neurobí, všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho
ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu.Súd môže uznesením na návrh prokurátora dočasne pozastaviť účinnosť všeobecne záväzného
nariadenia, jeho časti, prípadne niektorého jeho ustanovenia, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť
základnéprávaaslobody,akhrozíznačnáhospodárskaškodaaleboinývážnynenapraviteľnýnásledok.

Takéto uznesenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo vydané; inak dočasné pozastavenie
účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, prípadne niektorého jeho ustanovenia zaniká
nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu o veci samej.

Podľa§250zfO.s.p.ods.1až4akobecnézastupiteľstvo,mestskézastupiteľstvo,miestnezastupiteľstvo
alebozastupiteľstvovyššiehoúzemnéhocelkunezrušínazákladeprotestuprokurátorasvojeuznesenie,

ktoré je v rozpore so zákonom, môže prokurátor podať na súd návrh na zrušenie tohto uznesenia.

Účastníkmi konania sú obec, mesto, mestská časť alebo vyšší územný celok a prokurátor.

Príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza obec, mesto, mestská časť alebo
sídlo vyššieho územného celku.

Proti rozhodnutiu súdu je prípustné odvolanie.

Z citovanej právnej normy ustanovenej v § 250zfa Občianskeho súdneho poriadku vyplýva vôľa

zákonodarcu zabezpečiť súlad všeobecne záväzného nariadenia obce alebo vyššieho územného celku
so zákonom a pokiaľ obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení na základe protestu
prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie, môže prokurátor vo veciach územnej samosprávy
podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom a vo veciach
pri plnení úloh štátnej správy môže prokurátor podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne

záväzného nariadenia aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a
ostatných ústredných orgánov štátnej správy; príslušným na konanie a rozhodnutie o návrhu prokurátora
je krajský súd, v obvode ktorého sa nachádza obec, ktorá vydala všeobecne záväzné nariadenie, alebo
sídlo samosprávneho kraja, ktorý vydal všeobecne záväzné nariadenie a účastníkmi tohto konania sú
obec, vyšší územný celok a prokurátor.

Z citovanej právnej normy ustanovenej v § 250zf Občianskeho súdneho poriadku vyplýva vôľa
zákonodarcu zabezpečiť súlad uznesenia obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva,
miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku so zákonom a pokiaľ obecné
zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného
celku nezruší na základe protestu prokurátora svoje uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom, môže

prokurátor podať na súd návrh na zrušenie tohto uznesenia, príslušný na konanie a rozhodnutie o návrhu
prokurátora je tiež je krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza obec, mesto, mestská časť alebo sídlo
vyššieho územného celku a účastníkmi konania sú obec, mesto, mestská časť alebo vyšší územný celok
a prokurátor.

Zákonodarca systematicky začlenil konanie súdu podľa právnej úpravy ustanovenej v § 250zf a §

250zfa do siedmej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku označenej ako osobitné konania.
Z uvedených dôvodov súd konajúci o návrhu prokurátora v zmysle § 250zf alebo v zmysle § 250zfa
O.s.p. postupuje v konaní v zmysle právnej úpravy ustanovenej v prvej hlave piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku upravujúce všeobecné ustanovenia o správnom súdnictve ( piata časť Občianskeho
súdneho poriadku).

Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z predloženého spisu krajského súdu,
súčasťktoréhotvoriladministratívnyspisodvolacísúdnesúhlasísargumentácioužalovanéhouvedenou
v odvolaní, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď na konanie aplikoval postup
obdobný právnej úprave, ktorá upravuje odlišnú oblasť a to rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam
a postupom správnych orgánov a tým neprípustne nad rámec svojich kompetencií zverených mu

zákonom zasiahol do samosprávnej pôsobnosti mestskej časti, pričom nesprávne právne posúdenie
videl v tom, že všeobecne záväzné nariadenie nie je rozhodnutím.Z postupu súdu vyplýva, že o návrhu prokurátora na vyslovenie nesúladu predmetného všeobecne
záväzného nariadenia obce - žalovaného, konal a rozhodoval v zmysle právnej úpravy ustanovenej v §
250zfa O.s.p., ktorú právnu normu v napadnutom rozhodnutí aj citoval. Z napadnutého rozhodnutia a ani

