Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, February 19, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 4T/147/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113011443
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4113011443.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v trestnej veci proti obžalovanému L. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa §
207 odsek 1, 3 písmeno a, b/ Trestného zákona, samosudkyňou Mgr. Monikou Farkašovou, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 19.02.2014, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: L. B. G. C. C. Á. D. I. B. , nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom M., A.-
Y. Č.. XXX/X, t.č. bytom M., B. Č..X

j e v i n n ý , ž e :

ako otec maloletých detí P. B. nar. X.X.XXXX a L. B. nar. XX.XX.XXXX bytom u matky V. B. v M., hoci
má k týmto vyživovaciu povinnosť priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu v Nitre
sp.zn. 10C/222/2010 zo dňa 27.1.2011, právoplatným dňa 1.3.2011, bol zaviazaný prispievať na výživu
maloletého P. sumou 120,- Eur mesačne a maloletého L. sumou 110,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, túto povinnosť si riadne neplnil
a za obdobie od 1.5.2011 do 19.2.2014 dlhuje V. B. na výživnom sumu 7. 240,- Eur, pričom na základe
rozhodnutí Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v M. je matke detí od 1.7.2012 vyplácané náhradné
výživné a v dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti bola odkázaná aj na finančnú pomoc svojej matky
L.Á. B.

t e d a :

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
týmto vydal oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze a spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom
konania (po dlhší čas)

t ý m s p á c h a l :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a/, písmeno b/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa 36 Trestného zákona a
nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona,
na trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje sa skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému a na hlavnom
pojednávaní a vykonal dokazovanie vypočutím obžalovaného, vypočutím svedkyne V. B.D., prečítaním
výpovede svedkyne L. B. a prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný L. B. v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní popísal za akého dôvodu si neplnil
vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom. Na svoju obranu uviedol, že po rozvode bývalá
manželka rozpredala spoločný majetok, bez jeho vedomia predala jeho osobné motorové vozidlo, a
nedostal od nej žiadne finančné vyrovnanie. Okrem toho mu zakazuje styk s deťmi, a viackrát sa
vyjadrila, že od neho nepotrebuje ani korunu, že si deti vychová sama. On však o deti má záujem a
na deti neplatí výživné preto, lebo sa s bývalom manželkou nedohodol na znížení výživného, a táto mu
nevyplatila polovičný podiel z predaného spoločného majetku.
Na výške výživného 230,- Eur na obe deti sa dohodli pri rozvodovom konaní. V októbri 2010 jej dal
sumu 2.000,- Eur na finančné prilepšenie a on toto považoval za zaplatenie výživného vopred, pretože
mala finančné problémy. Do mája 2011 riadne platil výživné, potom výživné neplatil v plnej výške pretože
nemal dostatok peňazí, o zaplatení výživného nemá žiadny doklad. Okrem toho deťom priebežne
kupoval oblečenie v rôznej cene.
Asi dva roky nemá zamestnanie, finančne mu vypomáhali rodičia. Návrh na zníženie výživného podal
v auguste 2013, doposiaľ nebolo o návrhu rozhodnuté. V polovici decembra 2013 si otvoril živnosť s
predmetom - obchodná činnosť. U posledného zamestnávateľa mal uzavretú pracovnú zmluvu na dobu
určitú, podporu v nezamestnanosti poberal do marca 2012.

