Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/623/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210861
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612210861.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a sudcov JUDr. Františka Potockého a JUDr. Blaženy Stašíkovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Grösslingova č. 4, IČO:
36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom
Bratislava, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 25. septembra 2013 č. k.
4C/214/2012-92, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom zo dňa 25. 09. 2013 č. k. 4C/214/2012-92 žalobu zamietol.
Odporcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.
Citujúc ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1, § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej
len „zákona č. 514/2003 Z. z.“) konštatoval, že v prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil návrhom
vedeným pod sp. zn. 4C/214/2012 náhradu majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovú ujmu
v peniazoch v sume 770 eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vydaním poverenia až dňa 09. 07.
2010, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (§ 44 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene doplnení ďalších zákonov
(ďalej len „Exekučného poriadku“). Ďalším návrhom vedeným pod sp. zn. 4C/148/2012 si navrhovateľ
uplatnil náhradu majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovú ujmu v peniazoch v sume 715 eur
tiež z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vydaním poverenia až dňa 07. 07. 2010, teda po uplynutí zákonom
stanovenej doby (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Okresný súd uznesením zo dňa 27. 02. 2013 č. k.
4C/148/2012-21 spojil na spoločné konanie veci vedené na okresnom súde pod sp. zn. 4C/148//2012 a
sp. zn. 4C/214/2012 s tým, že konanie sa bude viesť pod sp. zn. 4C/214/2012.
Keďže žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná pred
01. 06. 2011, konkrétne dňa 10. 05. 2010 (vec sp. zn. 4C/214/2012), resp. 23. 06. 2010 (vec sp.
zn. 4C/148/2012), z dikcie citovaného ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku) potom vyplýva, že po
preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu súd do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora vykonaním exekúcie.
V predmetnej exekučnej veci vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. EX

6130/10, 7Er/692/2010 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
doručená súdu dňa 23. 06. 2010, pričom súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie dňa 07. 07.
2010, teda v zákonnej lehote. Preto pokiaľ navrhovateľ svoju žalobu po skutkovej stránke odôvodnil
tým, že poverenie nebolo vydané v zákonnej lehote, toto tvrdenie sa nepreukázalo ako pravdivé.
V sporovom konaní je súd návrhom, ako aj skutkovými dôvodmi popísanými v žalobe viazaný. V
predmetnej exekučnej veci vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn.
EX 3867/10, 6Er/467/2010 (vec sp. zn. 4C 148/2012) bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie doručená súdu dňa 10. 05. 2010, pričom súdnemu exekútorovi
bolo udelené poverenie dňa 09. 07. 2010 po tom, čo exekučný súd požiadal Stály rozhodcovský
súd Bratislava o predloženie rozhodcovského spisu SR 22168/09. Súd konštatoval s poukazom na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo/11/2010, že v exekučnom konaní zo zákona je súd
oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v ust. § 45 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Taktiež s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu sp.
zn. 6Cdo/105/2011 už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie je exekučný súd konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či
rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne.
Na základe uvedeného mal súd za to, že exekučný súd konal v predmetnej veci priebežne, bez
zbytočných prieťahov, pričom s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/2002
samotné nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo
skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu
úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzhľadom na vykonané úkony smerujúce k posúdeniu
zákonnosti vedenej exekúcie nie je takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci
vysloviť namietané porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v
primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Vzhľadom k tomu, že súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov
v predmetnom exekučnom konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“)
tak, že odporcovi, ktorý bol vo veci úspešný, právo na náhradu trov nepriznal, keďže tento si náhradu
trov konania uplatnil, avšak nevyčíslil ich do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia a iné trovy
konania mu zo spisu nevyplývajú. V takom prípade súd nie je podľa § 151 ods. 2 O. s. p. viazaný
rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho
splnomocneného zástupcu.
V odvolaní vytýkal súdu, že v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 O. s. p. - účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, - rozhodoval vylúčený sudca, - súd I. stupňa
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav, - neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, - rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. K dôvodom odvolania bližšie uviedol:
Pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prejednal vec v neprítomnosti odporcu
a jeho splnomocneného zástupcu postupujúc podľa § 101 ods. 2 O. s. p., pretože sa navrhovateľ bez
ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil tak poukazuje na to, že podal elektronicky na zverejnenú e-
mailovú adresu súdu návrh na zrušenie pojednávania. V tejto žiadosti poukázal na skutočnosť, že súdu
boli v návrhu oznámené skutočnosti, pre ktoré sú všetci sudcovia daného okresného súdu vylúčení z
prejednávania a rozhodovania vo veci. Na základe týchto skutočností mal súd postupovať podľa ust. §
15 O. s. p. a predložiť vec na rozhodnutie predsedovi súdu, a ten vzhľadom na ust. § 12 O. s. p. mal
predložiť vec na rozhodnutie o jej pridelení inému súdu. Navrhovateľovi však nebolo vôbec predložené
rozhodnutie o vylúčení, resp. o nevylúčení sudcov okresného súdu. V prípade nevylúčenia sudcov, by
sa bol bránil ochrany svojich práv na prejednanie veci pred zákonným sudcom sťažnosťou na ústavnom
súde. Bez vydania akéhokoľvek rozhodnutia, bola však možnosť obrany voči prejednaniu veci pred

