Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2014

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 3C/83/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611203437
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2014:3611203437.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci navrhovateľky N. L.

U., nar. X.XX.XXXX, bytom A., C. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom v Trnave,
Hlavná 23 proti odporcovi O.. M. U., nar. X.XX.XXXX, bytom A., C. XXXX/X, t.č. bytom A. X - Y., C.
XXXX/X, T. republika, zastúpeného JUDr. Ondrejom Matejkom, advokátom v Bratislave, Špitálska 25,
o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletým
deťom W. zastúpeným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, takto

r o z h o d o l :

Súd zaväzuje otca prispievať na výživu maloletého Z. sumou 110,- € mesačne, maloletej W. sumou
110,- € mesačne a maloletej I. sumou 80,- € mesačne, ktoré sumy je otec povinný platiť vždy do 15-teho

dňa daného mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode.

Zročné výživné za čas od právoplatnosti rozsudku o rozvode, teda od 03.01.2013 do vyhlásenia
rozsudku, teda do 06.02.2014 na maloletého Z. vo výške 1 430,- € súd povoľuje otcovi splácať v
mesačných splátkach po 10,- € spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.

Zročné výživné za čas od právoplatnosti rozsudku o rozvode, teda od 03.01.2013 do vyhlásenia
rozsudku, teda do 06.02.2014 na maloletú W. vo výške 1 430,- € súd povoľuje otcovi splácať v
mesačných splátkach po 10,- € spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.

Zročné výživné za čas od právoplatnosti rozsudku o rozvode, teda od 03.01.2013 do vyhlásenia
rozsudku, teda do 06.02.2014 na maloletú I. vo výške 1 040,- € súd povoľuje otcovi splácať v mesačných
splátkach po 10,- € spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáha rozvodu manželstva s odporcom, zverenia maloletých
detí do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného sumou spolu 300 € mesačne. Návrh odôvodnila
tým, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa 20.7.1998 pred Miestnym úradom v Partizánskom, u
oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa im dňa P. narodil syn Z. a dcéra W. a
dňa X.X.XXXX dcéra I.. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania a ich posledné spoločné bydlisko
je v Prahe, v Českej republike. Zoznámili sa na strednej škole v roku 1994. Manželstvo uzavreli po
štyroch rokoch známosti. Okrem menších nedorozumení bolo ich manželstvo harmonické až do roku

2011. K narušeniu manželských vzťahov došlo v marci roku 2011, keď odporca nadviazal dôvernú
známosť s V. M., kolegyňou z práce, ktorá sa im v prípade, že to bolo potrebné, občas starala o ich
maloleté deti. Od uvedenej doby sa odporca často zdržiava mimo spoločnej domácnosti, voči nej sa
správa odmietavo, niekedy až arogantne a hrubo. Chodí domov neskoro v noci, často až nadránom.So zreteľom na ich maloleté deti mala záujem udržať manželstvo za predpokladu, že odporca ukončí
svoju známosť s V. M.. Keďže odporca naďalej udržiava dôvernú známosť s uvedenou ženou, jej city
k nemu ochladli. Vzťahy medzi manželmi z uvedených dôvodov zapríčinených odporcom sú tak vážne

rozvrátené, že ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Po
prerušení ich manželského spolužitia niet žiadnej nádeje na jeho obnovenie. Preto sa chce s odporcom
rozviesť. Manželstvo účastníkov nevytvára vhodné prostredie ani pre výchovu maloletých detí, ktoré
sú vystavované neustálym stresovým situáciám, vyvolávaným odporcom. Preto rozvod manželstva
účastníkov nebude ani v rozpore so záujmami maloletých Z., W. a I., ktorých chce naďalej vychovávať

v pokojnom a harmonickom prostredí.

Na pojednávaní k veci uviedla, že žiada zveriť deti do svojej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať
prispievať na ich výživu na mal. Z. sumou 130 € mesačne, na mal. W. sumou 130 € mesačne a na mal.
I. sumou 100 € mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Styk odporcu s maloletými
deťmi nežiadala upraviť.

Odporca k návrhu uviedol, že súhlasí s tvrdeniami navrhovateľky, že vzťahy medzi manželmi sú tak

vážne narušené a trvalo rozvrátené, že nemožno od účastníkov konania očakávať ich obnovenie, a preto
manželstvo navrhovateľky a odporcu nemôže plniť svoj účel tak, ako je definovaný v zákone o rodine.
Dôvera medzi navrhovateľkou a odporcom je opakovanými nedorozumeniami medzi nimi, hádkami bez
nachádzania riešenia, natrvalo rozvrátená. Odporca nemá záujem o ďalšie zotrvanie v manželskom
zväzku s navrhovateľkou a nevidí žiadnu cestu na nápravu dôvery medzi manželmi. K otázke úpravy

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom účastníkov konania uviedol, že má skutočne
veľký záujem starať sa o svoje deti, naďalej sa podieľať na ich výchove a každodennej starostlivosti o
ne. Preto navrhuje, aby boli dané do striedavej osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu. Aj počas
uplynulých 5 rokov v ich domácnosti prebiehala osobná starostlivosť o deti de facto formou striedavej
starostlivosti rodičov. Dôvodom bola skutočnosť, že obaja rodičia pracovali na zmeny. Striedavo mali

pracovný čas rozvrhnutý na krátky a dlhý týždeň tak, aby jeden z nich bol vždy osobne s deťmi. Pracovný
čas rodičov bol cca od 9:00 do 21:00 vždy dva alebo tri dni v týždni. Iba jeden deň v týždni mali pracovné
voľno obaja rodičia. Maloletí Z., W. a I. sú už dlhodobo zvyknutí na to, že svoj voľný čas po škole trávia
striedavo buď s jedným alebo s druhým rodičom. Počas bežného dňa sa navrhovateľka a odporca starali
o deti v rovnakej miere. Odporca sa rovnako ako navrhovateľka staral o ich spoločnú domácnosť, varil,

