Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/121/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3709206221
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3709206221.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľky M. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A., M. XXXX/XX, občianka SR, zastúpená JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou v Považskej
Bystrici, Tatranská 300/8 proti odporcovi P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. A., B. XX/XX, občan SR,
zastúpenému JUDr. Dušanom Divkom, advokátom, spol. s r.o. Považská Bystrica, Šoltésovej 346/1, o

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 8. februára 2013, č.k. 10C/100/2009-246, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v sume 81,45
Eur, do troch dní, na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Anny Kubovičovej, advokátky.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k rodinnému
domu súpisné číslo XX kat. úz. A., postavenom na parcele KNC XXX o výmere 383 m2 zastavané plochy

a nádvoria, vedený na liste vlastníctva XXXX kat. úz. A., k pozemkom, a to parcela KNC XXX o výmere
36 m2 záhrady a KNC XXX o výmere 383 m2 zastavané plochy a nádvoria, obe parcely vedené na
LV XXXX kat. úz. A. a k príslušenstvu postavenom na parcele XXX kat. úz. A. a vyporiadal ho tak, že
prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky rodinný dom súp. č. XX postavený na parcele KNC
XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 383 m2 ako aj parcelu KNC XXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 174 m2 vytvorenú z KNC parcely XXX kat. úz. A. vedenej na LV č. XXXX kat. úz. A.,
geometrickým plánom J.. H. B., vyhotoveným dňa 25.10.2011 a overeným Správou katastra v Považskej

Bystrici 07.11.2011 pod č. XXX/XXXX. Ďalej prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky parcelu
KNC záhrada XXX o výmere 36 m2, dreváreň , kurín, prístupový chodník, okapový chodník, vonkajšie
WC a oplotenie nachádzajúce sa na parcele XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 174 m2
vytvorenej z KNC parcely XXX kat. úz. A.. Do výlučného vlastníctva odporcu prikázal parcelu KNC XXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere 209 m2 vytvorenú z KNC parcely XXX kat. úz. A., ďalej žumpu
a oplotenie postavené na parc. KNC XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 209 m2 vytvorenej

z KNC parcely XXX kat. úz. A.. Ďalej zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve uloženia inžinierskej
siete, vodovodu, kanalizácie, elektrického vedenia na parcelu č. XXX/X a práve vstupu na túto parcelu za
účelom údržby a opravy inžinierskych sietí v prospech vlastníka parcely XXX/X v rozsahu vyznačenom
na geometrickom pláne J.. H. B. zo dňa 25.10.2011. Ďalej zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve
uloženia inžinierskej siete, vodovodu, kanalizácie, elektrického vedenia na parcelu č. XXX/X a práve
vstupu na túto parcelu za účelom údržby a opravy inžinierskych sietí v prospech vlastníka parcely XXX/
X v rozsahu vyznačenom na geometrickom pláne J.. H. B. vyhotovenom 25.10.2011. Navrhovateľke

uložil povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 4.356 Eur ako náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel, do 3dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň vyslovil, že súčasťou rozsudku je geometrický plán J.. H. B.
vyhotovený dňa 25.10.2011 a overený Správou katastra v Považskej Bystrici dňa 07.11.2011 pod č.
XXX/XXXX. V závere vyslovil, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v

rozsahu 100 % s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd
samostatným uznesením.

Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom vykonaných dôkazov, z ktorých vyplynulo, že účastníci sú
podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XX a parciel KNC XXX a XXX kat. úz. A., každý
v podiele 1. Nevidel existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre výnimočné nevyhovenie

návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Skúmal, či je možné predmet
spoluvlastníctva reálne rozdeliť a na základe záveru znaleckého posudku zistil, že rodinný dom súp.
č. XX kat. úz. A. nie je možné reálne rozdeliť podľa spoluvlastníckych podielov tak, aby vznikli dve
samostatné nehnuteľnosti. Dom prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľke, keď mal preukázané,
že navrhovateľka poskytovala svojej matke v uvedenom dome v posledných rokoch jej života
starostlivosť a aj po smrti matky sa starala o údržbu okolia domu. Odporca už aj v dedičskom konaní

