Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 4, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/389/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6703899885
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6703899885.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová predsedníčka

senátu, JUDr. Peter Priehoda, JUDr. Anna Snopčoková, členovia senátu v právnej veci navrhovateľa 1/
N. K., nar. XX. XX. XXXX, F. XX/XX, K., zast. JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom, H.. K. XX/XX,
XXX XX T., navrhovateľa 2/ A. K., nar. XX. XX. XXXX, R. XXX, K., zast. navrhovateľom 1/, navrhovateľa
3/ N. K., nar. XX. XX. XXXX, T. XXXX/X, Q., zast. navrhovateľom 1/, proti odporcovi S. D., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom F. XX, K., zast. JUDr. Jozefom Brázdilom, advokátom, Advokátska kancelária
Brázdilová & Brázdil, XXX XX T., R. ul. č. X, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, o odvolaní
navrhovateľa 1/ a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 18. 07. 2012 č. k.

10C/160/2003 - 437, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ 1/
domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti zdržať sa vypúšťania dažďovej vody zo svojej strechy na
parcelu č. XXX/X v k. ú. K., vo výroku o náhrade trov konania účastníkov a trov konania štátu, p o t
v r d z u j e .

Ostatných odvolaním nenapadnutých výrokov sa nedotýka.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa 2/ a 3/. Odporcovi uložil povinnosť
zabezpečiť preloženie prípojky z rozvodnej elektrickej siete, ktorá je vedená ponad parcelu č. XXX/X
zapísanú na LV č. XX pre k. ú. C. C., Správa katastra Zvolen, okres T., obec T., k. ú. K. pod zemský
povrch k parcele č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX pre Katastrálny úrad Banská Bystrica, Správa
katastra Zvolen, pre okres T., obec K., k. ú. K. do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti
návrh zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 214,- Eur,

pozostávajúce z pomernej časti náhrady za preddavkované trovy na znalecké dokazovanie vo výške
33,19 Eur a z pomernej časti trov právneho zastúpenia vo výške 180,90 Eur na účet právneho zástupcu.
Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen trovy konania vo výške 117,06
Eur a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen trovy konania vo výške 58,53
Eur.

Prvostupňový súd rozhodoval o návrhu právnej predchodkyne navrhovateľov 1/, 2/, 3/ B. K. (ktorá

zomrelavpriebehukonaniadňaXX.XX.XXXX),ktorýmsadomáhala,abysúduložilodporcovipovinnosť
zdržať sa vypúšťania dažďovej vody zo strechy svojej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, ďalej riadne
identifikovanú na parcelu č. XXX/X zapísanú na LV č. XX pre k. ú. C. C., ďalej presne identifikovanú,
zapísanúnanavrhovateľkuatodo2dníodprávoplatnostirozsudku.Ďalejpožadoval,abyodporcovibolauložená povinnosť zabezpečiť preloženie prípojky z rozvodnej elektrickej siete, ktorá je vedená ponad
parcelu č. XXX/X zapísanú na LV č. XX pre k. ú. C. C. na navrhovateľku v celosti pod zemský povrch
parcely č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. C. C. na odporcu v celosti do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. V ďalšom požadovala, aby odporcovi bola uložená povinnosť zabrániť prietoku splaškov zo
žumpypostavenejnaparceleč.XXX/XzapísanejnaLVč.XXXprek.ú.C.C.,k.ú.K.naodporcuvcelosti
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj uložiť odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy
konania. Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd dospel k záveru, že žalobný návrh je dôvodný
čiastočne. Návrh navrhovateľa 2/ a 3/ zamietol z dôvodu, že z dedičského dokazovania mal preukázané,

že nie sú aktívne vecne legitimovaní, keďže sa nestali nositeľmi práva, resp. hmotnoprávneho vzťahu
o ktorý v konaní ide, čoho dôkazom sú výpisy z LV. Výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľných,
ktorých sa týkajú nároky uplatňované pôvodnou vlastníčkou je v súčasnosti, resp. v čase vyhlásenia
rozsudku, len navrhovateľ 1/ N. K..