zákonným sudcom odňatá a celkom zmarená. Aj táto okolnosť svedčí o tom, že jeho tvrdenia o vylúčení
sudcov súdu, ktorý spôsobil žalobcovi škodu, ktorej náhrady sa domáha v tomto konaní, sú relevantné
a opodstatnené a všetci sudcovia tohto súdu majú byť z konania a rozhodovania vylúčení. Navrhovateľ
teda riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny
spájané s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a vec
prejednať v neprítomnosti navrhovateľa. Ak tak spravil, odňal mu tým právo na konanie pred súdom.
Ďalej navrhovateľ uviedol, že uskutočnil podanie (obsiahnuté v texte návrhu), ktorým upovedomil
súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho
manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd
nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach
navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je
tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v návrhu), že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s
ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Je tiež
v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva v
oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Za takýchto okolností a s vedomím, že: - názor krajského
súdu vo veci nestrannosti pre rozpor z rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu
SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, neobstojí; - navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť
pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského
súdu; nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával
úkony a rozhodoval vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú
odklad. Ústne pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za danej procesnej
situácie.
Súd sa podľa navrhovateľa nedostatočne oboznámil s podmienkami za ktorých je možné viesť konanie,
keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu.
Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej
sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie na ktorom za neprítomnosti
navrhovateľa meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že navrhovateľ trvá na osobnej
účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na
nestrannom súde.
Navrhovateľ tiež tvrdil, že nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť sa vyjadriť
ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie, ani navrhnúť dôkazy na podporu
svojich proti tvrdení. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k
porušeniu práva navrhovateľa na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.
V konkrétnostiach napríklad navrhovateľ uviedol, že súd sa dopustil viacerých omylov keď konštatoval,
že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení
prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Je nepochybné, že tvrdený nesprávny úradný postup
bol v konaní jednoznačne preukázaný. Súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak zbytočné prieťahy
v konaní a nerozhodol o návrhu navrhovateľa v zákonnej lehote. Ako je zrejmé, nesprávny úradný
postup exekučného súdu spočíva hneď v niekoľkých skutočnostiach, nie len v jednej z nich. Konajúci
súd sa musel preto vysporiadať so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu. V
napadnutom rozhodnutí tomu tak nie je, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.
Záver súdu, že exekučný súd konal priebežne a bez zbytočných prieťahov z vykonaného dokazovania
nevyplýva, práve naopak, prieťahy sú z vykonaného dokazovania zrejmé.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žiadal, aby odvolací súd zrušil
rozsudok okresného súdu a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O.
s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1
O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných
dôvodov:

