Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by Mgr. Katarína Šimková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 34P/409/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112228570
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3112228570.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú

X. H., X.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky E. W. J. H. K.. J., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom R. X,
XXXX L., Š., právne zastúpenej JUDr. Katarínou Martinkovou, advokátkou so sídlom Štvrť SNP 143/58,
Trenčianske Teplice a otca E.Z. H., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom F. XXXX, J. XX, Č. K.,
za účasti navrhovateľky L. M. K.. R., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom G. X. Y., M. A.. XX/
XX, právne zastúpenej JUDr. Denisou Buranskou, advokátkou so sídlom Námestie Matice slovenskej
4262/23, Dubnica nad Váhom, o návrhu navrhovateľky na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej

osobnej starostlivosti takto

r o z h o d o l :

Maloletá X. H., X.. XX.XX.XXXX, s a z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky
L. M., ktorá sa bude o maloletú osobne starať a ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok iba
v bežný veciach.

Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletej X. sumou vo výške 400,- Eur mesačne, s
účinnosťou od 25.10.2012, ktorú je matka povinná poukazovať k rukám navrhovateľky L. M., vždy do

15-teho dňa v mesiaci vopred.

Dlh matky na zameškanom výživnom pre maloletú X. za obdobie od 25.10.2012 do 31.01.2014 vo výške
1.200,- Eur s a matke p o vo ľ u je splácať v mesačných splátkach po 150,- Eur mesačne spolu s
bežným výživným k rukám navrhovateľky L. M., až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej X. sumou vo výške 50,- Eur mesačne, s účinnosťou

od 25.10.2012, ktorú je otec povinný poukazovať k rukám navrhovateľky L. M., vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred.

Dlh otca na zameškanom výživnom pre maloletú X. za obdobie od 25.10.2012 do 31.01.2014 vo
výške 761,29 Eur s a otcovi p o vo ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 60,- Eur mesačne spolu
s bežným výživným k rukám navrhovateľky L. M., až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala zverenia maloletého dieťaťa do jej náhradnej
osobnej starostlivosti a úpravy vyživovacej povinnosti matky k maloletej v rozsahu 400,- Eur mesačne avyživovacej povinnosti otca k maloletej v rozsahu 100,- Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu,
t.j. od 25.10.2012. Nakoľko sa nepodarilo zistiť pomery otca, súhlasila s určením jeho vyživovacej
povinnosti k maloletej v sume 60,-Eur mesačne. Navrhovateľka uviedla, že maloletá sa narodila z

manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 10C/981/99-36
zo dňa 12.02.2001, kedy bola maloletá na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a
otec dieťaťa bol zaviazaný platením výživného. Uviedla, že ona navrhovateľka sa o maloletú dlhodobo
osobne stará na základe poverenia matky zo dňa 04.04.2005 až doposiaľ, ale po právnej stránke jej
vzťah k maloletej nie je upravený. Maloletá u nej býva už 9 rokov a s matkou sa maloletá stretáva

dvakrát ročne, keď tá pricestuje na Slovensko. Otec sa s maloletou nestretáva a ani o ňu neprejavuje
záujem. Navrhovateľka ďalej uviedla, že maloletá odmieta bývať s matkou, nemá s ňou vytvorený vzťah
a má obavu, že by ju matka zobrala do cudziny, a má aj strach z prostredia, v ktorom matka žije. Matka
dieťaťa má priateľa, ktorý nežije usporiadaným spôsobom života. Sama maloletá prejavila želanie zostať
v osobnej starostlivosti navrhovateľky. Ďalej navrhovateľka uviedla, že býva v dvojizbovom byte, kde
maloletá spáva v obývačke. Jej matka na ňu prispievala sumou 400,- Eur mesačne, pričom ale od