Súd pri rozhodnutí vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, ktoré bolo nariadené na posúdenie

potrebných skutočností. Návrhu vyhovel len v časti, týkajúce sa preloženia elektrickej prípojky z
rozvodnej elektrickej siete, nakoľko aj zo znaleckého posudku vyplynulo, že elektrická prípojka nebola
zrealizovaná podľa stavebného povolenia a odporca používa ešte pôvodnú elektrickú prípojku s tým,
že podchôdzna výška pod elektrickou prípojkou je 505 cm, ktorú znalec označil za dostatočnú nad
prístupovou cestou k rodinnému domu navrhovateľky. Znalec následne vo vyjadrení k pripomienkam

navrhovateľky spresnil, že pri stavbe elektrickej prípojky prihliadal na rok, kedy bola pôvodná prípojka
zrealizovaná (čo bolo viac ako pred 50 rokmi), kedy ešte zodpovedala technickým parametrom
vtedy používaných dopravných prostriedkov. Súd z toho vyvodil záver, že znalcom nebola vyvrátená
námietka navrhovateľa, že zrealizovanie elektrickej prípojky je v rozpore so stavebným povolením a
zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľa užívať predmet svojho vlastníctva nerušene, keď títo

tvrdili, že môže byť ohrozená ich bezpečnosť, resp. bezpečnosť ďalších osôb, či majetku vzhľadom na
skutočnosť, že v súčasnosti vozidlá dosahujú vyššiu výšku a preto podchôdzna výška pod elektrickou
prípojkou je nepostačujúca. Za právne irelevantnú považoval súd poznámku týkajúcu sa toho, že
stav elektrických prípojok v celej obci je podľa aktuálnych technických noriem nevyhovujúci. Znalec
uviedol aj jednoduchšie riešenie preloženia elektrickej prípojky, avšak do vyhlásenia rozsudku do

veci samej toto odporca nezrealizoval. Súd mu preto uložil povinnosť v rozsahu, ako je uvedené vo
výrokovej časti, keďže aj znalec konštatoval, že je vadou kolaudačného rozhodnutia, že tam nebolo
uvedené nerealizovanie elektrickej prípojky spôsobom uvedeným v stavebnom povolení s tým, že súd
vychádzal aj z toho, že príslušný orgán, ktorý stavebné povolenie vydával, rozhodol o tejto záležitosti
na základe platných právnych predpisov a technických noriem. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol.

Zamietol teda návrh vo výroku, ktorým sa odporca domáhal, aby odporca bol povinný zabrániť prietoku
splaškov zo žumpy postavenej na jeho pozemku, keď mal preukázané, že navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno v tom zmysle, že by zo strany odporcu došlo k nejakému protiprávnemu zásahu
do vlastníckeho práva navrhovateľa formou imisií. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že
žumpa je nepriepustná, vyhovuje požiadavkám príslušných slovenských technických noriem. Pokiaľ ide

o druhú žumpu nachádzajúcu sa na pozemku odporcu pri miestnom šetrení znalec konštatoval, že je v
nej len čistá dažďová voda, do tejto sa neprečerpávajú splašky a technicky to nie je ani kvôli spádovým
pomerom možné.

Ďalej súd zamietol návrh aj v časti výroku, ktorým sa navrhovateľ domáha od odporcu povinnosti

zdržať sa vypúšťania dažďovej vody zo strechy svojej nehnuteľnosti na pozemok navrhovateľa a to
z dôvodu, že žalobu považoval za predčasnú, keďže odporca nie je v omeškaní zo splnením svojho
záväzku. Odporca má voči navrhovateľovi záväzok z titulu susedských práv, teda zabezpečiť, aby
nad mieru primeranú pomerom nedochádzalo k vypúšťaniu dažďovej vody na pozemok navrhovateľa,
avšak z dôvodu neposkytnutia súčinnosti zo strany navrhovateľa nie je v omeškaní zo splnením tejto

povinnosti. Na tento fakt odporca poukazoval už od začiatku konania, dôkazom čoho je konanie vedené
na okresnom súde pod sp. zn. 17C/227/2005, kde odporca v procesnom postavení navrhovateľa sa
domáha, aby mu zo strany navrhovateľa (resp. jeho právnej predchodkyne) bol umožnený vstup na ich
pozemok parc. č. XXX/X v k. ú. K. za účelom, okrem iného, montáže žľabov a omietnutia fasády jeho
nehnuteľnostipostavenejnapozemkuparc.č.XXX/Xvk.ú.K.naLVč.XXX.Znaleckonštatoval,žeideo