prejavil len záujem na predaji predmetných nehnuteľností. V priebehu konania obaja účastníci účelovo
previedli svoje byty na iné osoby, aby tak deklarovali odkázanosť na bývanie v rodinnom dome.
Navrhovateľka však kontinuálne od dedičského konania prejavovala záujem o užívanie rodinného domu
a tento aj užívala. Navrhovateľku zaviazal doplatiť podiel odporcu tak, ako bol všeobecnou hodnotou
ustálený znalcom, pričom výšku znaleckého posudku v tejto časti účastníci nenamietali. Pokiaľ ide o

parcele č. XXX a XXX, ktoré sú taktiež predmetom spoluvlastníctva, tak zistil zo znaleckého posudku
znalca J.. H. B., že parcela KNC XXX o výmere 383 m2 je reálne deliteľná. Vzhľadom na usporiadanie
stavieb na novovzniknutých parcelách prikázal parcelu KNC XXX/X navrhovateľke, pretože práve na
tejto parcele je umiestnený rodinný dom a drobné stavby, ktoré jej boli prikázané. V záujme jednoty
vlastníctva domu a pozemku, na ktorom je postavený, prikázal parcelu KNC 986/4 o výmere 174 m2

navrhovateľke. Parcelu KNC XXX/X prikázal do vlastníctva odporcu, pretože na nej stojí hospodárska
budova v jeho vlastníctve. Vyslovil názor, že takéto reálne rozdelenie parcely KNC XXX a prikázanie
novovzniknutých parciel medzi účastníkov umožní využívanie rodinného domu č. XX navrhovateľkou
a zároveň využívanie hospodárskej budovy vo vlastníctve odporcu. Pri rozdelení zohľadnil práve
umiestnenie rodinného domu, ako aj hospodárskej stavby. Takýto spôsob rozdelenia parcely KNC

XXX považoval za najvhodnejšie aj vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi sú výrazným spôsobom
narušené vzájomné vzťahy a rozdelením pozemku každý získa do vlastníctva časť parcely, ktorá mu
zároveň umožní nielen nerušene užívať túto parcelu, ale aj nehnuteľnosti na nich umiestnené. Vzniknutý
rozdiel medzi výmerami pozemkov uložil navrhovateľke nahradiť v prospech odporcu. Vyporiadal sa aj s
námietkami, ktoré vzniesol odporca ku geometrickému plánu znalca J.. H. B. zo dňa 25.10.2011, s tým,

žeznaleczotrvalnasvojomstanovisku,ževýmeranageometrickomplánejesprávna,pričomprístrešok,
vybetónovanú plochu WC a zajačinec a kurín nezakreslil, pretože tieto podkultúry druhu pozemkov nie
sú predmetom takéhoto grafického zakreslenia. Rovnako z vyjadrenia znalca vyplynulo, že rozmery
prístavby pred humnom, tak, ako sú zakreslené na geometrickom pláne, zodpovedajú skutočnosti,
pričom stavba vo výlučnom vlastníctve odporcu na parcele KNC XXX/X je v stavebnom povolení

charakterizovaná ako hospodárska budova, resp. šopa a nie garáž. Z geometrického plánu je zrejmé,
že dvere o celkovej šírke 2,66 m pri šírke pozemku medzi bodom 18 a 17 môže odporca bezproblémovo
otvoriť a používať. Vyslovil názor, že znalec sa vyjadril odborne k námietkach odporcu, a preto ich súd
vyhodnotil ako neopodstatnené. Z vysvetlenia znalcom vyplynulo, že výmery uvedené na geometrickom
pláne sú správne a boli prevzaté z údajov katastra nehnuteľností, pričom znalec vysvetlil zalomenie

