Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/17/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112238743
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112238743.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej
veci navrhovateľa: R. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, A., zastúpený: JUDr. Lucia Bušfy, advokát, A.
Hlinku 36/9, Považská Bystrica, proti odporcovi: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31595545, o zaplatenie 469 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý uhradiť navrhovateľovi sumu vo výške 469 Eur spolu s úrokom z

omeškania 9% ročne zo sumy 469 Eur od 1.5.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 28 Eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 302,92 Eur a to na účet právneho zástupcu JUDr. Lucia Bušfy, vedený v M., a.s.,
č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia istiny vo výške 469 Eur s príslušenstvom. Svoj

návrh odôvodnil tým, že bol účastníkom škodovej udalosti, ktorá sa stala dňa 30.3.2012 o 11.00 hod.
na C. ceste smerom na obec C.. Navrhovateľ je poškodeným z tejto udalosti. Škodovú udalosť, ktorej
bol navrhovateľ účastníkom, zavinil R. V., bytom M. 70, A., ktorý má poistenie zodpovednosti za škodu
z prevádzky motorového vozidla - povinné zmluvné poistenie uzatvorené s odporcom. Ku škodovej
udalosti došlo tak, že R. V. predbiehal vozidlo navrhovateľa, pričom prešiel cez kameň, ktorý následkom
odrazu a vplyvom rýchlosti jeho vozidla rozbil čelné sklo vozidla idúceho za ním t.j. vozidla navrhovateľa.

Navrhovateľovi v tejto súvislosti vznikla škoda vo výške 469 Eur. Predmetnú škodovú udalosť si uplatnil
navrhovateľ priamo u odporcu, resp. u jeho poistiteľa.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietnuť. Zastával názor, že prihliadnuc ku
všetkým okolnostiam, nemôže vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola údajne spôsobená
škoda, jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu, ako aj samotnú škodu v
danom čase na danom mieste. Vodič motorového vozidla si počas jeho prevádzky v danom čase

a na danom mieste nemôže byť vedomý odskočenia predmetu od vedeného motorového vozidla, a
teda nie je možné objektívne preukázať, že predmet - skalka, kameň, resp. predmety, ktoré údajne
poškodili čelné sklo na poškodenom motorovom vozidle, boli odmrštené prevádzkou motorového vozidla
poisteného. Ani záznam o dopravnej nehode nepreukazuje, že škoda vznikla v dôsledku prevádzky
motorového vozidla poisteného v danom čase na uvedenom mieste, keďže vodič motorového vozidla
takúto vedomosť nemôže objektívne mať, nakoľko sa vždy primerane venuje situácii, ktorú priamo

vidí, t.j. situácii, ktorá sa v cestnej premávke odohráva priamo pred ním, a len sekundárne sleduje
situáciu za sebou. Odporca ďalej udával, že poistený, ako vodič motorového vozidla neporušil žiadnupovinnosť uloženú mu všeobecne záväznými predpismi, a teda neexistuje ani základný predpoklad
nároku navrhovateľa na náhradu škody.

Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s pripojenou
faktúrou, záznamom o dopravnej nehode, uplatnením nároku na náhradu škody, vyjadrením
poisťovne, príjmovým dokladom, poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami,
zmluvnými dojednaniami, zápisom o poškodení skla vozidla, fotodokumentáciou, rozsudkom OS Žilina
13C/381/2012, rozsudkom KS v Žiline 9Co/307/2013, s rozsudkom OS Ružomberok 9C/96/2011,

rozsudkom OS Žilina 14C/100/2012, 14C/80/2012, 17C/50/2013, rozsudkom KS v Žiline 6Co/468/2012
a 6Co/446/2013, ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Ako to už vyplýva zo samotného návrhu, dňa 30.3.2012 o 11.00 hod. na C. ceste smerom na obec C.
došlo ku škodovej udalosti. Túto mal zapríčiniť R. V., ktorý predbiehal so svojím motorovým vozidlom
vozidlonavrhovateľa.Pripredbiehanímalodôjsťktomu,žespodkolesaR.V.vystrelilkameň-kamienok,

ktorý následkom odrazu a vplyvom rýchlosti rozbil čelné sklo vozidla idúceho za ním, t.j. vozidla
navrhovateľa.