problém jednoducho technicky riešiteľný, stavebná konštrukcia je pripravená tak, že povrchové dažďové
vody je možné technicky zachytiť, aby nevytekali na pozemok p. K., ale do verejného priestoru. Je to
možné zachytiť namontovaním strešnej klampiarskej konštrukcie, to však nie je možné podľa znalca bez
umožnenia prístupu na cudzí pozemok, teda na pozemok navrhovateľa.Okresný súd odôvodnil, prečo neprihliadol na ďalšie predložené dôkazy - geometrické plány z č. l. 37
a 76, svedecká výpoveď P.. A. K. s tým, že otázka hraníc medzi pozemkami účastníkov sa neukázala

ako sporná, pričom ak aj v konaní sp. zn. 17C/227/2005 je predmetom určenie priebehu hranice
medzi pozemkami a bolo v ňom nariadené znalecké dokazovania, tieto závery nebudú mať vplyv na
rozhodnutie v tejto veci.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd s použitím ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p., keď

pomer úspechu a neúspechu odporcu, resp. navrhovateľa určil v pomere 2:1 v prospech odporcu, keď
navrhovateľ bol úspešný len v jednom z troch uplatňovaných výrokov, takže odporcovi priznal právo na
náhradu trov konania v 1/3. Z priznanej sumy 214,09 Eur je suma 33,19 Eur pomerná časť náhrady
za preddavkované trovy znaleckého dokazovania a suma 180,90 Eur pomerná časť trov právneho
zastúpenia. Podľa § 148 ods. 1 O. s. p. uložil účastníkom povinnosť podľa výsledku konania nahradiť
trovy štátu (2/3 navrhovateľ, 1/3 odporca).

Rozsudok okresného súdu napadol odvolaním navrhovateľ 1/, aj odporca.

Odporca podal odvolanie proti výroku o trovách konania. Súdom určený pomer na úspechu vo veci
a potom aj výrok o povinnosti navrhovateľa platiť trovy konania považuje za nesprávny. V danej veci

predmetom konania nebolo peňažné plnenie, preto nie je možné pomer úspechu alebo neúspechu
posudzovať podľa kritérií pre peňažné plnenie. Ako je zrejmé zo samotného návrhu navrhovateľa, v
pôvodnom návrhu bola hlavným dôvodom podania žaloby ochrana vlastníckeho práva spočívajúca v
údajnom protiprávnom zásahu odporcu (zdržať sa vypúšťania dažďovej vody a zabránenie pretekaniu
splaškov zo žumpy). Podstatná časť návrhu bola navrhovateľovi zamietnutá a bolo zistené, že vlastne

navrhovateľ bráni realizácii opatrení na odvod dažďovej vody a tejto možnosti (dostať sa na jeho
pozemok) sa musí odporca domáhať v inom súdnom konaní. Rovnako to však platí aj o preložení
elektrickej prípojky, keďže bez toho, aby ho navrhovateľ pustil na svoj pozemok, nemôže prípojku
preložiť. Je zrejmé, že celý spor zavinil a vyvolal navrhovateľ a väčšina nákladov na konanie je
spojená s uplatňovaním a bránením práva odporcu, konkrétne s časťou návrhu, ktorý bol navrhovateľovi

zamietnutý. Domnieva sa, že spôsob, akým stanovil okresný súd pomer úspechu alebo neúspechu
vo veci nie je správny, nezohľadnil všetky dôležité skutočnosti, ktoré mali vplyv na samotné jeho
rozhodnutie. Najmä nezohľadnil výsledok konania, ktorým bolo zamietnutie návrhu navrhovateľa v
podstatnej časti jeho pôvodného návrhu. Sledovaným výsledkom konania v danom prípade treba
rozumieť právne následky, ktoré vyvolá rozhodnutie súdu v porovnaní s tým, čo sledoval pôvodný návrh

navrhovateľa. Domáha sa zmeny výroku o trovách tak, že navrhovateľ bude zaviazaný na zaplatenie
všetkých trov konania.

Navrhovateľ podal odvolanie proti výroku, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal
určenia, že odporca je povinný zdržať sa vypúšťania dažďovej vody zo strechy svojej nehnuteľnosti a

tiež vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k odporcovi aj vo vzťahu k trovám štátu. Stotožňuje
sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť zabezpečiť preloženie
prípojky z rozvodnej elektrickej siete pod zemský povrch tak, ako vyplýva z napadnutého rozsudku.
Za nepravdivé označil tvrdenie odporcu, že nemôže zrealizovať preloženie prípojky z dôvodu, že ho
navrhovateľ nepustí na jeho pozemok. Poukazuje na to, že elektrická prípojka je pripojená na jednej

strane na stĺp elektrického vedenia nachádzajúci sa na obecnom pozemku a na druhej strane na stĺpe,
ktorý je umiestnený na streche rodinného domu odporcu. Pôvodnú prípojku odporca, resp. ním poverená
odborne spôsobilá osoba odstráni a novú prípojku umiestní do vykopanej ryhy v zemi bez potreby vstupu
na pozemok navrhovateľa 1/.

