Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/310/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112237167

Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4112237167.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45535108, zast. AK SOUKENÍK-ŠTRPKA,s.r.o., so
sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, proti odporcovi: U. M., bytom O. XXX, o zaplatenie 248,95 eur s prísl.

takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 248,95
eur s prísl. a to z titulu neuhradených súm v čase postúpenia pohľadávky v zmysle faktúr pričom
uviedol, s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle § 43 z.č. 610/2003 Z.z.
o elektronických komunikáciách uzavrel zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej
komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa a odporca sa zaviazal odoberať službu a
platiť za ňu včas poplatky. Pre prípad nedodržania zmluvných povinností bolo povinnosťou odporcu
uhradiť zmluvnú pokutu dohodnutú v zmluve/dodatku o pripojení.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote

najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom na skutočnosť , že v danom prípade išlo o drobný spor, súd nanariaďoval pojednávanie.

Súd doplnil dokazovanie tým, že oboznámil zmluvu o pripojení, faktúru, cenník mobilných telefónov,
prehľad dobití služby FIX,všeobecné podmienky a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru.Odporca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o pripojení zo dňa 23.10.2009 a
dodatok k zmluve o pripojení k tel. č. 0904278459, SIM karta 8942102170017002315, na základe ktorej
sa zaviazal právny predchodca navrhovateľa poskytovať odporcovi program služieb Fix 16 s dobou

viazanosti 24 mesiacov s tým, že odporca obdržal za kúpnu cenu 9,-- € s DPH mobilný telefón Sony
Ericsson W395. Faktúrou č. 7002218396 na sumu 248,95 €, splatnej dňa 27.3.2010 bola fakturovaná
zmluvná pokuta.

Podľa Zmluvy o pripojení a jej dodatku v bode 4. ,,V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej
v bode 1 písmeno b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku alebo v článku 3 bod 3.6 všeobecných

podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok, v dôsledku, ktorej dôjde k
následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu
uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku . V tabuľke č. 1 dodatku je výška zmluvnej pokuty uvedená v
sume 331,94 €.

Podľa ust. § 43 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného do 31. 10. 2011 zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej

verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarify.

Podľa § 42 ods. 1 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného do 31. 10. 2011
podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie
doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatní pri
vyúčtovaní predpísaných služieb.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na
úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 44 ods. 1 Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou

zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ust. § 78 ods. 9 Zák. č. 351/ 2011 Z.Z. o elektronických komunikáciách zmluvy o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatokzomeškania;výškuúrokuzomeškaniaapoplatokzomeškaniaustanovujevykonávacípredpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Navrhovateľ svoj návrh v časti uplatneného nároku 248,95 € skutkovo vymedzil tak, že uviedol, že škodu
v tejto výške mu odporca spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej
tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby navrhovateľa a za tieto platiť po dobu viazanosti

a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti
a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik

zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú
objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na
poškodenom, v danom prípade navrhovateľovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo
forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že
tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.

Vo vzťahu k prvému predpokladu navrhovateľ uvádzal, že odporca porušil záväzok vyplývajúci zo

zmluvy, konkrétne Dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas
cenu za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a
môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ bližšie
nerozlišuje, ktorú z uvedených dvoch povinností odporca porušil, či povinnosť zotrvať v zmluvnom
vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Navrhovateľ neuvádzal žiadne

skutočnosti a ani z listinných dôkazov ním predložených nevyplynulo, že by bol odporca porušil
povinnosť upravenú v prísl. bodoch dodatku t.j. zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu, napr. tým,
žebybolzmluvuopripojenívypovedal,odstúpilodnejpreddohodnutoudobouviazanostialebosizmenil
účastnícky program na program s nižšou cenou ako bol ten, na ktorom sa navrhovateľ s odporcom
dohodli pri podpise dodatku. Z listinných dôkazov nevyplýva a navrhovateľ to vo svojom návrhu ani

netvrdil, že vôbec došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu s odporcom a ak k nemu došlo, či tomu tak bolo
pred ukončením doby viazanosti upravenej v dodatku.

Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd
preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za
škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu
kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil
otázku existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku
navrhovateľa (poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s)

porušením právnej povinnosti odporcu.

Otázkou teda zostáva, či zľava z kúpnej ceny ktorú navrhovateľ respektíve právny predchodca
navrhovateľa poskytol odporcovi pri kúpe mobilného telefónu predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v
príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby
navrhovateľa po celú dobu viazanosti dohodnutú v zmluve o pripojení a jej Dodatku. Dodatok k zmluve

o pripojení je podľa svojho obsahu kombinovaným právnym úkonom. Je v ňom upravená dohoda strán
o aktivácii účastníckeho programu a v súvislosti s ňou sú tu upravené práva a povinnosti navrhovateľa
a odporcu pri využívaní určitého účastníckeho programu. Okrem toho sú v dodatku upravené aj
podmienky kúpy koncového telekomunikačného zariadenia/mobilného telefónu. Vo svojom čl. 1 písm.
c) predstavuje Dodatok kúpnu zmluvu, ktorou navrhovateľ odporcovi odpredal mobilný telefón so zľavou