upratoval, pral, pripravoval deťom jedlo, pomáhal deťom plniť ich školské povinnosti, vodil deti do školy,
resp. k lekárovi, keď to bolo potrebné. Navrhovateľka a odporca rovnako robili nákupy pre domácnosť,
nákupy školských potrieb pre deti, nákupy ošatenia pre deti a rovnako obaja rodičia trávili s deťmi ich
voľnýčas.Tentospôsobstriedavejstarostlivostiodomácnosťadetibolvrodinenavrhovateľkyaodporcu
zaužívaný, nakoľko každý týždeň navrhovateľka aj odporca pracovali v podstate 2-3 celé dni a 2-3 dni

mal každý z nich pracovné voľno. Vzhľadom na doterajší život sú všetci členovia rodiny navrhovateľky
a odporcu zvyknutí na také trávenie spoločného času, ktoré je skutočnou podstatou inštitútu striedavej
osobnej starostlivosti rodičov a detí v zmysle § 24 zákona o rodine. Obaja rodičia sú spôsobilí sa o
svoje deti osobne starať a vzhľadom na už zaužívanú striedavú starostlivosť rodičov počas manželstva a
života v Prahe po dobu uplynulých 5 rokov má odporca za to, že striedavá starostlivosť bude v najlepšom

záujmeichdetíaichpotrebytakbudúzaistenélepšie,akokebybolidetizverenédoosobnejstarostlivosti
len jedného z rodičov. Práve formou striedavej osobnej starostlivosti o maloletých sa najlepšie zachovajú
vzťahy detí k obom rodičom a bude najlepšie udržiavaný pravidelný, rovnocenný a rovnoprávny osobný
styk s obidvomi rodičmi. Odporca požaduje, aby konajúci súd prihliadal na citové väzby ich maloletých
detí, vývinové potreby, sociálne väzby ako aj právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch

rodičov. Nevidí dôvod na zmenu miesta pobytu, keďže deti majú v Prahe školu, ktorú navštevujú,
navrhovateľka tam má prácu, majú tam sociálne zázemie v podobe známych a priateľov ako aj určitého
spoločenského vyžitia, na ktoré sú zvyknutí. Je vysoký predpoklad, že obaja účastníci konania budú
naďalej pracovať na zmeny, v najlepšom záujme maloletých detí bude, aby sa v osobnej starostlivosti o
ne striedali a v maximálnej miere sa vedeli o deti starať oni osobne. Nesúhlasí s tým, aby ich spoločné

deti boli v dôsledku pracovnej zaneprázdnenosti navrhovateľky odkázané na mimoškolské zariadenia
alebo opatrovateľky, keď on osobne bude mať mimo svojho pracovného času dostatok času a záujmu
tráviť s deťmi čas tak ako doteraz. Deti v poslednom čase strácali záujem o trávenie času v prírode
a preferovali hru na počítači a sledovanie televízie, čo navrhovateľka nemala záujem riešiť, a ďalej
udržiavať vzťah ich detí k prírode trávením času vonku. Odporca nezáujem detí pripisoval začínajúcej

puberte detí a snažil sa deti presviedčať na aktivity trávené vonku a vhodným spôsobom ich motivovať.
Odporca sa obáva, že pokiaľ by boli deti zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky, nezáujemdetí o iné aktivity ako je hranie hier na PC a sledovanie televízie by sa u detí v dôsledku okolností
(nedostatku času matky vynahradiť čas strávený s otcom) ešte viac prehlboval. Už v čase podania
návrhu na rozvod manželstva mala navrhovateľka snahu o prisvojenie si detí a zmenu ich miesta pobytu,

keď navrhovateľka bez dohody s odporcom chcela deti ponechať u svojich rodičov v Partizánskom, a
tam ich chcela prihlásiť na povinnú školskú dochádzku. V danom čase sa deti opakovane odporcovi
sťažovali, že nechcú opustiť Prahu, kde majú svojich spolužiakov, kamarátov, zázemie, kde doteraz
žili. Odporca sa domnieva, že navrhovateľka by sa v dôsledku okolností zapríčinených aj nedostatkom
času na deti a pracovnou zaneprázdnenosťou opakovane a možno stále častejšie utiekala k svojím

rodičom v záujme zabezpečenia si pomoci pri zaistení osobnej ako aj materiálnej starostlivosti o
deti. Odporca si pri spomínanom konaní navrhovateľky po prvýkrát plne uvedomoval, aké stresové
situácie, spôsobené zmenou prostredia a samotnou predstavou zotrvania v Partizánskom u starých
rodičov, jeho deti prežívali. Bolo veľmi ťažké presvedčiť navrhovateľku, aby deti nebrala z prostredia, v
ktorom vyrastali a kde majú určité sociálne väzby. Odporca v záujme predchádzania takýto "skratovým"
konaniam a manipulácii s ich deťmi má za to, že je v záujme detí, aby boli zverené do striedavej

starostlivosti svojich rodičov. Vyjadruje pochybnosti nad vhodnosťou zabezpečenia osobnej starostlivosti
o deti prostredníctvom rodičov navrhovateľky z dôvodov, že medzi deťmi a starými rodičmi nie je veľmi
blízky vzťah. Počas obdobia 5 rokov života v Prahe nemali rodičia navrhovateľky veľký záujem o svoje
vnúčatá, v Prahe ich navštívili maximálne raz až dvakrát za celé obdobie 5 rokov. V prvom rade rodič
má mať právo sa o svoje deti starať, vychovávať ich a zabezpečovať ich potreby. Zverenie detí do

osobnej starostlivosti iba jedného z rodičov by nezabezpečovalo potreby detí lepšie, ako by tomu bolo
striedaním sa rodičov. Práve v dôsledku rozdielnosti pracovných zmien navrhovateľky a odporcu by bolo
v najlepšom záujme detí, pokiaľ by vždy bol jeden z rodičov k dispozícii a neboli by odkázané na pomoc
cudzích osôb.

