Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 12, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/531/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511215266
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2511215266.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická
7434/147, 921 01 Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: O. J., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/
XX, P. X - Y., o zaplatenie sumy 2.140,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Piešťany, zo dňa 2. októbra 2012, č. k. 8C/298/2011-26, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa náhrad trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

sumu 1.184 eur s 0,013 % úrokom z omeškania denne od 22.11.2008 od zaplatenia do 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň určil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi náhradu iných trov v sume 12,80 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z
odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal na odporcovi zaplatenia sumy 2.140,82
eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že s odporcom uzavrel dňa
12.2.2008 úverovú zmluvu č. 3802080237 o poskytnutí úveru, na základe ktorej poskytol odporcovi
úver vo výške 1.659,70 eur. Odporca sa v zmluve zaviazal splatiť poskytnutý úver v 84 mesačných
splátkach po 34,49 eur, teda končená výška úveru bola v sume 2.897,03 eur, RPMN daného úveru

bola 19,1 %. Odporca uhradil prvých osem splátok, pričom od piatej splátky bol v omeškaní viac ako
o 3 mesiace a ďalšie splátky už neuhradil. Navrhovateľ preto dňa 21.11.2008 zosplatnil zvyšnú časť
istiny vo výške 1.576,64 eur. Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi tri zmluvné pokuty a to vo výške 4,98 eur,
vo výške 8,27 eur, ktorých úhradu si zaúčtoval z čiastočných platieb odporcu a dňa 21.11.2008 bola
účtovaná pokuta za predčasnú splatnosť úveru vo výške 943,58 eur, do ktorej si navrhovateľ zaúčtoval
z čiastočných platieb odporcu sumu 379,39 eur, zaplatenia zvyšnej časti sa domáha. Dlžná suma vo
výške 2.140,82 eur tak pozostáva zo sumy 1.576,64 eur za zosplatnenú istinu, zo sumy 564,19 eur

za zmluvnú pokutu z dôvodu predčasnej splatnosti úveru v zmysle hlavy 7 § 6 úverových zmluvných
podmienok. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 52 ods. 1 O.z., § 1 ods. 1, § 4 ods. 1,2
zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úverov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, podľa §
544, podľa § 37, podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa § 3 ods. 1 NV SR č. 87/90 Z.z.. Z
vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrh bol z časti podaný dôvodne. Na základe
písomnej zmluvy o úvere navrhovateľ odporcovi poskytol spotrebiteľský úver vo výške 1.659,70 eur.
Uvedenú zmluvu o úvere súd považoval za platnú, nakoľko bola uzavretá v písomnej forme, obsahovala

všetky náležitosti zmluvy vyžadované zákonom v čase jej podpísania. Keďže obsahovala aj údaj o
ročnej percentuálnej miere nákladov mal navrhovateľ nárok na úroky a poplatky s tým spojené. Písomnédohodnuté zmluvné pokuty súd skúmal osobitne, dohodnuté zmluvné pokuty v zmysle hlavy 14 § 3 a
4 ako aj hlavy 7 § 6 úverových zmluvných podmienok navrhovateľa súd skúmal s poukazom na ust. §
544 O.z.. Všetky zmluvné pokuty uvedené v úverových zmluvných podmienkach navrhovateľa, ktoré

sú súčasťou úverovej zmluvy, ktorú odporca s navrhovateľom podpísal, súd má za to, že v dohode o
zmluvnej pokute boli uzavreté písomne, výška zmluvnej pokuty, spôsob jej určenia v hlave 14 § 3,4 ako
aj v hlave 7 § 6 úverových zmluvných podmienok navrhovateľa nie je vyjadrená jednoznačne. Nemožno
považovať za splnenú zákonnú požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu v prípade, ak z
dohody o zmluvnej pokute nemožno jednoznačne ustáliť a to ani s použitím výkladových pravidiel pre

prejav vôle, za aké časové obdobie má byť percentuálne vyjadrená, zmluvná pokuta hradená, teda či ide
o 8 %, resp. 5 % zmluvnú pokutu denne, týždenne, mesačne či ročne, preto zmluvnú pokutu dojednanú
v zmysle hlavy 14 § 3, 4 úverových zmluvných podmienok považoval súd za neplatne dojednanú a
to z dôvodu jej neurčitosti a nejasnosti. Takisto aj dojednanie o zmluvnej pokute v zmysle hlavy 7 § 6
úverových zmluvných podmienok navrhovateľa súd považuje za neurčitú, keďže výška zmluvnej pokuty
mábyťvovýškeušléhoúrokučižečiastky,naktorébynavrhovateľovivznikolnárok,akbybolúverriadne