septembra 2012 neposlala nič ani sa s ňou nekontaktovala. Na pojednávaní dňa 10.07.2013 uviedla,
že o maloletú sa osobne stará od veku jej 8 rokov, a to len na základe dohody s jej matkou, ktorá jej ju
nechalanastarostiaodišlapracovaťdoŠvajčiarska,pričomodvtedyprichádzanaSlovenskolendvakrát
ročne na obdobie 1 týždňa. Matka si maloletú chcela vziať k sebe do Švajčiarska, potom ako maloletá
ukončí základnú školu. Maloletá však s tým vyjadrila svoj zásadný nesúhlas a prejavila želanie naďalej

zostať u navrhovateľky. Poukázala na to, že matka sa o maloletú nikdy riadne nestarala. Keď bola matka
v lete roku 2012 na Slovensku, tak maloletú vodila po pohostinstvách. Počas starostlivosti o maloletú,
matka navrhovateľke prispievala sumou 300,- až 400,- Eur mesačne, ale od začatia súdneho konania jej
posiela 250,- Eur mesačne. Otec na výživu maloletej neprispieva žiadnym spôsobom. Maloletá zvykla
tráviťprázdninyumatkyvoŠvajčiarsku,načovšaknemádobréspomienky.Navrhovateľkajerozvedená,

v spoločnej domácnosti žije iba s maloletou. Je na starobnom dôchodku, ktorý s účinnosťou od 01/2013
poberá vo výške 168,10 Eur, okrem toho je jej s účinnosťou od 01.01.2013 vyplácaná aj dávka v hmotnej
núdzi vo výške 55,30 Eur. Tiež je navrhovateľka poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 23,10 Eur
mesačne a príplatku k prídavku na dieťa vo výške 10,83 Eur. Navrhovateľka je občiankou Slovenskej
republiky, má plnú spôsobilosť na právne úkony, nikdy nebola priestupkovo ani trestne stíhaná, jej

zdravotný stav je dobrý. Tiež uviedla, že matka dieťaťa má narušené vzťahy aj so svojím starším synom,
ktorý žije tiež vo Švajčiarsku. Tento aj navrhovateľke potvrdil, že matka aj naďalej žije v spoločnej
domácnosti s občanom Portugalska. Na pojednávaní konanom dňa 05.02.2014 sa navrhovateľka zo
zdravotných dôvodov nezúčastnila, súhlasila s tým, aby súd pojednával v jej neprítomnosti. Jej právna
zástupkyňa uviedla, že vzhľadom na to, že sa nepodarilo zistiť pomery na strane otca dieťaťa, netrvá

na určení výživného z jeho strany v navrhovanej sume s tým, že by súhlasila s výživným vo výške 60,-
Eur mesačne. Podľa informácií navrhovateľky by otec dieťaťa mal byť zamestnaný v Českej republike a
dosahovaťrelatívneslušnýpríjem,avšakkjehovýškesanevedelavyjadriť.Uznala,žematkaprispievala
na výživné maloletej tak, ako to uviedla, pričom dlh na zameškanom výživnom má matka vo výške
1.200,- Eur. Otec maloletej na jej výživu od začatia konania neprispel vôbec.

Matka maloletej najprv nesúhlasila s podaným návrhom, neskôr v priebehu konania zmenila názor a
súhlasila so zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Matke maloletej
bolo predvolanie na pojednávanie doručené prostredníctvom jej právne zástupkyne, pojednávania sa
nezúčastnila z pracovných dôvodov. Jej právna zástupkyňa na pojednávaní dňa 10.07.2013 uviedla,

že matka maloletej s návrhom navrhovateľky nesúhlasí, pretože matka má vyhovujúce podmienky pre
starostlivosť o maloletú. Do dňa podania návrhu spolu s maloletou bežne každý večer komunikovali
prostredníctvom sociálnej siete a ich vzťahy boli dobré. Nemá vedomosť, čo sa stalo a prečo dcéra
zmenila svoj postoj a prestala s ňou komunikovať. Matka pracuje vo Švajčiarsku na základe pracovnej
zmluvy v upratovacej firme, pričom jej priemerný mesačný príjem je 2.900,- frankov, čo je 2.330,- Eur.

