Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/177/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812204650
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812204650.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: Československá obchodná
banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zast. JUDr. Branislavom Zubercom,
advokátom so sídlom Michalská ulica 9, Bratislava, proti žalovanému: T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. X, o zaplatenie 2.000,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou č. k. 5C/351/2012-84 zo dňa 16.04.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu.

Odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, §§ 52 ods. 1, 2; 53 ods.

1, 2, 3, 5, 9 Občianskeho zákonníka, §§ 2 písm. a); 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, pričom konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je v
zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou. Uzavretá zmluvy o používaní
kreditnej karty KOZ je spotrebiteľským úverom podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, účinným od 01.10.2001. V tomto zmysle je teda úverová zmluva spotrebiteľským úverom podľa
tohto zákona, konkrétne podľa ust. § 2 písm. a) v spojení s ust. § 1 ods. 3 tohto zákona. Ako taká

táto zmluva nespĺňa kritériá podľa ust. § 4 ods. 2 písm. h) tohto zákona, neobsahuje ročnú úrokovú
sadzbu, resp. nakoľko ide o variabilnú úrokovú sadzbu, neobsahuje podmienky zmeny variabilnej ročnej
úrokovej sadzby ako index alebo referenčnú sadzbu, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú variabilnú ročnú
úrokovú sadzbu. Tak isto neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom (písm. j). Ani podľa písm. k) neobsahuje priemernú hodnotu ročnej
percentuálnej miery nákladov. Ak by aj chcel žalobca argumentovať, že RPMN nebolo možné určiť
pri uzavretí úveru, tak mal spĺňať kritériá podľa ust. § 3 ods. 6 písm. a), b), c), to znamená písomne

informovať žalovaného spotrebiteľa o tam uvedených náležitostiach. Je zrejmé, že žalobca ho písomne
informoval iba o písmene a), o ostatných ho neinformoval.V obchodných podmienkach Istrobanky pre vydanie a používanie kreditných kariet KOZ v článku 3 ods.
11 je neprijateľná podmienka a nekalá obchodná praktika zavedená do zmluvy, kde si banka vyhradila
právo samostatne jednostranne prehodnocovať a meniť úrokovú sadzbu ako aj sankčnú úrokovú sadzbu

bez toto, aby vopred nejakým spôsobom toto konzultovala alebo prehodnocovala so svojim klientom,
resp. o tom mala informovať až ex post v informáciách o obratoch.

Uvedené považoval súd prvého stupňa za nekalú obchodnú praktiku a za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, aj keď zmluva bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti novely Občianskeho zákonníka,
ktorý uvedenú zmluvu považuje za spotrebiteľskú zmluvu.

Prvostupňový súd vyhodnotil túto zmluvu a spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z.

Keďže však nespĺňa kritériá podľa § 4 ods. 2, v zmysle poslednej vety ust. § 4 ods. 3 sa táto zmluva o
spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

Po prepočte jednotlivých úhrad započítaných na poplatky a riadny úrok predložený žalobcom, po
odpočítaní uvedených platieb, ktoré z jednotlivých splátok banka započítala na tieto účely, súd prvého
stupňa zistil, že táto suma prekračuje 1.500,- eur, čo je viac, než požadovaná istina zo strany žalobcu.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že tento úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tie
časti splátok, ktoré banka účtovala na poplatky a na úroky, započítal na istinu, to znamená, že k úhrade
žalobcovi nezostalo nič, resp. naopak žalovaný má pohľadávku voči žalobcovi.

Preto súd prvého stupňa žalobu zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne podľa ust. § 142 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku a konštatoval, že nakoľko si žalovaný nepožiadal o náhradu trov
konania, súd mu ju nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že
záverprvostupňovéhosúduotom,žezmluvujepotrebnépovažovaťzabezúročnúabezpoplatkov,nieje
správny.Podľazneniazákonač.258/2001Z.z.účinnéhovčaseuzavretiazmluvybolomožnépovažovať

zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov iba v prípade, ak neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov. Absencia iných údajov v zmluve neviedla k sankcii, že má sa zmluva z tohto dôvodu
považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Nesprávne je odkaz prvostupňového súdu na ust. § 4 ods.
3 zák. č. 258/2001 Z. z., nakoľko predmetné ustanovenie v čase podpisu zmluvy vymenovávalo, aké
ďalšie náležitosti zmluva o spotrebiteľskom úvere má obsahovať. Súčasné znenie ustanovenia § 4 ods.

3 bolo doplnené až novelou zákona účinnou k 01.01.2008. Z ustanovenia § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy zároveň vyplýva, že ak objektívne nie je možné určiť RPMN,
v takom prípade jej neuvedenie nie je možné sankcionovať tým, že zmluva sa z tohto dôvodu bude
považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Dôvodom, pre ktorý nebolo možné v danom prípade určiť
RPMN je skutočnosť, že pri revolvingových úveroch, ktorého príkladom je aj kreditná karta, nie je možné

vopred určiť výšku splátok, keďže táto v konečnom dôsledku závisí od výšky čerpania úveru ako aj
počtu splátok, pričom práve tieto údaje sú nevyhnutné pre správny výpočet RPMN. Ani pri prípadnom
neuvedení niektorých údajov podľa ust. § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. nie je možné vyvodzovať
sankciu, že zmluvu z tohto dôvodu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Súd nemôže
rozširovať túto sankciu aj na iné prípady ako tie, ktoré sú v zákone výslovne uvedené.

