Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/127/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110230202
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8110230202.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

MartinaFiľakovskéhoaJUDr.AnnyKovaľovejvprávnejvecižalobcuCrediumSlovakia,a.s.,sosídlomv
Bratislave, na ul. Einsteinovej č. 21, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
na ul. Úderníckej č. 5 proti žalovanému C. S., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v D. č. XXX, právne
zastúpenému JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, na ul. Sov. hrdinov č. 163/66,
o zaplatenie sumy 4146,14 eur s prísl., o odvolaniach účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Prešov
zo dňa 30.04.2013 č. k. 12C 19/2011-235 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 2.054,23

eur s príslušenstvom.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti týkajúcej sa istiny 1573,78 eur s
príslušenstvom, vo výroku o zamietnutí protižaloby žalovaného a vo výroku o trovách konania a v
rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2054,23 eur s 9% úrokom z omeškania zo sumy 1.843,73 eur od 11.07.2009 do zaplatenia a s 8,75 %
úrokom z omeškania zo sumy 210,50 eur od 18.01.2013 do zaplatenia. Protižalobu žalovaného zamietol
a zároveň zamietol aj žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti. Ďalej vyslovil, že o trovách konania rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej účastníci uzatvorili medzi
sebou kúpnu a leasingovú zmluvu. V nej sa žalovaný zaviazal plniť dohodnuté zmluvné podmienky.
Išlo o zmluvu spotrebiteľskú podliehajúcu právnemu režimu ustanovení Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. Pokiaľ sa zmluvné strany dohodli na posudzovaní uzatvoreného zmluvného
vzťahu podľa ustanovení Obchodného zákonníka, takáto zmluvná podmienka sa považovala za
neplatnú, nakoľko bola uzavretá v neprospech spotrebiteľa.

Žalovaný však nedodržiaval svoje zmluvne dohodnuté povinnosti, v dôsledku čoho žalobca v súlade
so zmluvnými podmienkami platne odstúpil od úverovej zmluvy. Oznámenie o odstúpení bolo doručené

žalovanému dňa 09.03.2009.

Právne následky odstúpenia od zmluvy Občiansky zákonník upravuje v ustanovení § 48. Vychádzajúc
z tohto ustanovenia právnym dôsledkom odstúpenia od zmluvy je to, že zmluva sa ruší odsamého začiatku, ak nebolo účastníkmi alebo právnym predpisom dohodnuté alebo ustanovené inak.
Odstúpením od zmluvy sa účastníci zrušenej zmluvy vyrovnajú podľa zásad o bezdôvodnom obohatení
(§451anasledujúceObčianskehozákonníka).Odstúpenímodzmluvyniejedotknutéprípadnéprávona

náhradu škody na základe režimu všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka ukladá každému z účastníkov zrušenej zmluvy povinnosť
vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí
sa vydať všetko čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobré možné, najmä preto, že
obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Ak bola vec znehodnotená do tej miery, že od predávajúceho nemožno požadovať aby ju prijal späť,

nahradí sa znehodnotenie veci odpočtom z kúpnej ceny, ktorá sa má vrátiť. V danej veci došlo k vráteniu
motorovéhovozidlaavšakmotorovévozidlobolopoautonehodenepojazdnéamaloviacerépoškodenia.
Uvedené vyplynulo zo znaleckého posudku a výsluchu žalovaného.

V čase uzatvárania leasingovej zmluvy hodnota motorového vozidla bola vyčíslená sumou 5.277,83 eur.
V dobe odovzdania vozidla jeho hodnota predstavovala v súlade so znaleckým posudkom čiastku 825

eur.Žalovanýpočastrvanialeasingovéhovzťahuzaplatilžalobcovispolusumu2.609,04eur.Poodrátaní
sumy 825 eur a sumy 2.609,04 eur od sumy 5.277,83 eur žalovanému zostáva vydať bezdôvodné
obohatenie vo výške 1.843,73 eur .

