Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 24, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoPr/7/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310202297
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8310202297.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov

JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu U. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho v X., na ulici X. č. XXXX, právne zast. JUDr. Jánom Husárom, advokátom, so sídlom v
Humennom, na ulici Štefánikovej č. 17, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, so sídlom v Bratislave, o
zaplatenie sumy 7.359,49Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo
dňa 26.06.2013 č.k. 10C/34/2010-225 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada n e p r
i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňovýsúdnapadnutýmrozsudkomzamietolžalobužalobcuvčastitýkajúcejsanáhradyzastratu
na zárobku po skončení práceneschopnosti. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné náhradu za znalecké
dokazovanie vo výške 849,92 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobcovi bola dňa 09.01.2002 zistená choroba z
povolania a to porucha sluchu spôsobená hluchom. O časti nárokoch uplatnených žalobcom sa už
právoplatne rozhodlo a nerozhodnutý zostal len nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení
práceneschopnosti. Z tohto titulu si žalobca uplatnil pôvodne sumu 139.800,- Sk (4.640,51 Eur).

Uznesením zo dňa 09.02.2011 došlo k pripusteniu zmeny žaloby na sumu 7.359,49 Eur (221.712,-
Sk). Pri rozhodovaní o nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
sa vychádzalo z uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.05.2012 č.k. 7CoPr/1/2012-191. Z
odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynula potreba zistiť pravdepodobný zárobok podľa ustanovenia §
134 ods. 3 Zákonníka práce účinného k 01.04.2002, ktorý by poškodený zamestnanec dosahoval pri
práci zodpovedajúcej jeho schopnostiam, kvalifikácii a zdravotnému stavu a ktorú by preukázateľne
vykonával, keby tomu nebránil nedostatok pracovných príležitostí. Tento pravdepodobný zárobok je

potrebné určiť ku dňu, v ktorom poškodenému zamestnancovi vznikol nárok na náhradu za stratu na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity. Zo
spisového materiálu vyplýva, že pre žalobcu by bola vhodná práca údržbára, skladníka alebo zvárača.
Práve v týchto odvetviach sa prostredníctvom znaleckého dokazovania zisťoval pravdepodobný zárobok
za roky 2002, 2003 a 2004. Nakoľko žalobca dlhodobo pracoval ako opravár strojov pre neho
najvhodnejšie zamestnanie, ktoré mohol vykonávať je práca údržbára. Pravdepodobný hrubý zárobok
údržbára v roku 2002 v zmysle znaleckého posudku znalkyne Ing. O. O. predstavoval sumu 12.195,-Sk. Po pripočítaní invalidného dôchodku v čiastke 3.473,- Sk celkový príjem žalobcu mohol dosiahnuť
sumu 15.668,- Sk. Pokiaľ ide o pravdepodobný zárobok žalobcu v pôvodnom zamestnaní tento znalkyňa
vychádzajúc z hrubého mesačného príjmu žalobcu v roku 2001 ustálila na sumu 8.550,- Sk (283,81 Eur).

Za predpokladu zotrvania žalobcu u pôvodného zamestnávateľa jeho príjem by bol nižší ako invalidný
dôchodok spolu s pravdepodobným zárobkom, ktorý ako údržbár mohol dosiahnuť v prípade, ak by mu
v tom nebránil nedostatok voľných pracovných miest na trhu.

V dôsledku uvedeného súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania účastníkov a štátu
rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie. Alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo
vyhovené. Ako dôvod uviedol , že na základe vykonaných dôkazov sa dospelo k nesprávnym skutkovým
zisteniamarozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Znaleckýmdokazovanímsa
jednoznačne preukázalo, že žalobca mal vážne poškodenie zdravia v dôsledku pôvodného zamestnania
a teda mu patrí náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti ako rozdiel medzi

priemerným zárobkom pred vznikom škody a invalidným alebo čiastočným dôchodkom. Nie je pravdou
ani to, aby sa žalobca nesnažil zamestnať. Po tom čo sa pokúsil znovu zamestnať ako strážnik bol po
jednom dni prepustený, nakoľko nepočul ani zvonček. S poruchou sluchu nemá žalobca možnosť sa
znova zamestnať v strojárskej oblasti, v ktorej je vyučený a má dlhoročnú prax. V strojovej výrobe platia
veľmi prísne podmienky bezpečnosti práce.

Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods.
2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej aj keď zodpovednosť za škodu spôsobenú chorobou z povolania je zodpovednosť objektívna,

poškodenému zamestnancovi je možné nahradiť len škodu vzniknutú chorobou z povolania.

Skutočnosť, že poškodený zamestnanec sa nemôže zamestnať v inom zamestnaní, ktoré by
zodpovedalo jeho, v dôsledku choroby z povolania zníženej pracovnej schopnosti len pre nedostatok
pracovných miest nie je spôsobená v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania, ale situáciou na trhu
práce. Aj keď je zamestnanec pre tento nedostatok bez práce a v dôsledku toho , že nemá po zistení

choroby z povolania príjem z vlastnej zárobkovej činnosti, sa jeho sociálne pomery zhoršili, na tieto
okolnosti z hľadiska odškodnenia choroby z povolania nemožno prihliadnuť, keďže nie sú v príčinnej
súvislosti s chorobu z povolania. Nedostatok vhodných pracovných príležitostí je objektívnou okolnosťou
apostihujevšetkýchzamestnancovbezohľadunato,čiichpracovnáspôsobilosťbolazníženáchorobou
z povolania alebo z iných príčin. Ak teda zamestnanec nemá po skončení pracovnej neschopnosti,

pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity pre tento nedostatok vhodných pracovných príležitostí
príjem z vlastnej zárobkovej činnosti je nepochybné, že pri určení výšky náhrady za stratu na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity nemožno
vychádzať zo zárobku, ktorý dosiahol v mesiaci, za ktorý sa náhrada poskytuje.

V prejednávanej veci bol žalobcovi s účinnosťou od 26.10.2002 priznaný čiastočný invalidný dôchodok.

Za obdobie do 31.12.2003 preto žalobcom uplatnený nárok sa musí riadiť ustanoveniami Zákonníkapráce č. 311/2001 Z.z. účinného od 01.04.2002 (ďalej len Zákonník práce). Pri určení zárobku
zamestnanca po zistení choroby z povolania pre odškodnenie náhrady za stratu na zárobku po
skončení práceneschopnosti v zmysle ustanovenia § 201 ods. 1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z.

treba vychádzať z účelu tejto náhrady, ktorým je odškodnenie zníženej alebo zaniknutej pracovnej
spôsobilosti poškodeného zamestnanca a jeho neschopnosti dosahovať z dôvodu následkov choroby
z povolania rovnaký zárobok ako pred poškodením. Pre účely náhrady za stratu na zárobku po
skončení práceneschopnosti za zárobok po zistení choroby z povolania v zmysle ustanovenia § 201
ods. 1 Zákonníka práca č. 311/2001 Z.z. treba považovať pravdepodobný zárobok podľa ustanovenia

§ 134 ods. 3 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z., ktorý by poškodený zamestnanec dosahoval pri
práci zodpovedajúcej jeho schopnostiam, kvalifikácii a zdravotnému stavu, a ktorú by preukázateľne
vykonával, keby tomu nebránil nedostatok pracovných príležitostí. Tento pravdepodobný zárobok treba
určiť ku dňu, v ktorom poškodenému zamestnancovi vznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity.

Samotný žalobca na pojednávaní konanom dňa 03.03.2010 uviedol, že by mohol vykonávať prácu

údržbára, zvárača a skladníka, pričom prácu údržbára v minulosti vykonával. Preto pri výpočte
pravdepodobnéhozárobkužalobcusazanajvhodnejšiuprácupovažovalaprácaúdržbára,ktorúžalobca
vykonávať mohol aj vzhľadom na svoje zdravotné postihnutie, pričom nemožnosť vykonávania tejto
práce nebola daná zdravotným stavom žalobcu, ale nedostatkom pracovných príležitostí na trhu práce.
Tento nedostatok pracovných príležitostí však nie je v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania.

Žalobcovi po zohľadnení výsledkov znaleckého dokazovania strata na zárobku po skončení
práceneschopnosti nevznikla , nakoľko výška pravdepodobného zárobku , ktorý by dosahoval po vzniku
škody s pripočítaním invalidného dôchodku je ďaleko vyššia ako zárobok pred vznikom škody.

Keďže súd prvého stupňa správne postupoval ak žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, odvolací súd
postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. rozsudok potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v
odvolacom konaní úspešná žalovaná náhradu trov konania nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.