V priebehu konania odporca zmenil návrh na zverenie detí do striedavej starostlivosti rodičov tak, že sa

domáha zverenia detí do svojej osobnej starostlivosti, úpravy styku navrhovateľky s maloletými deťmi
a určenia vyživovacej povinnosti na mal.XXXa W. v sume 110 € a mal.XXX v sume 100 € mesačne.
Zmenený návrh odôvodnil tým, že po opustení spoločnej domácnosti sa navrhovateľka začala správať,
akoby ich spoločné maloleté deti patrili výlučne jej. Neakceptovala, že aj odporcovi patrí rovnaké právo
na osobnú starostlivosť o ich detí, nehovoriac o práve maloletých detí na kontakt s otcom a jeho osobnú

starostlivosť.Navrhovateľkaneumožňovalaodporcovižiadenkontaktsdeťmi,nepustilaichaniktelefónu
s ním. Neumožnila mu stretnutie s deťmi ani potom, čo osobne pricestoval do Partizánskeho, kam sa
navrhovateľka odsťahovala s deťmi po opustení spoločnej domácnosti. Odporca bol nútený domáhať
sa svojich práv rodiča cestou súdu. Obvodný súd pre Prahu 4 v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Nc
622/2011-31 vydal dňa 7.12.2011 uznesenie, ktorým predbežne upravil styk otca s maloletými deťmi v

každý párny víkend v roku. Navrhovateľka až na základe právoplatného a vykonateľného predbežného
opatrenia pripustila odporcu k deťom. V danom čase už navštevovali základnú školu v Partizánskom,
preto odporca nechcel traumatizovať deti a odviesť ich so sebou do Prahy, ako to urobila navrhovateľka.
S ťažkým srdcom sa rozhodol akceptovať skutočnosť, že deti žijú s navrhovateľkou v Partizánskom
a on má právo sa s nimi stýkať každých 14 dní. Prispieval na potreby a stravu ich maloletých detí

dobrovoľne bez určenia vyživovacej povinnosti súdom pravidelne, a to každý mesiac najprv sumou
3000 Kč a následne v sume 4000 Kč, pričom pokiaľ odporca trávil víkend s deťmi, samozrejme že
hradil všetky výdavky s tým spojené a často krát deťom počas víkendu nakúpil školské potreby alebo
oblečenie, ktoré v danom čase potrebovali. V čase od 15.7. do 13.8.2012 deti trávili prázdniny u
odporcu v Prahe. Rovnako odporca preplácal navrhovateľke polovicu nákladov na školské potreby

detí vynaložené jednorázovo. Veľké problémy nastali počas uplynulých tohtoročných letných prázdnin.
Napriek tomu, že podľa dohody navrhovateľky a odporcu mali deti tráviť prázdniny v Prahe od 15.7.2012
až do konca augusta, navrhovateľka žiadala odporcu, aby deti 13.8.2012 priviezol do Partizánskeho
s tým, že ona uhradí náklady na cestu. Navrhovateľka chcela, aby deti v Partizánskom strávili ešte
týždeň predtým, ako pôjdu s odporcom na dovolenku. Odporca vyhovel navrhovateľke a deti priviezol

do Partizánskeho, kde sa však stretol s osočovaním navrhovateľky a navrhovateľka odmietala uhradiť
akékoľvek náklady, napriek svojím predošlým sľubom. Týždeň nato 19.8.2012, keď si odporca prišiel
do Partizánskeho vyzdvihnúť deti, aby ich zobral na vopred zaplatenú dovolenku, s ktorou prvotne
súhlasila aj navrhovateľka, navrhovateľka deti zavrela v rodinnom dome jej rodičov a napriek prítomnosti
polície deti nepustila k odporcovi. Situácia sa vyhrotila dňa 25.8.2012, kedy si odporca prišiel pre deti

na víkend v zmysle platného predbežného opatrenia vydaného Obvodným súdom pre Prahu 4 zo dňa
7.12.2011, sp. zn. 14 Nc 622/2011-31. Keď si odporca prišiel pre deti na miesto, kde je navrhovateľka
podľa predbežného opatrenia povinná odovzdať ich odporcovi, nikto ho nečakal. Odporca preto hľadaldeti v Partizánskom, zašiel aj na miestne kúpalisko, keďže od detí vedel, že sa tam zdržiavajú, keď je
navrhovateľka v práci. Odporca našiel deti bez dozoru. Mal sa o ne starať otec navrhovateľky, ktorý
však sedel pri pive. Otec navrhovateľky odmietol deti odovzdať odporcovi napriek tomu, že mal na

styk s nimi nárok podľa spomínaného predbežného opatrenia. Odporcovi sa podarilo deti získať až
za asistencie polície, ktorú bol nútený na kúpalisko zavolať aj z dôvodu, že otec navrhovateľky ho
fyzicky napadol. Na mieste zasahovala polícia, ktorú zavolali okoloidúci po napadnutí odporcu svokrom.
Až zásah polície donútil navrhovateľku a jej otca plniť predbežné opatrenie Obvodného súdu Praha
4 a odovzdať deti odporcovi. Následne po víkende strávenom s deťmi, ktoré ťažko znášali výstup

navrhovateľky a jej otca, odporca plniac predbežné opatrenie deti riadne vrátil navrhovateľke. Posledné
stretnutia s rodinou navrhovateľky za účelom odovzdania a vyzdvihnutia maloletých detí sa nezaobídu
bez arogancie, slovného, ako aj fyzického napádania odporcu, čo maximálne tyranizuje deti. Odporca
sa snaží nereagovať na opakované útoky na svoju adresu, aby tak minimalizoval hádky, ktoré veľmi zle
vplývajú na deti. Na druhej strane navrhovateľka v maximálnej miere zaťahuje deti do všetkých nezhôd
s odporcom, očierňuje odporcu pred ich deťmi, čo deti mätie a často krát sa stáva, že deti sú vystrašené.