Preskúmaním veci podľa odvolacieho súdu okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, pričom
so záverom z neho vyplývajúcim, tak skutkovým ako aj právnym, sa v plnom rozsahu stotožnil. Inak

povedané, prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej
veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 157 ods. 2 O. s. p. V
odôvodnení preskúmavaného rozsudku sa riadne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli pre jeho
rozhodnutie z hľadiska právneho posúdenia veci podstatné.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci
sa zaoberal len námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V odvolaní navrhovateľ namietal, že uskutočnil podania (obsiahnuté v texte návrhu), ktorým upovedomil
súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho
manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vyjadrenie navrhovateľa, ktorý na výzvu súdu uviedol, že
námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O. s. p. okresnému súdu nepodal (č. l. 11 spisu sp. zn.
4C/214/2012). Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa
07. 01. 2013 č. k. 9NcC/57/2012-16 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Liptovský Mikuláš JUDr.
Iveta Žišková je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn.
4C/214/2012 a ostatní sudcovia Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši nie sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci. Sudkyňou, ktorá sa v tejto veci vyjadrila bol aj Mgr. Zuzana Bajlová. Krajský súd
uznesením zo dňa 03. 01. 2013 č. k. 7NcC/68/2012-16 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Liptovský
Mikuláš Mgr. Zuzana Bajlová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde
pod sp. zn. 4C/148/2012. Nad rámec uvedeného odvolací súd dopĺňa, že ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku (§ 14 a nasl. O. s. p.) predstavujú výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto
nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR). Vzhľadom na to možno
vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne
závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato
a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané
okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre
legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania. Dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá
ani skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej odporcom je súd, na ktorom tento
sudca vykonáva súdnictvo (viď napr. uznesenie NS SR z 31. 05. 2010 sp. zn. 3Nc/14/2010). Pre účely
preskúmavanej veci odvolací súd konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to,
že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia navrhovateľa) svojím nesprávnym úradným
postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v
zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Aplikačná prax Najvyššieho súdu SR pri zohľadnení tak subjektívneho,
ako aj objektívneho hľadiska (teória zdania) sa v prevažujúcej miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako
aj požiadavke na sudcu v každej veci zachovať vecný profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku
odstupu. Preto samotná skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup, na ktorom
sudca vykonával svoju funkciu, pričom tento nebol zákonným sudcom v exekučnej veci, v ktorej malo
dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, nezakladá pomer k veci.

Navrhovateľ v súvislosti s postupom okresného súdu v odvolaní namietal: - riadne a včas požiadal o
zrušenie pojednávania z dôležitého dôvodu, - nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporcu, ani k
dôkazom, ktoré súd vykonal, ani navrhnúť dôkazy.

Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že nariadil na deň 27. 03. 2013 o 09.45 hod pojednávanie.
Predvolanie doručil navrhovateľovi a jeho splnomocnenému zástupcovi dňa 04. 03. 2013, ako i
odporcovi. Dňa 08. 03. 2013 došlo súdu vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania. E-
mailom došlým súdu dňa 26. 03. 2013 o 15.10 hod bol doručený súdu zo strany splnomocneného
zástupcu navrhovateľa návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia
zásady nestrannosti súdu a sudcu. Navrhovateľ navrhol, aby súd prerušil konanie do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení
práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie
rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 07. 01. 2013 č.k. 9NcC/57/2012-16 vo veci nevylúčenia
sudcu povereného prejednávaním veci. Okresný súd pojednávanie určené na deň 27. 03. 2013 odročil
na neurčito za účelom doplnenia e-mailového podania a rozhodnutia o procesnom návrhu navrhovateľa.