splatený v dohodnutých splátkach, pričom však pri uzavretí takejto dohody o zmluvnej pokute nebolo
určené aká časť jednotlivých splátok je určená na splatenie istiny a aká časť na splatenie úroku tak, aby
mohla byť výška dohodnutej zmluvnej pokuty pri vzniku povinnosti klienta uhradiť navrhovateľovi celý
poskytnutý úver riadne podľa dohody o zmluvnej pokute vypočítaná. Vzhľadom k týmto skutočnostiam
súd plnenia z neplatne dojednaných zmluvných pokút navrhovateľovi nepriznal a jeho návrh v časti o

zaplatenie sumy 956,83 eur zamietol. Vzhľadom k tomu, že časť platieb uhradených odporcom v sume
392,64 eur navrhovateľ započítal jednak na dve zmluvné pokuty vo výške 13,25 eur (4,98 + 8,27 eur) a
jednak na časť zmluvnej pokuty za predčasnú splatnosť úveru vo výške 379,37 eur, súd sumu 392,64
eur započítal na plnenie, na ktoré navrhovateľovi vznikol nárok z dôvodu neuhradenej zosplatnenej
istiny v sume 1.576,64 eur. Pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi tak predstavuje sumu 1.184 eur

(1.576,64 eur - 392,64 eur) a to z titulu neuhradenej zosplatnenej istiny. Súd tak určil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.184 eur s 0,013 % denný úrokom z omeškania, čo predstavuje 4,74 %
ročne teda nižším ako zákonným úrokom v danom čase a to od 22.11.2008 do zaplatenia, lebo odporca
sa so žalovanou istinou dostal do omeškania dňom 21.1.2008, kedy bol splatný celý úver. O trovách
konania súd rozhodol poľa § 142 ods. 2 O.s.p. navrhovateľovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech priznal

pomernú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva. Čistý úspech navrhovateľa v
konaní je 10 % zo zaplateného súdneho poplatku 128 eur 10 % predstavuje 12,80 eur k úhrade, ktorej
sumy súd zaviazal odporcu.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti v zákonom určenej lehote podal
odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že sumu 943,58 eur označená ako pokuta nie je totožná s inštitútom

zmluvnej pokuty tak, ako ho pozná Občiansky zákonník, pretože vznikla z dôvodu, že odporca nesplácal
úver v pravidelných mesačných splátkach a celý dlh sa stal zročným. Postup navrhovateľa bol v súlade
s platným právnym poriadkom a to § 565 O.z, poukázal na ust. § 2 písm. b) a písm. c) Zákona o
spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ ide o platenie úrokov z poskytnutého úveru podľa ekonomického slovníka
existuje niekoľko foriem takejto úhrady. Jednou z nich je aj splácanie úveru v splátkach. je to teda

peňažná čiastka, časť úveru spolu s príslušnými úrokmi a poplatkami, ktorú klient pravidelne poukazuje
veriteľovi a tak spláca úver. V zmysle úverových zmluvných podmienok v jednotlivých splátkach odporcu
je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie úverového účtu a prípadne úhrada
za poistenie. Podľa štandardného výkladu podávaného súdnou praxou úroky, úroky z omeškania a
poplatok z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa rozumie peňažné plnenie (istina), na

ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého k zmene dochádza priamo
zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého
vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom. Hlavným plnením hlavného záväzku zaniká aj
akcesorický záväzok úrokový; pretrváva povinnosť zaplatiť už dospelé úroky t.j. úroky vyúčtované spolu
s istinou v deň zosplatnenia. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, návrhu v celom rozsahu

vyhovieť a určiť odporcovi povinnosť zaplatiť aj zmluvný úrok vo výške 943,58 eur s trovami odvolacieho
konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konaniaprotirozhodnutiu,protiktorémujetentoopravnýprostriedokprípustný,postupombeznariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok v medziach danýchrozsahomadôvodmiodvolaniapodľa §212ods.1O.s.p.adospelkzáveru,žeodvolanienavrhovateľa
nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 8C/298/2011 je určenie povinnosti

odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.140,82 eur s 0,013 % denným úrokom z omeškania od
22.11.2008 do zaplatenia a trovy konania.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 956,82 eur s príslušenstvom ako nedôvodný
zamietnutý a odporcovi bola určená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu iných trov konania v
sume 12,80 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec v napadnutej zamietajúcej
časti a v súvisiacej časti náhrady trov konania i správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom podľa odvolacieho súdu
dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zistenia a pretože v celom rozsahu zdieľa jeho právny
záver s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý

v odvolaní navyše neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa
nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacej časti
náhrady trov konania.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 za použitia
ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko túto si neuplatnil a žiadne trovy mu v odvolacom konaní ani nevznikli.

Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.