V priebehu posledného mesiaca odporca vážne prehodnocoval, či osobná starostlivosť navrhovateľky
o maloleté deti je skutočne v záujme maloletých detí. Deti sa odporcovi zdôverili, že sa svojho starého
otca, otca navrhovateľky, boja. Nakoľko navrhovateľka chodí do práce, necháva deti u svojich rodičov,
kde deti zostávajú často krát proti svojej vôli. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca nie je schopný
osobne zabrániť tomu, aby navrhovateľka nechávala deti v osobnej starostlivosti svojho otca, odporca

má vážne a odôvodnené obavy o zdravý psychický vývoj svojich detí. Na druhej strane navrhovateľka
bez akéhokoľvek odôvodnenia vážnym spôsobom bráni styku detí s rodičmi odporcu napriek tomu, že
deti majú svojich starých rodičov z otcovej strany radi a chcú sa s nimi stýkať. Po posledných stretnutiach
spojených s bezdôvodnými fyzickými útokmi navrhovateľky aj jej otca, po vyhrážkach navrhovateľky
na adresu odporcu v zmysle, že bratia navrhovateľky si v prípade potreby "vybavia účty" s odporcom

bitkou, po tom aké následky opakovaných nezhôd sleduje na svojich deťoch, si odporca uvedomil,
že členovia rodiny navrhovateľky, kde deti vyrastajú väčšinu roka, je tvorená osobami so sklonom k
riešeniu problémov a nezhôd bitkami a hádkou. Odporca zmenil svoje súhlasné stanovisko k zvereniu
ich maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Navrhovateľka osobne nemá materiálne ale
ani psychické predpoklady zvládnuť osobnú starostlivosť o ich spoločné deti sama. Pracuje 8,5 hod.

denne, pričom pracuje aj počas poobedňajšej zmeny v sobotu, tj. aj v čase, keď deti nie sú v škole.
Tým vzniká potreba deti umiestňovať do školskej družiny. Počas víkendov deti trávia čas buď s otcom
(každý párny týždeň) alebo sú u rodičov navrhovateľky. Navrhovateľka nemá počas celého víkendu
voľno a preto v sobotu nikdy netrávi čas s deťmi. Vzhľadom na skutočnosť, že deti majú strach zo
svojho starého otca, na ktorého starostlivosť sú odkázané po skončení vyučovania počas týždňa alebo

počas víkendu, považuje odporca za odporujúce záujmom svojich maloletých detí. Odporca pracuje v
pracovné dni maximálne do 16:00 hod a počas víkendov nepracuje, preto vie svojím deťom poskytnúť
svoju osobnú starostlivosť vo väčšom rozsahu ako navrhovateľka. Má flexibilný pracovný čas, preto sa
vie počas pracovného času uvoľniť z práce v prípade potreby návštevy lekára s deťmi alebo zavezenia
detí do miesta záujmových krúžkov (napr. na umeleckú školu). Pokiaľ ide o vedenie detí k športu, deti

mali veľmi kladný vzťah k prírode a tráveniu času športovaním, turistikou a pod. Odkedy deti žijú s
navrhovateľkou v Partizánskom, jedinou prírodou, ktorú navštevujú mimo školského ihriska je záhrada
rodinnéhodomualebochalupyrodičovnavrhovateľky,prípadnekúpalisko.Navrhovateľkanemávavoľné
víkendy a pokiaľ počas víkendu nepracuje, snaží sa oddychovať a neberie deti do prírody mimo bydliska.
Pokiaľ ide o školskú dochádzku a zmenu prostredia, v ktorom deti žijú a vyrastajú, maloleté deti do roku

2011 navštevovali základnú školu Pošepného náměstí 2022, Praha 4, kde majú svojich kamarátov. Preto
zmena miesta trvalého pobytu z Partizánskeho do Prahy by pre deti nebola neprirodzenou a vôbec nie
nepríjemnou skutočnosťou. Práve naopak, deti majú v Prahe pretrvávajúce väzby a často sa odporcovi
sťažujú na nedostatok možností trávenia voľného času v Partizánskom na rozdiel od Prahy, kde žili s
výnimkou posledného roku väčšinu, resp. celý svoj život.

Na pojednávaní k veci uviedol, že v prípade, ak by boli zverené deti do osobnej starostlivosti
navrhovateľky, žiada upraviť styk s nimi.

Kolízny opatrovník k návrhu uviedol, že v prípade rozvodu odporúča maloleté deti zveriť do osobnej
starostlivosti matky vzhľadom na väzby, ktoré sa v Partizánskom medzi deťmi a ich okolím vytvorili a
tiež s prihliadnutím na vytvorenie väzieb medzi deťmi a ich starými rodičmi z oboch strán. Navrhujú čonajširšiu úpravu styku otca s deťmi a výživné určiť primerane s prihliadnutím na odôvodnené potreby
maloletých detí a na majetkové pomery a zárobkové možnosti oboch rodičov.

Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 27.11.2012 č.k. 3C/83/2011-104 tak, že manželstvo

účastníkov rozviedol. Na čas po rozvode súd maloletého W.nar. XX.XX.XXXX, maloletú I.,
narXX.XX.XXXXXX.XX.XXXX a maloletú XXX zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal
prispievať na výživu maloletéhoXXX,- sumou 110,- € mesačne, maloletej XXX,- sumou 110,- € mesačne
a maloletejI. sumou 80,- € mesačne vždy do 15-teho dňa daného mesiaca vopred k rukám matky s
účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Súd upravil styk otca s maloletými deťmi Z., W. a I.