Navrhovateľ 1/ sa dožaduje zmeny rozhodnutia, alternatívne jeho zrušenia vo výroku, ktorým súd prvého
stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi, aby sa tento
zdržal vypúšťania dažďovej vody zo strechy svojej nehnuteľnosti na parcelu č. XXX/X z LV č. XX pre
k. ú. C. C., katastrálne územie K. vedenú v celosti na navrhovateľa. Uvádza, že strecha rodinného
domu odporcu je na pôvodnom dome sedlová, na prístavbe/novostavbe sedlová orientovaná kolmo na

pôvodnú sedlovú strechu, čím sa v mieste stretnutia týchto dvoch striech vytvorilo úžľabie. Zmenou
konštrukcie strechy z pôvodnej jednoduchej sedlovej na dve proti sebe stojace sedlové strechy a
vytvorením tzv. úžľabia sa zásadným spôsobom zmenili pomery ohľadom stekajúcej dažďovej vody
na pozemok navrhovateľa a to nielen čo do množstva, ale aj bodu, v ktorom sa táto stretáva a ďalejtečie už len jedným smerom, čím sa znehodnocuje oporný múrik navrhovateľa a brána navrhovateľa.
Túto skutočnosť potvrdili svedkovia N. K. a A. T.. Stavba odporcu, podľa názoru navrhovateľa 1/,
bola zrealizovaná v rozpore s vydaným stavebným povolením a projektovou dokumentáciou, ktorá

nepredpokladala presah strechy odporcu cez obvodové múry stavby odporcu.

Pokiaľ ide o znalcom navrhované riešenie, toto by bolo prijateľné v situácii, keby šlo o malú, resp.
krátku styčnú plochu. Je však nesporné, že strecha odporcu hraničí s pozemkom navrhovateľa na
viac ako 48 m, dažďová voda by bola privedená odkvapovým žľabom k úžľabiu, a tu by znásobila

množstvo dažďovej vody. Bolo by nevyhnutné každých šesť až osem metrov namontovať zvodovú
rúru, z ktorej by dažďová voda opäť tiekla na pozemok navrhovateľa a ten by následne intenzívne
podmáčala.Poukáženato,žeodporcakdnešnémudňunemáosadenéžľabovéhákynakrokvách,ktoré
sa osádzajú pred položením strešnej krytiny. Z toho možno usudzovať, že nemal záujem predmet sporu
riešiť. Žľabové háky pritom je možné osadiť aj bez vstupu na pozemok navrhovateľa a to zo strechy
stavby odporcu. Súdom prezentovaná úvaha, že odporca nie je v omeškaní so splnením záväzku a

teda žaloba je podaná predčasne v praxi znamená, že súd poskytne ochranu nie tomu účastníkovi,
ktorý sa domáha odstránenia protiprávneho stavu ale tomu, kto ho privodil a naďalej ho udržuje. Pritom
stavebné povolenie pre odporcu malo byť vydané v roku 1992, kolaudačné rozhodnutie v roku 2002
a súdne konanie prebieha od roku 2003. O predčasnosti žaloby preto nie je možné hovoriť. Súdom
prezentovaný záväzok, ktorý vznikol zo skutočností uvedených v zákone bolo možné predvídať už v

roku 1992, najneskôr však v roku 2002 pri vydaní kolaudačného rozhodnutia. Odporca má zo zákona
povinnosť počínať si tak, aby bez právneho dôvodu nezasahoval do práv a oprávnených záujmov iných
a nekonať v rozpore s dobrými mravmi (zásada prevencie - § 3 ods. 1 OZ).