Okrem maloletej už matka nemá iné vyživovacie povinnosti. Je rozvedená a žije sama. Matka v cudzine
býva v prenajatom byte, kde náklady bývania má 360,- frankov, čo je 290,- Eur mesačne. Tiež si
platí zdravotné poistenie 330,- frankov (265,- Eur) mesačne, jej cestovné výdavky sú 105,- frankov
(85,- Eur). Výdavky na stravu má cca 500,- frankov (cca 400,- Eur), v čom sú zahrnuté aj výdavky na
oblečenie a bežné výdavky. Za mobil a internet platí 100,- frankov mesačne. Na pojednávaní konanom

dňa 15.11.2013 sa matka dieťaťa opätovne nezúčastnila, vyjadrila však svoj súhlas, aby súd pojednával
v jej neprítomnosti. Jej právna zástupkyňa uviedla, že matka bola na Slovensku pred týždňom, osobne
sa skontaktovala s navrhovateľkou a aj s poukazom na rozhodnutie samotnej maloletej, matka súhlasí
s podaným návrhom v plnom rozsahu. Súhlasí aj s výškou vyživovacej povinnosti s tým, že dlh budesplácať popri bežnom výživnom v splátkach po 150,- Eur mesačne. Matka tiež zmenila zamestnanie,
o čom však jej právna zástupkyňa nemala k dispozícii žiaden doklad. Na pojednávaní konanom dňa
05.02.2014 sa matka dieťaťa opätovne nezúčastnila z pracovných dôvodov. Jej právna zástupkyňa

uviedla, že nemajú žiadne informácie o otcovi dieťaťa. Ďalej uviedla, že matka súhlasí so zverením
maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Na výživu maloletej prispieva dobrovoľne a
spláca aj zameškaný dlh. Od novembra 2012 do októbra 2013 matka prispievala
na výživu maloletej po 250,- Eur mesačne, v októbri 2013 už začala splácať zameškaný dlh a popri tom
uhradila aj 150,- Eur a od novembra 2013 do februára 2014 prispieva mesačne po 400,- Eur plus spláca

po 150,- Eur mesačne zameškaný dlh a takto uznáva, že jej zostáva výška zameškaného dlhu v sume
1.200,- Eur, ktorú je ochotná splácať po 150,- Eur mesačne popri bežnom výživnom. Tiež poukázala
na to, že matka sa s dcérou stýka, pričom dcéra u nej strávila vianočné sviatky vo Švajčiarsku aj spolu
s navrhovateľkou.

Otec maloletej sa k návrhu nevyjadril, pojednávaní sa nezúčastnil. Dňa 14.11.2013 bol vypočutý pred

dožiadaným Obvodným súdom pre Prahu 10 v Českej republike, kde uviedol iba toľko, že navrhovateľka
dosiahlavšetko,čochcela.Všetcisadohodli.Dohodlisaajnafinančnomvyrovnanívovzťahukmaloletej
a žaloba bola zobratá späť. Na pojednávanie konané dňa 10.07.2013 mal otec dieťaťa riadne a včas
doručené predvolanie, pričom svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil a ani nepožiadal o
odročenie termínu pojednávania. Na pojednávania sa otec maloletej opakovane nedostavil, predvolanie

mal doručené pod domnienkou doručenia v zmysle § 46 ods.2 O.s.p. Z uvedených dôvodov súd v zmysle
§ 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti otca dieťaťa.

Na pojednávaní konanom dňa 10.07.2013 bola vypočutá aj maloletá X., ktorá uviedla, že má necelých
XX rokov a sama sa chcela prísť k prejednávanej veci na súd vyjadriť. Potvrdila, že chce zostať bývať u

navrhovateľky, ktorá sa o ňu dobre stará a býva u nej od svojho prvého ročníka základnej školy. Predtým
bývala s matkou vo Švajčiarsku, ktorá sa však o ňu riadne nestarala a tak išla bývať k navrhovateľke.
Uviedla, že ukončila 9. ročník základnej školy a je prijatá na strednú odbornú školu, odbor aranžérstvo.
Od 08/2012 sa s matkou nestretla. Hoci jej matka chcela, aby po ukončení základnej školy odišla za
ňou do Švajčiarska, ona má záujem ukončiť strednú školu na Slovensku. Jej stretnutia s matkou na