tak, že otec je oprávnený stretávať sa s deťmi každý nepárny víkend v roku od piatka od 18:00 hod.
do nedele do 18:00 hod., každý párny kalendárny rok počas Veľkonočných prázdnin od piatka od 18:00
hod. do pondelka do 18:00 hod., každý párny kalendárny rok počas Vianoc od 24.12. od 09:00 hod. do
26.12. do 18:00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas letných prázdnin v mesiaci júl od 01.07. od
09:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod., každý párny kalendárny rok v mesiaci august od 01.08. od 09:00
hod. do 31.08. do 18:00 hod. Súd rozhodol aj o trovách konania.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky,
výroku o určení výživného a výroku o úprave styku, podal v zákonnej lehote odvolanie odporca.
Namietal, že rozsudok súdu prvého stupňa je nezákonný, nakoľko je nepreskúmateľný, v odôvodnení
absentujú zákonné náležitosti a rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu
veci, ktorý je súd povinný skúmať so svojej povinnosti. Poukázal na to, že súd prvého stupňa z

poradensko-psychologickéhoposudkumalzapreukázané,žeadaptáciavšetkýchdetívnovomprostredí
je sťažená, resp. negatívne ovplyvňovaná negatívnym hodnotením otca detí zo strany matky, ako aj
zo strany otca matky, s ktorými deti žijú dennodenne. Napriek uvedeným zisteniam súd bez ďalšieho
odôvodnenia konštatuje, že deti majú vytvorené v Partizánskom vhodné zázemie a že si už stihli
zvyknúť na nové prostredie - Partizánske, preto by ich nebolo vhodné zase presťahovať do Prahy. V

odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje vysvetlenie súdu, akými úvahami dospel od skutkového
zistenia, že adaptácia detí v Partizánskom je pre deti náročná a že rodinné prostredie v Partizánskom s
častými rozbrojmi vnímajú deti veľmi negatívne, k záveru, že deti majú práve v Partizánskom vytvorené
vhodné zázemie a že návrat do prostredia v Prahe, kde prežili zatiaľ väčšinu svojho života, nebude
pre deti vhodný. V konaní bolo preukázané, že matka nedovoľuje deťom styk s otcom a že deti sú

často vystavované neštandardným situáciám spájaným so zásahmi polície, a to práve v dôsledku
negatívneho postoja navrhovateľky k odporcovi a jeho rodine. Zastával názor, že matka vytváraním
týchto rozbrojov v rodine, spôsobuje deťom stresové situácie, čo je práve opakom zdravého rodinného
prostredia pre zdravý rast a vývin detí. Napriek uvedeným skutkovým zisteniam, ktoré vyplynuli z
vykonaného dokazovania, súd v závere bez odôvodnenia konštatoval, že deti majú v Partizánskom

matkou vytvárané vhodné zázemie. Z napadnutého rozsudku tak nie je zrejmé, v čom súd prvého
stupňa vidí vhodnosť prostredia a zázemia v Partizánskom, kde sa deti stále neadaptovali, a na druhej
strane v čom vidí nevhodnosť prostredia a zázemia v Prahe, kde deti dlho žili. Z napadnutého rozsudku
taktiež nie je zrejmé, v čom súd prvého stupňa vidí komplikovanosť a nevhodnosť návratu detí do
prostredia v Prahe, na ktoré sú deti zvyknuté a na druhej strane, v čom vidí práve vhodnosť ponechať

deti v Partizánskom, na ktoré si deti nevedia zvyknúť a ich adaptácia na život v Partizánskom je
nanajvýš sťažovaná deštruktívnym správaním matky. Nevedno ako prvostupňový súd pri hodnotení
tohto, pre rozhodnutie vo veci samej mimoriadne dôležitého porovnania prostredí a možností pre
život detí hodnotil vykonané dôkazy. Z týchto dôvodov nemá žiadnu možnosť preskúmať dôvodnosť
napadnutého rozsudku, napadnutý rozsudok je preto v podstatnej miere nepreskúmateľný. Rovnako

nepreskúmateľný je aj rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení výživného na maloleté deti.
Poukázalnato,ževkonanínavrholvykonaťdôkazy,týkajúcesareálnychvýdavkovnastravu,oblečenie,
cestovné a záujmové aktivity detí, ako aj náklady na iné záujmy detí. Súd prvého stupňa navrhované
dôkazy o preukázaní výšky nákladov na potreby detí nevykonal a ani v odôvodnení rozsudku nevysvetlil,
prečo ich nevykonal. Súd prvého stupňa určil výšku výživného v sumách, ktoré nemajú žiadnu oporu

v reálnych nákladoch na potrebu maloletých detí a ani nevyplývajú z dôkazov vykonaných za účelom
zistenia nákladov na uspokojovanie potrieb maloletých. Poukázal na ust. § 120 ods. 2 O.s.p., podľa
ktorého vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy
potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Namietal, že súd v konaní nevykonal
žiadny dôkaz, ktorým by zistil, ktoré prostredie, t.j. či u matky v Partizánskom alebo u otca v Prahe by

bolo pre deti vhodnejšie, rovnako nezisťoval ani aké možnosti z hľadiska uspokojovania potrieb detí
poskytuje deťom domácnosť otca a matky. Súd prvého stupňa v konaní taktiež nezisťoval ani vzťahdetí k prostrediu v Prahe, či už z pohľadu ich spoločenských väzieb, z pohľadu školského prostredia,
realizácie ich mimoškolských záujmov. Zastával názor, že zvykanie detí si na prostredie v Partizánskom
je pre ne ťažie ako návrat do prostredia v Prahe.

Proti výroku rozsudku o rozvode manželstva odvolanie nepodal.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací o odvolaní rozsudkom zo dňa 26.11.2013 č.k.
4Co/138/2013-151 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o zverení
mal. detí Z., Z. a I. do osobnej starostlivosti navrhovateľky a vo výroku o úprave styku potvrdil. Vo výroku
o určení povinnosti odporcu prispievať na výživu mal. detí W. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil a vec vrátil súdu v tejto časti na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trenčíne rozhodol v časti, v ktorej zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, z dôvodu, že súd
prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že odporca pracoval u zamestnávateľa
DATART International a.s., Praha s priemerným čistým zárobkom v sume 25.191,70 Kč, od 01.06.2011
bol nezamestnaný, v čase rozhodnutia pracoval v Kauflande v Prahe s čistým priemerným mesačným
zárobkom 21.500 Kč. Na odvolacom pojednávaní však právny zástupca odporcu tvrdil, že odporca

ukončil pracovný pomer v spoločnosti Kaufland v Prahe dohodou zo zdravotných dôvodov. Od
27.07.2012 bol odporca zaregistrovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade
práce a od 04.03.2013 pracuje v spoločnosti Penny Market s.r.o., so sídlom Radonice s priemerným
zárobkom 21.000 Kč brutto. Súdu prvého stupňa je potrebné vytknúť, že nevykonal dokazovanie na
zistenie, akým spôsobom ukončil odporca pracovný pomer u zamestnávateľa DATART International a.s.,

