Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš

Judgement was issued by Mgr. Katarína Beniačová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/324/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5912201666
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5912201666.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Evy Malíkovej v právnej veci navrhovateľa:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: J. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. J. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu : OZ právna pomoc spotrebiteľom,
Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, so
sídlom T. X, P., v konaní o zaplatenie 178,34 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka
proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 5C/45/2012-89 zo dňa 14. júna 2012, takto

r o z h o d o l :

Výroku rozsudku okresného súdu, ktorým v ostatnej časti návrh zamietol, sa krajský súd n e d o t ý k a .

Ostatné výroky rozsudku okresného súdu p o t v r d z u j e .

Vedľajší účastník j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia vo výške 31,07 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Tomáš Kušnír
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, do troch dní.

Navrhovateľovi trovy odvolacieho konania voči odporcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 178,64
eur, úrok z omeškania 49,50 eur, úrok vo výške 9% ročne zo sumy 103,51 eur od 22.12.2011 až do
zaplatenia, ktorú sumu mu povolil splácať v 50,- eur mesačných splátkach, počnúc právoplatnosťou
výroku napadnutého rozsudku vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci až do zaplatenia, pod následkom

straty výhody splátok. V ostatnej časti návrh zamietol. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania
titulom zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia
vo výške 62,14 eur s tým, že odporcovi uložil povinnosť tieto mu zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti
napadnutého rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa poskytol
odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 697,06 eur, ktorý sa zaviazal odporca uhrádzať v pravidelných
mesačných splátkach. Odporca vo výpovedí na pojednávaní potvrdil, že dňa 01.06.2010 uzavrel s
navrhovateľom dohodu o splátkovom kalendári a uznaní záväzku, ktorou uznal čo do právneho dôvodu

a výšky záväzok, ktorý mu vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s právnym predchodcom navrhovateľa
s tým, že jeho dlh predstavuje sumu 293,51 eur a náklady za inkasné konanie vo výške 73,99 eur.Vychádzajúc z toho, že odporca čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 697,07 eur, na úhradu
ktorých mu bola zo splácaných splátok započítaná suma 278,73 eur a po postúpení pohľadávky na
navrhovateľa mu uhradil ako novému veriteľovi sumu 314,84 eur, nedoplatok na istine 103,51 eur

považoval okresný súd za preukázaný a v tejto časti žalobný návrh za dôvodný. Rovnako za oprávnený
považoval nárok navrhovateľa na zaplatenie úroku vo výške 14,77 eur, ktorý špecifikoval ako rozdiel
medzi celkovou cenou úveru a celkovou výškou úveru a sumou 398,69 eur, ktorá bola započítaná
na zaplatenie tohto úroku. Čo sa týkalo zmluvnej pokuty vo výške 59,96 eur a všetkých ostatných
pokút a poplatkov vychádzal okresný súd z vyjadrenia navrhovateľa, že neboli tieto poplatky započítané

odporcovi na žiadne platby, ale boli mu odpustené vo výške 85,60 eur, ostal neuhradený zostatok 10,-
eur.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 586/2008
Z. z. okresný súd priznal navrhovateľovi aj príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, a to zákonný úrok z
omeškania od 24.09.2009 t.j. odo dňa nasledujúceho po účinnom postúpení pohľadávky. V ostatnej časti
pokiaľ si uplatnil navrhovateľ vyčíslený úrok z omeškania vo výške 49,56 eur jeho návrh ako nedôvodný

zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal navrhovateľovi, ktorý mal neúspech v
pomerne nepatrnej časti plnú náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník, ktorým sa
domáhal jeho zmeny tak, že žalobný návrh bude v celom rozsahu zamietnutý. Namietal, že navrhovateľ

si v konaní uplatnil viacero plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré súd hoci bol tak povinný
urobiť ex offo nevyhodnotil a priznal navrhovateľovi v plnom rozsahu ním žalovanú sumu. Spotrebiteľ si
zhoršil svoje postavenie, keď v zmluve bolo dohodnuté, že sa zarátavajú splátky úveru v poradí najprv
na úrok z úveru, potom na poplatky a až nakoniec na pravidelné splátky istiny. Podľa občianskeho
zákonníka sa dlžné splátky zarátavajú najskôr na splatenie istiny. Toto zmluvné dojednanie je potom

neplatné a všetky čiastkové platby spotrebiteľa mali byť zarátané na jeho istinu, čím by automaticky
došlo aj k zníženiu žalovaných úrokov z omeškania. Z obsahu žaloby však nebolo možné zistiť ako zo
strany navrhovateľa došlo k započítaniu jednotlivých čiastkových splátok dlžnej sumy. Ďalej namietal
vedľajší účastník, že uvedená zmluva obsahuje nesprávnu výšku RPMN v neprospech spotrebiteľa.
Neboli do nej zahrnuté poplatky za poskytnutie úveru, poskytnutý úver sa tak považuje za bezúročný

a bez poplatkov. Na záver uviedol, že ak cena úroku nečestne dojednanej zmluvy bola 12.456,- Sk je
evidentné, že navrhovateľ už v čase začatia konania o zaplatenie 5.372,67 Sk nemal voči odporcovi z
uvedenej zmluvy žiadne žalované nároky.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol podané odvolanie v zmysle ust. §
218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou. Poukazoval na to, že voči

napadnutému rozsudku odporca odvolanie nepodal. Vedľajší účastník nemôže podať odvolanie proti vôli
hlavného účastníka, na strane ktorého vystupuje. K otázke priznania náhrady trov právneho zastúpenia
vedľajšiemu účastníkovi uviedol, že tieto trovy sú podľa jeho názoru neúčelné a nadbytočné. Vedľajší
účastník týmto spôsobom zneužíva zákonnú ochranu spotrebiteľa.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. (z titulu ktorého

zostal nedotknutý odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu, ktorým vo zvyšnej časti
žalobný návrh zamietol) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p., za súčasnej aplikácie §
156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219
ods. 1 O.s.p.