Navrhovateľ 1/ sa domáha aj zmeny rozhodnutia o trovách konania a to tak, že navrhuje rozhodnúť podľa

§ 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Takéto
rozhodnutie by spravodlivo zohľadňovalo skutočnosť, že na jednej strane odporca si nesplnil podmienky
uložené mu v stavebnom povolení, ako aj povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovení stavebného zákona
a ďalších právnych predpisov a dlhé časové obdobie riešenia odsúval s tým, že to urobí a zrealizuje, ale
nikdy neuviedol konkrétny termín, kedy tak urobí. Na mieste je zohľadniť aj skutočnosť, že navrhovateľ

1/ je len právnym nástupcom pôvodnej navrhovateľky B. K.. Uložiť mu platiť trovy konania, na ktorých sa
nijako nepodieľal a len pokračoval v bránení svojich práv by bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania štátu poukazuje na ustanovenie § 148 ods. 1 O. s. p., v zmysle
ktorého pokiaľ sú predpoklady na strane účastníka na jeho oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada

sa tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Krajský súd preskúmaval vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p.. Napadnutý rozsudok, ako vecne správny podľa § 219
ods. 1, 2 O. s. p., potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, vyhodnotenie dôkazov je v súlade s ustanovením § 132 O. s. p.. Tiež napadnuté rozhodnutie
náležite v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 odôvodnil. Rozhodnutie je vyčerpávajúce, zrozumiteľné,

jasné a presvedčivé.

Predmetom odvolacieho konania je nárok navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi uloženia
povinnosti zdržať sa vypúšťania dažďovej vody zo strechy svojej nehnuteľnosti na pozemok
navrhovateľa, ktorý návrh prvostupňový súd zamietol.

V odvolacej námietke navrhovateľ 1 dôvodí tým, že odporca už v čase, kedy mu bolo vydané stavebné
povolenie a najneskôr v čase kolaudačného rozhodnutia bol povinný zabezpečiť svoju nehnuteľnosť tak,
aby nezasahoval do práv navrhovateľa 1/ (v tom čase ešte jeho právnej predchodkyne).Pokiaľ ide o samotné uplatnené právo navrhovateľa 1/, ktorým sa domáha voči odporcovi uloženia
predmetnej povinnosti, toto právo nikto nespochybňuje, ako to aj v odôvodnení napadnutého rozsudku

konštatuje prvostupňový súd - „Súd má za to, že odporca má voči navrhovateľovi záväzok, ktorý vznikol
zo skutočností uvedených v zákone, teda konkrétne z titulu susedských práv, ktorým je záväzok odporcu
zabezpečiť, aby nad mieru primeranú pomerom nedochádzalo k vypúšťaniu dažďovej vody na pozemok
navrhovateľa...“. To znamená, že súd túto povinnosť odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi žiadnym
spôsobom nepopiera. Odvolací súd však zistil, že na okresnom súde sa vedie samostatné konanie v

opačnom postavení účastníkov, kde sa odporca v postavení navrhovateľa domáha voči navrhovateľovi
(tamodporcovi)umožneniavstupunajehopozemokzaúčelomokreminéhoajvybudovaniaodpadových
žľabov (vec sp. zn. 17C/227/2005).

Táto skutočnosť nie je sporná, je preukázaná doposiaľ neskončeným súdnym konaním. Pokiaľ sa k
otázke vypúšťania dažďovej vody účastníci v rámci pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyjadrovali,

zo strany navrhovateľa šlo vždy o výtku, že strecha nie je realizovaná spôsobom, akým podľa stavebnej
dokumentácie realizovaná mala byť. Zo žiadneho prednesu navrhovateľa (jeho právnej predchodkyne)
aniprávnehozástupcunavrhovateľaatiežzožiadnehopísomnéhodôkazunezistilodvolacísúd,žebysa
vyjadril tak, že je pripravený umožniť odporcovi vstup na jeho pozemok za účelom, aby došlo k náprave
pri odvádzaní dažďovej vody zo strechy odporcu. Naopak, v konaní pred okresným súdom vo veci

vedenej pod sp. zn. 17C/227/2005 odporca k návrhu na začatie konania o ochranu vlastníckeho práva
udáva, okrem iného, že odporkyňa (v tomto konaní navrhovateľka - právna predchodkyňa terajšieho
navrhovateľa 1/) mu neumožňuje prístup na jej pozemok za účelom nápravy, nemôže urobiť údržbu
steny jeho nehnuteľnosti, vybudovať kanalizačnú šachtu, nemôže oplotiť pozemok. Už v stanovisku
odporcu k žalobnému návrhu p. K. zo dňa 18. júla 2003 odporca uvádza, že „nemôže stavebne dokončiť

a skolaudovať rodinný dom. V júni 2000 som z Krupiny firma OP - TIM zapožičal lešenie, doviezol do K.
a mesiac som nemohol s ním nič robiť, lebo suseda pristavila veľký voz na seno ku stene môjho domu
a ja som nemohol omietnuť fasádu. Tento voz tam stál skoro celý rok a mne vznikla škoda 10.000,-
Sk, čo som musel zaplatiť za prenájom lešenia a prevozy. Ďalej po celej dĺžke starého domu nemôžem
stiahnuť žľaby na odvodnenie strechy a vybudovať odvodňovací rigol, ktorým by mohla byť odvedená

voda aj z pozemku žaloby....“.