Praha, kde dosahoval priemerný čistý zárobok v sume 25.191,70 Kč a na základe toho bolo potrebné
posúdiť, či nie je potrebné vyhodnotiť konanie odporcu ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania v
zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine. S prihliadnutím na nové okolnosti, ktoré vyšli najavo po rozhodnutí
súdu prvého stupňa, keď odporca ukončil aj pracovný pomer v spoločnosti Kaufland v Prahe dohodou,
je potrebné skúmať, či dôvodom skončenia pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa boli zdravotné

dôvody na strane odporcu, tak ako to uviedol jeho právny zástupca na odvolacom pojednávaní, resp.,
či odporca ukončil pracovný pomer na vlastnú žiadosť dohodou. V takom prípade by bolo potrebné v
súlade s ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine vychádzať z toho, že odporca sa bez dôležitého
dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania a vychádzať z predpokladaného zárobku, ktorý by dosahoval
u tohto zamestnávateľa.

Krajský súd uložil súdu prvého stupňa v ďalšom konaní opätovne vypočuť odporcu ako účastníka
konania k jeho osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom, k tomu, z akých dôvodov ukončil
pracovný pomer v spoločnosti DATART International a.s., Praha a v spoločnosti Kaufland v Prahe a
po takomto zistení pomerov odporcu opätovne vyhodnotiť, v akej výške je v jeho schopnostiach a
možnostiach platiť výživné na maloleté deti Z., W. a I. a svoje rozhodnutie riadne odôvodní v zmysle

§ 157 ods. 2 O.s.p.

Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).

Predmetom konania po rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne ostalo určenie výšky výživného na
maloletéhodeti.Vozvyšnejčasti(orozvodmanželstva,zvereniemaloletýchdetídoosobnejstarostlivosti
matky a o úprave styku otca s maloletými deťmi) pôvodný rozsudok nadobudol právoplatnosť, v tejto

časti je konanie právoplatne skončené.

Súd sa teda opätovne zaoberal už len dôvodmi na posúdenie vyživovacej povinnosti na maloleté deti na
čas po rozvode manželstva a vec prejednal už len v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o vyživovacej
povinnosti.

Súdopätovnevypočulodporcuazjehovýpovedezistil,ževspoločnostiDATARTInternationalBratislava

skončil pracovný pomer z dôvodu nezhodnutia sa s nadriadenými. Bol zosadený z funkcie prevádzkar
na nižšiu funkciu a následne rozviazal pracovný pomer dohodou. V Datarte, keď pracoval, tak mal
miesto výkonu práce 5 minút od bydliska a preradený bol na pozíciu, kde musel dochádzať asi 30
km od bydliska. Pokiaľ ide o spoločnosť Kaufland Praha, skončil pracovný pomer z dôvodu nezhôd s
nadriadenými a z organizačných dôvodov. Pod tým myslí, že pracovníkov, ktorí boli pod ním, Kaufland

rušil a ich prácu musel potom robiť on. Podal si teda návrh na zrušenie pracovného pomeru dohodou, a
to tak v Kauflande, ako aj v Datarte. V súčasnoti pracuje v spoločnosti PENNY Market, s.r.o., Radonice,kde pracuje so zárobkom 22 000 Kč (od 1.12.2013), robí vo funkcii zástupca vedúceho predaja. Od
januára 2013 posiela 2 700 Kč na deti s tým, že 1 700 Kč sú prídavky na deti a zvyšok, teda 1 000 Kč je
výživné. V lete za jeden mesiac neposlal 2 700 Kč, a to za júl. V januári doplácal za december výživné,

ale ku dňu pojednávania dlh z tých 2 700 Kč predstavuje 1 000 Kč. V júli nezaplatil preto, lebo deti boli 6
týždňov u neho. Medzitým, čo bol zamestnaný v Kauflande a Penny Markete sa nemohol zamestnať zo
zdravotných dôvodov, lebo absolvoval vyšetrenie ramena a kolonoskopiu. Na rameno chodil tri mesiace
na rehabilitáciu. Z tých 2 700 Kč bolo 1 700 Kč rodinné prídavky a 1 000 Kč zameškané výživné na
deti do rozvodu manželstva, na bežné výživné nebola žiadna suma. Poberal nemocenské dávky, ale bol

evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Do súčasnej práce má 5 minút.

Otec prostredníctvom právneho zástupcu navrhol stanoviť výživné sumou 250 € mesačne na všetky tri
deti.

Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 6P/58/2012-69 zo dňa 24.1.2013 bolo zistené, že maloleté deti boli
zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. XXX,-sumou
110,- € mesačne, Doris 110,- € mesačne a I. 80,- € mesačne. Rozsudok bol sčasti zmenený rozsudkom

KS v Trenčíne zo dňa 14.11.2013 č.k. 19CoP/64/2013-89 tak, že výživné na mal. Z. vo výške 110,- €
mesačne, mal. W. 110,- € mesačne a mal. I. 80,- € mesačne je otec povinný platiť s účinnosťou od
1.11.2011, pričom v rozsudku okresného súdu to bolo s účinnosťou od 28.7.2012.