V prejednávanej veci sa podaným žalobným návrhom navrhovateľ domáhal zaplatenia žalovanej istiny

na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi odporcom ako dlžníkom a právnym predchodcom
navrhovateľa ako veriteľom. Okresný súd ustálil, že uvedený záväzkovo-právny vzťah je spotrebiteľským
vzťahom, ktorú skutočnosť nerozporoval ani odvolateľ v podanom odvolaní. Naopak, v súvislosti s touto
skutočnosťou namietal nedôsledný postup okresného súdu pri posudzovaní (ne)prijateľnosti zmluvných
podmienok a na ich základe uplatneného plnenia navrhovateľom.Krajský súd však túto námietku odvolateľa nepovažuje za opodstatnenú.

Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník oznámil vstup do konania na strane odporcu podaním zo
dňa 12.04.2012, doručeným prvostupňovému súdu dňa 18.04.2012. Vedľajšiemu účastníkovi bol riadne

doručený žalobný návrh, ako aj oprava návrhu na začatie konania, v ktorom navrhovateľ podrobne
uviedol spôsob započítania platieb odporcu na poskytnutý úver, úroky a poplatky. Vedľajší účastník sa
následne podaním zo dňa 06.06.2012 vyjadroval k podanému žalobnému návrhu a jediná námietka,
ktorú v prejednávanej veci vzniesol bola námietka premlčania uplatneného nároku. Skutočnosti, ktoré
uvádzal v podanom odvolaní v tomto vyjadrení a ani následne v konaní pred prvostupňovým súdom

(ktorého sa nezúčastnil) neuviedol.

Naopak odporca, ako účastník prítomný na pojednávaní potvrdil, že s navrhovateľom uzatvoril dňa
01.06.2010 dohodu o splátkovom kalendári a uznaní záväzku, v ktorej uznal svoj záväzok voči
navrhovateľovivovýške293,51euranákladynainkasnékonanie73,99eur.Následnýpostupokresného
súdu a vyhovenie žalobnému návrhu vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu bolo správne.

Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením vedľajšieho účastníka, že prijateľnosť, respektíve neprijateľnosť

zmluvných podmienok v prípade spotrebiteľského vzťahu súd skúma ex offo. V prejednávanej veci však
sám odporca potvrdil, že uzatvoril s navrhovateľom dohodu o uznaní jeho záväzku a dohodu o splátkach.
Nespochybňoval dôvodnosť uplatneného nároku, naopak tento potvrdil.

Medzi základné procesné povinnosti (§ 79, § 120 O.s.p.) účastníka konania, ktoré sú nevyhnutné pre
úspech v sporovom konaní, patria povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Ich vzájomná väzba spočíva

v tom, že predpokladom unesenia dôkazného bremena je primárne splnenie povinnosti tvrdenia. Okruh
rozhodujúcich skutočností, ktoré musia byť tvrdené a následne preukázané, je určovaných hypotézou
hmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerúčastníkov.Vsporeozaplateniedlhuzúveru
má veriteľ bremeno tvrdenia, že s dlžníkom bola uzavretá zmluva o úvere, že na základe tejto zmluvy
sa dlžníkovi poskytli finančné prostriedky a že dlžník riadne a včas nezaplatil. Z tohto bremena tvrdenia

pre veriteľa následne vyplýva bremeno dôkazné, avšak len potiaľ, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že
zmluva bola uzavretá a že na základe tejto zmluvy sa dlžníkovi poskytli finančné prostriedky. V súdenom
prípade navrhovateľ takto vymedzený rozsah povinnosti tvrdenia nepochybne vykonal, v nadväznosti na
to aj preukázal uzavretie zmluvy, čerpanie úveru odporcom ako klientom. S plnením týchto povinností
sa bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné presunulo na odporcu. Len v prípade, ak by odporca tvrdil a

preukázal, že plnil v rozsahu väčšom než tvrdí navrhovateľ, prechádza opätovne dôkazné bremeno na
navrhovateľa, aby preukázal, že v spornom rozsahu odporca neplnil. Odporca takéto tvrdenia neurobil,
okresný súd postupoval správne, pokiaľ žalobnému návrhu vyhovel.

Čo sa týka námietky navrhovateľa, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou s týmto názorom
sa krajský súd nestotožňuje. Odvolanie vedľajšieho účastníka bolo zaslané odporcovi, ktorý nevyslovil

nesúhlas s podaním tohto odvolania, krajský súd tak dospel k záveru, že nebolo podávané proti vôli
odporcu ako účastníka na strane ktorého vystupuje vedľajší účastník.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Vedľajší účastník nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy
odvolacieho konania navrhovateľovi. Ten si uplatnil trovy právneho zastúpenia, pozostávajúce z odmeny

za jeden úkon právnej služby vo výške 21,91 eur vrátane DPH a režijného paušálu vo výške 9,16 eur
vrátane DPH. Takto uplatnené trovy sú v súlade s ustanoveniami Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č. 655/2004 Z. z., krajský súd ich preto navrhovateľovi v tejto výške priznal.

Vo vzťahu k odporcovi navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd vychádzal z toho,
že odvolanie bolo síce podané vedľajším účastníkom vystupujúcom na strane odporcu, avšak nedošlo

k nemu priamo z iniciatívy samotného odporcu, preto túto skutočnosť vyhodnotil ako okolnosť hodnúosobitného zreteľa pre ktorú v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. navrhovateľovi voči jeho osobe náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.