Navrhovateľ aj na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na svojom návrhu.
Zdôraznil, že škoda, ktorá bola spôsobená na vozidle navrhovateľa, bola spôsobená okolnosťou,

ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla škodcu, ktorý bol pán V., čím je daná objektívna
zodpovednosť za túto škodu a neprichádza do úvahy exkulpácia, keďže škodca mal vozidlo povinne
zmluvne poistené u odporcu. Podotkol, že výška škody v tomto konkrétnom prípade nebola sporná.

Odporcatakistonapojednávanízotrvalnasvojompísomnomvyjadrení.Poznamenal,ževdnomprípade

neboli naplnené predpoklady zodpovednosti v zmysle § 427 O.z. Kamienok, skalka ležiaca na vozovke
je vonkajšou okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla.

Súd na pojednávaní, okrem iného, vypočul aj svedka R. V. - škodcu. Tento vo svojej výpovedi uviedol, že
vzhľadom na odstup času si nepamätá detaily, kedy malo dôjsť k poškodeniu predného skla motorového

vozidla navrhovateľa. Bolo to však na C. ceste pri predajni J.. On so svojím motorovým vozidlom išiel
do C. a predbiehal navrhovateľa. Ako ukončil predbiehajúci manéver, nevenoval žiadnu pozornosť
tomu, čo sa za ním deje. Zrazu za ním idúce motorové vozidlo začalo preblikovať svetlami. Zastavil a
navrhovateľ mu povedal, že pri predbiehaní odletel kamienok, ktorý mu poškodil predné sklo. Priznal,
že to vôbec nezaregistroval. Urobil všetky potrebné úkony, dal mu číslo poisťovne a ďalšie veci. Bolo

to na jar v marci, je možné predpokladať, že na ceste ostal štrk zo zimného posypávania ciest. Viac
krát opakoval, že si vôbec nevšimol, že by odletel nejaký kameň spod jeho kolies. Išiel v tom čase dosť
rýchlo, robil predbiehajúci manéver, nesledoval následne situáciu za ním. Sám pri zastavení motorového
vozidla musel konštatovať, že na motorovom vozidle navrhovateľa bolo poškodené predné sklo, bola
tam prasklina, ktorá bola bližšie k spolujazdcovi. Pokým by sklo nebolo poškodené, tak by nevypisoval

žiadnu škodovú udalosť. Z ostatných listinných dôkazov, s ktorými sa súd oboznámil na pojednávaní,
vyplynulo, kde bolo poškodené predné sklo na aute navrhovateľa a vyplynulo aj to, aké náklady znášal
navrhovateľ na opravu predného skla.

Aj podľa § 488 O.z. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie

(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 O.z. záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 427 ods. 1 a 2 O.z. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ
lietadla.

Podľa § 428 O.z. svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.Podľa § 442 ods. 1 O.z. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ

za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázateľné nároky na náhradu:
a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením, alebo stratou veci,
c/ účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastupovaním pri uplatňovaní nárokov podľa
písm. a/b/ a d/, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo písm. b/
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté

poistné plnenie,
d/ ušlého zisku.

Podľa § 4 ods. 4/ zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa ods. 2/, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda

vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 563 O.z., ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 517 ods. 2/ O.z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1/ Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč.
zákonníka, výška úrokov z omeškania je 8 percentuálnach bodov vyššia, ako základná úroková sadzba
ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na citované ustanovenia zákona súd návrhu navrhovateľa v

plnomrozsahuvyhovel.Malnepochybnepreukázané,žepriprevádzkemotorovéhovozidlaškodcupána
V. došlo k spôsobeniu škody na motorovom vozidle navrhovateľa, a to konkrétne odskočením kameňa
spod kolies motorového vozidla. Toto vyplýva jednak z výpovede navrhovateľa a jednak z výpovede
svedka pána V.. V konaní bolo navyše nesporne preukázané, že v rozhodnej dobe bolo motorové vozidlo
škodcu povinne zmluve poistené u odporcu a zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s