Z výpovede matky maloletých detí vyplýva, že otec maloletých detí odmietol, aby ona na Slovensku
poberala rodinné prídavky na vlastný účet, tak sa dohodli, že on jej ich bude preposielať, takže v sume

2 700 Kč sú zahrnuté rodinné prídavky vo výške 66 € na tri deti a 25 € je doplatok na výživné v čase do
rozvodu. Od rozvodu nedostáva výživné na maloleté deti. Maloletí Z. a W. navštevujú 6. ročník základnej
školy, mal. I. je štvrtáčka na základnej škole. Všetkým deťom platí 54 - 56 € mesačne za obedy, desiata
ju stojí 0,50 € na jedno dieťa, t.j. 1,50 € denne. Maloletá I. navštevuje ZUŠ - výtvarný odbor, kde platí 14
na pol roka. 4 eurá mesačne platí za družinu, ďalej platí za jedlo, drogériu, oblečenie, topánky. Kupuje

ovocie, zeleninu. S výdavkami na stravu jej pomáhajú rodičia, lebo ona zarobí 330 € mesačne. Deti sú
málo choré. Majú jeden mobilný telefón, za ten im platí 10 € mesačne, za internet 10 € mesačne. Platí
nájomné 91 €. Na rozdiel od odporcu nemá auto. Na drogériu pre deti vynaloží mesačne asi 20 €, na
oblečenie 40 - 50 €.

Z výpovede matky vyplýva, že má priemerné mesačné výdavky v sume 273,33 €. Okrem toho z ňou

predloženýchlistinnýchdôkazovvyplýva,žemávýdavkynadomácnosťnahygienicképotrebyadrogériu
v priemere 29,40 € mesačne. Predložila pokladničné doklady o nákupe potravín v hodnote 84,38 €.

Z predloženej dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 3.5.2011 vyplýva, že otec maloletých
detí skončil pracovný pomer u zamestnávateľa DATART INTERNATIONAL a.s. na pozícii prevádzkový
manažér dňom 31.5.2011 dohodou. Dôvod skončenia pracovného pomeru v dohode nie je uvedený.

Od 3.10.2011 bol zamestnaný u zamestnávateľa Kaufland Česká republika v.o.s. Z dohody o skončení
pracovného pomeru zo dňa 20.7.2012 vyplýva, že jeho pracovný pomer skončil dňa 29.9.2012, dôvod
dohody o skončení pracovného pomeru v písomnej dohode uvedený nie je.

Od 27.7.2012 do 26.12.2012 bol odporca opäť nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
Poberal podporu v nezamestnanosti v sume 9 721 Kč mesačne.

Od 4.3.2013 je odporca zamestnaný u zamestnávateľa Penny Market s.r.o., Radonice. Podľa jeho
vlastného vyjadrenia je v súčasnosti jeho príjem u tohto zamestnávateľa 22 000 Kč mesačne.

Z lekárskych správ vyplýva, že dňa 15.11.2012 odporca vyhľadal ošetrenie pre bolesti ramena. Dňa
17.9.2012 bol vyšetrený gastroenterológom pre zažívacie problémy. Posledná lekárska správa týkajúca
sa ramena je zo dňa 18.4.2013.

Dňa 15.1.2010 uzavrel odporca so spoločnosťou Reiffeisenbank a.s. zmluvu o úvere vo výške 300 000,-
Kč splatnom v 96 splátkach po 5 541,01 Kč.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať aspravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri

určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom účastníkov konania ako aj odôvodneným potrebám maloletých

detí bude zodpovedať mesačné výživné v sume 110 € na mal. Z., 110 € na mal. W. a 80 € na mal. I..

Súd sa pri rozhodnutí o výživnom riadil nasledovnými úvahami:

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že maloleté deti bývajú v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá
sa o ne osobne stará a zabezpečuje všetky ich potreby. Matka má príjem vo výške 330 € mesačne
(súd vychádzal z jej výpovede na pojednávaní, z výplatného lístku na č.l. 91 vyplýva, že má čistý príjem

325,68 €). Z tohto príjmu platí výdavky na bývanie a potreby maloletých v sume približne 380 € mesačne,
pričom s výdavkami presahujúcimi jej príjmy jej pomáhajú rodičia.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že odporca pracoval u zamestnávateľa DATART International
a.s., Praha s priemerným čistým zárobkom v sume 25.191,70 Kč, od 01.06.2011 bol nezamestnaný,
potom pracoval v Kauflande v Prahe s čistým priemerným mesačným zárobkom 21.500 Kč. U

zamestnávateľa DATART International a.s. skončil pracovný pomer dohodou, pričom z dohody dôvod
skončenia pracovného pomeru nevyplýva. Z výpovede odporcu vyplýva, že pracovný pomer skončil
z dôvodu zlých vzťahov s nadriadenými. Súd vyhodnotil skončenie pracovného pomeru u tohto
zamestnávateľaakovzdaniesavýhodnejšiehozamestnania.Zlévzťahysnadriadenýmisúdpovažujeza
subjektívny dôvod skončenia pracovného pomeru. Tým viac, že rovnaký dôvod skončenia pracovného

pomeru odporca udal aj u ďalšieho svojho zamestnávateľa Kaufland. Problém odporcu s nadriadenými
nemožno považovať za objektívny (odporcom nezavinený) a dôležitý dôvod na vzdanie sa zamestnania,
tým viac, že tento problém sa opakoval u dvoch zamestnávateľov. Súd nepovažuje za preukázané,
že by došlo k skončeniu pracovných pomerov odporcu zo zdravotných dôvodov. Z lekárskej správy
na č.l. 184 vyplýva, že problémy s ramenom sa mu začali až po skončení pracovného pomeru v

Kauflande (skončil 29.9.2012, pričom problémy udával mesiac pred vyšetrením, t.j. od októbra 2012).
Problémy, pre ktoré bol vyšetrený gastroenterológom (č.l. 187 - išlo o hnačky) podľa názoru súdu
neboli takého charakteru, pre ktoré by musel skončiť pracovný pomer. Súd vychádza aj z toho, že
tieto problémy mu nebránia pracovať u súčasného zamestnávateľa v podstate na podobnej pracovnej
pozícii ako u predchádzajúcich zamestnávateľov. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že je v

objektívnych možnostiach odporcu dosahovať aj vyšší príjem, ako dosahuje v súčasnosti a že sa vzdal
bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Súd teda pre účely určenia výživného vychádzal z
jeho priemerného príjmu u zamestnávateľa DATART International, a.s., kde dosahoval najvyššie príjmy z
doterajších zamestnaní, a to z príjmu v sume 25.191,70 Kč (v súčasnosti 22 000 Kč). Pri určení možností
a schopností odporcu podieľať sa na vyživovacej povinnosti k maloletým deťom teda súd vychádzal z

príjmu odporcu v sume 25 191,70 Kč, ktorý príjem je objektívne schopný dosiahnuť.