hraničnej čiary a rozdelenie parciel o výmere 209 a 210 m2, a preto konštatoval, že geometrický plán
bol vyhotovený odborne a riadne bez pochybení, ktoré mu vytýkal odporca. Po vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve uloženia inžinierskej siete, vodovodu,
kanalizácie, elektrického vedenia na parcele XXX/X a práve vstupu na túto parcelu po zohľadnení
správy Y., z ktorej vyplýva, že v obci sa buduje kanalizácia, ktorá je v štádiu rozostavanosti. Pre prípad

vzniku sporov pri realizácii práva z tohto vecného bremena je zrejmé, že situáciu bude možné riešiť
vybudovaním kanalizačnej prípojky na pozemku vo výlučnom vlastníctve vlastníka parcele č. XXX/X.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie odporca,
ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Uplatnil dôvody na
odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/, f/, h/, c/, d/. Súdu prvého stupňa vyčítal, že pri rozhodovaní o

spôsobe zrušenia podielového spoluvlastníctva neprihliadol na všetky okolnosti, najmä tú skutočnosť,že na dom bol odkázaný, tento udržiaval a užíval a navrhovateľka býva v A., pričom sa formálne vzdala
vlastníctva svojho bytu. Reálnym rozdelením pozemkov vznikol zlý užívací stav, ktorý bude spôsobovať
len neustále konflikty, a preto žiadal zrušenie podielového spoluvlastníctva tak, aby všetky spoločné

nehnuteľnosti boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty pre navrhovateľku.
Zotrval na svojich pripomienkach a ku znaleckému posudku znalca J.. B., a to najmä pokiaľ ide o
zriadenie vecného bremena ohľadne uloženia inžinierskych sietí, vodovodu, kanalizácie, inžinierskej
siete elektrického vedenia. Poukazoval na to, že J.. B. vyhotovil geometrický plán, pričom zakreslil
„zlé“ rozmery domu č. XX, zakreslil hranicu vo vnútri dvora bez udania mier. Súd nebral do úvahy jeho

námietky, že v hospodárskej budove, ktorá sa nazýva rôzne ako šopa, garáž, existuje objektívne garáž,
ktorá má vchodové dvere a túto využíva ako garáž, avšak nebude mať do nej riadny prístup. Napokon
súdu prvého stupňa vyčítal, že nesprávne posúdil aj dĺžku oplotenia pozemku, ktoré má pripadnúť jemu.

Navrhovateľka vo vyjadrení, ktoré podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, navrhla rozsudok
okresného súdu potvrdiť z jeho správnych dôvodov. Zotrvala na svojom stanovisku s poukazom na
vykonané dôkazy o tom, že sporné nehnuteľnosti užívala najmä po smrti ich právnej predchodkyne

navrhovateľka, ktorá sa o ne starala. Vyslovila názor, že nehnuteľnosti je možné po reálnom rozdelení
bez problémov oplotiť a riadne užívať. Predmetné nehnuteľnosti nepotrebuje na bývanie, pretože má
možnosť bývať sám vo svojom byte.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez

nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť
aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2
O.s.p.odôvodniťlenokolnosťamiuvedenýmipodpísmenamia/ažf/citovanéhozákonnéhoustanovenia.

Odporca vo svojom odvolaní uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, f/ O.s.p.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je opodstatnene uplatnený v prípade, ak v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. V ust. § 221 ods. 1 O.s.p. sú uvedené dôvody
pre zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom, a to pod písmenami a/ až j/. Odporca
považuje za dané dôvody na zrušenie uvedené v § 221 ods. 1 pod písmenami f/, h/.

Dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je konštatovanie, že účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa súdnej praxe sa odňatie
možnosti konať pred súdom postupom súdu považuje také znemožnenie práv účastníka konania, ktoré
predstavuje v nemožnosti uplatňovania jeho procesných práv ako účastníka konania (nepredvolanie
na pojednávanie, neumožnenie vyjadriť sa k dôkazom, prípadne stanoviskám protistrany alebo
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia).