zpostupusúduprvéhosúdunevyplýva,žebyzákonnosťnapadnutéhovšeobecnezáväznéhonariadenia
mestskej časti posudzoval ako rozhodnutie orgánu verenej správy v zmysle právnej úpravy ustanovenej
v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Odvolací súd považoval za dôvodnú námietku žalovaného, ktorou namietal, že súd prvého stupňa,

v napadnutom rozsudku zrušil všeobecne záväzné nariadenie, vysloviac názor, že prvostupňový
súd si prisvojil právomoc, ktorá mu nepatrí, keďže zákon zveril do právomoci súdu rozhodovať o
nesúlade všeobecne záväzného nariadenia a v žiadnom prípade mu však nezveril do právomoci
takéto nariadenie zrušiť, dôvodiac, že kompetencia prijímať a rušiť všeobecne záväzné nariadenia
patrí do výlučnej právomoci samosprávy, čím súd v rozopre so zákonom zasiahol do jej normotvornej
pôsobnosti,poukazomnato,žeúčelomapredmetomkonaniaosúladeprávnychpredpisovjeposúdenie

obsahového súladu právneho predpisu nižšej právnej sily s predpisom vyššej právnej sily.

Zákonodarca zveruje do právomoci súdu konať a rozhodovať o návrhu prokurátora na vyslovenie
nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce alebo vyššieho územného celku so zákonom a
o jeho návrhu na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia aj s nariadením vlády
a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej

správy vo veciach pri plnení úloh štátnej správy. Súd je v tomto konaní viazaný právnou úpravou
ustanovenou v právnej norme § 250zfa O.s.p. a návrhom žalobcu - prokurátora. Súd má právomoc
v zmysle právnej úpravy ustanovenej v právnej norme § 250zf O.s.p. zrušiť na návrh prokurátora
len uznesenie obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo
zastupiteľstva vyššieho územného celku ak je v rozpore so zákonom a pokiaľ obecné zastupiteľstvo,

mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku svoje
uznesenie na základe protestu prokurátora nezruší.

V danom prípade prokurátor ako žalobca podal návrh na vyslovenie nesúladu predmetného všeobecne
záväzného nariadenia žalovaného so zákonom o obecnom zriadení. Povinnosťou súdu prvého stupňa
bolo konať a rozhodovať v rozsahu a v dôvodoch návrhu prokurátora postupom v zmysle právnej

úpravy ustanovenej v § 250zfa O.s.p., ktorú napokon v napadnutom rozhodnutí aj citoval. Pokiaľ
súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom nielen rozhodol o nesúlade predmetného všeobecne
záväzného nariadenia žalovaného so zákonom o obecnom zriadení, ale ho súčasne aj zrušil, rozhodol
ultra petitum a súčasne v rozpore s citovanou právnou úpravou ustanovenou v § 250zfa O.s.p..
Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že vyslovil

nesúlad predmetného všeobecne záväzného nariadenia žalovaného so zákonom o obecnom zriadení
v zmysle návrhu prokurátora - žalobcu, v znení uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa odkazom
na obsah svojho vyjadrenia k namietaným skutočnostiam a zdôraznil, že návrh prokuratúry vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia, tzn. interpretačného pravidla, ktoré je zakotvené v paragrafe 4 ods.

4 zákona č. 369 /1990 Zb. a to tak, že zvýrazňuje samosprávnu pôsobnosť pred pôsobnosťou štátnej
správy, odvolací súd s touto námietkou nemohol súhlasiť.

Podľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu
týkajúcichsanesúhlasusprvostupňovýmrozhodnutímvčasti,ktorousúdprvéhostupňavyslovilnesúlad
predmetného všeobecne záväzného nariadenia žalovaného so zákonom o obecnom zriadení a vo

vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2
O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásadných otázkach (nesúlad VZN so zákonom
o obecnom zriadení) odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov v napadnutej časti
prvostupňového rozhodnutia vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne

východiská pre vyslovenie výroku v napadnutej časti (nesúlad VZN so zákonom o obecnom zriadení)
napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci vo
vyššie uvedenej časti krajským súdom za správne a súladné so zákonom a aby v preskúmavanej veci
nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa
vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 369/1990 Zb. v platnom znení obec môže vo veciach územnej samosprávy

vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými
zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej
republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe
splnomocneniazákonomavjehomedziach.TakénariadenienesmiebyťvrozporesÚstavouSlovenskej

republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

Podľa§4ods.1,2,3zákonač.369/1990Zb.vplatnomznení obecsamostatnerozhodujeauskutočňuje
všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu

pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická
osoba alebo fyzická osoba.

Samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce a) orgánmi obce, b) hlasovaním obyvateľov obce, c)
verejným zhromaždením obyvateľov obce.

Obec pri výkone samosprávy najmä a) vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným

a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania,
b) zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce, c) rozhoduje vo veciach miestnych
daní a miestnych poplatkov a vykonáva ich správu, d) usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak
tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie
k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na

území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci, e) utvára účinný systém kontroly
a vytvára vhodné organizačné, finančné, personálne a materiálne podmienky na jeho nezávislý
výkon, f) zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných
priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych
pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce, g) zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä

nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu
a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd,
nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu, h) utvára a chráni zdravé
podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára
podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť,

záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport, i) plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára
podmienky na zásobovanie obce; určuje nariadením pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky
služieb a spravuje trhoviská, j) obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných
útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy
rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci, k) vykonáva

vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a
rozvoja obce, l) zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje podľa osobitných predpisov svoje rozpočtové a
príspevkové organizácie, iné právnické osoby a zariadenia, m) organizuje hlasovanie obyvateľov obceo dôležitých otázkach života a rozvoja obce, n) zabezpečuje verejný poriadok v obci; nariadením môže
ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom
mieste, o) zabezpečuje ochranu kultúrnych pamiatok v rozsahu podľa osobitných predpisov a dbá o

zachovanie prírodných hodnôt, p) plní úlohy na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného
predpisu, r) vykonáva osvedčovanie listín a podpisov na listinách, s) vedie obecnú kroniku v štátnom
jazyku, prípadne aj v jazyku národnostnej menšiny.

Akzákonpriúpravepôsobnostiobceneustanovuje,žeideovýkonprenesenejpôsobnostištátnejsprávy,
platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.

Zákonodarca v citovanej právnej úprave ustanovenej v právnej norme § 4 ods. 3 zákona o obecnom

zriadení zveruje do právomoci obce pri výkone samosprávy celý rad oprávnení na zabezpečenie
chodu života v jej obvode. Obec pri výkone samosprávy je oprávnená schvaľovať všeobecne záväzné
nariadenia na zabezpečenie jej úloh v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 4 ods. 3. Pokiaľ obec
plní úlohy štátnej správy je oprávnená schvaľovať nariadenia len na základe splnomocnenia zákona a v
jeho medziach. Nariadenia obce však vždy musia byť v súlade Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými

zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej
republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Povinnosťou žalovaného - Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto v procese prerokovania ako aj
schvaľovania predmetného Všeobecne záväzného nariadenia č. 11/2008 bolo postupovať v súlade
s právnou úpravou ustanovenou v citovaných právnych normách zákona o obecnom zriadení a z

uvedených dôvodov bolo taktiež jeho povinnosťou postupovať v súlade s právnou úpravou ustanovenou
v zákone č. 50/50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon), v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a
rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon o ochrane verejného zdravia) a vo vykonávacích vyhláškach upravujúcich oblasť, ktorou sa

nariadením dotýkal.

Zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu je nesporné, že uznesením č. 134/2008
z 9. decembra 2008 bolo schválené Miestnym zastupiteľstvom Mestskej častí Bratislava - Staré
Mesto Všeobecne záväzné nariadenie Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 11/2008, ktorým
sa určujú pravidlá pri stavebných, rekonštrukčných a udržiavacích prácach, VZN nadobudlo účinnosť

1. januára 2009. Z obsahu predmetného všeobecne záväzného nariadenia vyplýva, že v § 2 je
časovo limitované vykonávanie stavebných, rekonštrukčných, udržiavacích prác a výrobnej činnosti vo
vonkajšom prostredí a v jeho § 3 vo vnútornom prostredí obytných budov, ako vo vonkajšom, tak aj vo
vnútornom prostredí, môžu byť tieto činnosti vykonávané v pracovných dňoch od 08.00 hodiny do 18.00
hodiny a v sobotu od 08.00 hodiny do 13.00 hodiny, v ostatnom čase a v dňoch pracovného pokoja je

zakázané vykonávať stavebné, rekonštrukčné a udržiavacie práce a výrobnú činnosť. Z uvedenej úpravy
VZN je zrejmé v § 2 a v § 3 v spojení s jeho § 1, mestská časť obmedzila vykonávanie stavebných,
rekonštrukčných a udržiavacích prác za účelom ochrany zdravia obyvateľstva pred hlukom.

Pre posúdenie súladu predmetného všeobecne záväzného nariadenia so zákonom je predovšetkým
posúdenie, či ide o nariadenie prijímané vo veciach samosprávy obce alebo vo veciach výkonu

prenesenej štátnej správy. Obec (alebo mestská časť) pri výkone svojej samosprávy môže prijímať
všeobecne záväzné nariadenia a VZN môže upravovať len tie oblasti právnych vzťahov, na ktorých
úpravu má obec (mestská časť) právomoc danú jej zákonom. Obec môže určiť činnosti, ktorých
vykonávanie je na určitý čas alebo na určitom mieste obmedzené či zakázané, len v prípade, že ide o
výkon samosprávy. Stavebná činnosť, ako aj ochrana zdravia ľudí pred hlukom, však spadá do oblasti

štátnej správy. Záväzné podmienky realizácie stavieb posudzuje a určuje výlučne stavebný úrad, ktorým
podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona je obec, pričom pôsobnosť stavebného úradu v stavebnej činnosti
a aj v oblasti ochrany zdravia ľudí je preneseným výkonom štátnej správy. V zmysle právnej úpravy
stavebného zákona týkajúcej sa územného konania (§§ 32) a stavebného konania (§§ 54) je vo výlučnej
kompetencii stavebného úradu posúdenie, či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby stavby

a teda aj vykonávanie stavebných, rekonštrukčných a udržiavacích práce s tým súvisiace. V rámcistavebného konania v zmysle § 66 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona je povinnosťou stavebného
úradu v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby zabezpečiť resp. určiť ochranu verejných
záujmov, ako aj ochranu zdravia ľudí, pričom pri skúmaní splnenia podmienky súladu stavby s verejným

záujmom, ktorý inštitút subsumuje verejný poriadok, z hľadiska ochrany zdravia ľudí pred hlukom
vychádza stavebný úrad z právnej úpravy zákona o ochrane verejného zdravia v spojení s vykonávacou
vyhláškou MZ SR č. 549/2007 Z. z..

Zákonodarcavprávnejnormev§4ods.4zákonaoobecnomzriadeníustanovuje,žeakzákonpriúprave
pôsobnostiobceneustanovuje,žeideovýkonprenesenejpôsobnostištátnejsprávy,platí,žeideovýkon

samosprávnej pôsobnosti obce. Súčasne zákonodarca v právnej norme § 117 ods.1 stavebného zákona
ustanovuje, že stavebným úradom je obec a pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom
štátnej správy.