Súd teda dospel k záveru, že príjmy navrhovateľky sú 330 € mesačne a odôvodnené výdavky na
domácnosť a na maloleté deti sú 380 € mesačne a príjmy, ktoré je schopný dosiahnuť odporca sú v sume25 191,70 Kč mesačne (t.j. približne 915,23 € pri kurze 27,525 CZK/EUR platnom v čase rozhodnutia
súdu) a výdavky na nájomné má v sume 7 000 Kč (t.j. 254,31 €) mesačne. Ak by súd predpokladal,
že ostatné výdavky odporcu by boli rovnaké ako výdavky navrhovateľky (okrem nájomného), tak by

odporcovi stále ostávala mesačne suma 371,92 € (915,23 € - 254,31 € - 289,- €). Podľa názoru súdu
musia byť skutočné výdavky odporcu (okrem nájomného) v sume nižšej ako výdavky navrhovateľky,
pretože uspokojuje potreby len seba, pričom navrhovateľka uspokojuje potreby seba a troch maloletých
detí. Z tejto sumy odporcovi nič nebráni platiť výživné na maloleté deti sumou spolu 300 € mesačne.
Súd neprihliadal na splátky úveru odporcom (č.l. 188), pretože úver považuje za neprimerané majetkové

riziko,ktoréniejemožnézapočítaťpreúčelyurčeniavýživnéhonaprospechodporcuakoosobypovinnej
platením výživného (§ 75 ods.1 Zákona o rodine).

Súd nehodnotil odchod navrhovateľky z Českej republiky ako bezdôvodné vzdanie sa výhodnejšieho
zamestnania, ako to naznačoval právny zástupca odporcu, a to preto, že dôvodom odchodu
navrhovateľky bolo násilné správanie sa odporcu voči nej (č.l. 92, 93).

Výživné v sume po 110 € resp. 80 € mesačne podľa názoru súdu zodpovedá odôvodneným potrebám

maloletých detí. Len výdavky na stravu maloletých v škole, na ich ošatenie a zaopatrenie predstavujú
sumu 180 € (obedy 56 €, desiaty 30 €, školská družina 4 €, telefón 10 €, internet 10 €, oblečenie 50
€, drogéria 20 €). Okrem toho majú maloletí náklady na stravu mimo školského vyučovania, ako i na
uspokojovanie svojich záujmov a koníčkov, na ktoré by ostávala suma 120 €, ktorá je podľa názoru súdu
primeraná, najmä vzhľadom k veku maloletých detí. Preto súd výživné v sume 300 € mesačne (spolu)

nepovažuje na nedôvodne vysoké.

K tvrdeniu odporcu, že nie je spravodlivé, aby on sa podieľal na náhrade všetkých nákladov maloletých
detí súd uvádza, že na vyživovacej povinnosti k deťom sa podieľajú obaja rodičia. V posudzovanom
prípade sa matka podieľa na ich vyživovacej povinnosti okrem hradenia ich finančných potrieb aj
osobnou starostlivosťou a otec sa na nej podieľa súdom určeným výživným. Výživné určené súdom teda

berie na zreteľ aj tú skutočnosť, že otec sa nemusí sústavne starať o maloleté deti, ktoré sú zverené
matke, a teda jeho finančný príspevok na výživu maloletých musí byť z toho dôvodu vyšší ako finančný
príspevok matky. Tým viac, že finančné a majetkové pomery odporcu sú lepšie ako finančné a majetkové
pomery navrhovateľky. Súd prihliadal aj na to, že suma 300 € podľa názoru súdu umožňuje hradiť len
základné a nevyhnutné potreby maloletých (s prihliadnutím na životnú úroveň oboch ich rodičov, na

ktorej sa maloletí majú právo podieľať) a nepokrýva všetky ich potreby (napr. potreby na realizáciu
záujmov, na rekreáciu, prípadne na tvorbu úspor a podobne). Ak je suma určeného výživného vyššia,
ako preukázané náklady uhradené na potreby maloletých detí matkou, tento rozdiel bude použitý len
na uspokojenie oprávnených záujmov maloletých, ktoré doposiaľ vzhľadom na príjmy ich matky a na
to, že odporca sa vyhýbal riadnemu plneniu svojej vyživovacej povinnosti, uspokojované byť nemohli.

Je potrebné zdôrazniť , že záujmy maloletých detí majú prednosť pred záujmami odporcu (§ 62 ods.
5 Zákona o rodine). Keďže to odporcovi jeho pomery umožňujú, je spravodlivé, aby sa podieľal na
výživnom maloletých detí sumou 300 €.

Z uvedených dôvodov o výške vyživovacej povinnosti na jednotlivé deti súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku.

Keďže súd určil výživné s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode (od 3.1.2013), časť
výživného za obdobie od právoplatnosti rozsudku o rozvode do rozhodnutia súdu sa stala zročnou
(splatnou). Zročné výživné na čas od právoplatnosti rozsudku o rozvode (od 3.1.2013) do vyhlásenia
rozsudku (do 6.2.2014) je u maloletých W. v sume po 1 430,- € (110 € mesačne za 13 mesiacov) a u
maloletej I. 1 040,- € (80 € za 13 mesiacov. Odporca je povinný zročné výživné zaplatiť v súlade s §

160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v pravidelných mesačných splátkach po 10 € u každého z
maloletých detí s tým, že ak by nezaplatil čo i len jednu splátku riadne a včas, stratí výhodu splátok. Súd
tak rozhodol z dôvodu, že vzhľadom na výšku zročného výživného (spolu 3900 €) nie je v možnostiach
odporcu zaplatiť zročné výživné naraz.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa
§ 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne

posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).