V prejednávanej veci odporca neuvádza a zo spisu nie je zrejmé, aké jeho procesné právo mu bolo
súdom prvého stupňa odopreté, v dôsledku čoho by bolo možné konštatovať, že sa mu ako účastníkovi
konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Preskúmaním veci pritom odvolací súd
nezistil, že by takéto odopretie výkonu procesných práv odporcu zo spisu vyplývalo.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) je daný v
prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre
rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý
treba odstrániť.Z odvolania odporcu vyplýva, že za takéto nevykonanie navrhnutých dôkazov považuje nevykonanie
opakovanej ohliadky na mieste samom za účasti znalca.

V tejto súvislosti zo spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vykonal dňa 31.01.2011 miestnu ohliadku, ktorej

sa zúčastnili obaja účastníci konania. Odporca na mieste ukázal prístup k hospodárskej budove, v ktorej
garážuje auto, otvoril vráta na tejto hospodárskej budove a súd zistil možnosť prístupu. Na základe toho
následne súd uložil znalcovi J. vyhotovenie geometrického plánu, na ktorom vyznačí právo prechodu k
hospodárskej budove pre odporcu peši a prejazdom osobným motorovým vozidlom pozdĺž pri hranici
so susediacou parcelou v šírke 2,5 m a po celej šírke parcele XXX kat. úz. A. a odčlení z parcele XXX

diel pod hospodárskou budovou a vytvorí novú parcelu pre odporcu, s tým, že zvyšná časť parciel XXX
a XXX a rodinný dom č. XX budú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Znalec následne takýto
geometrický plán vyhotovil a predložil súdu prvého stupňa. Znalec z odboru geodézie J. následne na
výzvu súdu predložil geometrický plán zo dňa 25.10.2011, ako aj znalecký nákres.

Odporca vo vyjadrení, ktoré predložil prostredníctvom svojho právneho zástupcu 24.11.2011 vzniesol
k znaleckému posudku pripomienky. K týmto pripomienkam sa znalec J. písomne vyjadril listom zo

dňa 08.12.2011. Súd prvého stupňa následne 18.06.2012 vykonal miestnu ohliadku, ktorej sa zúčastnili
účastníci konania a ich právni zástupcovia, ako aj znalec J. a po ohliadke a doplnení dokazovania
správou z obce A. znalec podal doplnok znaleckého posudku.

Z uvedeného postupu je zrejmé, že pokiaľ odporca ako účastník konania navrhoval vykonať dôkaz, a
to vykonaním ohliadky za účasti znalca, táto bola vykonaná, pričom následné pripomienky, v ktorých

prejavuje odporca svoju nespokojnosť s konečným geometrickým plánom vyhotoveným znalcom J., nie
je možné považovať za dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť vo veci
samej. Tým, že takýto dôkaz, t.j. opakovanú ohliadku miesta samého za účasti znalca, súd nevykonal,
nejde o taký nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý by bolo treba odstrániť, a tým ani o dôvod na
odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe
vykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam)spočívapredovšetkýmvnesprávnompostupe
súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne že neprihliada
na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové

zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní, sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá
postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd
dôkazypodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti,pričom

prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie
dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo,
prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo
vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z

prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo
vieryhodnosti,jelogickýrozporaleboakhodnoteniedôkazovodporujeustanoveniam§133-§135O.s.p.
Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. možno napadnúť výsledok činnosti súdu
pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd
dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať

s jeho skutkovými závermi.

V prejednávanej veci odporca v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než prvostupňový
súd a robí z vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery, týkajúce sa dôvodov pre prikázanie predmetu
zrušeného podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam výlučne do jeho vlastníctva.Preskúmaním veci zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa vyhodnotil dôkazy potrebné pre rozhodnutie
súdu o tom, ktorý zo spôsobov zrušeného podielového spoluvlastníctva tak, ako sú upravené v ust. §
142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je na danú vec potrebné aplikovať. V otázke využitia nehnuteľnosti

