Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 29, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 13C/35/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112241819
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Hašková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:1112241819.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v právnej veci navrhovateľa: Fond na

podporu vzdelávania, IČO: 47 245 531, Panenská č. 29, Bratislava, zastúpeného AENEA Legal, s.r.o.,
IČO: 35 951 125, Jozefská č. 3, Bratislava, proti odporcovi: A.. O. Holček, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C., O. cesta č. XX/X, zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Vojtech Čipák, PhD., Advokátska kancelária,
Vazovova č. 9/B, Bratislava, IČO: 22 662 481, o zaplatenie 5.792,54 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 OSP.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 13.12.2012 domáhal od odporcu

zaplatenia sumy 5792,54 eura s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 5792,54 eura od 19.10.2012
do zaplatenia a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca bol v období rokov 2008 až 2012
členom Rady Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov (ďalej len „Rady Fondu“). Členstvo v
Rade Fondu bolo čestné a člen Rady Fondu nemohol byť zamestnancom Fondu. Navrhovateľ mal za
to, že z charakteristiky funkcie člena Rady Fondu vyplýva, že ak člen Rady Fondu vykonáva činnosť
pre Fond, nie je oprávnený prijať odmenu za jej výkon. Uviedol, že navrhovateľ ako zamestnávateľ
a odporca ako zamestnanec uzatvorili dohody o vykonaní práce zo dňa 14.12.2009 s dohodnutou

odmenou 132,09 eura, zo dňa 14.12.2009 s dohodnutou odmenou 3000,- eur, zo dňa 09.03.2010 s
dohodnutou odmenou 132,09 eura, zo dňa 08.06.2010 s dohodnutou odmenou 132,09 eura, zo dňa
14.06.2010 s dohodnutou odmenou 2000,- eur, zo dňa 08.10.2010 s dohodnutou odmenou 132,09 eur,
zo dňa 13.12.2010 s dohodnutou odmenou 132,09 eura a zo dňa 20.04.2011 s dohodnutou odmenou
132,09 eura. Na základe predmetných dohôd vyplatil navrhovateľ odporcovi finančné prostriedky v sume
5792,54 eura. Navrhovateľ mal za to, že z obsahu dohôd vyplýva, že každé plnenie, ktoré odporca
Fondu na ich základe poskytol, jednoznačne súvisí s pôsobením odporcu v Rade Fondu, a preto odporca

nebol oprávnený od navrhovateľa za tieto plnenia prijať odmenu, nakoľko výkon funkcie člena Rady
Fondu bol čestný. Tvrdil, že navrhovateľ ako zamestnávateľ a odporca ako zamestnanec a zároveň
člen Rady Fondu neboli oprávnení uzatvoriť dohodu o vykonaní práce v zmysle Zákonníka práce.
Mal za to, že Dohody o vykonaní práce boli uzavreté v rozpore s ustanovením § 3 ods. 9 zákona
č. 471/2002 Z. z. o Pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov a výslovne odporujú jeho zneniu,
a preto sú s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Finančné
prostriedky boli navrhovateľom odporcovi poukázané z titulu predmetných dohôd o vykonaní práce, a

preto mal navrhovateľ za to, že finančné prostriedky boli navrhovateľom odporcovi vyplatené na základe
absolútne neplatného právneho úkonu, teda sa odporca na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil a je
povinný navrhovateľovi prijaté plnenie vrátiť podľa § 451 a § 457 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ
nemá voči odporcovi povinnosť vrátiť mu plnenia poskytnuté na základe predmetných dohôd, nakoľkoz charakteru týchto plnení vyplýva, že boli odporcom realizované v rámci výkonu funkcie člena Rady
Fondu. Zároveň si navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania, a to vo výške 8,75% ročne zo sumy 5792,54
eura od 19.10.2012 do zaplatenia, t. j. od nasledujúceho dňa po márnom uplynutí 10 dňovej lehoty na

vrátenie finančných prostriedkov od doručenia výzvy dňa 08.10.2012.

Okresný súd Bratislava I dňa 16.01.2013 postúpil vec miestne príslušnému Okresnému súdu Prievidza.

Okresný súd Prievidza vydal dňa 29.04.2013 platobný rozkaz č. k. 15Ro/38/2013-60, ktorým odporcovi

uložil, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 5792,54 eura,
úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 5792,54 eura od 19.10.2012 do zaplatenia a na účet
právneho zástupcu navrhovateľa nahradil trovy právneho zastúpenia vo výške 500,35 eura a ostatné
trovy konania vo výške 347,50 eura, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde. Platobný rozkaz
bol odporcovi doručený do vlastných rúk dňa 31.05.2013.

Dňa 11.06.2013 podal odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti predmetnému
platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tým, že v prípade žalovanej sumy 5792,54 eura sa nejedná o
bezdôvodné obohatenie a platobný rozkaz na vrátenie uvedenej sumy je v celej výške neopodstatnený.
Právo na vydanie finančných prostriedkov titulom bezdôvodného obohatenia na základe dohôd o
vykonaní práce, ktoré mali byť vyplatené dňa 15.12.2009, 16.12.2009, 23.03.2010, 09.06.2010 a

12.10.2010 (čo zodpovedá odmenám za dohody i. - vi.), považoval za premlčané vzhľadom na dvojročnú
premlčaciu lehote pre bezdôvodné obohatenie podľa § 107 Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Ďalej odporca v odpore nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľa uvádzanými v návrhu, že dohody
o vykonaní práce sú absolútne neplatné, nakoľko členstvo v Rade Fondu je čestné, člen Rady Fondu

nemôže byť zamestnancom Fondu a z charakteristiky funkcie člena Rady Fondu podľa navrhovateľa
vyplýva, že ak tento člen Rady Fondu vykonáva činnosť pre Fond, nie je oprávnený prijať odmenu za jej
výkon. Odporca uviedol, že predmetom predmetných dohôd o vykonaní práce bola činnosť, ktorá bola
nad rámec jeho členstva či funkcie v Rade Fondu, pričom išlo o špecifickú odbornú činnosť, ktorá mohla
byť vykonávaná výlučne len kvalifikovaným odborníkom v danej oblasti. Fond pritom mohol poveriť

výkonom tejto činnosti odborníka externe alebo interne v rámci Fondu. Ďalej nesúhlasil s tvrdením
navrhovateľa, že výkonnom týchto činností vstúpil do zamestnaneckého vzťahu s Fondom. Podotkol,
že dohody o vykonaní prác členmi Rady Fondu, ako aj celé účtovníctvo Fondu, boli overené audítorom
a predložené Národnej Rade SR. Namietal, že zákon o Pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov
síce stanovuje, že členstvo v Rade Fondu je čestné (§ 3 ods. 9 zákona č. 471/2002 Z. z.), avšak nikde

neuvádza, že odborná činnosť členov Rady Fondu vykonávaná v prospech neštátneho fondu má byť
bezodplatná. Čestnosť nepovažoval za synonymum bezodplatnosti. Tvrdil, že skutočnosť, že členstvo
v Rade Fondu je čestné, preto neznamená, že činnosť jeho členov má byť bezodplatná.

Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní dňa 29.01.2014 v neprítomnosti navrhovateľa podľa § 101

ods. 2 OSP, ktorého neúčasť na pojednávaní ospravedlnil právny zástupca navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, svedkov O.. S. F. a L.. H. R. a oboznámením sa
s predloženými listinnými dokladmi a správami: výpisom navrhovateľa z OR, dohodami o vykonaní

práce zo dňa 20.04.2011, 13.12.2010, 08.10.2010, 14.06.2010, 08.06.2010, 19.03.2010, 14.12.2009,
14.12.2009, potvrdením o vyplatení odmeny zo dňa 15.12.2009, výdavkovým pokladničným dokladom
zo dňa 15.12.2009, hromadným príkazom na úhradu zo dňa 16.12.2009, potvrdením o vyplatení
odmeny zo dňa 23.03.2010, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 23.03.2010, potvrdením
o vyplatení odmeny zo dňa 09.06.2010, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 09.06.2010,

hromadným príkazom na úhradu zo dňa 29.06.2010, potvrdením o vyplatení odmeny zo dňa
12.10.2010, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 12.10.2010, potvrdením o vyplatení odmeny
zo dňa 15.12.2010, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 15.12.2010, potvrdením o vyplatení
odmeny zo dňa 29.04.2011, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 29.04.2011, výpisom z účtu
navrhovateľa zo dňa 16.12.2009, výpisom z účtu navrhovateľa zo dňa 29.06.2010, žiadosťou o vrátenie

neoprávnenej vyplatenej odmeny zo dňa 02.10.2012, stanoviskom odporcu zo dňa 22.10.2012 k listu
navrhovateľazodňa02.10.2012,oznámenímnavrhovateľazodňa27.03.2013,platobnýmrozkazomOS
Prievidza zo dňa 29.04.2013 č. k. 15Ro/38/2013-60, odporom odporcu zo dňa 11.06.2013, vyjadreniami
navrhovateľa zo dňa 02.07.2013, zo dňa 31.07.2013, zo dňa 08.08.2013 a vyjadrením odporcu zodňa 18.09.2013, výročnou správou za rok 2012, uznesením RF č. XX/XXXXXXXX, zápisnicou zo
spoločného zasadnutia rady a dozornej rady PFZP zo dňa 20.09.2012, návrhom uznesenia výboru NR
SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport zo 16.06.2011, výpisom zo zápisnice z 15. schôdze výboru

NR SR, zápisnicou z 15. schôdze výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, výročnou
správou o činnosti a hospodárení PFZP za rok 2010, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 20.09.2013,
dohodami o vykonaní práce, výpisom Študentského pôžičkového fondu z OR, uznesením OS Košice II
zo dňa 17.06.2013 č. k. 13C/103/2013-67, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 27.09.2013, oznámením o
zapísaní do zoznamu advokátov, výpis právneho zástupcu navrhovateľa z OR, zmluvou o poskytovaní

právnych služieb medzi Via Iuris a PFZP, zmluvou o poskytovaní právnych služieb medzi Alter IURIS
s.r.o., dohodami o vykonaní práce, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 28.11.2013 s prílohami, vyjadrením
navrhovateľa zo dňa 27.11.2013, vyjadrením odporcu zo dňa 06.12.2013, vyjadrením navrhovateľa zo
dňa 16.12.2013 s prílohami, vyjadrením odporcu zo dňa 02.01.2014, 07.01.2014 a zo dňa 09.01.2014,
oznámením odporcu zo dňa 16.01.2014, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 20.01.2014 a zo dňa
23.01.2014, pričom zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:

Právny predchodca navrhovateľa (Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov ďalej len „Fond“) uzavrel
s odporcom:
1. dňa 14.12.2009 Dohodu o vykonaní práce, predmetom ktorej bolo pripravenie pripomienok k návrhu
novely zákona na zlúčenie PFZP a ŠPF na zasadnutie Rady Fondu dňa 15.12.2009 s dohodnutou

odmenou 132,09 eura brutto (netto 107,- eur); odmena vyplatená dňa 15.12.2009,
2. dňa 14.12.2009 Dohodu o vykonaní práce, predmetom ktorej bolo pripraviť v období od 15.12.2009
do 23.12.2009 návrh koncepcie poskytovania pôžičiek pre žiadateľov z PFZP na najbližších 5 rokov v
spolupráci s poslancami NR SR, v nadväznosti na získanie dotácie finančných prostriedkov schválených
vládou SR s dohodnutou odmenou 3000,- eur brutto (netto 2430,- eur); odmena vyplatená dňa

16.12.2009,
3. dňa 19.03.2010 Dohodu o vykonaní práce, predmetom ktorej bolo pripraviť na zasadnutie dňa
23.03.2010 návrhy na úpravu sadzobníka poplatkov a náhrad od 01.07.2010 s dohodnutou odmenou
132,09 eura brutto (netto 107,- eur); odmena vyplatená dňa 23.03.2010,
4. dňa 08.06.2010 Dohodu o vykonaní práce, predmetom ktorej bolo pripraviť na zasadnutie Rady Fondu

a dozornej rady dňa 09.06.2010 podklady na zmenu štatútu fondu v súvislosti s úpravou predčasného
splatenia pôžičiek s dohodnutou odmenou 132,09 eura brutto (netto 107,- eur); odmena vyplatená dňa
09.06.2010,
5. dňa 14.06.2010 Dohodu o vykonaní práce, predmetom ktorej bolo pripraviť v období od 15.06.2010
do 29.06.2010 návrhy na dopracovanie štatútu fondu v súlade s uzneseniami Rady Fondu a dozornej

rady a zmenami súvisiacimi so zmenou sadzobníka poplatkov s dohodnutou odmenou 2000,- eur brutto
(netto 1620,- eur); odmena vyplatená dňa 29.06.2010,
6. dňa 08.10.2010 Dohodu o vykonaní práce, predmetom ktorej bolo pripraviť na zasadnutie
dňa 12.10.2010 analýzy zabezpečenia finančných zdrojov pre nasledujúcich 5 rokov potrebné na
prerokovanie s členmi výboru pre vzdelávanie NR SR s dohodnutou odmenou 132,09 eura brutto (netto

107,- eur); odmena vyplatená dňa 12.10.2010,
7. dňa 13.12.2010 Dohodu o vykonaní práce, predmetom ktorej bolo pripraviť na zasadnutie dňa
15.12.2010 návrhy ako postupovať v prípade poskytovania pôžičiek žiadateľom, ktorým nebola priznaná
pôžička z nedostatku voľných finančných prostriedkov v roku 2010 podľa jednotlivých krajov s
dohodnutou odmenou 132,09 eura brutto (netto 107,- eur); odmena vyplatená dňa 15.12.2010,

8. dňa 20.04.2011 Dohodu o vykonaní práce, predmetom ktorej bolo pripraviť na zasadnutie dňa
29.04.2011 alternatívny návrh poskytovania pôžičiek v roku 2011 v spolupráci s KŠÚ podľa potreby
stabilizácie pedagógov v príslušných krajoch SR s dohodnutou odmenou 132,09 eura brutto (netto 107,-
eur); odmena vyplatená dňa 29.04.2011.
Listom zo dňa 02.10.2012 Fond zastúpený riaditeľom A.. O. V. vyzval odporcu ako bývalého člena Rady

Fondu v rokoch 2008-2011 o vrátenie neoprávnene prijatých platieb v celkovej výške 7272,62 eura v
lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy na účet Fondu.

Odporca listom zo dňa 22.10.2012 oznámil Fondu, že dňa 08.10.2012 dostal výzvu o vrátenie
neoprávnene vyplatenej odmeny v sume 7272,62 eura, no s domnelou pohľadávkou nesúhlasil, nakoľko

svoje povinnosti ako člen Rady Fondu si plnil svedomite a zodpovedne. Uviedol, že za obdobie
členstva v Rade Fondu neprijal neoprávnene žiadnu odmenu. Odmeny za vykonané práce vychádzali z
platných dohôd, ktoré obsahovali konkrétne činnosti. Odmeny vychádzali z konkrétnych splnených úloh
a prác na základe dohody. Hospodárenie Fondu bolo počas celého obdobia v súlade so všeobecnýmizáväznými predpismi, účtovná závierka bola každoročne potvrdená správou nezávislého audítora, ktorá
bola súčasťou každoročnej Výročnej správy Fondu. Výročná správa bola predkladaná na rokovanie
príslušného výboru NR SR, kde neboli zistené žiadne nesprávnosti, či pochybenia. Uviedol, že vo svojej

doterajšejprácisasnažilvždypracovaťčestneasvedomitepridodržiavanízákonovaetickýchprincípov,
a to v profesionálnom, či občianskom živote. Veril, že zo strany Fondu sa jednalo naozaj len o omyl a
nedorozumenie. Postup Fondu voči bývalým členom Rady Fondu, dozornej rady i predsedovi Fondu
považoval za nesprávne a tendenčné.