Odporca, ako vyplýva z obsahu spisu, viackrát aj v rámci súdnych pojednávaní prejavil záujem
zrealizovať odvodnenie strechy osadením odvodňovacích žľabov.

Pokiaľ za takejto situácie okresný súd dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť z dôvodu,
že navrhovateľ odmieta poskytnúť súčinnosť, považuje odvolací súd rozhodnutie za správne, keďže
bez potrebnej súčinnosti, teda umožnenia odporcovi vstúpiť na pozemok navrhovateľa 1/ nie je možné
technicky dosiahnuť požadovanú nápravu, konkrétne zamedziť stekaniu dažďovej vody zo strechy
odporcu na pozemok navrhovateľa 1/.

Pokiaľ v tomto smere navrhovateľ polemizuje so spôsobom, akým má byť podľa znalca vyriešené
odstránenie stekania dažďovej vody, k tomu odvolací súd uvádza, že spôsob, akým odporca zamedzí
porušovaniu susedských práv vytýkaným neodvádzaním dažďovej vody mimo pozemok navrhovateľa
je plne na rozhodnutí toho, kto má takúto povinnosť určenú. Odvolací súd podotýka, že nič nebráni

navrhovateľovi, aby umožnil, resp. prejavil, že je pripravený a ochotný umožniť navrhovateľovi prístup na
svoj pozemok a zároveň ho aj vyzvať na zrealizovanie predmetnej povinnosti. Pokiaľ však takáto ochota
zo strany navrhovateľa nie je ani len spomenutá, možno predmetnú žalobu považovať aj za šikanóznu,
keďže uloženie povinnosti v určitej konkrétnej lehote nie je možné bez toho, aby druhej strane bolo
umožnené túto povinnosť splniť.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku ako vecne
správnypotvrdil.Výrokov,ktoréneboliodvolanímnapadnuté,sarozhodnutieodvolaciehosúdunedotýka
(konkrétne uložená povinnosť preložiť elektrickú prípojku a zamietnutie žalobného návrhu v časti o
uloženie povinnosti odporcovi zamedziť vytekaniu splaškov zo žumpy).

Pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania, podľa názoru odvolacieho súdu aj v tejto časti
rozhodol prvostupňový súd správne v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O. s. p.. Pokiaľ prvostupňový
súd dospel k záveru, že je potrebné trovy konania pomerne rozdeliť v zmysle citovaného zákonnéhoustanovenia, odvolací súd považuje vzhľadom na predmet sporu a na výsledok konania, takúto úvahu
za správnu a zodpovedajúcu danej právnej úprave. Z ničoho totiž nevyplýva, že by rozhodnutie podľa
§ 142 ods. 2 (rozdelenie trov v prípade čiastočného úspechu) dopadal iba na konania, kde predmetom

sporu je peňažné plnenie. V danej veci uplatnila navrhovateľka nároky vyplývajúce zo susedských
práv, konkrétne sa domáhala voči odporcovi splnenia, resp. uloženia troch rozličných povinností.
Prvostupňový súd a tiež odvolací súd dospeli k záveru, že návrh bol dôvodný len v jednej časti takto
uplatnenéhonároku.Pokiaľzatakejtosituácierozhodolprvostupňovýsúdtak,žeúčastníciboličiastočne
úspešní, pričom odporca bol úspešnejším účastníkom v pomere 1:2 a v zmysle tejto úvahy rozhodol aj

o vyčíslených trovách konania, považuje odvolací súd aj v tomto smere rozhodnutie za vecne správne
a súladné s príslušnou právnou úpravou rozhodovania o náhrade trov konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak,
že úspešnému účastníkovi odvolacieho konania odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.
Pretože právna zástupkyňa trovy nevyčíslila v lehote podľa § 151 ods. 1 O. s. p. a iné trovy ako

trovy právneho zastúpenia zo spisu nevyplývajú, rozhodol súd o náhrade trov odvolacieho konania v
písomnom vyhotovení rozsudku tak, že odporcovi trovy odvolacieho konania nepriznal (§ 151 ods. 2
O. s. p.).
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.