Svedkyňa V. B. vo svojich výpovediach potvrdila, že obžalovanému bola rozsudkom súdu určená
vyživovacia povinnosť 230,- Eur mesačne na obe deti, od 1.5.2011 si vyživovaciu povinnosť riadne
neplnil, v roku 2011 jej zaplatil v októbri 130,- Eur, v novembri 150,- Eur a v decembri 100,- Eur, v roku
2012 zaplatil v januári 100,- Eur a vo februári 100,- Eur a dlhuje jej sumu okolo 7.000,- Eur. Náhradné
výživné jej bolo priznané od 1.7.2012 a v súčasnosti toto poberá vo výške 217,- Eur. Obžalovaný o deti
javí záujem nepravidelne, občas sa stalo, že deti od otca prišli s novým oblečením. Pred rozvodom jej
manžel zaslal sumu 2.000,- Eur na synovcov účet s tým, že tieto peniaze má použiť na kúpu motorového
vozidla. V súčasnosti s deťmi žije u matky, ktorá jej finančne vypomáha, pretože znovu je nezamestnaná
a okrem toho sa podrobila zákroku chrbtice, a hľadá si prácu primeranú k svojmu zdravotnému stavu.
Okrem náhradného výživného na maloleté deti a prídavkov na deti nemá žiadny príjem. Ak by jej matka
finančne nevypomáhala, tak by deti trpeli núdzou.

Z prečítanej výpovede svedkyne L. B. súd zistil, že dcére V. B. obžalovaný po rozvode výživné neplatí,
dcéra má zlý zdravotný stav a nemá možnosť sa zamestnať, a preto jej pomáha sumou 100 alebo 150
Eur mesačne. Bez nej by dcéra s deťmi skončila na ulici.

V rámci dokazovania súd prečítal listinné dôkazy, z ktorých bolo zistené, že:
- rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 10C/222/2010 zo dňa 27.1.2011 právoplatným 1.3.2011 bola
obžalovanému určená vyživovacia povinnosť na mal. P. sumou 120,- Eur a mal. L. sumou 110,- Eur
mesačne, ktorú je povinný platiť matke vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred.
- obžalovaný L. B. a svedkyňa V. B. nepoberajú dávky v hmotnej núdzi a príspevky
- obžalovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie bol v období od 20.9.2011 do 22.7.2012, vyradený
bol 23.7.2012 z dôvodu nespolupráce
- obžalovaný dávku v nezamestnanosti poberal od 20.9.2011 do 19.3.2012 (09/2011 v sume 216 Eur,
10/2011 v sume 610 Eur, 11/2011 v sume 590 Eur, 12/2011 v sume 610,- Eur, 01/2012 v sume 610 Eur,
02/2012 v sume 571 Eur, 03/2012 v sume 374 Eur)
- od 1.7.2012 je na základe rozhodnutia ÚPSVaR V. B. vyplácané náhradné výživné na dve maloleté deti
vo výške 213,16 Eur, ktoré ďalším rozhodnutím bolo od 1.7.2013 zvýšené na každé dieťa na 108,50 Eur
- pracovný pomer u posledného zamestnávateľa mal obžalovaný v období od 20.9.2010 do 19.9.2011,
pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú, pravidelné mesačné zrážky zo mzdy neboli vykonávané,

pričom čistý mesačný príjem mal v roku 2011 v máji 747 Eur, v júni 750,- Eur, v júli 308 Eur, v auguste
694 Eur, v septembri 360,- Eur,

Obžalovaný z miesta trvalého bydliska bližšie hodnotený nie je. Blokovou pokutou bol postihovaný v
roku 2011 a 2012 štyri krát za porušenie pravidiel v cestnej premávke. V odpise registra trestov nemá
žiadny záznam.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní bol zistený skutkový stav veci, náležite
a v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie o vine a treste.

Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov, vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to jednotlivo aj v ich
súhrne, súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako jeho vznik a priebeh je uvedený
vo výrokovej časti rozsudku, keď súd upravil v obžalobe nesprávne uvedenú sumu mesačnú vyživovaciu
povinnosť na maloleté deti s tým, že obžalovaný si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť od
1.5.2011 do 19.2.2014 a to do dňa hlavného pojednávania a za toto obdobie dlhuje výživné vo výške
7.470,- Eur.