Počas konania v zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania bol
Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov zrušený k 31.12.2012 a v zmysle § 23 ods. 2 citovaného
zákona je od 01.01.2013 jeho právnym nástupcom Fond na podporu vzdelávania, L.: XX XXX XXX, so
sídlom A. č. XX, N..

Navrhovateľ počas celého konania svoj uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia opieral

o ustanovenie § 3 ods. 9 a § 5 ods. 4 zákona č. 471/2002 Z. z. o Pôžičkovom fonde pre začínajúcich
pedagógov (ďalej len „zákon o PFZP“) a Občiansky zákonník. Nesúhlasil s tvrdením odporcu, že
práce a výkony podľa predmetných Dohôd o vykonaní prác boli uskutočnené nad rámec výkonu
člena Rady Fondu. Mal za to, že zákon o PFZP len demonštratívne definuje pôsobnosť a právomoci
Rady Fondu a aby osoba mohla vykonávať správu Fondu a riadiť činnosti Fondu, je nútená sa s

uvedenou problematikou oboznámiť a vytvoriť si vlastný názor, t. j. v rámci výkonu funkcie venovať
uvedenému určitý čas. Odporca na základe dohôd o vykonaní práce poskytol plnenia, ktoré podľa
názoru navrhovateľa súviseli s výkonom jeho funkcie ako člena Rady Fondu a zároveň prijal odmenu
za plnenia, ktoré priamo súviseli s výkonom jeho funkcie ako člena Rady Fondu. Navrhovateľ tvrdil, že
predmetné prijatie odmeny odporcom je nezákonné. Mal za to, že zo zákonného charakteru funkcie

člena Rady Fondu, t. j. čestného výkonu funkcie vyplýva, že člen Rady Fondu nemôže pre Fond za
odmenu vykonávať ani marginálne činnosti. Navrhovateľ výkladom dospel k záverom, že ak člen Rady
Fondu vykonáva čestnú funkciu člena Rady Fondu a v jej rámci s funkciou súvisiace činnosti, nemá
nárok na žiadnu odmenu, ak člen Rady Fondu vykonáva čestnú funkciu člena Rady Fondu a zároveň
má záujem pre Fond vykonávať aj iné činnosti, ktoré žiadnym spôsobom nesúvisia s výkonom jeho

čestnej funkcie, nemôže tak učiniť ako zamestnanec Fondu. Mal za to, že zákon o PFZP v ustanovení
§ 5 ods. 4 jasne a presne upravuje, že zamestnanci Fondu nesmú byť členmi Rady Fondu a analogicky
členovia Rady Fondu nesmú byť zamestnancami Fondu. Podľa navrhovateľa bol výkon funkcie člena
Rady Fondu v zmysle zákona o PFZP výkonom čestným, t. j. bez nároku na akúkoľvek formu odmeny.
Predmetom uzatvorených dohôd o vykonaní práce bolo vždy poskytnutie plnenia priamo súvisiaceho s

výkonom funkcie odporcu ako člena Rady Fondu. Plnenie, ktoré odporca v prospech Fondu poskytol,
nebolo podľa svojho obsahu plnením nad rámec funkcie vykonávanej odporcom vo Fonde. Vzhľadom
na uvedené považoval právne úkony, na základe ktorých boli odporcovi vyplatené odmeny v priamom
rozpore s ustanovením § 5 ods. 4 zákona o PFZP, ale najmä s ustanovením § 3 ods. 9 zákona o PFZP,
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné. Plnenie z neplatného právneho úkonu sa považuje

za bezdôvodné obohatenie, ktoré je odporca povinný navrhovateľovi vydať. Námietku premlčania, ktorú
v odpore vzniesol odporca, považoval navrhovateľ za bezdôvodnú a neopodstatnenú. Poukázal na
to, že v danom prípade subjektívna dvojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 05.10.2011, kedy
sa štatutárny orgán navrhovateľa reálne dozvedel, že sa odporca na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
Navrhovateľ sa o bezdôvodnom obohatení odporcu dozvedel od svojho právneho zástupcu s ohľadom

na ním vypracované právne stanovisko pre jeho ďalšieho klienta, a to Študentský pôžičkový fond.
Mal za to, že odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že subjektívna premlčacia doba uplynula skôr
ako bol nárok, ktorý je predmetom tohto konania uplatnený na súde. Zároveň navrhovateľ doložil do
spisu Memorandum zo dňa 05.10.2011 vypracované Advokátskou kanceláriou AENEA Legal s.r.o. pre
Študentský pôžičkový fond k problematike uzatvárania dohôd o vykonaní práce členom Rady Fondu a

členom dozornej rady so Študentským pôžičkovým fondom a ich súlad s § 5 ods. 4 zákona č. 200/1997
Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde (ďalej len „zákon o ŠPF“). Z predmetného Memoranda vyplýva
právny záver Advokátskej kancelárie AENEA Legal, s.r.o., že dohoda o vykonaní práce uzatvorená
členom rady fondu a členom dozornej rady so Študentským pôžičkovým fondom nie je v súlade s
ustanovením § 5 ods. 4 zákona o ŠPF.

Odporca vo svojich stanoviskách tvrdil, že v prípade žalovanej sumy 5792,54 eura sa nejedná o
bezdôvodné obohatenie. Právo na vydanie finančných prostriedkov titulom bezdôvodného obohatenia
na základe dohôd o vykonaní práce, ktoré mali byť vyplatené dňa 15.12.2009, 16.12.2009, 23.03.2010,09.06.2010a12.10.2010(čozodpovedáodmenámzadohodyi.-vi.),považovalzapremlčanévzhľadom
na dvojročnú premlčaciu lehote pre bezdôvodné obohatenie podľa § 107 Občianskeho zákonníka, ktorá
začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na

jeho úkor obohatil. Bol presvedčený, že navrhovateľ, ktorý sporné dohody o vykonaní prác s odporcom
uzavrel a predtým ich znenie sám pripravil, musel poznať aj ich obsahovú stránku. Súčasťou týchto
dohôd bola bez výnimky aj otázka konkrétnej finančnej odmeny za vypracovanie jednotlivého zadania.
Navrhovateľ sa preto už v čase prípravy jednotlivých dohôd mohol dozvedieť o odporcovom následnom
„obohatení sa“. Najneskôr sa musel o tejto okolnosti dozvedieť v čase úhrady dohodnutých odmien

na odporcov účet. Ďalej odporca v odpore nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľa uvádzanými v návrhu,
že dohody o vykonaní práce sú absolútne neplatné, nakoľko členstvo v Rade Fondu je čestné, člen
Rady Fondu nemôže byť zamestnancom Fondu a z charakteristiky funkcie člena Rady Fondu podľa
navrhovateľa vyplýva, že ak tento člen Rady Fondu vykonáva činnosť pre Fond, nie je oprávnený
prijať odmenu za jej výkon. Odporca uviedol, že predmetom predmetných dohôd o vykonaní práce
bola činnosť, ktorá bola nad rámec jeho členstva či funkcie v Rade Fondu, pričom išlo o špecifickú

odbornú činnosť, ktorá mohla byť vykonávaná výlučne len kvalifikovaným odborníkom v danej oblasti.
Fond pritom mohol poveriť výkonom tejto činnosti odborníka externe alebo interne v rámci Fondu.
Podľa odporcu zákon o PFZP vymedzuje pôsobnosť členov Rady Fondu prostredníctvom § 4 zákona
o PFZP v spojení s § 3 zákona o PFZP na činnosti, ktorých okruh sa vyčerpáva v rozhodovacích
alebo schvaľovacích funkciách. Z toho vyplýva, že do pôsobnosti Rady Fondu môžu patriť okrem

rozhodovacích a schvaľovacích funkcií vymenovaných v § 4 písm. a) až f) zákona o PFZP aj ďalšie
rozhodovacie alebo schvaľovacie funkcie. Odporca teda dospel k záveru, že činnosti, ktoré nesúvisia
s rozhodovacou, ani so schvaľovacou funkciou člena rady fondu vonkoncom nespadajú do oblasti
pôsobnosti § 4 zákona o PFZP. Ďalej nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že výkonnom týchto činností
vstúpil do zamestnaneckého vzťahu s Fondom. Podotkol, že dohody o vykonaní prác členmi Rady