§ 4 ods. 2/ predmetného zákona, zodpovedá za škodu spôsobenú vedeným motorovým vozidlom.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je objektívnou zodpovednosťou,
kde škodca zodpovedá za predmetnú škodu objektívne, t.j. bez ohľadu na zavinenie. Obč. zákonník
pripúšťa jediný liberačný dôvod v danom prípade, v zmysle ktorého by sa škodca mohol zbaviť

zodpovednosti za predmetnú škodu, a to v prípade, ak by sa jednalo o škodu spôsobenú okolnosťami,
ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla, a to, ak by škodca preukázal, že škode nemohol
zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Súd sa preto zaoberal otázkou, či sa jednalo o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú

pôvod v prevádzke motorového vozidla. Dospel k záveru, že sa jedná o takúto škodu, nakoľko samotné
odskočenie kamienka spod kolies motorového vozidla bolo spôsobené rotáciou kolies motorového
vozidla škodcu, ktoré v zmysle príslušných právnych predpisov majú mať dezén s určitou hrúbkou,
pričom predmetná rotácia je sprievodným javom pohybu motorového vozidla t.j. bez rotácia kolies
motorového vozidla by nedošlo k jeho pohybu).

Pokiaľ odporca tvrdí, že samotné kamienky nachádzajúce sa vozovke sú okolnosťou vonkajšou,
nemajúcou povahu v prevádzke, súd poukazuje na to, že takouto vonkajšou okolnosťou by bola napr.živelnápohroma,blesk,vyvráteniestromuvetrom,pričomuvedenéprávneudalostibynastalibezohľadu
na to, či by sa motorové vozidlo nachádzalo v rozhodujúcom čase na rozhodnom mieste vozovky.

Na rozdiel od týchto vonkajších udalostí bez pohybu motorového vozidla, t.j. rotácie kolies motorového
vozidla by však nedošlo k odskočeniu kameňa a z toho dôvodu sa jedná o okolnosť majúcu povahu v
prevádzke motorového vozidla.

Súd musí v tomto prípade vychádzať nie z ust. § 420 ods. 1 O.z., ale z predpokladov zodpovednosti

za škodu podľa § 427 O.z. Predpokladom tohto druhu osobitnej zodpovednosti sú, že škodná udalosť
vyplýva z osobitnej povahy prevádzky dopravného prostriedku, že vznikla škoda a že je tu príčinná
súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou.

Z uvedeného je zrejmé, že pri tomto druhu zodpovednosti k porušeniu povinnosti zo strany škodcu
nemusí dôjsť, základom je existencia okolnosti spočívajúcej v osobitnej povahe prevádzky vozidla, v

dôsledku ktorej došlo ku škode. Ako už súd vyššie podrobne odôvodnil, škoda, ktorá vznikla na čelnom
skle automobilu odskočením kamienka spod kolies mimo dopravného prostriedku, je takýmto druhom
škody. Preto splnenie oboch podmienok je dané.
Čo sa týka splnenia tretej podmienky - existencia príčinnej súvislosti, túto mal súd preukázanú z
oznámenia zo škodovej udalosti poisteným, kde navrhovateľ výslovne uviedol, že ku škode došlo

odskočením kamienka spod kolies škodcu. Aj samotný svedok - škodca pripustil, že v rozhodujúcom
čase sa na ceste nachádzal ešte posyp zo zimnej údržby. Je zrejmé, že inak, ako len týmto účastníkmi
poistnej udalosti deklarovaným spôsobom, ku škode dôjsť nemohlo, a preto o existencii príčinnej
súvislostisúdnemalpochybnosti.Odporcanepredložilsúdudôkazy,ktorébyvyvrátili,žekuvznikuškody
došloinýmspôsobom.Pretomalsúdzato,ženavrhovateľuniesoldôkaznébremeno,čosatýkapríčinnej

súvislosti, keď uvedené preukázal zhodným vyhlásením navrhovateľa a škodcu. Škodca navyše, keď si
bolvedomý,žespôsobilškodu,okamžitespísalhláseniepresvojupoisťovňu.Keďžeškodcasauvedenej
objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nemôže zbaviť, keďže
škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, súd sa ďalšími námietkami ohľadne
možnej aplikácie § 428 druhá veta O.z. nezaoberal.