Následne okresný súd uznesením zo dňa 10. 04. 2013 č. k. 4C/214/2012-55 návrh navrhovateľa
na prerušenie konania zamietol. V dôsledku podaného odvolania zo strany navrhovateľa krajský súd
uznesením zo dňa 22. 07. 2013 č. k. 5Co/262/2013-78 uznesenie okresného súdu potvrdil. Následne
okresný súd nariadil pojednávanie na deň 25. 09. 2013, ktoré predvolanie bolo navrhovateľovi a
jeho splnomocnenému zástupcovi doručené dňa 02. 09. 2013. Podaním došlým súdu dňa 24. 09.
2013 o 18.17 hod splnomocnený zástupca navrhovateľa požiadal o ospravedlnenie neúčasti na tomto
pojednávaní a odročenie pojednávania na iný vhodný termín. Ako dôvod uviedol, že v určenom čase
boli vytýčené pojednávania v právnej veci navrhovateľa voči odporcovi pred Okresným súdom Nové
Zámky senát 13C na 25. 09. 2013 o 08.15 hod do 09.45 hod a pred Okresným súdom Nitra senát 10C
na 25. 09. 2013 od 13.00 hod do 15.00 hod, pričom klient trvá na účasti splnomocneného advokáta a
vylučuje substitúciu. Súčasne žiadal súd, aby sa nekonalo v jeho neprítomnosti. Z obsahu spisu vyplýva,
že okresný súd konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a jeho splnomocneného zástupcu. Z
odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p. konal a
rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, keď odporca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil
a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Súd konal a rozhodol napriek žiadosti navrhovateľa a
jeho právneho zástupcu o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním keď dospel
k záveru, že kolízia pojednávaní splnomocneného zástupcu navrhovateľa s iným pojednávaním nie je
dôvodom pre odročenie pojednávania aký má na mysli ust. § 101 ods. 2 O. s. p. Súd pritom prihliadol
na zásadu hospodárnosti konania a právo účastníka na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a
v primeranej lehote.

Je právom a zároveň povinnosťou účastníkov sa nariadeného pojednávania zúčastniť. S poukazom na
uznesenie NS SR sp. zn. 3 Obdo 11/2013 prekážka alebo iná okolnosť musí predstavovať „dôležitý
dôvod“. Príčina, prečo sa účastník pojednávania zúčastniť nemôže a z ktorej dôvodu žiada o odročenie
pojednávania sa musí s ohľadom na jej povahu vyznačovať nepredvídateľnosťou, záväznosťou,
rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti.

Pokiaľ ide o pojednávanie určené na deň 27. 03. 2013 tak ako vyplýva z vyššie uvedeného toto
bolo odročené za účelom rozhodnutia o procesnom návrhu navrhovateľa na prerušenie konania.
Navrhovateľovi boli doručené aj uznesenia krajského súdu o nevylúčení sudcov okresného súdu.
Dôsledkom toho aj bolo, že podal návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho
porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a navrhol prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení jeho práva na
zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe čoho bude zrušené rozhodnutie krajského súdu
vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. O návrhu navrhovateľa bolo právoplatne
rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené navrhovateľom vytýkaná námietka v odvolaní o odňatí možnosti
konať pred súdom je v danom prípade nedôvodná.
Čo sa týka pojednávania určeného na deň 25. 09. 2013 navrhovateľ a jeho splnomocnený zástupca
(advokát), ktorí boli na pojednávanie včas predvolaní, viac ako 5 dní pred termínom pojednávania
(§ 115 ods. 2 O. s. p.) sa tohto nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Tvrdenie o kolízii s iným
pojednávaním navrhovateľ ničím nepreukázal. Okrem toho krajskému súdu je z úradnej činnosti známe,
že predmetná advokátska kancelária splnomocneného zástupcu navrhovateľa disponuje viacerými
osobami spôsobilými poskytnúť právne zastúpenie navrhovateľovi na pojednávanie v danej veci a to
okrem advokátov aj viacerými advokátskymi koncipientami pričom z návrhu na odročenie pojednávania
nevyplynulo z akých dôvodov sa pojednávania na okresnom súde nemohla zúčastniť ani jedna z týchto
osôb. Navyše je súdu známe, že navrhovateľ podal v rovnakom čase veľký počet návrhov na všetky
okresné súdy v Slovenskej republike, preto je pravdepodobnosť vzniku kolízie jednotlivých pojednávaní
na rôznych súdoch veľmi vysoká. Vzhľadom na uvedené sa žiadosť splnomocneného zástupcu
navrhovateľa javila ako špekulatívna, keďže z nej vyplýva snaha zástupcu akýmkoľvek možným
spôsobom dosiahnuť odročenie pojednávania a oddialenie rozhodnutia vo veci samej. Vychádzajúc
z uvedeného bol aj odvolací súd toho názoru, že dôvody uvádzané navrhovateľom nebolo možné
považovať za dôležité dôvody pre odročenie v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p.
Tým si navrhovateľ a jeho splnomocnený zástupca sami zmarili možnosť realizovať na pojednávaní
svoje procesné oprávnenia, a to najmä možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom
a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s. p. ako aj v zmysle ust. §
120 ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo vzťahu k prítomným účastníkom).
Okrem toho podľa odvolacieho súdu okresný súd na pojednávaní vykonal dokazovanie navrhnuté
samotným navrhovateľom (č. l. 2 spisu sp. zn. 4C/214/2012, 7C/148/2012) prečítaním listín z pripojených