Žalobca si ďalej titulom náhrady škody uplatnil sumu 1.784,28 eur pozostávajúcu zo sumy 350,50 eur
za odhlásenie vozidla z evidencie, zo sumy 787,78 eur za odobratie predmetu leasingu, zo sumy 576

eur za parkovné a zo sumy 70 eur zo vyhotovenie znaleckého posudku. Z takto uplatneného nároku
na náhradu škody sa za opodstatnený považoval iba nárok na zaplatenie sumy 35 eur za odhlásenie
na vlastníka, sumy 35 eur za prihlásenie na vlastníka, sumy 4,50 eur za kolkové známky, sumy 66 eur
za prihlásenie do iného okresu a sumy 70 eur za vypracovanie znaleckého posudku. Čo do zvyšku
prevyšujúceho sumu 210,50 eur nárok na náhradu škody sa nepovažoval za preukázaný. V tejto časti

teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 2.054,23 eur s prísl. a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Zároveň zamietol i protižalobu žalovaného na priznanie finančného zadosťučinenia s odôvodnením,
že žalovaný bol úspešný iba čiastočne. Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa, iba osoba ktorá úspešne uplatní porušenie práva alebo povinností ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné zadosťučinenie.

Proti tomuto rozsudku podali odvolania obaja účastníci.

Žalovaný navrhol rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené a vo výroku o zamietnutí
protižaloby zmeniť, nakoľko pri rozhodovaní sa nedostatočne zistil skutkový stav a vec nebola správne

právne posúdená. Dopravnú nehodu spôsobiť nechcel a nikdy sa nenazdal, že prenajímateľ vozidlo
nedal poistiť. O poistení vozidla bol uistený pri uzatvorení zmluvy. Pokiaľ ide o primerané finančné
zadosťučinenie na jeho priznanie stačí aj čiastočný úspech.

Zmeny rozsudku resp. jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie v časti týkajúcej sa zamietnutia
žaloby ohľadne sumy 1.573,78 eur s prísl. uplatnenej z titulu náhrady škody sa domáhal i žalobca.

Ku každej uplatnenej položke z titulu náhrady škody predložil faktúru vystavenú príslušnou externou
agentúrou za vykonanie danej činnosti, ako aj výpis z účtu preukazujúci skutočnú úhradu fakturovaných
služieb.Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O. s. p. preskúmal rozsudok spolu s konaním ktoré mu
predchádzalo vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p.
a zistil, že len odvolanie žalovaného smerujúce proti výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť

žalobcovi istinu 2.054,23 eur s prísl. nie je opodstatnené.

V tejto časti sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto právnych a skutkových
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Čo sa týka tvrdenia, podľa ktorého žalovaný prevzal vozidlo s tým, že je poistené a pri uzatváraní zmluvy

bol uistený o poistení vozidla je potrebné v tejto súvislosti poukázať na ustanovenie § 120 ods. 1 veta
prvá O. s. p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Cieľom dôkaznej povinnosti vychádzajúc z tohto ustanovenia je unesenie dôkazného bremena v
rozsahu v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné
postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša zo sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza

zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení
než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej
povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s
dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení
z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje

informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel
uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na
súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj
iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie.
V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tomu účastníkovi, na

ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za
preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

Žalovaný ničím právne významným svoje tvrdenie nepreukázal a jeho obrana je priamo v rozpore s
predloženými listinnými dôkazmi a to kúpnou a leasingovou zmluvou zo dňa 21.01.2008 a s obchodnými
podmienkami pre finančný prenájom motorových vozidiel platných od 15.11.2007. V zmluve je výslovne

uvedené, že táto sa uzatvára bez poistenia a to aj napriek tomu, že žalovanému bola daná možnosť
uzatvoriť havarijne poistenie buď prostredníctvom OTP poisťovne alebo aj individuálne. Ani jednu z
týchto možností žalovaný nevyužil a z vlastnej vôle sa rozhodol neuzatvoriť na predmet leasingu
havarijné poistenie. Rovnako z predložených obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť
zmluvy vyplýva, že išlo o obchodné podmienky platné od 15.11.2007 bez poistenia.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1, 2
O. s. p. rozsudok vo výroku o uložení povinností žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 2.054,23 eur s
prísl. ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ ide o výrok o zamietnutí žaloby vo vzťahu k istine 1573,78 eur s príslušenstvom v tejto časti je
rozhodnutie nepreskúmateľné.