Obžalovaný vo svojej výpovedi sa bránil tým, že výživné si neplnil z toho dôvodu, že nemal dostatok
finančných prostriedkov, pretože bol nezamestnaný a okrem toho pred rozvodom bývalej manželke
pred rozvodom prispel sumou 2.000,- Eur na vylepšenie finančnej situácie, a iba od bývalej manželky
záviselo na čo tieto peniaze použije. Pokiaľ sa obžalovaný bránil tým, že po rozvode od manželky odišiel
a všetok majetok nechal bývalej manželke, súd musí konštatovať, že zostáva na rozhodnutí bývalých
manželov, či si podajú návrh na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale takýto
majetok nemôže nahradiť bežné výživné na maloleté deti.
Vina obžalovaného bola preukázaná výpoveďou svedkyne V. B., ktorá poprela, že by obžalovaný sumou
2.000,- Eur prispel na výživu svojich maloletých detí. Touto sumou obžalovaný jej prispel na kúpu
motorového vozidla. Z jej výpovede mal súd preukázanú dobu neplnenia si vyživovacej povinnosti
obžalovaným a výšku dlžného výživného. Vina obžalovaného bola preukázaná aj výpoveďou svedkyne
L. B. a listinnými dôkazmi. Obžalovaný si vyživovaciu povinnosť neplnil od 1.5.2011, hoci v tom čase
bol ešte riadne zamestnaný a mal pravidelný mesačný príjem až do 19.9.2011, a neplatil v plnej výške
výživné ani z podpory v nezamestnanosti ktorá mu bola vyplácaná mesačne vo vyššie uvedenej výške
(v priemere okolo 600,- Eur mesačne) a ktorá mu bola naposledy vyplatená v marci 2012. Obžalovaný
z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený 23.7.2012 pre nespoluprácu. Sám uviedol, že po
dobu kedy nemal zamestnanie mu vypomáhali s financiami rodičia.
Súd mal preukázané, že od 20.9.2011 obžalovaný je nezamestnaný a vlastným pričinením bol vyradené
aj z evidencie uchádzačov o zamestnanie, čím sa sám zbavil možnosti zamestnať sa prostredníctvom
úradu práce. Ako vekom mladý a zdravý človek s vyživovacou povinnosťou na dve maloleté deti sa
spoliehal na finančnú podporu svojich rodičov po dobu takmer 2 a pol roka, sám si prácu , z ktorej by
mal pravidelný príjem nezaobstaral, a až v čase, keď voči nemu bola podaná obžaloba si zaregistroval
živnosť.
Za obdobie od 1.5.2011 do 19.2.2014 mal obžalovaný zaplatiť výživné vo výške 7.820,- Eur z čoho
zaplatil sumu 580,- Eur.
Obžalovaný takto svojím úmyselným konaním, napriek tomu, že vedel že je povinný prispievať na
svoje maloleté deti, vyživovaciu povinnosť si neplnil, naplnil subjektívnu aj objektívnu stránku prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 odsek 3 písmeno a/, b/ Trestného zákona, keďže
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, vyživovaciu
povinnosť si neplnil po dlhší čas a svojím činom vydal maloleté deti do nebezpečenstva núdze.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 32 a § 34 Trestného zákona súd prihliadol aj na
spôsob spáchania trestného činu, pohnútku, ako aj na mieru zavinenia obžalovaného a následok, ktorý
jeho konaním vznikol, t.j. výšku dlžného výživného, pričom súd zistil u obžalovaného nezistil žiadne
poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti. Následne súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 31
Tr.zák., bude splnený uložením trestu odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov, na dolnej hranici zákonnej
trestnej sadzby (1 rok až 5 rokov), sa zároveň obžalovanému bol výkon trestu odňatia slobody odložený
na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, vzhľadom na doterajšiu netrestanosť obžalovaného.

Takto uložený trest podľa názoru súdu zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že zabráni
mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu a povedie k tomu,

aby viedol riadny život a uvedomí si nesprávnosť svojho konania, a v budúcnosti bude si plniť svoju
povinnosť voči svojim maloletým deťom a súčasne odradí iných od páchania trestnej činnosti.
.
Vzhľadom na tieto skutočnosti a okolnosti, súd o vine a treste obžalovaného rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či
smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo
zrejmé, ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konanie, ktoré rozsudku
predchádzalo.