Fondu, ako aj celé účtovníctvo Fondu, boli overené audítorom a predložené Národnej Rade SR.
Namietal, že zákon o Pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov síce stanovuje, že členstvo v
Rade Fondu je čestné (§ 3 ods. 9 zákona č. 471/2002 Z. z.), avšak nikde neuvádza, že odborná
činnosť členov Rady Fondu vykonávaná v prospech neštátneho fondu má byť bezodplatná. Čestnosť
nepovažoval za synonymum bezodplatnosti. Tvrdil, že skutočnosť, že členstvo v Rade Fondu je čestné,

preto neznamená, že činnosť jeho členov má byť bezodplatná.

Odporca pri svojom výsluchu na pojednávaniach uviedol, že do funkcie člena rady fondu ho menoval
minister. Jednotlivý členovia rady fondu boli menovaní tak, aby boli zastúpené jednotlivé kraje SR.
Vzhľadom na to, že vykonával 18 rokov riaditeľa na rôznych stredných školách v C., získal dostatočnú

prax, prehľad a rozhľad v danej problematike a na základe takto získaných skúseností bol menovaný
za H. kraj do Rady Fondu. Poukázal na to, že ak vykonával jednotlivé analýzy, vypracovával rôzne
správy pre potreby Fondu, bolo to vždy na zadanie riaditeľa Fondu, nad rámec jeho funkcie, na základe
požiadaviek pre riadne fungovanie Fondu. Z jednotlivých analýz malo vyplývať, ktorých pedagogických
pracovníkov treba podporiť, ktoré smery posilniť, aby bola zabezpečená kontinuita vzdelávacieho

procesu a počet jednotlivých pedagógov. Ak by dané analýzy nevypracovávali členovia Rady Fondu
nad rámec výkonu funkcie člena Rady, riaditeľ Fondu by bol nútený tieto analýzy zadávať externistom.
Uviedol, že trh práce sa mení, a preto je potrebné trhu práce prispôsobovať aj požiadavky na školstvo,
nakoľko raz je potrebné podporiť jeden predmet, inokedy druhý. Žiadateľov o pôžičku bolo veľa a
bolo potrebné vypracovať materiály, resp. kritériá pre pravidlá na prideľovanie jednotlivých pôžičiek.

Materiálybolivždyvypracovávanénadrámecvýkonufunkcie.Priprípravejednotlivýchanalýzbolonutné
spolupracovať aj s inými inštitúciami, z ktorých informácii sa potom vychádzalo. Poukázal na to, že do
takéhoto systému práce a zadávania úloh nastúpil vymenovaním do funkcie a tento systém fungoval aj
pred jeho menovaním do funkcie člena Rady Fondu dlhodobo. Nepovažoval sa za zamestnanca Fondu,
a to ani pri dohodách o výkone práce. Uzatvárané dohody nepovažoval za dohody uzatvárané v rozpore

s príslušnými ustanoveniami zákona o PFZP. Z jeho strany išlo o dobromyseľné prijímanie odmeny za
vykonanú prácu. Ak by mali len tušenie, že môže dôjsť k rozporu, resp. spochybňovaniu zákonnosti
vyplácaných odmien, dohody by neuzatvárali, nakoľko nikto z nich nechcel prísť o dobré meno či dobrú
povesť. Robili to s čistým svedomím a nikdy nemal záujem obohatiť sa, vždy do školstva skôr veci
prinášal a nikdy neodnášal tak, ako všetci učitelia. Podotkol a poukázal na tú skutočnosť, že na prvom

zasadnutí Rady Fondu, kde boli oboznamovaní, čo budú robiť, aké práce by mali vykonávať a realizovať,
bolo im povedané, čo vykonávajú ako členovia Rady Fondu a čo sa od nás bude vyžadovať nad rámec,
a to na základe dohôd. Boli ubezpečení, že tieto dohody sú v poriadku, overené tak právnikom, ako aj
audítorom a aj v Národnej rade a nemôže dôjsť k žiadnemu porušeniu zákona. Poukázal na to, že všetcipracovali aj v iných inštitúciách, kde mali svoje postavenie a zodpovednosť, a preto mali sami záujem
na tom, aby bol zákon dodržaný a nedošlo k jeho porušeniu. Išlo o osoby ako prednosta Krajského
školského úradu, dekani, prodekani, riaditelia základných škôl, ako aj pracovníci MŠ SR. Všetci títo

ľudia pracovali pre Fond mimo svoju pracovnú dobu a vždy v prospech spoločnosti a nad rámec výkonu
funkcie. Svoju prácu v rade fondu som vykonával čestne s najlepším vedomím a svedomím. Postoj
navrhovateľa považoval za urážlivý, pre neho nepochopiteľný a poukázal na to, že ako člen Rady Fondu
spoznal vynikajúcich kolegov a celú vzniknutú situáciu považoval. V zmysle vyššie uvedeného žiadal,
aby súd návrh navrhovateľa zamietol.

Svedok L.. H. R. vo svoje výpovedi uviedol, že vo funkcii riaditeľa PFZP pôsobil od jeho vzniku v roku
2002, kedy ho poveril vtedajší minister školstva vykonávaním správy Fondu. Ako riaditeľ Fondu pôsobil
až do 31.3.2012, kedy odišiel do dôchodku. Ku koncu roka 2002 bol schválený zákon č. 471/2002 Z.
z. , ktorým bol založený Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov (ďalej len „PFZP“). PFZP pôsobil aj
ako poradný orgán pre ministerstvo, inštitúcie, a to aj v rámci legislatívneho procesu, kedy pripravoval

potrebné novely, opatrenia. Vzhľadom na uvedené bola potrebná pomoc členov Rady Fondu. PFZP
fakticky začal vykonávať činnosť až v roku 2004, keďže do uvedeného času neboli poskytnuté finančné
prostriedky na pôžičky. Vzhľadom na to, ako riaditeľ fondu od uvedenej doby pre potreby fondu zadával
členom rady fondu na základe dohody o vykonaní práce úlohy, ktorých predmetom bolo zabezpečovať
štatistické údaje, analýzy, sprostredkovať konzultácie s jednotlivými školami v rámci regiónov pre

stabilizáciu pedagogických zamestnancov. Pred začatím uzatvárania takýchto dohôd, dohody metodicky
konzultoval s právnym zástupcom a s audítorom. Právnym zástupcom PFZP bol v uvedenom období
rovnaký právny zástupca, ako je terajší právny zástupca navrhovateľa. V rámci konzultácií neboli
vznesené žiadne námietky proti uzatváraným dohodám o vykonávaní práce. Pri dohodách o vykonaní
práce nejde o klasický pracovno-právny vzťah, a preto členovia Rady Fondu neboli zamestnancami