na bývanie ustálil v súlade s obsahom spisu, že obaja účastníci v priebehu konania účelovo previedli
svoje byty na iné osoby v záujme dôvodenia svojej bytovej potreby. Záver o tom, že nehnuteľnosti,
a to dom č. XX, je potrebné prikázať navrhovateľke, vyvodil z dôkazov, ktorými bolo preukázané, že
navrhovateľka v predmetnej nehnuteľnosti zabezpečovala starostlivosť o poručiteľku na konci jej života,
o údržbu nehnuteľnosti a okolia sa aj po smrti právnej predchodkyne účastníkov stará. Odporca má

pritom byt, nachádzajúci sa v W. A., t.j. v blízkej vzdialenosti od predmetných nehnuteľností, naproti tomu
navrhovateľka býva v A.. Odporca taktiež užíva hospodárske budovy, ako aj časť pozemku, ktorá mu
preto následne bola prikázaná rozdelením veci do výlučného vlastníctva. Z postupu súdu prvého stupňa,
týkajúceho sa hodnotenia dôkazov významných pre uvedený záver nezistil tak odvolací súd rozpor s
ust. § 132 O.s.p., t.j., že by súd prvého stupňa nehodnotil tieto dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti alebo že by neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo

uviedli účastníci.

Zo spisu ďalej vyplýva, že súd prvého stupňa sa podrobne zaoberal všetkými námietkami, ktoré vzniesol
odporca, najmä vo vzťahu k znaleckému posudku, v dôsledku čoho opakoval miestnu ohliadku aj za
účasti znalca, opakovane vyzýval znalca o písomné stanovisko a doplnky znaleckých nákresov a návrhu
geometrickéhoplánu.Vodôvodnenínapadnutéhorozsudkuvyčerpávajúcimspôsobomuvádza,naktoré

z námietok odporcu ku znaleckému posudku a konečnému geometrickému plánu znalca Ing. Františka
Skušeka nie je možné prihliadnuť a z akých dôvodov. S týmto vysvetlením a stanoviskom súdu prvého
stupňa sa odvolací súd stotožňuje, pretože zodpovedá obsahu spisu a vykonaných dôkazov.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný v prípade mylnej aplikácie a výkladu právnej normy na

zistení skutkového stavu alebo použitie právne normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa na vec správne aplikoval ust. § 142 Občianskeho zákonníka,
ktoré v odôvodnení napadnutého rozsudku aj cituje. Ďalej je z odôvodnenia zrejmé, že v súlade so
znením citovaného zákonného ustanovenia aj v konaní postupoval, keď sa vyporiadal aj s otázkou
možnosti zamietnutia návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva a ďalej postupoval dôsledne

podľa poradia spôsobov na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, ako je upravené v ust. § 142
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozdelenie veci ako prvý spôsob vyporiadania zrušeného podielového
spoluvlastníctva vykonal v súvislosti s rozdelením jedného z pozemkov, a to s prihliadnutím na výsledky
vykonaného dokazovania umožňujúce účelné využitie takto rozdeleného pozemku oboma účastníkmi.
Ohľadne domovej nehnuteľnosti nezistil dôvod na reálne rozdelenie, ale v odôvodnení napadnutého

rozsudkusavyporiadalsovšetkýmiokolnosťami,ktorésúdnapraxvyžadujepreprikázanievecijednému
zo spoluvlastníkov so záverom účelného využitia pôvodného predmetu spoluvlastníctva jedným z
bývalých spoluvlastníkov.

Odvolací súd tak nezistil nesprávny výklad ani aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia pri
rozhodnutí o spôsobe vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva ani pri zriadení vecného

bremena na pozemkoch.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil.

V odvolacom konaní bola tak úspešná navrhovateľka, preto jej odvolací súd priznal v zmysle ust. § 142
ods. 1 O.s.p. (s prihliadnutím na výrok súdu prvého stupňa o priznaní trov prvostupňového konania v
rozsahu 100 %), podľa § 224 ods. 1 O.s.p. náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v odmene

za právne zastúpenie, a to 1 úkon (vyjadrenie k odvolaniu 60,07 Eur + režijný paušál 7,81 Eur + 20 %
DPH 13,57 Eur, spolu 81,45 Eur.Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .