Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 24, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoP/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113217362
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113217362.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej, v právnej veci starostlivo súdu o mal. H. P., nar.
X.X.XXXX, bytom U. XX, F., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Prešov, pochádzajúce z matky X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., P.O.W. XXX a otca H. P., nar.
X.X.XXXX, bytom F., U. XX, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Prešov, sp. zn. 28P 107/2013-59 z18.11.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 27P

18/2011zodňa24.5.2011tak,žezvýšilvýživnézostranyotcapremal.H.P.,nar.X.X.XXXX,atozosumy
130eurmesačnenasumu140eurmesačne,počnúcprávoplatnosťourozsudkuopakovanedobudúcna.
V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Návrh otca na zníženie výživného zamietol a vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že matka
dňa 10.6.2013 podala návrh na zvýšenie výživného na mal. H. zo sumy 130 eur mesačne na sumu 200
eur mesačne počnúc právoplatnosti rozsudku opakovane do budúcna. Poukázal na to, že naposledy
bolo upravené výživné na mal. dieťaťa rozsudkom Okresného súdu v Prešove 27P 18/2011 z 24.5.2011

na sumu 130 eur mesačne. Otcov príjem bol v tom období 721 eur mesačne + 230 eur príspevok na
bývanie a náhrada za návštevu rodiny 51,10 eur. Otec pracoval ako profesionálny vojak, jeho manželka
pracovala ako učiteľka s mesačným príjmom 450 eur. Otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k
synovi Y., ktorý pochádza z manželstva a narodený je v roku XXXX. Matka v tom čase pracovala ako
asistentka riaditeľa strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v F. s mesačným príjmom 300 eur. Jej
priateľ, s ktorým žila v spoločnej domácnosti pracuje ako kuchár s mesačným príjmom 274 eur. Maloleté
dieťaťa navštevovalo základnú školu. Od septembra 2013 nastúpil mal. H. do prvého ročníka strednej

priemyselnej školy elektrotechnickej, kde bolo potrebné zaplatiť naraz 200 eur. Lístok MHD stojí 10 eur
mesačne, strava v školskej jedálni 25 eur mesačne a poplatok za mobilný telefón 10 eur mesačne. Matka
naďalej žije v spoločnej domácnosti so svojim priateľom s tým, že matka zarába 340 eur mesačne a
príjem priateľa je 400 eur mesačne, uhrádzajú spolu inkaso vo výške 196 eur. Otec maloletého naďalej
pracuje ako profesionálny vojak, jeho príjem je 800 eur mesačne, manželka otca pracuje naďalej ako
učiteľka s príjmom 460 eur mesačne a mal. syn Y. je štvorročný, navštevuje materskú školu. Výdavky
predstavujú hypotéku vo výške 190 eur mesačne ako splátku, úhrada škôlky na stravu 26 eur, školnéhomal. Y. 13 eur, poplatky inkasné za bývanie vo výške 190 eur mesačne, nájom za byt v H. 225 eur
mesačne a cestovné H. - F. a späť 69 eur mesačne, príspevok na bývanie naďalej je vyplácaný vo výške
230 eur, ktoré tvorí hrubý príjem po zdanení je to 170 mesačne. Vzhľadom k tomuto otec podal návrh

na zníženie výživného, ktorý odôvodnil tým, že sa mu znížil príjem zhruba o 100 eur mesačne.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletého. Uviedol, že
došlo k zníženiu príjmu v domácnosti, a to o rodičovský príspevok vo výške 190 eur mesačne a jeho
príjem 100 eur mesačne, narástli výdavky na mladšieho syna Y. v súvislosti s návštevou materskej školy.
Matka maloletého zarába o 70 eur viac a priateľ zarába zhruba o 200 eur viac. Zároveň poukázal na to,

že matka maloletého v čase po rozvode manželstva mala príjem zhruba 7 303 eur, čo priznala v konaní
11C 83/2008, priateľ matky nadobudol byt na ulici Q. v F. a pozemok v kat. úz. X. - F.. Je možné, že aj
matka maloletého prispela na kúpu týchto nehnuteľností, ale účelovo je vedený ako len jej priateľ. Pokiaľ
matka uvádzala, že mal. H. zlomil nohu v júni 2013, poukazuje na to, že obdobný problém mal mladší
syn Y., ktorý si zlomil ruku v roku 2012, tiež bol operovaný a tiež to predstavovala zvýšené výdavky.

Takisto museli riešiť otázku nového počítača vzhľadom k tomu, že sa starý pokazil a manželka potrebuje
k práci počítač, rovnako ako starší syn pre potreby štúdia. Dodnes si svoju vyživovaciu povinnosť plní,
v celom rozsahu na rozdiel od matky, ktorá si neplní povinnosti vyplývajúce zo zákona o rodine, keď
sa dozvedel o zlomenej ruke syna H. až na poslednom pojednávaní. Výživné by nemalo byť likvidačné
voči povinnému subjektu. Preto navrhoval zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a znížiť výživné na

80 eur mesačne.