Fondu. Všetky materiály sa vypracovávali k potrebám Fondu. V roku 2004 vláda schválila vklad do
pôžičkového Fondu vo výške 350 mil. Sk z fondu národného majetku z výnosov z privatizácie. Celá
uvedená čiastka bola rozdelená a v ďalších rokoch sa mohli poskytovať pôžičky len z peňazí, ktoré
sa vrátili z predošlých pôžičiek. Vzhľadom na uvedené bolo v posledných rokoch ešte väčšia potreba
analýz, štatistických údajov a informácií týkajúcich sa stabilizácie pedagogických zamestnancom, keďže

pôžičkový fond bol neštátnym účelovým fondom. Opätovne poukazujem na tú skutočnosť, že dohody
o vykonaní práce boli uzatvorené až potom, čo boli prerokované z audítorom a právnym zástupcom.
Nikto ich nenamietal. Neboli namietané ani dozornou radou a neboli spochybnené ani v rámci výročných
správ, ktoré boli predkladané do jednotlivých výborov NR SR. Výročná správa obsahovala výkaz
hospodárenia, súvahu, poznámky a daňové priznanie. Výročné správy boli schvaľované bez námietok

a boli prerokovávané aj v pléne NR SR. PFZP bol skôr pochválený za dobré hospodárenie a neboli
vznesené žiadne námietky. Čo sa týka čestného výkonu funkcie, ide o nehonorovanú funkciu, avšak len
pokiaľ sa týka výkonu právomocí člena Rady Fondu. Na otázku s kým konzultoval predmetné dohody
o vykonaní práce, uviedol, že to bolo v roku 2004-2005, a to konkrétne s audítorom L.. P. N. a právny
zástupcom fondu M.. B.. Na základe takéhoto prerokovania sa tieto dohody uzatvárali aj v ďalšom

období.

Svedkyňa O.. S. F. vo svojej výpovedi uviedla, že u právneho predchodcu navrhovateľa bola najprv
členkou Rady Fondu, neskôr predsedníčkou Rady Fondu. Odporca pôsobil u navrhovateľa ako člen
Rady fondu v rovnakom období. K predmetu konania uviedla, že úlohy jednotlivým členom Rady

Fondu na základe dohôd o vykonaní práce zadával štatutárny orgán Fondu, L.. R. a to podľa
potrieb PFZP. Vždy išlo o úlohy zadávané nad rámec funkcie čestného člena Rady Fondu. Týkali
sa získavania štatistických podkladov z hľadiska potrieb pedagogických zamestnancov tak, aby
dochádzalo k stabilizácii začínajúcich pedagogických zamestnancov na materských školách, ZŠ, SŠ a
v prípade odporcu v regióne Trenčianskeho kraja. Vždy išlo o materiály podľa potrieb Rady Fondu, aby

rada mohla vykonávať svoju rozhodovaciu právomoc. Pokiaľ mala vedomosť, pri uzatváraní dohôd o
vykonávaní práce, tieto boli vždy prerokované s právnym zástupcom PFZP, ktorým bola vtedy rovnaká
spoločnosť, ako je terajší právny zástupca navrhovateľa. Uviedla, že čo sa týka odporcu, nikdy neboli
zaznamenané námietky proti jeho práci, materiály boli vypracovávané na vysokej kvalitatívnej úrovni a
v termínoch. Čo sa týka uzatvárania dohôd o vykonaní práce, neboli nikdy vznesené námietky zo strany

právneho zástupcu navrhovateľa a ani audítora, že by išlo o dohody uzatvorené v rozpore so zákonom.
Poukázala na to, že výročná správa bola každoročne predkladaná do príslušného výboru NR SR a to aj
s príslušným stanoviskom nezávislého audítora. Tieto výročné správy boli vždy schválené až na jednu
výnimku, a to výročnú správu, ktorá sa týkala PFZP za posledný rok, čo bola vo funkcii predsedníčkyRady Fondu. Iba táto jediná výročná správa nebola schválená, resp. nebola prijatá pre rovnosť hlasov.
Výročné správy po prerokovaní vo výbore boli prerokované aj plénom NR SR. Za jej funkčné obdobie
boli tieto správy schvaľované len vo výbore NR SR a len pred rokom 2008 bol prerokovávané aj v pléne

NR SR. V PFZP pôsobila v období od 1.4.2008 do 31.3.2012. Členstvo v Rade Fondu bolo čestné
a v zmysle § 4 príslušného zákona činnosť Rady Fondu pozostávala z rozhodovacej činnosti. Do jej
právomocinepatriličinnostisúvisiacezvypracovávanímanalýzprípadneštatistickýchúdajov.Malazato,
že uzavretá dohoda o vykonaní práce, nebola v rozpore so zákonom, keďže nešlo o klasický pracovno-
právny vzťah. Ak zákonník práce aj v tejto súvislosti spomína zamestnanca, mala za to, že ide o pojem

ako taký, nakoľko iný pojem Zákonník práce nepozná. Nešlo o klasický pracovno-právny vzťah.

Z predmetného Memoranda zo dňa 05.10.2011 vypracovaného Advokátskou kanceláriou AENEA Legal
s.r.o. pre Študentský pôžičkový fond k problematike uzatvárania dohôd o vykonaní práce členom Rady
Fondu a členom dozornej rady so Študentským pôžičkovým fondom a ich súlad s § 5 ods. 4 zákona
č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde (ďalej len „zákon o ŠPF“) vyplýva právny záver

Advokátskej kancelárie AENEA Legal, s.r.o., že dohoda o vykonaní práce uzatvorená členom rady fondu
a členom dozornej rady so Študentským pôžičkovým fondom nie je v súlade s ustanovením § 5 ods.
4 zákona o ŠPF.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 471/2002 Z. z. o pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov (ďalej len

„zákon o PFZP“), najvyšším orgánom fondu je rada fondu. Rada fondu vykonáva správu fondu a riadi
jeho činnosť.

Podľa § 3 ods. 9 zákona o PFZP, členstvo a funkcie v rade fondu sú čestné.

Podľa § 4 zákona o PFZP, do pôsobnosti rady fondu patrí najmä
a) rozhodovať o poskytnutí prostriedkov fondu na pôžičky pre jednotlivé krajské úrady,
b) schvaľovať štatút fondu a rokovací poriadok rady fondu,
c) schvaľovať rozpočet fondu,

d) schvaľovať ročnú účtovnú závierku overenú audítorom, 1)
e) schvaľovať výročnú správu o hospodárení a činnosti fondu za predchádzajúci rok, ktorá sa predkladá
Národnej rade Slovenskej republiky,
f) vymenúvať a odvolávať riaditeľa fondu a určovať jeho mzdu podľa osobitných predpisov. 2)

Podľa § 5 ods. 4 zákona o PFZP, riaditeľ fondu je zamestnancom fondu. Zamestnanci fondu nesmú byť
členmi rady fondu a dozornej rady.

Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak,
vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 1 ods. 5 ZP, pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy
alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 223 ods. 1 ZP, zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich
potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného
pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci
študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o
príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej

práci študentov).

Podľa § 223 ods. 2 veta prvá ZP, na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných
mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti, § 85 ods. 1 a 2, § 90 ods. 10, § 91 až
95, § 98, § 119 ods. 1 a šiestej časti.

Podľa§223ods.5ZP,sporyvyplývajúceztejtodohodysaprejednávajúrovnakoakosporyzpracovného
pomeru.Podľa § 226 ods. 1 ZP, dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak
rozsahpráce(pracovnejúlohy),naktorýsatátodohodauzatvára,nepresahuje350hodínvkalendárnom
roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na

základe inej dohody o vykonaní práce.

Podľa § 226 ods. 2 ZP, dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o
vykonaníprácemusíbyťvymedzenápracovnáúloha,dohodnutáodmenazajejvykonanie,doba,vktorej
sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej

úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 17 ods. 3 ZP, neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak

neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda,
je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

Podľa § 222 ods. 1 ZP, ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa
zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.