území Slovenska prebiehali tak, že matka ju väčšinou večer zobrala na kofolu, kde však matka požívala
alkoholické nápoje. Na priateľa matky nemá dobré spomienky, bol agresívny a myslí si, že požíval drogy.
Od 08/2012, kedy matke oznámila, že s ňou nepôjde do Švajčiarska, táto s ňou nekomunikuje. S otcom
je iba v sporadickom kontakte, pričom má pochybnosti o jeho otcovstve a myslí si, že jej biologickým
otcom je iný muž.

Zástupca kolízneho opatrovníka odporučil návrhu navrhovateľky vyhovieť. S maloletou vykonali viacero
pohovorov,pričomsavždyopakovanevyjadrovala,žechcezostaťbývaťunavrhovateľky.Tiežodporučil,
aby matka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletej sumou 400,- Eur a otec sumou 60,- Eur
mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil poverenie z čl. 03, oznámenie o
narodení, rodný list maloletej X., výpis z registra trestov navrhovateľky, lekársku správu navrhovateľky,
lekársku správu maloletej, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o výške dôchodku navrhovateľky, potvrdenie
o dávkach v hmotnej núdzi, dôkazy o nákladoch bývania, list vlastníctva, rozpis výdavkov na maloletú,

doklady o nákladoch na maloletú, pokladničné bločky, zmluvu o internetovom pripojení, potvrdenie o
návšteve školy, potvrdenie základnej školy, vyjadrenie kolízneho opatrovníka z čl. 17, záznam úradu
práce z čl. 18, správu z konzultácií, záznam zo sociálneho prieskumu, uznesenie tunajšieho súdu č.
k. 34P/409/2012-23 zo dňa 21.11.2012, potvrdenie o prídavku na dieťa a dávkach v hmotnej núdzi
navrhovateľky, správu o povesti Mestského úradu G. X. Y., správu kolízneho opatrovníka zo šetrenia

pomerov, správu z konzultácií, vyjadrenie matky z čl. 65, rozpis platieb výživného, zápisnicu z čl.
98, zápisnicu z výsluchu otca z čl. 116, obsah pripojeného rozvodového spisu 10C/981/1999 a zistil
nasledovný skutkový stav :

Maloletá X. sa narodila z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k.

10C/981/1999-36 zo dňa 12.02.2011, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola
maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec dieťaťa bol zaviazaný povinnosťou prispievať
na jej výživu sumou 1.200,- Sk (39,83 Eur) mesačne. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
18.03.2001. Matka dieťaťa bola v tom čase na ďalšej materskej dovolenke a poberala dávky sociálnejpomoci vo výške 6.010,- Sk (199,50 Eur) mesačne a rodinné prídavky na tri deti vo výške 2.220,-
Sk (73,69 Eur), okrem maloletej mala ešte dve vyživovacie povinnosti. Otec dieťaťa bol v tom čase
nezamestnaný, do práce nastúpil 01.02.2001 a jeho predpokladaný mesačný zárobok bol 5.829,- Sk

(193,49 Eur) s tým, že mu mesačne budú patriť diéty vo výške cca 9.000,- Kč. Otec mal okrem maloletej
ešte dve vyživovacie povinnosti. Maloletá X. bola vo veku X rokov.

Matka maloletej v minulosti odišla do Švajčiarska a približne od 8 rokov veku dieťaťa sa o maloletú X.
fakticky osobne stará navrhovateľka. Maloletá je v jej starostlivosti navrhovateľky spokojná, chce u nej

i naďalej zostať, nechce odísť za matkou do Švajčiarska. S matkou sa stretáva približne 1 až 2 krát za
rok, s otcom sa stretáva veľmi zriedka, ten sa o ňu nezaujíma.

Predbežným opatrením tunajšieho súdu zo dňa 21.11.2012 č. k. 34P/409/2012-23 súd na základe
návrhu navrhovateľky rozhodol o tom, že maloletá sa dočasne ponecháva v náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľky. Toto rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 21.11.2012 a právoplatnosť

dňa 20.02.2013.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín z prešetrenia pomerov a pohovoru s maloletou
zo dňa 14.06.2013 sa konštatuje, že navrhovateľka aj naďalej býva spolu s maloletou v dvojizbovom
byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Náklady na domácnosť predstavujú sumu 180,- Eur. Domácnosť

je udržiavaná v čistote a poriadku. Navrhovateľke ja poberateľkou starobného dôchodku v sume cca
226,- Eur mesačne a finančne jej vypomáha aj syn sumou mesačne cca 100,- až 300,- Eur. Maloletá v
tom čase navštevovala 9. ročník základnej školy a bola prijatá na strednú odbornú školu. Vykonaným
šetrením bolo zistené, že navrhovateľka má vytvorené vhodné bytové, sociálne a rodinné podmienky pre
výchovu a starostlivosť o maloletú. Maloletá tiež opätovne vyjadrila svoj záujem bývať u navrhovateľky

aj naďalej.

Navrhovateľka je občianka Slovenskej republiky, má trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky, má
plnú spôsobilosť na právne úkony, nemá žiaden záznam v Registri trestov GP SR. Podľa lekárskeho
potvrdenia je navrhovateľka zdravotne stabilizovaná a spôsobilá zo zdravotného hľadiska starostlivosti o

dieťa.Navrhovateľkajerozvedená, jepoberateľkoustarobnéhodôchodku vsume168,10Eurmesačne,
poberá dávky v hmotnej núdzi 55,30 Eur mesačne, prídavky na dieťa 23,-Eur mesačne a príspevok na
maloletú 10,-Eur mesačne.

Podľa § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z., súčasťou rodičovských práv a povinností sú

najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého
dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva
a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 30 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.

V zmysle § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a
rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého
dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá

pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Cieľom tohto ustanovenia je zakotviť v zákone právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a to jednak v rodine a jednak v súdnom konaní. Toto právo
vychádza z článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa.

Podľa § 44 ods. 1 - 4 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných,
na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú
starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a

inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené
zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“),b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov
náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 1 - 8 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže
zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto
zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má
spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné
a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že

bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého
dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého
dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba,
ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať

maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že
rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom
maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu
preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností

len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej
osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone
tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Vyživovacia povinnosť
rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o

zverenímaloletéhodieťaťadonáhradnejosobnejstarostlivostiurčírodičomaleboinýmfyzickýmosobám
povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží
povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti.

V danej veci súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na zverenie
maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky bol podaný dôvodne. Maloletá pochádza
z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené a maloletá bola na čas po rozvode zverená do osobnej
starostlivosti matky. Matka maloletej v minulosti odišla do Švajčiarska a maloletá sa od roku 2005,
teda od jej veku 8 rokov až doposiaľ nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti navrhovateľky, a to

na základe dohody medzi matkou dieťaťa a navrhovateľkou. Maloletá vyjadrila želanie i naďalej zostať
v osobnej starostlivosti navrhovateľky, nechce odísť za matkou do zahraničia. Navrhovateľka spĺňa
všetky osobné predpoklady ustanovené v § 45 ods. 1 Zákona o rodine, najmä zdravotné, osobnostné
a morálne a spôsobom života zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v súlade
so záujmami maloletého dieťaťa. Otec dieťaťa o maloletú nejaví záujem, k návrhu sa nevyjadril a

matka dieťaťa s návrhom navrhovateľky napokon vyjadrila svoj súhlas, rešpektujúc aj želanie samotnej
maloletej X.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj na potrebu zosúladenia faktického stavu (kedy
je maloletá už od roku 2005 vo faktickej starostlivosti navrhovateľky, ktorej ju zanechala samotná matka
dieťaťa)aprávnehostavu,súddospelkzáveru,žezvereniemaloletejdonáhradnejosobnejstarostlivosti
navrhovateľky je v jej záujme a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Súd samozrejme

rešpektoval aj vyjadrenie maloletej a jej želanie zotrvať v starostlivosti navrhovateľky.

Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné

má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení
ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

V súlade s hore citovaným ustanovením § 45 ods. 8 Zákona o rodine a § 81 ods. 1 Zákona o rodine, bolo
nevyhnutné upraviť taktiež vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu zo strany obidvoch rodičov. Súd
pri rozhodovaní o určení výšky vyživovacej povinnosti rodičov k maloletej vychádzal z odôvodnených
potrieb dieťaťa a schopností a možností rodičov. Maloletá má v súčasnosti XX rokov a je žiačkou
X. ročníka Strednej odbornej školy J.. Matka maloletej býva vo Švajčiarsku, kde je zamestnaná a
dosahuje príjem cca 2.330,-Eur mesačne. Okrem mal. X. už matka nemá iné vyživovacie povinnosti.

Otec maloletej býva a pracuje v Českej republike v J., jeho pomery sa ani napriek dožiadaniu nepodarilo
presnezistiť.Priúpravevyživovacejpovinnostimatkykmaloletejvychádzalsúdzoskutočnosti,žematka
vyjadrila svoj súhlas s návrhom navrhovateľky, a teda ju zaviazal povinnosťou prispievať na jeho výživu
sumou 400,- Eur mesačne, tak ako matka aj dobrovoľne prispieva na výživu maloletej. Takúto výšku
vyživovacej povinnosti súd považoval za primeranú odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ako aj

zárobkovým možnostiam a majetkovým pomerom matky dieťaťa. Nakoľko sa súdu napriek dožiadaniu
doČeskejrepublikynepodarilozistiťzárobkovépomeryotca,považovalsúdnavrhovanévýživnéotcoviv
sume 100,-Eur mesačne za neprimerané, ktoré by mohlo ohroziť existenciu otca. Okrem toho otec žije v
Českejrepublikeajezrejmé,žezárobkovépomeryvČeskejrepublikesúnižšieakovoŠvajčiarsku,preto
otcovi určil súd nižšie výživné v porovnaní s matkou maloletej. Otca preto zaviazal prispievať na výživu

maloletej sumou 50,-Eur mesačne, ktorú sumu považoval za primeranú a zodpovedajúcu jej potrebám,
a to aj s prihliadnutím k vyživovacej povinnosti oboch rodičov, keď mal za to, že výživné oboch rodičov
spolu v sume 450,-Eur (400,- Eur + 50,-Eur) riadne zabezpečí odôvodnené potreby maloletej. Nakoľko
otec žije v Prahe, kde sú široké pracovné možnosti, je zrejmé, že je v jeho objektívnych schopnostiach
a možnostiach prispievať na výživu jeho dcéry určeným výživným. Vyživovacia povinnosť bola obom

rodičom určená s účinnosťou od 25.10.2012, teda od začatia súdneho konania.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu v zmysle rozsudku vznikol
obom rodičom dlh na zameškanom výživnom za obdobie od 25.10.2012 do 31.1.2014. Matke vznikol
dlh vo výške 1.200,- Eur /matka mala zaplatiť 400,- x 15 mesiacov = 6.000,- Eur, dobrovoľne uhradila

4.800,- Eur/, čo zhodne potvrdila navrhovateľka i matka maloletej. Otcovi vznikol dlh na zameškanom
výživnom v celkovej výške 761,29 Eur /15 mesiacov x 50,- Eur + 11,29 Eur za mesiac 10/2012 ( 7 dní
á 1,6129 Eur)/. Uvedený dlh súd povolil za použitia § 160 ods. 1 O.s.p. rodičom splácať za podmienok
uvedených vo výroku tohto rozsudku k rukám navrhovateľky.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne (v troch vyhotoveniach).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu. V časti rozhodnutia o výchovnom prostredí maloletých detí, je možné podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Toto rozhodnutie je v časti o výživnom predbežne vykonateľné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.