K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletého, ktorá uviedla, že nesúhlasí s odvolaním otca, keď v
roku 2011 otec tvrdil, že zarábal 886 eur vrátane príspevku na bývanie, jeho manželka 450 eur a k
tomu príspevok na jasne 190 eur mesačne. Pritom spolu príjem činil 1530 eur. V súčasnej dobe sa ešte
zvýšil príjem, pretože príjem jej manželky je 609 eur za posledných 10 mesiacov, čo vyplýva z opisu

mzdového listu s tým, že naďalej je mu vyplácaná okrem mzdy aj príspevok na bývanie a tiež náhrada
cestovné, čo takisto vyplýva s opisom mzdového listu to znamená, že takýto príjem je o 415 eur vyšší. Na
druhej strane má ešte aj 13-ty plat, príplatky za odlúčenie, príplatky za pohotovosť atď.. Poukazuje aj na
rozhodnutia súdov, ktoré konštatujú, že výživné na mal. dieťaťa má prednosť pred ostatnými výdavkami.
Pokiaľ ide o výšku výživného určite táto nemôže znamenať pre syna H. nijaký nadštandard vzhľadom

k tomu, že ceny veci potrebných pre dieťa ako je oblečenie práva vzrástli. Otec chodí skoro každý rok
na zahraničné dovolenky letecky k moru, investoval do rodinného domu a z toho dôvodu nie je možné
konštatovať, že sa mu znížila životná úroveň, alebo jeho príjem. Pokiaľ ide o to, že nemá vedomosť o
tom, že mal syn zlomenú ruku je zo strany otca stav taký, že si ani so synom pri poslednom stretnutí v
meste ani nepozdravili. Opakovane apeluje s vyživovacou povinnosťou voči mladšiemu synovi Y., ktorý

by mal byť oproti staršiemu synovi zvýhodňovaný. Nemá v úmysle zatajovať informácie o maloletom,
skutočne potreby dieťaťa vzrástli. Pokiaľ ide o priateľa, ten nemá vyživovaciu povinnosť voči maloletému
a vzhľadom k tomu, že dlhodobo nie je vyporiadaná otázka BSM, tak v podstate sa stali so synom
bezdomovci. Preto navrhla, aby bolo spätne od 1.9.2013 zvýšené výživné na sumu 200 eur mesačne,
tak ako požadovala.

Opatrovník maloletého z vyjadrení uviedol, že požiadavku matky na zvýšenie výživného považuje za
dôvodnú a z toho dôvodu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne právne potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec v zmysle zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania (§ 214 O.s.p.) a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci potrebné dokazovanie, dospel k správnemu právnemu záveru a na

týchto skutkových a právnych okolnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Z konania je zrejme, že posledná úprava práv a povinnosti rodičov voči mal. dieťaťu sa udiala v roku

2011, kedy mal. H. bol ešte žiakom základnej školy. Je zrejeme, že pomery u rodičov vo vzťahu k
príjmom sa podstatným spôsobom nezmenili. Obaja rodičia pracujú rovnako ako aj manželka otca a
partner matky. Zmena pomerov nastala predovšetkým u maloletého H., ktorý od 1. septembra 2013
začal navštevovať prvý ročník Strednej priemyselnej školy Elektrotechnickej. So začiatkom štúdia na
strednej škole vznikli matke úvodné poplatky za návštevu školy a odborných predmetov, ktoré sa v škole

vyučujú, samozrejme narástli potreby pokiaľ išlo o ošatenie, obuv, stravu dieťaťa. Súd prvého stupňa
citlivým spôsobom vyhodnotil pomery u matky, u otca aj vo vzťahu k príjmov, vo vzťahu v výdavkom a
vyživovacej povinnosti otca k mladšiemu synovi pochádzajúcemu z terajšieho manželstva. Zároveň súd
prvého stupňa nevyhovel návrhu matky v celom rozsahu tak ako to matka požadovala, ktorá žiadala
sumu 200 eur mesačne práve z dôvodov, že nijakým podstatným spôsobom príjmy otca nevzrástli,

ale nemožno konštatovať vychádzajúc z opisom mzdových listom, že dramaticky klesli. Preto vyhovel
návrhu v podstate o 10 eur mesačne oproti pôvodnej úprave na sumu 130 eur. Možno konštatovať,
že toto zvýšenie výživného plne korešponduje potrebám maloletého a aj pomerov na strane rodičov.
Ako vyplýva z vykonaného dokazovania žiaľ vzťahy medzi otcom a synom sú také, že okrem platenia
výživného sa nekontaktujú a z toho aj vyplýva záver, že otec iným spôsobom ako platením výživného

na maloletého neprispieva, preto aj suma 140 eur mesačne pre potreby maloletého podľa odvolacieho
súdu je primeranou. V tomto smere sa vyjadril v konaní aj opatrovník, ktorý pre toto konanie bol
ustanovený a háji záujmy maloletého dieťaťa. Preto neobstoja námietky otca vo vzťahu k tomu, že priateľ
matky nadobudol majetok. Okrem toho, že vzrástol príjem matky a jej priateľa klesol príjem otca a jeho
manželky, pretože z listinných dôkazov predložených v konaní takýto záver nie je možné urobiť.

Preto súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.Potvrdil aj ten výrok, ktorým bol zamietnutý návrh na zníženie výživného otca.

Zrušil však výrok týkajúci sa toho, že súd prvého v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol vo vzťahu
k výške výživného, keďže matka žiadala sumu 200 eur mesačne a súd prvého stupňa priznal 140 eur

do budúcna. Tu je nutné konštatovať, že už ustálenou rozhodovacou činnosťou odvolacieho súdu je
zrejme, že pokiaľ ide o konanie výživu maloletých detí, ktoré možno začať aj bez návrhu a vychádza sa
pri zmene pomerov, ktoré súd zistí pričom nie je viazaný návrhom v takomto konaní, nie je potrebné v
prevyšujúcej časti zamietnuť návrh pokiaľ sa nevyhovelo len vo vzťahu k výške výživného, preto tento
výrok ako nadbytočný zrušil bez ďalšieho pokynu.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.