Podľa § 222 ods. 2 ZP, bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 222 ods. 3 ZP, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný.
Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že
obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 222 ods. 4 ZP, s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, ak ten,

kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Podľa § 222 ods. 6 ZP, vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca
požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne
určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

Podľa Čl. 2 Základných zásad zákonníka práce, pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu
vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber
zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva,
ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,

neustanovuje inak. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v
súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka
pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Na základe takto vykonaného dokazovania a následného právneho posúdenia veci dospel súd k záveru,
že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol.

Účastníci konania zhodne v konaní tvrdili, že navrhovateľ uzavrel s odporcom viaceré dohody o vykonaní
prácevzmysle§226anasl.Zákonníkapráceatodňa14.12.2009Dohoduovykonanípráce,predmetom
ktorejbolopripraveniepripomienokknávrhunovelyzákonanazlúčeniePFZPaŠPFnazasadnutieRady
Fondu dňa 15.12.2009 s dohodnutou odmenou 132,09 eura brutto (netto 107,- eur), pričom odmena bola

odporcovi vyplatená dňa 15.12.2009; dňa 14.12.2009 Dohodu o vykonaní práce, predmetom ktorej bolo
pripraviť v období od 15.12.2009 do 23.12.2009 návrh koncepcie poskytovania pôžičiek pre žiadateľov
z PFZP na najbližších 5 rokov v spolupráci s poslancami NR SR, v nadväznosti na získanie dotácie
finančných prostriedkov schválených vládou SR s dohodnutou odmenou 3000,- eur brutto (netto 2430,-eur), pričom odmena bola odporcovi vyplatená dňa 16.12.2009; dňa 19.03.2010 Dohodu o vykonaní
práce, predmetom ktorej bolo pripraviť na zasadnutie dňa 23.03.2010 návrhy na úpravu sadzobníka
poplatkov a náhrad od 01.07.2010 s dohodnutou odmenou 132,09 eura brutto (netto 107,- eur), pričom

odmena bola vyplatená dňa 23.03.2010; dňa 08.06.2010 Dohodu o vykonaní práce, predmetom ktorej
bolo pripraviť na zasadnutie Rady Fondu a dozornej rady dňa 09.06.2010 podklady na zmenu štatútu
fondu v súvislosti s úpravou predčasného splatenia pôžičiek s dohodnutou odmenou 132,09 eura brutto
(netto 107,- eur), pričom odmena bola vyplatená dňa 09.06.2010; dňa 14.06.2010 Dohodu o vykonaní
práce, predmetom ktorej bolo pripraviť v období od 15.06.2010 do 29.06.2010 návrhy na dopracovanie

štatútu fondu v súlade s uzneseniami Rady Fondu a dozornej rady a zmenami súvisiacimi so zmenou
sadzobníka poplatkov s dohodnutou odmenou 2000,- eur brutto (netto 1620,- eur), pričom odmena bola
vyplatená dňa 29.06.2010; dňa 08.10.2010 Dohodu o vykonaní práce, predmetom ktorej bolo pripraviť
na zasadnutie dňa 12.10.2010 analýzy zabezpečenia finančných zdrojov pre nasledujúcich 5 rokov
potrebné na prerokovanie s členmi výboru pre vzdelávanie NR SR s dohodnutou odmenou 132,09 eura
brutto (netto 107,- eur), pričom odmena bola vyplatená dňa 12.10.2010; dňa 13.12.2010 Dohodu o

vykonaní práce, predmetom ktorej bolo pripraviť na zasadnutie dňa 15.12.2010 návrhy ako postupovať
v prípade poskytovania pôžičiek žiadateľom, ktorým nebola priznaná pôžička z nedostatku voľných
finančnýchprostriedkovvroku2010podľajednotlivýchkrajovsdohodnutouodmenou132,09eurabrutto
(netto 107,- eur), pričom odmena bola vyplatená dňa 15.12.2010 a dňa 20.04.2011 Dohodu o vykonaní
práce, predmetom ktorej bolo pripraviť na zasadnutie dňa 29.04.2011 alternatívny návrh poskytovania

pôžičiek v roku 2011 v spolupráci s KŠÚ podľa potreby stabilizácie pedagógov v príslušných krajoch
SR s dohodnutou odmenou 132,09 eura brutto (netto 107,- eur), pričom odmena bola vyplatená dňa
29.04.2011.

Navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia od odporcu z dôvodu,

že považuje predmetné Dohody o vykonaní práce za neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
nakoľko ich obsah odporuje ustanoveniam § 3 ods. 9 a § 5 ods. 4 zákona č. 471/2002 Z. z. o
Pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov. Odporca na druhej strane považuje predmetné Dohody
ovykonaníprácezaplatné,resp.považujenavrhovateľomuplatnenýnároknavyplateniebezdôvodného
obohatenia z dohôd o vykonaní práce zo dňa 14.12.2009, 19.03.2010, 08.06.2010, 14.06.2010 a zo dňa

08.10.2010 za premlčaný v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na právnu argumentáciu účastníkov konania súd najprv riešil otázku právnej kvalifikácie a
vzájomného vzťahu Občianskeho zákonníka a Zákonníka práce. S právnou účinnosťou od 01.01.2009
vzťah Zákonníka práce k Občianskemu zákonníku vyjadruje § 1 ods. 4 ZP tak, že ak Zákonník práce v

prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho
zákonníka, t. j. ustanovenia § 1 až § 151v OZ. Teória i prax vychádzajú z myšlienky, že Zákonník
práce má zásadne kogentnú povahu, čo znamená (okrem iného), že účastníci pracovnoprávnych
vzťahov môžu uzatvoriť len zmluvy, ktoré sú typovo upravené pracovnoprávnymi predpismi a že ich
zmluvná voľnosť sa uplatní len v prípade, keď to pracovnoprávne predpisy umožňujú. Kogentná povaha

Zákonníka práce vyplýva i z ustanovenia § 18 ZP, podľa ktorého je zmluva (dohoda) uzatvorená podľa
príslušných ustanovení pracovnoprávnych predpisov, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. Táto
kogentnosť má svoje miesto i v súčasnosti, lebo aj pri rovnosti oboch účastníkov pracovnoprávneho
vzťahu pred zákonom - zamestnávateľ je a bude i naďalej pars potentior, takže ochrana zamestnancov
aj touto formou má svoje opodstatnenie. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že

navrhovateľ s odporcom uzatvoril dohody o vykonaní práce v zmysle § 226 ods. 1 a 2 Zákonníka práce,
nakoľko sa účastníci konania dohodli na všetkých obsahových náležitostiach dohody o vykonaní práce,
t. j. v dohode vymedzili pracovnú úlohu, odmenu za jej vykonanie, dobu, v ktorej sa mala pracovná
úloha vykonať a predpokladaný rozsah prác. Predmetné Dohody o vykonaní prác boli uzatvorené
písomnou formou a to deň pred dňom začatia výkonu práce. Dohody o vykonaní prác predstavujú

osobitný druh zmlúv, ktorých uzavretím nevzniká pracovný pomer, no zakladajú pracovnoprávny vzťah.
Na predmetné dohody nemožno použiť ustanovenia Zákonníka práce o pracovnom pomere, okrem
všeobecnej časti Zákonníka práce a subsidiárnej pôsobnosti všeobecnej časti Občianskeho zákonníka.
Pracovnoprávny vzťah založený dohodou o vykonaní prác je podstatne voľnejší než pracovný pomer a
vytvára pomerne široký priestor na uplatnenie zmluvnej voľnosti účastníkov. Pre tento pracovnoprávny

vzťah je charakteristické, že pracovný záväzok zamestnanca má formu pracovnej úlohy, je vymedzený
individuálne, nie druhovo. Zamestnávateľ neriadi priebeh výkonu prác tak, ako je to v pracovnom
pomere. Navrhovateľ považoval predmetné zmluvy za neplatné v zmysle § 39 OZ, nakoľko svojim
obsahom odporujú ustanoveniu § 5 ods. 4 zákona o pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov,keďže podľa tohto ustanovenia zamestnanci Fondu nesmú byť členmi Rady Fondu a Dozornej rady
Fondu. Teda podľa názoru navrhovateľa analogicky platí, že členovia Rady Fondu nemôžu byť v
postavení zamestnanca voči Fondu a ani založiť svoj akýkoľvek pracovnoprávny vzťah voči Fondu. A ak

dôjde k uzavretiu zmluvy alebo dohody, ktorá takýto vzťah medzi Fondom a členom Rady Fondu alebo
dozornej rady zakladá, je takáto zmluva alebo dohoda podľa navrhovateľa v zmysle ustanovenia § 39
OZ absolútne neplatná.