Podľa žalobcu je rozhodnutie súdi o zamietnutí žaloby nesprávne a nedôvodné, preto nebol daný dôvod
ani pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi.

Nazákladeuvedenéhožalobcažiadal,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzmenilauložilžalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,- eur, úrok zo sumy 1.404,32 eur vo výške 15,70 % ročne od01.03.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 1.790,13 eur vo výške 9 % ročne od 01.03.2012
do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo
výške 120,- eur, trov právneho zastúpenia vo výške 356,11 eur a trov odvolacieho konania vo výške

118,92 eur.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia
§ 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie
pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia

rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 19.02.2014 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd na doplnenie uvádza:

Skutočnosť, že v danom prípade bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 2 písm. a) v spojení s ust. § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001
Z. z., nebola v konaní spochybnená.

Aj keď je treba dať za pravdu odvolateľovi, že zákon č. 258/2001 Z. z. v ust. § 4 ods. 2 písm. h/ mal iné
znenie, ako to uvádza súd prvého stupňa a písm. j/ a k/ vôbec neobsahoval a ani z ods. 3 citovaného
zákona sankcia o bezúročnosti a bez poplatkov nevyplýva, odvolací súd poukazuje na ust.§ 879 ods. 3a
4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka v znení zmien a doplnkov ( ďalej len OZ ), podľa ktorého
spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia

dať do súladu s ust. § 53 a § 54 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona a ak nie sú dané do súladu s ust. § 53 a § 54, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, teda od 01.04.2004.

V konaní nebolo preukázané, aby zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
dňa 17.02.2014 ( dátum podpisu zmluvy predchodcom žalobcu ) bola daná do súladu s ust. § 53

OZ, preto záver súdu prvého stupňa o potrebe považovať úver za bezúspešný a bez poplatkov je
správny. Zmluva totiž odkazuje na obchodné podmienky, ktoré obsahujú neprijateľné podmienky a
nekalé obchodné praktiky, ktoré vylučujú poskytnutie právnej ochrany súdom.

Nezanedbateľným je i tá skutočnosť, že žalobca dňa 15.01.2010 vyhlásil splatnosť úveru a požiadal
o vrátenie celej dlžnej sumy. Keďže žalovaným bola vrátená poskytnutá suma, bolo správne žalobu

zamietnuť.

Je potrebné zdôrazniť aj nevyhnutnú ochranu spotrebiteľa, ktorú súd musí realizovať aj z dôvodu
aplikácie Smernice 93/13/EHS a rozsiahlej judikatúry Súdneho dvora.

K odvolacej námietke žalobcu, že pri revolvingových úveroch, ktorého príkladom je aj kreditná karta, nie
je možné vopred určiť výšku splátok, keďže táto závisí v konečnom dôsledku od výšky čerpania úveru

ako aj počtu splátok a tieto údaje sú potrebné pre správny výpočet RPMN, odvolací súd konštatuje,
že aj v prípade, ak by nebolo možné vopred určiť RPMN, žalobca nepreukázal splnenie podmienok
vyplývajúcich z ustanovenia § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy,
pričom odvolací súd zdôrazňuje, že sám žalobca na uvedené ustanovenie v odvolaní poukázal.

Žalovaný ako spotrebiteľ bol právnym predchodcom žalobcu informovaný len o jedinej náležitosti,

vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 6, a to o úverovom limite. Okolnosť, že by informoval žalovaného pred
uzavretím zmluvy aj o ostatných náležitostiach, vyžadovaných zákonom č. 258/2001 Z. z. v uvedenom
ustanovení, žalobca nepreukázal ani v priebehu odvolacieho konania.Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že pokiaľ ide o náklady spotrebiteľa, ako aj o spôsob zmeny
zmluvy, či spôsob skončenia zmluvného vzťahu, všetky tieto údaje vyplývajú z obchodných podmienok
žalobcu, s ktorými bol žalovaný oboznámený pri uzavretí zmluvy, odvolací súd konštatuje, že žalobca

jednak nijako nepreukázal, že by sa bol žalovaný oboznámil s obchodnými podmienkami právneho
predchodcu žalobcu a na druhej strane, čo odvolací súd považuje za zásadnejšie, vo vzťahu k týmto
náležitostiam, keďže boli upravené iba v obchodných podmienkach, nešlo o individuálne zmluvné
dojednania v zmysle ust. § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa zároveň správne konštatoval, že v obchodných podmienkach Istrobanky pre vydanie
a používanie kreditných kariet KOZ v článku 3 ods. 11 je neprijateľná podmienka a nekalá obchodná

praktika, pretože banka si vyhradila právo úrokovú sadzbu prehodnocovať a jednostranne meniť s tým,
že klienta o tom bude informovať v informácii o obratoch. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa
ust. §§ 53, 54 Občianskeho zákonníka a o nekalú obchodnú praktiku. Neprijateľná zmluvná podmienka
v spotrebiteľskej zmluve je neplatná.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak žalobu

žalobcu zamietol.

V súvislosti s tým je správne aj rozhodnutie o trovách konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku.

Preto odvolací súd rozsudok v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne
správny potvrdil.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpostupompodľa§224ods.1O.s.p.vspojenísust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, preto mu nebola priznaná náhrada trov
odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy nevznikli,
ani si ich neuplatnil, preto o jeho trovách nebolo ani rozhodované.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.