Zamietnutie žaloby ohľadne náhrady škody vo výške 1.573,78 eur bolo odôvodnené jej nepreukázaním
zo strany žalobcu bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia. So žalobcom uplatneného nároku na
náhradu škody v celkovej výške 1784,28 eur pozostávajúcej z nákladov na odhlásenie vozidla v sume
350,50 eur, z nákladov za odobratie predmetu leasingu v sume 787,78 eur, z nákladov za parkovné v
sume 576 eur a z nákladov na znalecký posudok v sume 70 eur ako opodstatnený bol vyhodnotený

iba nárok na náhradu škody vo výške 210,50 eur. V plnej výške žalobcovi boli priznané iba náklady zavypracovanie znaleckého posudku v sume 70 eur a časť nákladov spojených s odhlásením vozidla v
čiastke 140,50 eur.

Čo sa týka nákladov za odhlásenie vozidla v sume 350,50 eur tieto žalobca preukazoval faktúrou

vyhotovenou dňa 12.03.2010 (č. listu 117-120 spisu), výpisom z účtu č. 27 (č. listu 121 spisu), faktúrou
vyhotovenou dňa 24.02.2012 (č. listu 122 a 123 spisu) a výpisom z účtu zo dňa 29.02.2012 (č. listu 124
spisu). Z odôvodnenia rozhodnutia sa nedá zistiť prečo časť vynaložených nákladov majúca oporu v
rovnakých dôkazoch sa nepovažovala za preukázanú.

Nezrozumiteľným je tiež zamietnutie žaloby vo vzťahu k sume 787,78 eur vynaloženej na odobratie
predmetu leasingu a k sume 576 eur vynaloženej na parkovné. Aj ohľadne týchto čiastok žalobca

predložil do spisu listinné dôkazy, ktoré vôbec vyhodnotené neboli (č. listu 174-177 spisu a č. listu
181-211 spisu).

Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 157 O. s. p.. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril
odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom,
ktorý záväzne určuje ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok je
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné

právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní

o veci samej.

Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p. rozsudok

vo výroku o zamietnutí žaloby v časti týkajúcej sa istiny 1.573,78 eur zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil
vec na ďalšie konanie.

Ten istý zákonný dôvod viedol odvolací súd k zrušeniu rozsudku a vráteniu veci na ďalšie konanie v časti,
ktorou bola zamietnutá protižaloba žalovaného na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v ustanovení § 3 ods. 5 upravuje právo na primerané

finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnýmipredpismijespôsobiléprivodiťujmuspotrebiteľovi.Ztohtoustanoveniavôbecnevyplýva,aby
v prípade uplatnenia niekoľkých porušení povinnosti dodávateľa voči spotrebiteľovi, spotrebiteľ muselmať plný úspech vo všetkých ním uvádzaných porušeniach povinnosti. Stačí, ak tento úspech sa bude
vzťahovať čo i len na jedno porušenie povinnosti.

Ak v odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd konštatuje porušenie povinnosti zo strany žalobcu i

keď v menšom než žalovaným uvádzanom rozsahu , táto okolnosť mala byť dôvodom na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia a nie dôvodom na zamietnutie protižaloby v celom rozsahu.

Prvostupňový súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) v novom
rozhodnutí opätovne rozhodne o časti nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 1.573,78 eur
s príslušenstvom a o protižalobe žalovaného. Ohľadne týchto nárokov podrobne odôvodní svoje
rozhodnutie tak, aby jeho štruktúra zodpovedala zásadám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2

O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.