z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 9,- €. V tabuľke č. 1 je stanovená povinnosť odporcu zaplatiť
navrhovateľovi kúpnu cenu v dohodnutej výške (9,- €). To že k splneniu povinností oboch zmluvných
strán z kúpnej zmluvy došlo nie je v konaní sporné a túto skutočnosť nikto nenamietal. Taktiež je zrejmé,
že zo zmluvy, z dodatku ani Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť odporcu vrátiť navrhovateľovi
poskytnutú zľavu z kúpnej ceny MT v prípade, že odporca poruší povinnosti, ktoré mu z Dodatku

vyplývajú (teda povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom počas celej doby viazanostialebo povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby). Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny
mobilného telefónu nebolo zo strany navrhovateľa v kúpnej zmluve ani viazané na žiadnu podmienku,
ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná forma sankcie za

porušenie vymedzenej skupiny povinností odporcu z Dodatku k zmluve o pripojení (aj povinnosti riadne
a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby) bola medzi navrhovateľom o odporcom dohodnutá v bode .
4. Dodatku zmluvná pokuta.

Povinnosť odporcu zaplatiť, alebo vrátiť navrhovateľovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade
porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo z

dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z
kúpnej ceny mobilného telefónu, totiž nepredstavuje škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla v súvislosti s
porušením tejto povinnosti odporcu. Zmenšenie majetku navrhovateľa o hodnotu zľavy z kúpnej ceny,
ktorú odporcovi pri kúpe mobilného telefónu poskytol nie je následkom porušenia povinnosti odporcu
platiť navrhovateľovi za poskytované služby, ale následkom vôle navrhovateľa (ako výsledku jeho
myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti.

Inak povedané, k zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej
povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale
len a len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve. Akými očakávaniami
bola vôľa navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená, teda že, ako uviedol, odporcovi
poskytol zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu, že sa tento zaviazal platiť mu za služby počas celej

doby viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Na formovaní
vôle navrhovateľa ako aj odporcu pri uzatváraní dodatku k zmluve o pripojení a teda aj pri uzatváraní
kúpnej zmluvy na mobilný telefón mali určite vplyv mnohé faktory ako sú na strane odporcu napr. ponuky
inýchmobilnýchoperátorov,jehomajetkovépomery,potrebanovéhomobilnéhotelefónu,predpokladaný
rozsah využívania služieb mobilného operátora a na strane navrhovateľa snaha získať nového klienta

alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho programu, atď.. Je
len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb
za poskytované služby po dobu viazanosti urobil navrhovateľ rozhodnutie, výsledkom ktorého bola
ním vyjadrená vôľa v kúpnej zmluve odpredať odporcovi mobilný telefón so zľavou. Avšak jediným
možným následkom porušenia povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytované služby

by bolo nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb odporcu
za aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku navrhovateľa o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny
mobilného telefónu takýmto následkom nie je.

Pre prípad porušenia povinnosti odporcu riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas
celej doby viazanosti si navrhovateľ a odporca v Dodatku dohodli zmluvnú pokutu. Situáciu, v ktorej

zmluvná pokuta bola v obdobných prípadoch niekoľkými okresnými súdmi (nielen jedným ako to uvádza
navrhovateľ) vyhlásená za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka a plnenie z takejto zmluvnej podmienky už súd nemôže navrhovateľovi ani v iných obdobných
konaniach priznať, si zavinil on sám, keďže povinnosť odporcu platiť zmluvnú pokutu formuloval v
dodatku práve on. Takúto situáciu nemôže navrhovateľ úspešne sanovať tým, že nárok na zmluvnú

pokutu, ktorý by mu, nebyť vyššie uvedenej vady, podľa Dodatku patril, sa bude snažiť pretvoriť taký
iný právny nárok, ktorým tento nie je.

Však aj keby súd mal preukázané splnenie vyššie uvedených predpokladov vzniku škody, musel by v
danom prípade konštatovať, že navrhovateľ v konaní dostatočne nepreukázal výšku uplatňovanej škody
v sume 248,95 €. Škoda podľa tvrdenia navrhovateľa mala predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou

mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, za ktorú bol mobilný telefón odporcovi skutočne odpredaný.
Ako listinný dôkaz o tom, že predajná cena mobilného telefónu odpredaného odporcovi bola v čase
uzavretia dodatku 129,- €, navrhovateľ súdu predložil výtlačok cenníka mobilných telefónov. Predmetný
cenník navrhovateľa, na ktorom sú uvedené jeho vlastné údaje týkajúce sa zmluvného vzťahu s
odporcom, nie je dostatočný objektívny dôkaz spôsobilý preukázať skutočnú trhovú cenu mobilného

telefónu v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení. Taktiež nie je zrejmé, odkedy odporca za služby
navrhovateľa od uzavretia dodatku z zmluve o pripojení riadne neuhrádzal ceny za poskytované služby
vrátene platieb za zvolený účastnícky program až do marca 2010, kedy mu bola fakturovaná zmluvná
pokuta, tvrdená škoda (ak by sa o škodu skutočne jednalo) nemohla navrhovateľovi vzniknúť v takejistej výške ako by tomu bolo, keby navrhovateľ neuhrádzal platby za poskytované služby už od začiatku
zmluvného vzťahu založeného dodatkom. Výška takejto tvrdenej škody by logicky musela by byť nižšia.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik

zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd jeho návrh v časti 248,95 € s prísl. 9
% úrokom z omeškania zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. tak, že odporcovi, ktorý mal v konaní
plný úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.