Súd vzhľadom ku skutočnosti, že dohoda o vykonaní práce zakladá pracovnoprávny vzťah, dospel

k záveru, že odporca uzavretím predmetných dohôd o vykonaní práce s navrhovateľom založil
pracovnoprávny vzťah medzi ním a navrhovateľom. Založením pracovnoprávneho vzťahu odporca
nadobudol postavenie zamestnanca a navrhovateľ postavenie zamestnávateľa. Teda odporca bol v
čase, keď plnil pracovné úlohy v zmysle predmetných dohôd zamestnancom navrhovateľa. Keďže
ustanovenie § 5 ods. 4 zákona o pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov zakazuje, aby
zamestnanci Fondu boli členmi Rady Fondu alebo Dozornej rady Fondu, dospel súd k záveru, že

členovia Rady Fondu a Dozornej rady Fondu nemohli platne uzatvárať akékoľvek zmluvy alebo dohody
podľa Zákonníka práce. Uzavretím akejkoľvek zmluvy, či dohody podľa Zákonníka práce by vznikol
medzi členmi Rady fondu a navrhovateľom pracovnoprávny vzťah, ktorý zákon o pôžičkovom fonde pre
začínajúcich pedagógov vylučuje. Na základe uvedeného považoval aj súd rovnako ako navrhovateľ
predmetné dohody za neplatné v zmysle § 39 OZ, avšak ide o neplatnosť v pracovnoprávnych vzťahoch,

na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenie § 17 ods. 3 Zákonníka práce. Podľa § 17 ods. 3 ZP,
neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak
vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju
nahradiť.

V súvislosti s problematikou neplatnosti právneho úkonu v pracovnoprávnych vzťahoch Zákonník práce
zakotvuje ochranu zamestnanca v prípade, keď neplatnosť právneho úkonu nespôsobil výlučne sám.
V dôsledku takejto neplatnosti právneho úkonu zamestnancovi nemôže vzniknúť ujma. V opačnom
prípade je zamestnávateľ povinný nahradiť mu škodu, ktorá mu v tejto súvislosti vznikla. Formulácia
"... nespôsobil výlučne sám ..." predpokladá istú mieru účasti zamestnávateľa na neplatnosti právneho

úkonu. Predovšetkým musí ísť o právny úkon, ktorý je či už absolútne, alebo relatívne neplatný. Na
druhej strane musí byť splnená podmienka buď výlučnej, alebo aspoň čiastočnej účasti zamestnávateľa
na vyvolaní neplatnosti právneho úkonu. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, a to
výpoveďou odporcu, L. ako bývalého riaditeľa Fondu a aj O.. F. ako bývalej predsedníčky Rady
Fondu, že predmetné dohody o vykonaní práce sa uzatvárali na popud navrhovateľa, na základe jeho

požiadavky a na plnenie a zabezpečenie plnenia úloh navrhovateľa. Teda bol to navrhovateľ, ktorý
odporcovi navrhol uzavretie predmetných zmlúv a ktorý odporcu, ale aj ďalších členov Rady Fondu
ubezpečil, že predmetné dohody o vykonaní prác sú v poriadku, prekonzultované s právnym zástupcom
a nedochádza ich uzatvorením k žiadnemu porušovaniu zákona. Dokonca v čase, keď bol odporca
vymenovaný do funkcie člena Rady Fondu spolu s ďalšími členmi Rady Fondu, boli ubezpečení, že je

to zaužívaná prax Fondu, ktorá prešla schválením aj nezávislým audítorom a schvaľovacím procesom
v NR SR prostredníctvom schvaľovania výročnej správy Fondu za predchádzajúce roky. Vzhľadom na
uvedené dospel súd k záveru, že neplatnosť predmetných zmlúv nespôsobil samotný odporca, ale bol
to práve navrhovateľ, ktorý svojou ponukou na uzavretie dohody o vykonaní práca ako kogentného
zmluvného typu podľa Zákonníka práce spôsobil, že predmetné Dohody podľa osobitného ustanovenia

§ 5 ods. 4 druhá veta zákona o pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov sú neplatné. Navrhovateľ
sám inicioval uzavretie predmetných dohôd o vykonaní práce a mal to byť navrhovateľ, ktorý ako
zamestnávateľ mal vedieť, či predmetnými dohodami nedochádza k porušovaniu zákona. Ak neplatnosť
spôsobil, čo i len čiastočne navrhovateľ, v zmysle § 17 ods. 3 ZP platí, že neplatnosť uvedených dohôd
o vykonaní práce uzavretých medzi navrhovateľom a odporcom nemôže byť na ujmu odporcovi ako

zamestnancovi a ak mu vznikne v dôsledku neplatnosti predmetných právnych úkonov škoda, je povinný
ju odporcovi nahradiť.

Odporca vzniesol v tomto konaní námietku premlčania nároku navrhovateľa uplatňovaného titulom
bezdôvodnéhoobohateniazdôvoduvyplatenýchodmiennazákladedohôdovykonanípráceuzavretých

dňa 14.12.2009, 14.12.2009, 19.03.2010, 08.06.2010, 14.06.2010 a 08.10.2010 s poukazom na
ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka, keď tvrdil, že sa navrhovateľ mohol o absolútne neplatnom
právnom úkone dozvedieť najneskôr v okamihu uzavretia dohôd o vykonaní prác a vyplatenia odmien na
základe predmetných zmlúv. Súd skúmal dôvodnosť námietky premlčania vznesenej odporcom a dospelk záveru, že námietka premlčania nebola odporcom vznesená dôvodne. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie

plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ).
Pokiaľ ide o počítanie subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva podľa § 107 ods. 1 OZ,
za začiatok jej plynutia sa považuje deň, keď účastník zistil neplatnosť zmluvy. Na začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie neoprávnene získaného majetkového

prospechu sa vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, kto na
jeho úkor získal majetkový prospech. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť
pri vynaložení potrebnej starostlivosti. Vedomosť o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné
obohatenie musí byť skutočná. V danom prípade subjektívna lehota na premlčanie nároku začala plynúť,
tak ako uvádza navrhovateľ, najskôr dňa 05.10.2011, kedy právny zástupca navrhovateľa vypracoval pre
Študentský pôžičkový fond, ktorého riaditeľom bol Ing. R., ktorý bol zároveň aj riaditeľom Pôžičkového

fondu pre začínajúcich pedagógov, Memorandum k problematike uzatvárania dohôd o vykonaní práce
členom Rady Fondu a dozornej rady Fondu. Podľa názoru súdu zo skutkových okolností prípadu
je zrejmé, že navrhovateľ sa dozvedel o okolnostiach rozhodujúcich pre uplatnenie jeho práva na
bezdôvodné obohatenie, t. j. o absolútnej neplatnosti uzavretých dohôd o vykonaní práce skutočne až
na základe uvedeného memoranda zo dňa 05.10.2011. Vzhľadom k tomu súd konštatuje, že subjektívna

premlčacia doba u všetkých dohôd o vykonaní práce uzavretých medzi navrhovateľom a odporcom
začala plynúť dňa 05.10.2011 a uplynula dňa 05.10.2013. Keďže návrh na začatie konania bol podaný
na súd dňa 13.12.2012, súd dospel k záveru, že sa tak stalo pred uplynutím premlčacej doby a teda
námietka premlčania vznesená odporcom nie je dôvodná.

Keďže predmetné dohody o vykonaní práce sú neplatné, účastníci sú v zmysle § 222 ods. 3 ZP
povinný vydať predmet bezdôvodného obohatenia. Súd na právne vzťahy účastníkov konania aplikoval
bezdôvodné obohatenie ako je upravené v § 222 Zákonníka práce, nakoľko podľa § 1 ods. 4 ZP platí,
že ak Zákonník práce v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka, t. j. ustanovenia § 1 až § 151v OZ. Pričom úprava bezdôvodného

obohatenia podľa Občianskeho zákonníka je obsiahnutá až v Šiestej časti v ustanoveniach § 451
až 459 OZ. Keďže ide o nároky vzniknuté z neplatného právneho úkonu podľa Zákonníka práce,
aplikoval súd na bezdôvodné obohatenie úpravu obsiahnutú v § 222 Zákonníka práce. Bezdôvodné
obohatenie na účely ZP je majetkový prospech získaný okrem iného plnením z neplatného právneho
úkonu. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť

peňažná náhrada. Vzhľadom na uvedené by odporca mal navrhovateľovi vrátiť vyplatenú odmenu a
navrhovateľ by mal vyplatiť odporcovi peňažnú náhradu za výkony, ktoré na základe dohôd vykonal.
Avšak súd dospel v zmysle § 17 ods. 3 ZP k záveru, že neplatnosť predmetných dohôd o vykonaní
prác nemôže byť na ujmu odporcovi ako zamestnancovi, nakoľko neplatnosť nespôsobil sám. V
zmysle § 17 ods. 3 druhá veta ZP odporcovi ako zamestnancovi vzniklo právo na náhradu škody

voči navrhovateľovi ako zamestnávateľovi (právny následok neplatných dohôd o vykonaní práce). Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca v prospech navrhovateľa riadne vykonal pracovného
úlohy zadané mu navrhovateľom predmetnými dohodami o vykonaní prác. Tak L.. R., ako aj O.. F.
potvrdili, že práce vykonané odporcom v prospech navrhovateľa na základe predmetných dohôd boli
na vysokej kvalitatívnej úrovni v plnom súlade so zadaním obsiahnutým v dohodách a že tieto práce

boli vykonávané odporcom nad rámec výkonu funkcie člena Rady Fondu. Súd v zmysle § 4 zákona
o pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov mal za to, že do pôsobnosti Rady Fondu patrili
rozhodovacie a schvaľovacie kompetencie. Ak pracovné úlohy zadané navrhovateľom pre odporcu
v predmetných dohodách boli špecifikované napr. ako príprava pripomienok k návrhu novely zákona
na zlúčenie PFZP a ŠPF na zasadnutie Rady Fondu dňa 15.12.2009 alebo ako príprava návrhu

koncepcie poskytovania pôžičiek pre žiadateľov z PFZP na najbližších 5 rokov v spolupráci s poslancami
NR SR, v nadväznosti na získanie dotácie finančných prostriedkov schválených vládou SR alebo
ako príprava návrhov na úpravu sadzobníka poplatkov a náhrad od 01.07.2010 alebo ako príprava
podkladov na zmenu štatútu fondu v súvislosti s úpravou predčasného splatenia pôžičiek alebo ako
príprava návrhov na dopracovanie štatútu fondu v súlade s uzneseniami Rady Fondu a dozornej rady

a zmenami súvisiacimi so zmenou sadzobníka poplatkov alebo ako príprava analýzy zabezpečenia
finančných zdrojov pre nasledujúcich 5 rokov potrebnej na prerokovanie s členmi výboru pre vzdelávanie
NR SR alebo ako príprava návrhov ako postupovať v prípade poskytovania pôžičiek žiadateľom,
ktorým nebola priznaná pôžička z nedostatku voľných finančných prostriedkov v roku 2010 podľajednotlivých krajov alebo ako príprava alternatívneho návrhu poskytovania pôžičiek v roku 2011 v
spolupráci s KŠÚ podľa potreby stabilizácie pedagógov v príslušných krajoch SR, išlo o úlohy, ktoré
boli vykonávané mimo rozhodovacích a schvaľovacích kompetencií Rady Fondu, a teda aj mimo

čestného výkonu funkcie člena Rady Fondu odporcom. Podľa názoru súdu nemohlo dôjsť zo strany
odporcu k bezdôvodnému obohateniu sa na úkor navrhovateľa, nakoľko odporca za dohodnutú odmenu
riadne vykonal navrhovateľom zadanú pracovnú úlohu nad rámec výkonu funkcie, ktorá ďalej slúžila
navrhovateľovi na prijatie konkrétnych rozhodnutí dôležitých pre ďalšie fungovanie pôžičkového fondu.
Jenepochybné,žeajkeďsúpredmetnédohodyovykonanípráceneplatné,amalbyodporcanazáklade

neplatných dohôd vrátiť navrhovateľovi odmenu, ktorú mu navrhovateľ na základe predmetných dohôd
vyplatil, v zmysle § 17 ods. 3 veta druhá ZP má odporca právo požadovať od navrhovateľa náhradu
škody, ktorá mu na základe predmetných neplatných dohôd vznikla. Škoda v danom prípade predstavuje
odmenu, na ktorú má odporca za vykonanú pracovnú úlohu nárok. Ďalej súd poznamenáva, že v zmysle
čl. 2 Základných zásad ZP platí, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov
musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého

účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Obdobná zásada je zakotvená aj v
ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že nie
je možné od odporcu spravodlivo požadovať vrátenie odmeny vyplatenej mu na základe neplatných

dohôd o vykonaní prác, ktorých neplatnosť nespôsobil a na ich neplatnosti sa podieľal predovšetkým
navrhovateľ, ak odporca navrhovateľovi na základe takýchto dohôd pracovné úlohy riadne vykonal, a to
podľanázorusúdunadrámecvýkonučestnejfunkciečlenaRadyfondu,čímmuvznikloprávopožadovať
za vykonanú prácu odmenu. Nie je možné, aby súdy poskytovali súdnu ochranu účastníkovi právneho
vzťahu, ktorý podľa všetkých okolnosti prípadu sám spôsobil neplatnosť dohodnutého právneho

úkonu, keď si zvolil nesprávnu právnu formu na dosiahnutie želaného výsledku, a pritom protistranu
ubezpečoval, že predmetný právny úkon je v poriadku, keďže ide o dlhodobú prax, ktorá bola odobrená
nezávislým audítorom a plénom NR SR. Súd mal nad všetky pochybnosti preukázanú dobromyseľnosť
odporcu pri uzatváraní predmetných dohôd a preberaní dohodnutej odmeny za vykonanú prácu. Teda na
predmetný vzťah účastníkov konania považoval súd za potrebné aplikovať základnú zásadu platnú tak v

pracovnoprávnych vzťahoch ako aj občianskoprávnych vzťahoch, že výkon práv a povinností vyplývajúci
z týchto vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto tieto práva a povinnosti nesmie zneužívať
na škodu druhého účastníka. Teda ani navrhovateľ sa nemôže domáhať práv vzniknutých z neplatnej
dohody tak, že ich zneužije na škodu odporcu, ak odporca bol vo vzťahu dobromyseľný.

Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Podľa§151ods.3OSP,vzložitýchprípadoch,najmäzdôvoduväčšiehopočtuúčastníkovkonaniaalebo
väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia

odsekov1a2platiaprimeranestým,želehotatrochpracovnýchdníplynieodprávoplatnostirozhodnutia
vo veci samej.

O trovách konania rozhodne súd v zmysle § 151 ods. 3 OSP do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne.

V zmysle § 205 ods. 1 a 2 OSP, sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.