Odporca nerozporoval ani výšku samotnej škody. Táto bola riadne zdokladovaná potvrdením o oprave
predného skla priloženou faktúrou. Čo do rozsahu istiny tomuto návrhu súd vyhovel.

Súd priznal navrhovateľovi súčasne aj úroky z omeškania v uplatnenej výške. Úrok z omeškania si

účtoval vo výške 9% ročne od 1.5.2012. Dňom 30.4.2012 mu odporca oznámil, že spôsobenú škodu na
prednom skle mu neuhradí. Preto sa oprávnene domáhal úroku z omeškania nasledujúci deň po tomto
oznámení, t.j. od 1.5.2012.

O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Je zrejmé, že navrhovateľ bol v konaní v

plnom rozsahu úspešný a preto mu priznal jednak trovy konania a jednak aj trovy právneho zastúpenia.
Trovy právneho zastúpenia si vyčíslil právny zástupca nasledovne:
- prevzatie, príprava zastúpenia 33,20 Eur + 7,63 Eur paušál + 8,17 Eur (20% DPH) = 49 Eur,
- písomné podanie na súd 33,20 Eur + 7,63 Eur paušál + 8,17 Eur( 20% DPH) = 49 Eur,
- účasť na pojednávaní - 33,20 Eur + 7,81 Eur paušál, 43,91 Eur náhrada cestovného + 16,98 Eur (20%

DPH) = 101,90 Eur.

Špecifikáciu cestovného si vyčíslil právny zástupca nasledovne:
Cesta z Považskej Bystrice do Žiliny a späť 67km, základná náhrada za 1km/0,183,
spotreba 6,1litra/100km, cena paliva v rozhodujúcom čase 1,377 Eur, náhrada cestovného bez DPH

17,889 Eur.

Náhradu za stratu času, čas strávený cestou do miesta pojednávania a späť Považská Bystrica- Žilina
a späť 67 km, počet začatých polhodín 2, náhrada za každú aj začatú polhodinu 13,01 Eur, spolu bez
DPH 26,02 Eur.

- účasť na pojednávaní - 33,20 Eur + 8,04 Eur paušál, 44,61 Eur náhrada cestovného + 17 Eur (20%
DPH) = 103,02 Eur. Táto cesta na pojednávanie spočívala z náhrad cestovného a z náhrad za stratu
času, náhrada cestovného bola 17,812 Eur pri tom istom počte km, pri tej istej náhrade za 1km, pri tejistej spotrebe, cena paliva však bola v tom čase 1,358 Eur. Náhrada za stratu času opätovne počet
začatých polhodín 2 polhodiny, za každú začatú polhodinu 13,40 Eur, za dve polhodiny 26,80 Eur.

Celkovo trovy právneho zastúpenia činia spolu 302,92 Eur s DPH.

Okrem toho, si uplatnil navrhovateľ aj trovy konania z titulu zaplateného súdneho
poplatku. Tento zaplatil v sume 28 Eur, čo je preukázané aj zo spisového materiálu.

Súd podrobne preskúmal takto vyčíslené trovy konania a trovy právneho zastúpenia
a konštatoval, že boli vyčíslené v súlade s Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. Správne bolo vyčíslené
cestovné, ako aj náhrada za stratu času a správne bola vyčíslená aj tarifná odmena.
To isté súd konštatuje aj pri režijnom paušále a pri DPH. Právny zástupca je platcom DPH, o čom svedčí
aj pripojená registrácia. Následne súd trovy právneho zastúpenia priznal tak, ako sú uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).