Vychádzajúc z uvedeného stavebná činnosť podlieha právnej úprave stavebného zákona, ktorý zveruje
do právomoci stavebného úradu, ktorým je obec (mestská časť) s pôsobnosťou preneseného výkonu
štátnej správy, konať a rozhodovať o realizácií stavieb, v rámci ktorého konania je jej povinnosťou

v schvaľovacom procese povolenia a realizácie stavby až do jej ukončenia kolaudáciou sledovať
splnenie zákonnej podmienky súladu stavby (teda aj stavebných a rekonštrukčných prác) s verejným
záujmom, súčasťou ktorého je aj zabezpečenie veškerej ochrany zdravia, a v prípade zistenia porušení
zákona stavebníkom, zjednať nápravu. V právnej úprave stavebného zákona však zákonodarca obce k
prijímaniu všeobecne záväzných nariadení v uvedenej oblasti nesplnomocnil.

Vzhľadom k uvedenému pokiaľ oblasť právnych vzťahov upravená v predmetnom všeobecne záväznom
nariadení spadá do pôsobnosti orgánov štátnej správy, resp. obce pri prenesenom výkone štátnej správy
a právna norma § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení vo všetkých jeho písmenách ustanovuje výlučne
samosprávnupôsobnosťobce,niejepretomožnétútooblasťprávnychvzťahovvztiahnuťanipodprávnu
úpravu ustanovenú v § 4 ods. 3 písm. n/ zákona o obecnom zriadení. Z uvedených dôvodov Miestne

zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto porušilo § 6 ods. 2 zákona o obecnom zriadení
vo všetkých ustanoveniach VZN, keďže zákon obce k prijímaniu všeobecne záväzných nariadení v
uvedenej oblasti nesplnomocnil.

Vychádzajúc právnej úpravy stavebného zákona a zákona o ochrane verejného zdravia a jeho
vykonávacej vyhlášky, na ktorú sa odvolával žalobca a ktorú v návrhu aj citoval, aj podľa názoru

odvolacieho súdu právna úprava uvedená v ustanoveniach predmetného všeobecne záväzného
nariadenia je v rozpore s týmito ustanoveniami zákona a vykonávacej vyhlášky, pretože pokiaľ žalovaný
pri prevzatých pojmoch uvádza odkaz odvolávajúci sa na právne predpisy, z ktorých boli tieto pojmy
prevzaté, bolo potrebné, aby boli vo všeobecne záväznom nariadení aj citované v takom istom znení
ako sú ustanovené v týchto právnych predpisoch. Takáto neurčitosť pri citovaní, resp. vlastnom vytváraní

pojmov vo všeobecne záväznom nariadení spôsobuje jeho nezrozumiteľnosť, majúca za následok
vytvorenie priestoru rôzneho výkladu pri ich aplikácii, čo môže v konečnom dôsledku spôsobiť právnu
neistotu pri realizácií práv a povinnosti fyzických a právnických osôb v upravovanej oblasti právnych
vzťahoch.

Z dôvodov uvedených vyššie odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že mestská časť

predmetné všeobecne záväzné nariadenie prijala podľa § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, pretože
skutočnosti upravené v tomto všeobecne záväznom nariadení spadajú pod výkon štátnej správy a nie
pod výkon samosprávy obce (mestská časť), a preto nemohlo byť vydané podľa § 6 ods. 1 zákona o
obecnom zriadení.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ krajský súd návrhu Okresného

prokurátora Bratislava I vyhovel a rozhodol o nesúlade predmetného všeobecne záväzného nariadenia
žalovaného so zákonom o obecnom zriadení rozhodol v súlade s § 250zfa O.s.p.. A vzhľadom k tomu,
že krajský súd predmetné všeobecne záväzné nariadenie aj zrušil, na čo mu právna úprava ustanovená
v § 250zfa O.s.p. nedala oprávnenie, odvolací súd z dôvodov uvedených vyššie napadnutý rozsudoksúdu prvého stupňa zmenil v zmysle § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 246c ods. 1, veta prvá a
s § 220 O.s.p. v znení uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Odvolací súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 a s

§ 250k ods. 1 tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi náhradu trov tohto konania
nepriznal, i keď mu vzniklo právo na ich náhradu, keďže bol v tomto konaní úspešný, pretože mu v tomto
konaní trovy nevznikli a žalovanému z dôvodu, že mu zákon právo na ich náhradu nepriznáva.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.