exekučných spisov (sp. zn. 6Er/467/2010, sp. zn. 7Er/692/2010), ktoré preto slúžili ako dôkaz v danom
konaní.

Vzhľadom na uvedené neexistoval podľa odvolacieho súdu dôvod pre vylúčenie zákonnej sudkyne Mgr.
Zuzany Bajlovej z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci a preto nerozhodoval vec vylúčený
sudca. Okresný súd v danom prípade vykonal tiež dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom
rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom
realizáciu ich procesných práv a preto postupom okresného súdu nedošlo k odňatiu práva navrhovateľa
konať pred súdom.

Námietka navrhovateľa, že okresný súd sa dopustil viacerých omylov keď konštatoval, že navrhovateľom
namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, nie je dôvodná, nakoľko údaje konštatované v
odôvodnení napadnutého rozsudku korešpondujú s údajmi uvedenými v oboznámených spisoch sp. zn.
6Er/467/2010 a 7Er/692/2010. Tvrdenie navrhovateľa ohľadom veci sp. zn. 6Er/467/2010 o tom, že o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s omeškaním viac ako 14 mesiacov sa ukázalo ako
nepravdivé. Okresný súd sa podrobne zaoberal namietaným postupom v exekučnom konaní a vysvetlil z
akého dôvodu tento postup považoval za správny. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa odôvodnenia
napadnutého rozsudku zákonom stanovená lehota na vydanie poverenia síce nebola dodržaná ale
so zreteľom na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (II.ÚS 471/2012, I.ÚS 86/02, I.ÚS
70/02, I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00) samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty nemožno automaticky
vyhodnotiť ako porušenie základného práva účastníka konania (na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov). Samotné nedodržanie zákonnej lehoty nemožno totiž vnímať izolovane, oddelene od
ostatných okolností, ktoré objektívne majú vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na jej
predĺžení. Preto bolo nevyhnutné prihliadať na všetky podstatné okolnosti prípadu, tak ako to učinil v
tomto konaní aj okresný súd. Keďže nebol splnený základný predpoklad zodpovednostného vzťahu za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (nesprávny úradný postup) nebol dôvod zaoberať sa ďalšími
predpokladmi, t.j. škodou a príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.
Pokiaľ ide o vec sp. zn. 7Er/692/2010 odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom okresného súdu,
že lehota na vydanie poverenia bola v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku dodržaná a nebol
zistený nesprávny úradný postup ako základ nároku na uplatnenie škody.

Z týchto dôvodov rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224
ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil, resp. mu ani žiadne trovy nevznikli. Odvolací súd preto
rozhodol, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .