Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/84/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612219858
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6612219858.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej
veci navrhovateľky: I. Q. rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C., M. R. F. X., zastúpená
splnomocneným advokátom: JUDr. Martin Landl, so sídlom Advokátskej kancelárie 984 01 Lučenec,
Rázusova 47/4825, proti odporcovi: V. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX W., U. 8, zastúpený
splnomocnenou advokátkou: JUDr. Soňa Mareková, so sídlom Advokátskej kancelárie 984 01 Lučenec,
Adyho 34, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
na čas po rozvode manželstva, a to: Q. Q., nar. XX. XX. XXXX a J. Q., nar. XX. XX. XXXX, obe

deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, o odvolaní otca
maloletých detí zo dňa 06. 08. 2013 a o odvolaní matky maloletých detí zo dňa 06. 08. 2013 proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 4P/91/2012-130 zo dňa 12. 07. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec
č. k. 11P/306/2011-98 zo dňa 24. 07. 2012 tak, že maloletého J. Q. na čas po rozvode zveril do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a rozhodol o trvalom bydlisku maloletého m e n í
tak, že maloletého J. Q., nar. XX. XX. XXXX zveruje na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej

starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým J. Q. každý víkend v týždni, od piatku od 18.00 h do nedele do
16.00 h. tak, že dieťa si v stanovenom čase vyzdvihne od matky v mieste jej bydliska a v stanovenom
čase dieťa matke v mieste jej bydliska vráti.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd rozhodol, že otec si prevezme maloletého
J. vždy v prvý deň v mesiaci o 18:00 hod. od matky na adrese jej pobytu a vráti ho späť matke vždy
v 15. deň v mesiaci o 18:00 hod. na adrese svojho trvalého pobytu a vo výroku, ktorým okresný súd
rozhodol, že matka si prevezme maloletého Andreja vždy v 15. deň v mesiaci o 18:00 hod. od otca na
adrese jeho trvalého pobytu a vráti ho späť otcovi vždy v prvý deň v mesiaci o 18:00 hod. na adrese

svojho pobytu z r u š u j e.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd počas trvania striedavej osobnej starostlivosti
o maloletého J. Q. výživné na maloleté dieťa neurčil, z r u š u j e a vec v tomto rozsahu vracia
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu
maloletej Q. Q., nar. XX. XX. XXXX výživným v sume 60 eur mesačne z r u š u j e a vec v tomto
rozsahu vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd rozhodol o úprave styku otca s maloletou Q.
Q. m e n í tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny víkend v mesiaci od piatku
od 18.00 h do nedele do 16.00 h. tak, že dieťa si v stanovenom čase vyzdvihne od matky v mieste jej

bydliska a v stanovenom čase dieťa matke v mieste jej bydliska vráti.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania štátu m e n í tak, že navrhovateľka je
povinná nahradiť štátu trovy konania v sume 210,62 eur na účet Okresného súdu Lučenec, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporca je povinný nahradiť štátu trovy konania v sume 460,62
eur na účet Okresného súdu Lučenec v mesačných splátkach po 20 eur, pod stratou výhody splátok,

splatných vždy do 25. dňa v mesiaci, s tým, že prvú splátku je povinný zaplatiť v mesiaci február 2014.

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol. Ďalej rozhodol tak,
že zmení rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 11P/306/2011-98 zo dňa 24. 07. 2012 a maloletého J.
Q. nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode zveril do striedavej osobnej starostlivosti matky a otca tak, že

maloleté dieťa bude vždy dva týždne v mesiaci u matky a dva týždne v mesiaci u otca; striedavá osobná
starostlivosť o maloleté dieťa sa bude vykonávať opakovane v stanovených časových intervaloch s tým,
že ten rodič, ktorý bude mať maloletého v osobnej starostlivosti, ho bude aj zastupovať a spravovať jeho
majetok; maloleté dieťa bude mať trvalé bydlisko na adrese W., U. 8. Rozhodol, že otec si prevezme
maloletého J. Q. vždy v prvý deň v mesiaci o 18:00 hod. od matky na adrese jej pobytu a vráti ho späť

matke vždy v 15. deň v mesiaci o 18:00 hod. na adrese svojho trvalého pobytu. Rozhodol, že matka
si prevezme maloletého J. Q. vždy v 15. deň v mesiaci o 18:00 hod. od otca na adrese jeho trvalého
pobytu a vráti ho späť otcovi vždy v prvý deň v mesiaci o 18:00 hod. na adrese svojho pobytu. Počas
trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov okresný súd rodičom výživné na maloletého J. Q. neurčil.
Okresný súd zveril maloletú Q. Q. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju

bude zároveň zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej
Q. Q. výživným v sume 60 eur mesačne počnúc mesiacom júl 2013, splatným k rukám matky vždy do
každého 25-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred. Styk otca s maloletou Q. Q. upravil okresný
súd tak, že otec si prevezme maloletú vždy v prvý a druhý víkend v mesiaci v piatok o 18:00 hod. spred
bytu matky a vráti ju matke na tom istom mieste v ten istý týždeň v nedeľu o 18.00 hod. Rozhodol,

že takto upravený výkon rodičovských práv a povinností sú rodičia maloletých detí povinní dodržiavať,
rodič, ktorému sa končí styk s maloletými deťmi, je povinný ich v mieste svojho trvalého bydliska vopred
pripraviť a rodič, ktorému sa začína styk s maloletými deťmi, v presne stanovené termíny deti od druhého
rodiča prevziať a vrátiť mu ich v poriadku. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na ich náhradu. Navrhovateľke a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet

Okresného súdu Lučenec vedený v Štátnej pokladnici trovy konania v celkovej sume 671,24 Eur, ktoré
vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním tak, že navrhovateľka je povinná zaplatiť sumu 235,38
eur na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXX, a odporca je povinný zaplatiť sumu 435,86 Eur na
číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXX, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom ustanovenej lehote odvolanie otec maloletých detí.

NesúhlasilsostriedavouosobnoustarostlivosťouomaloletéhoJ.tak,akojuupravilokresnýsúd,nakoľko
1. prípadne 15. deň v mesiaci môže pripadnúť na deň v pracovnom týždni, čím by bol narušený školský
cyklus dieťaťa. Považoval za výhodnejšie pre dieťa, aby sa o maloletého staral v prvý a druhý týždeň
v mesiaci, počítajúc od prvej nedele v mesiaci od 16.00 h do tretej nedele do 16.00 h. Matka by potom
zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletého každý tretí a štvrtý týždeň. V nadväznosti na to potom

navrhol, aby jeho styk s maloletou Q. bol upravený tak, že maloletú si prevezme druhý víkend v mesiaci a
tretí víkend v mesiaci, vždy v piatok o 15.00 h (v čase skončenia školského vyučovania) spred základnej
školy a vráti ju matke v nedeľu o 16.00 h v mieste jej pobytu. Pri takejto úprave striedavej osobnej
starostlivosti budú môcť deti tráviť víkendy spoločne. Odporca ďalej nesúhlasil s výškou okresným
súdom určeného výživného na maloletú Q. a navrhol, aby mu bola uložená povinnosť prispievať na

výživu maloletej výživným v sume 40 eur mesačne. Jeho nízky príjem mu nepostačuje na platenievýživného na maloletú v sume 60 eur mesačne. Zdôraznil, že pokiaľ je maloletá v jeho starostlivosti,
musí zabezpečovať nielen stravu pre maloletú, ale aj ďalšie jej potreby a podieľa sa tiež na výdavkoch
spojených so školskou dochádzkou. Ponechal na zváženie súdu prípadne určiť mu povinnosť prispievať

na výživu maloletej aj len minimálnym výživným. Pokiaľ mu okresným súdom bola uložená povinnosť
zaplatiť štátu trovy konania v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním, žiadal, aby odvolací súd
prehodnotil jeho finančnú situáciu a priznal mu oslobodenie od platenia týchto trov. V tejto súvislosti
poukázal na skutočnosť, že do dnešného dňa spláca trovy za znalecké dokazovanie z predošlého
konania sp. zn. 11P/306/2011.

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom ustanovenej lehote odvolanie aj matka maloletých
detí, ktorá namietala jeho nesprávnosť v časti, pokiaľ okresný súd rozhodol o zverení maloletého J. do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a v časti, v ktorej rozhodol okresný súd o náhrade
trov konania štátu za vykonané znaleckého dokazovanie. Uviedla predovšetkým, že v predchádzajúcom
konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 11P/306/2011 síce súhlasila so striedavou osobnou
starostlivosťou o maloleté deti, kedy aj deti boli rozsudkom č.k. 11P/306/2011-98 zo dňa 24. 07. 2012 do

takejto starostlivosti zverené, avšak táto forma starostlivosti o deti sa časom prejavila ako neefektívna a
mala v konečnom dôsledku za následok negatívne prejavy i v správaní maloletých detí (vznik nenávisti
medzi súrodencami navzájom, agresivitu a iné.). Poukázala na záver správy psychologičky U.. C., v
ktorej psychologička konštatovala, že striedavá osobná starostlivosť sa jej javí ako riziková a tiež uviedla,
že podľa jej názoru striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletých detí. Okresný súd nemal

prikladať žiadnu relevanciu vyjadreniam triednych učiteliek detí, nakoľko podľa názoru matky nie sú
učiteľky kompetentné posúdiť vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti o deti. Ak okresný súd chcel
zohľadniť tieto názory, mal tak učiniť v spojitosti so znaleckým posudkom vypracovaným znalcom L.. N.
M., ktorý v podanom znaleckom posudku uviedol, že výchovné pôsobenie matky sa javí ako vhodnejšie
pre zdravý duševný a osobnostný rozvoj detí. Poukázala tiež na záver správy kolízneho opatrovníka,

ktorý v nej konštatoval, že L.. P. a U.. C. pokladajú striedavú osobnú starostlivosť v prípade oboch
maloletých detí za rizikovú. Zdôraznila, že aj L.. L. P. v podanom znaleckom posudku konštatoval, že
pôsobenie matky na zdravý duševný a osobnostný rozvoj detí sa javí ako vhodnejšie. Poukázala tiež
na správu detskej psychiatričky L.. V. D. z 08. 03. 2013 ohľadom maloletého J., ktorá odporučila zvážiť
u maloletého striedavú osobnú starostlivosť, nakoľko táto nemá dobrý vplyv na psychický stav dieťaťa.

Po rozhodnutí okresného súdu napadnutým rozsudkom vypracovala L.. V. D. dňa 05. 08.
2013 psychiatrický nález, ktorý matka predložila odvolaciemu súdu súčasne s podaným odvolaním. V
tomto náleze detská psychiatrička konštatovala, že stav maloletého J. sa zhoršuje, poruchy v citovej aj v
psychosomatickej sfére sa zintenzívňujú, ťažko sa adaptuje v jednom aj v druhom prostredí, chcel by byť
radšej stále u matky, ale bojí sa to otcovi povedať, subjektívne prežíva opakované stresy pri zmenách

prostredia. L.. V. D. v tomto náleze odporučila vyhovieť návrhu matky a maloletého J. zveriť do osobnej
starostlivosti matky s tým, že otca by malo dieťa navštevovať každý víkend. Matka ďalej uviedla, že
okresný súd sa nezaoberal podrobnou anamnézou otca uvedenou v znaleckom posudku vypracovanom
L.. N. M.. Okresný súd sa mal zaoberať aj inými kritériami, predpokladmi, ktoré sa vyžadujú k zvereniu
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosť, ako napr. kooperácia rodičov v technických a materiálnych

záležitostiach, tolerancia rodičov voči sebe, primerané osobnostné rysy rodičov, vôľa rodičov i dieťaťa
a iné relevantné aspekty. V konaní bola preukázaná absencia týchto predpokladov, avšak v rámci
rozhodnutia neboli zohľadnené. Matka tiež uviedla, že okresný súd nesprávne rozhodol o povinnosti
účastníkov nahradiť štátu trovy konania. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd zmenil
rozsudok okresného súdu nasledovne: „Maloletý J. Q., nar. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode zveruje

do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je oprávnený
stýkať sa s maloletým synom každý týždeň od piatku od 18.00 h do nedele 16.00 h s tým, že maloletého
si prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky. Odporca je povinný prispievať na
výživu maloletého sumou 40 eur mesačne a to vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred do
rúk matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľka a odporca sú povinní zaplatiť na účet

okresného súdu Lučenec vedený v Štátnej pokladnici trovy konania v celkovej výške 671,24 eur, ktoré
vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním. Navrhovateľka v sume 210,62 eur a odporca v sume
460,62 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku." Alternatívne navrhla rozsudok okresného súdu
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že nesúhlasí s jej vyjadreniami uvádzanými v jej odvolaní
a v plnom rozsahu trvá na ním podanom odvolaní. Tvrdenia matky sú podľa jeho názoru len účelové
a zavádzajúce.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že na základe jeho intervencie bola s
rodičmi maloletých detí obnovená spolupráca so psychologičkou tamojšieho úradu L.. J. P., za účelom
zlepšenia komunikácie, ktorá je podmienkou úspešnej striedavej starostlivosti. Po ukončení spolupráce
rodičov maloletých detí a psychologičky nedošlo k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi. Psychologička
hodnotila úroveň komunikácie rodičov za debaklovú, neindikujúcu najlepší záujem dieťaťa. Vzhľadom

k tejto skutočnosti bola rodičom maloletých detí opakovane ponúknutá psychologická pomoc zo strany
psychologičky. Ďalšia spolupráca sa ale nerealizovala. Kolízny opatrovník v závere svojho vyjadrenia
navrhol,abymaloletýJ.bolnačasporozvodemanželstvazverenýdoosobnejstarostlivostimatky,otcovi
aby bola uložená povinnosť prispievať na maloletého výživným (konkrétnu výšku kolízny opatrovník
neuviedol). Styk otca s maloletým navrhol upraviť tak, aby otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým
každý týždeň od piatku od 18.00 h do nedele do 16.00 h.

Kolízny opatrovník podal vyjadrenie aj k odvolaniu otca maloletých detí, ktoré sa obsahovo zhoduje s
jeho vyjadrením k odvolaniu matky. Naviac v predmetnom vyjadrení kolízny opatrovník uviedol, že nie
je v záujme maloletej Q., aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej minimálnym výživným.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods.
2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP") a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania rozsudok okresného
súdu vo výroku, ktorým okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 11P/306/2011-98 zo
dňa 24.07.2012, maloletého J. Q. na čas po rozvode zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičovarozhodolotrvalombydliskumaloletého,vovýroku,ktorýmokresnýsúdrozhodoloúpravestyku
otca s maloletou Q. Q. a vo výroku o povinnosti rodičov maloletých detí nahradiť štátu trovy konania -

znalečné podľa ustanovenia § 220 OSP zmenil; rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný
súd rozhodol, že otec si prevezme maloletého J. vždy v prvý deň v mesiaci o 18:00 hod. od matky na
adrese jej pobytu a vráti ho späť matke vždy v 15. deň v mesiaci o 18:00 hod. na adrese svojho trvalého
pobytu, vo výroku, ktorým okresný súd rozhodol, že matka si prevezme maloletého J. vždy v 15. deň
v mesiaci o 18:00 hod. od otca na adrese jeho trvalého pobytu a vráti ho späť otcovi vždy v prvý deň

v mesiaci o 18:00 hod. na adrese svojho pobytu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil;
rozsudokokresnéhosúduvovýroku,ktorýmokresnýsúdpočastrvaniastriedavejosobnejstarostlivostio
maloletéhoJ.Q.výživnénamaloletédieťaneurčilavovýroku,ktorýmokresnýsúduložilotcovipovinnosť
prispievať na výživu maloletej Q. Q. výživným v sume 60 eur mesačne podľa ustanovenia § 221 ods. 1
písm. h/ OSP zrušil a podľa ustanovenia § 221 ods. 2 OSP v uvedenom rozsahu vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:

Podanými odvolaniami rodičov bol rozsudok okresného súdu napadnutý v časti týkajúcej sa výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode vo vzťahu k maloletému J.. Otec žiadal, aby odvolací
súd rozhodol o podmienkach prevzatia a následného vrátenia maloletého J. ním navrhnutým spôsobom.
Matka žiadala, aby odvolací súd zveril maloletého J. do jej osobnej starostlivosti, rozhodol o styku otca

s maloletým a otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným v sume 40 eur mesačne.
Otec odvolaním napadol rozsudok okresného súdu tiež v časti určenia výživného na maloletú Q. a v
časti úpravy styku s maloletou. Obaja rodičia napadli rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách
konania štátu.

Odvolací súd preskúmal rozsudok okresného súdu, ako aj konanie ktoré predchádzalo jeho vydaniu a

dospel k záveru, že nie je v záujme maloletého J., aby bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov.Okresný súd vo veci vykonal obšírne dokazovanie a pre účely rozhodnutia o úprave rodičovských práv a
povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva nariadil aj znalecké dokazovanie.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil nasledovné:

Z podaného návrhu na začatie konania vyplýva, že rodinné prostredie, v ktorom maloleté deti žili za
trvania manželstva ich rodičov, poznačené častými hádkami, napätím a stresom spôsobilo, že matka s
deťmi už v tomto čase navštevovala špecializovanú psychologickú starostlivosť. Hoci maloleté deti boli
rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 11P/306/2011-98 zo dňa 24. 07. 2012 zverené do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, matka žiadala obe deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti,

upraviť styk otca s deťmi a otca zaviazať platením výživného. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť,
že s otcom detí komunikujú len písomne, nakoľko otec s ňou odmieta komunikovať osobne či telefonicky,
preto striedavá osobná starostlivosť o deti by nebola v ich najlepšom záujme. Otec prakticky žije
so svojimi rodičmi (zdieľajú spoločný dvor), u ktorých pretrváva nepriaznivé rodinné prostredie plné
každodenných nedorozumení a stresových situácií. Z uvedeného dôvodu vyjadrila matka obavu, že
počas striedavej osobnej starostlivosti o deti, by bol ohrozený zdravý vývoj a výchova detí.

Na pojednávaní pred okresným súdom konanom dňa 25. 01. 2013 matka uviedla, že striedavá
osobná starostlivosť deťom nevyhovuje najmä z dôvodu, že deti často menia rodinné prostredie, ktorá
skutočnosť negatívne vplýva na ich ďalší psychický vývoj. Maloletý J. prežíva tieto zmeny veľmi zle,
bolieva ho hlava a je z toho psychicky vykoľajený. Maloletú Q. zase bolí od stresov brucho. Otec
nepristupuje k deťom rovnako, preferuje syna. Otec na pojednávaní uviedol, že striedavá osobná

starostlivosť plní svoj účel, detí s ňou nemajú žiadny problém, cítia sa u neho dobre. Kolízny opatrovník
potvrdil, že rodičia spolu nekomunikujú a ohľadom styku s deťmi sa nevedia dohodnúť.

Zo správy zo dňa 21. 02. 2013 podanej kolíznym opatrovníkom vyplýva, že kolízny opatrovník si vyžiadal
správy od obvodného pediatra detí, zo základnej školy, ktorú deti navštevujú a tiež z ambulancie
klinickej psychológie U.. C.. Obvodná pediatrička L.. S. v písomnej správe uviedla, že starostlivosť o

deti dobrá. U.. C. vo svojej správe uviedla, že maloletá Q. jej ambulanciu navštevuje od roku 2005 s
dvomi prerušeniami, pričom pri poslednej kontrole (05. 12. 2012) sa v jej psychickom obraze opätovne
zvýraznili neurotické prejavy - bolesti brucha, úzkostné prejavy, emocionálna labilita a poruchy spánku
(zlé sny) a maloletý J. je v ambulancii vedený od roku 2008 a pri poslednej kontrole (05. 12. 2012)
boli v jeho psychickom obraze zaznamenané známky neurotizácie - občasné bolesti hlavy a brucha.

Záverom správy psychologička konštatovala, že vzájomná komunikácia rodičov je narušená, vzniknuté
problémy nedokážu riešiť bežným spôsobom, teda ich spolupráca pri výchovných postupov je otázna a
striedavá osobná starostlivosť o deti sa javí ako riziková, z ktorého dôvodu nie je v záujme maloletých
detí. Podľa názoru triednej učiteľky maloletej Q. sa obaja rodičia o maloletú príkladne starajú, v oboch
domácnostiach má vytvorené prostredie, ktoré podporuje rozvoji osobnosti. Podľa jej názoru striedavá

osobná starostlivosť maloletej prospieva. Triedna učiteľka maloletého J. uviedla, že spolupráca s rodičmi
je na výbornej úrovni, dieťa sa o rodičov vyjadruje slušne, s úctou a rešpektom. Kolízny opatrovník
vykonalajpohovorsmaloletýmideťmizaprítomnostipsychologičkyL..P.,vrámciktoréhosamaloletáQ.
vyjadrila tak, že chce ostať u matky a otca bude navštevovať každý druhý víkend. V otcovej domácnosti
sanecítinajlepšieaaniichvzťahsbratomJ.niejenajlepší.Cíti,žeotecrobímedzinimisbratomrozdiely,

čo jej dosť prekáža. J. sa k nej správa agresívne a hrubo, čo sa prejavuje najmä v poslednom období.
Maloletý J. sa k striedavej osobnej starostlivosti vyjadril kladne. Podľa názoru kolízneho opatrovníka
maloletý vzhľadom na svoj vek ešte nevie adekvátne vyjadriť svoj skutočný postoj. Zo správy kolízneho
opatrovníka ďalej vyplýva, že v novembri minulého roka bola rodičom ponúknutá psychologická pomoc
v záujme predchádzania nepriaznivým vplyvom na zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin maloletých

detí z dôvodu problémovej komunikácie medzi rodičmi, s čím obaja rodičia súhlasili. V spolupráci s
rodičmi pokračovala L.. P., ktorá skonštatovala, že úroveň ich vzájomnej komunikácie hodnotí ako
debaklovú a pokladajú ju za vysoko kontraindikatívnu pre striedavú osobnú starostlivosť. Vzhľadom
na túto skutočnosť bola z jej strany rodičom navrhnutá spolupráca na úprave tejto komunikácie. Pri
dohadovaní o termíne stretnutia bola však ochota len zo strany matky, otec veľký záujem neprejavoval. Z

tohto dôvodu medzi rodičmi nedošlo k požadovanej úprave komunikácie. Na základe uvedeného kolízny
opatrovník konštatoval, že L.. P. a U.. C. pokladajú striedavú osobnú starostlivosť v prípade maloletých
detí za rizikovú, že nevyjadruje ich záujem. V závere správy kolízny opatrovník uviedol, že ani názor detí
na striedavú osobnú starostlivosť nie je rovnaký, preto je otázne, či rozdelenie detí bude v ich prospech.Okresný súd za účelom rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom na čas po rozvode manželstva nariadil znalecké dokazovanie. Poverený znalec L.. N. M.
v znaleckom psychologickom posudku č. 30/2013, vypracovanom dňa 31. 05. 2013, psychologicky

posúdil rodičov ako aj maloleté detí. Psychologickým vyšetrením otca dospel znalec k záveru, že
jeho vzťah k maloletému J. je prirodzene vytvorený, prejavuje sa v ňom emočná a citová väzba s
dieťaťom. Otec svoj vzťah k maloletému primerane realizuje na úrovni svojich schopností a predstáv
o rodičovskom pôsobení na dieťa. V starostlivosti využíva otec aj pomoc a asistenciu svojich rodičov
(starýchrodičovdieťaťa).Vovýchovnomprístupesajavíakomenejzasahujúci,menejdôslednývrežime

dieťaťa. V starostlivosti o dieťa zabezpečuje najmä praktickú stránku potrieb dieťaťa. Podľa udania
maloletého J. sa znalcovi javilo, že v prostredí u otca nemá maloletý primerané spektrum podnetov
na rozvoj rozumových, estetických, sociálnych daností a zručností, záujmová sféra nie je dostatočne
podporovaná, má menej kontaktov s rovesníkmi, rozvoj schopností a zručností je menej podnecovaný.
Napriek tomu sa spôsobilosť otca poskytovať starostlivosť a výchovu maloletému J. javí ako dostatočná.
V časti týkajúcej sa psychologického posúdenia otca znalec uviedol, že výrazným problémom je aktuálny

vzťah a komunikácia s matkou maloletých detí, rodičia nedokážu primerane komunikovať o okolnostiach
týkajúcich sa maloletých detí. Je zrejmé, že medzi rodičmi sú rozdielne pohľady na výchovné prístupy,
zásady rodinných pravidiel.

Na základe psychologického vyšetrenia matky znalec zistil, že jej vzťah k maloletému J. je primerane
modulovaný a dostatočne citovo sýtený. Matka dostatočne vníma potreby maloletého a poskytuje

mu primeranú citovú a vzťahovú oporu, istotu a bezpečnosť vzájomného vzťahu. Matka vytvára
pre dieťa primeraný priestor pre zdravý vývin osobnosti po stránke citovej, emocionálnej, sociálnej
aj rozumovej. Matka poskytuje obom deťom starostlivosť primeranú ich potrebám a záujmom s
dostatočným zohľadnením ich vývinového štádia, dbá na to, aby deti mali režim v bežnom fungovaní. Pre
deti predstavuje prirodzenú autoritu. Problematický je vzťah matky s otcom detí. Komunikácia rodičov

je často konfliktná alebo sa komunikácii radšej vyhýbajú.

Psychologickým vyšetrením maloletého J. znalec zistil, že osobnosť maloletého je vo vývine primeranom
vývinovému obdobiu mladšieho školského veku. Orientačne je mentálny vek na úrovni fyzického veku,
neprejavujú sa oneskorenia a dysproporcie. Emócie prežíva intenzívne, ale viac vnútorne, menej z nich
dáva navonok najavo, menej ich vyjadruje. Je to prejavom introvertovaného ladenia. Zvýraznené napätie

môže byť dôvodom na telesné prejavy v podobe bolesti, nevoľnosti, ťažoby, ktoré sa u maloletého
vyskytovali. Sebavedomie je na nižšej úrovni. Záujmová sféra je chudobnejšia, sám aktívne nevyjadruje
potrebu širších záujmov a je pravdepodobné, že v aktuálnom prostredí a fungovaní je podnetov pre
rozšírenie a rozvoj záujmov, zručností a schopnosti skôr chudobnejšie. U maloletého je rozporné
prežívanie súčasnej rodinnej situácie, čo sa odzrkadľuje v jeho emočnom prežívaní, ktoré je poznačené

napätím a pomerne výrazným sťahovaním do seba, svoje pocity, myšlienky a hodnotenia ohľadom
vzťahov k členom rodiny, ako aj k situácii nedokáže adekvátne spracovať a adekvátne sa v nich
orientovať. Preto sa ani nedokáže rozhodovať o tom, s kým chce aký čas tráviť. Vyjadriť sa ku konkrétnej
predstave usporiadania situácie stykov po rozpade rodiny je v tomto čase nad možnosti a schopnosti
dieťaťa. Vzťah maloletého k otcovi je vytvorený na základe emočnom, citovom a osobnostnom, je však

možné vnímať určitý odstup v tomto vzťahu, menšiu citovú vrúcnosť. Maloletý sa vo vzťahu k otcovi
cíti relatívne isto a bezpečne, kontakt s otcom pre neho znamená nezastupiteľný potenciál podnetov
na rozvoj osobnosti. Bolo by však vhodné, aby tento kontakt bol na strane otca citovo intenzívnejší a
bohatší na podnety rozvíjajúce schopnosti a zručnosti dieťaťa v širšom spektre. Vzťah maloletého k
matke je dobre vytvorený na základe citovej a emočnej blízkosti, pri matke sa cíti citovo a vzťahovo isto

a bezpečne, cíti jej prijatie a vzájomnú spolupatričnosť. Rozpad rodiny však niesol aj do vzťahu k matke
určitú neistotu vyplývajúcu z toho, že sa zdržiava vyjadrením náklonnosti voči matke za prítomnosti
otca, pretože vníma negatívne naladenie otca voči matke. To isté platí do určitej miery aj na opak. Tým
je u dieťaťa vytváraný vnútorný konflikt, ktorý výrazne zasahuje jeho emócie, pretože má prirodzenú
potrebu prežívania emočne a citovo sýteného vzťahu s obidvoma rodičmi, čo sa v súčasnej situácii nedá

realizovať. Vzťah maloletému sestre Q. je prirodzeným súrodeneckým vzťahom, kde sa realizujú na
strane maloletého emočné a citové faktory, sestru vníma ako staršieho súrodenca, ktorým môžem diela
niektoré aktivity a prežíva s ňou vzťah ako s blízkym človekom. Výraznejšie alebo trvalejšie oddelenie
od sestry by pre maloletého J. jednoznačne znamenalo ujmu.

V súhrne posudku znalec dospel k záveru, že na strane obidvoch rodičov je možné konštatovať

primeranú spôsobilosť na poskytnutie starostlivosti svojim deťom v rozsahu striedavej osobnejstarostlivosti. Tak na strane matky ani na strane otca znalec nezaznamenal také vylučujúce podmienky,
ktoré by zabraňovali poskytovaniu takejto formy starostlivosti svojim deťom. Ďalej znalec uviedol, že
na strane maloletého J. sa javí forma striedavej osobnej starostlivosti ako realizovateľná a prijateľná

aj pre samotné dieťa. U maloletej Q. je realizácia striedavej osobnej starostlivosti v súčasnosti ťažko
realizovateľná kvôli jej odmietaniu styku s otcom. Preto nie je vhodné maloletú k takejto forme
starostlivosti o ňu nútiť. V závere znalec navrhol zveriť maloletú Q. do osobnej starostlivosti matky a
maloletého J. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov pri striedaní po dvoch týždňoch.

L.. L. P., znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria v znaleckom posudku vypracovanom dňa

11. 06. 2013 uviedol, otec sa vo výchovnom prístupe javí ako menej zasahujúci a menej dôsledný. V
starostlivosti o dieťa preferuje najmä praktickú stránku potrieb dieťaťa s menším dôrazom na podnety
súvisiace s rozvojom rozumových, estetických a sociálnych zručností. Napriek tomu spôsobilosť otca
poskytovať starostlivosť a výchovu maloletému J. sa javí ako dostatočná. Matka poskytuje deťom
starostlivosť primeranú ich potrebám a záujmom s dostatočným zohľadnením ich vývinového štádia,
dbá na dodržiavanie ustáleného režimu v bežnom fungovaní. Znalec na základe vyšetrenia účastníkov

konania zistil, že striedavú starostlivosť o obidve deti nie je možné realizovať. Na strane maloletého J. sa
javí forma striedavej starostlivosti ako realizovateľná a prijateľná. U maloletej Q. je striedavá starostlivosť
realizovateľná ťažko. Navrhol, aby maloletá Q. bola zverená do osobnej starostlivosti matke a maloletý J.
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov pri striedaní po dvoch týždňoch. Na zadanú otázku
súd, u koho majú maloleté deti vytvorené pre svoj ďalší duševný a telesný rozvoj vhodnejšie výchovné

prostredie, odpovedal znalec tak, že z psychiatrického hľadiska je na strane obidvoch rodičov možné
konštatovať primeranú spôsobilosť na poskytnutie starostlivosti svojim deťom v rozsahu striedavej
osobnej starostlivosti. U rodičov neboli zistené duševné poruchy alebo iné vylučujúce faktory, ktoré
by zabraňovali poskytovaniu takejto formy starostlivosti. Na základe psychologického vyšetrenia sa pri
priamom porovnaní javí výchovné pôsobenie matky ako vhodnejšie pre zdravý duševný a osobnostný

rozvoj detí. Pôsobenie otca v ich vývoji však tiež považoval znalec za dôležité.

Zo zápisnice o pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 12. 07. 2013 odvolací súd zistil, že
matka žiadala obe deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti a styk otca s deťmi upraviť tak, že otec bude
oprávnený sa s deťmi stýkať s maloletou Q. každý párny týždeň od piatku od 16.00 h do nedele do 16.00
h a s maloletým J. bude oprávnený sa stýkať každý týždeň od piatku od 18.00 h do nedele do 16.00

h, s miestom prevzatia a odovzdania dieťaťa pred jej bytom. Otec na tomto pojednávaní navrhol obe
deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, respektíve navrhol, aby maloletý J. bol
zverený do jeho osobnej starostlivosti a maloletá Q. do osobnej starostlivosti matke. Kolízny opatrovník
navrhol, aby maloletý J. bol ponechaný v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a maloletú
Q. navrhol zveriť do osobnej starostlivosti matke.

Predmetom rozhodnutia odvolacieho súdu je predovšetkým otázka úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletého J. na čas po rozvode manželstva rodičov detí. Maloletý J. bol napadnutým
rozsudkom okresného súdu zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, pri striedaní
v dvojtýždňových časových intervaloch.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o

rodine"), v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon
ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Striedavá osobná starostlivosť o dieťa kladie na rodičov vysoké nároky, preto nie v každom prípade je

možné dieťa do takejto formy starostlivosti oň zveriť. Súd je povinný pri rozhodovaní o zverení dieťaťa,
či už do osobnej starostlivosti jedného z rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov sledovať záujem dieťaťa. V záujme dieťaťa je, aby vyrastalo v stabilnom prostredí a aby boli
v čo najvyššej možnej miere uspokojované jeho potreby. Pod takýmito potrebami nemožno rozumieť
len uspokojovanie životných potrieb dieťaťa (jedlo, ošatenie, bývanie, iné materiálne zabezpečenie), ale
považujú sa za ne tiež potreby spočívajúce v uspokojovaní emocionálnych, kultúrnych, sociálnych či

iných potrieb dieťaťa. Dieťa má právo žiť v prostredí naplnenom láskou, šťastím, harmóniou a
porozumením. Pre prípad zverenia do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov musí mať súd
preukázané,žeobajarodičiasúodieťaspôsobilísastarať.Akoužbolovyššieuvedenéstriedaváosobná
starostlivosť kladie na rodičov zvýšené nároky. Pri tomto spôsobe starostlivosti o dieťa je v prvom rade
potrebná istá (aspoň minimálna) forma vzájomnej komunikácie rodičov. Pri odovzdávaní dieťaťa je totiž

potrebné, aby si rodičia okrem fyzického odovzdania dieťaťa odovzdali tiež potrebné informácie o dieťati,
či už týkajúce sa jeho zdravotného stavu, potreby zabezpečiť určité záležitosti, nutnosť kúpiť školské
pomôcky, oznámiť druhému rodičovi školské povinnosti a iné.

Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že nie je v záujme maloletého J., aby bol zverený
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Hoci zo záveru znaleckých posudkov vyplynulo,

že obaja rodičia dokážu maloletému zabezpečiť primeranú starostlivosť, uvedená skutočnosť sama
osebe nesvedčí správnosti rozhodnutia okresného súdu. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo bezo
sporu zistené, že rodičia vzájomne v dostatočnej miere nekomunikujú. Uvedená skutočnosť vyplynula
jednak z výpovedí účastníkov konania, ako aj zo znaleckých posudkov, ale upozornil na ňu aj kolízny
opatrovník v podanej správe. Po tomto zistení sa odvolací súd zaoberal jednak zistením dôvodu, prečo

rodičia spolu nekomunikujú, ako aj postojom každého z rodičov k náprave uvedeného nedostatku.
Dôvod nedostatku komunikácie medzi rodičmi podľa obsahu spisu spočíva vo vzájomnom odcudzení
sa rodičov a je poznačený doposiaľ prekonanou konfliktnosťou rodičov pri riešení otázok týkajúcich
sa detí, zvlášť otázok ohľadom ich výchovy, na ktorú mali a doposiaľ majú rodičia odlišný názor.
Postoj rodičov k náprave ich vzájomnej komunikácie vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka, ktorý

uviedol, že rodičom ešte počas trvania manželstva bola ponúknutá psychologická pomoc úpravu tejto
komunikácie, avšak pri dohadovaní o termíne stretnutia bola ochota len zo strany matky, otec veľký
záujem neprejavoval, z ktorého dôvodu medzi rodičmi k požadovanej úprave komunikácie nedošlo. Na
základe vykonaných dôkazov nachádzajúcich sa v spise mal odvolací súd preukázané, že je v záujme
maloletého J., aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Vykonané dôkazy svedčia o tom, že

výchovné pôsobenie matky je vhodnejšie pre zdravý duševný a osobnostný rozvoj maloletého J.. Matka
je pre deti prirodzenou autoritou a starostlivo dbá na denný režim detí, je schopná deťom poskytovať
primeranú citovú a vzťahovú oporu, pre deti vytvára primeraný priestor pre zdravý vývin ich osobnosti
po stránke citovej, emocionálnej, sociálnej aj rozumovej, na rozdiel od otca, ktorý je menej dôsledný v
režime dieťaťa, v starostlivosti o dieťa zabezpečuje najmä praktickú stránku potrieb dieťaťa, deti nemajú

v prostredí u otca primerané spektrum podnetov na rozvoj rozumových, estetických, sociálnych daností
a zručností, záujmová sféra nie je dostatočne podporovaná, rozvoj schopností a zručností detí je menej
podnecovaný. Okrem uvedeného odvolací súd zohľadnil aj vzťah maloletého J. k jeho sestre Q., keď zo
psychologického znaleckého posudku vyplynulo, že výraznejšie alebo trvalejšie oddelenie maloletého
od sestry by pre maloletého jednoznačne znamenalo ujmu. Na základe uvedených dôvodov odvolací

súd zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol maloletý J. zverený do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov a maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky. Z uvedeného dôvodu
potom zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd rozhodol, že otec si prevezme
maloletého J. vždy v prvý deň v mesiaci o 18:00 hod. od matky na adrese jej pobytu a vráti ho späť
matke vždy v 15. deň v mesiaci o 18:00 hod. na adrese svojho trvalého pobytu, ako aj vo výroku, ktorým

okresný súd rozhodol, že matka si prevezme maloletého J. vždy v 15. deň v mesiaci o 18:00 hod. odotca na adrese jeho trvalého pobytu a vráti ho späť otcovi vždy v prvý deň v mesiaci o 18:00 hod. na
adrese svojho pobytu.

V nadväznosti na takéto rozhodnutie odvolací súd rozhodoval o styku otca s maloletým J.. So zreteľom

na návrh matky prezentovaný na poslednom pojednávaní vo veci a tiež v podanom odvolaní, ako aj so
zreteľom na vykonané dokazovanie, odvolací súd rozhodol, že otec bude oprávnený sa s maloletým
stýkať každý víkend v týždni, od piatku od 18.00 h do nedele do 16.00 h. Otec si dieťa vyzdvihne v
mieste bydliska matky v stanovom čase a v stanovenom čase maloletého matke v mieste jej bydliska
vráti. Odvolací súd tak rozhodol, keďže mal preukázané, že kontakt maloletého s otcom má pre dieťa

nezastupiteľný potenciál podnet pre rozvoj jeho osobnosti a matka s takouto úpravou styku súhlasí.

Odvolaním bol napadnutý rozsudok okresného súdu aj vo výroku, ktorým okresný súd rozhodol o styku
otca s maloletou Q.. Otec v podanom odvolaní nežiadal o širšiu úpravu styku s maloletou než ako
rozhodol okresný súd. Otcom v odvolaní navrhovaná úprava styku s maloletou by mala opodstatnenie
len v prípade, ak by odvolací súd vyhovel jeho odvolaniu proti rozsudku okresného súdu vo výroku
o zverení maloletého J. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, keď otec žiadal iným

spôsobom upraviť začiatok a koniec striedavej starostlivosti o maloletého. Odvolací súd však odvolaniu
otca nevyhovel a maloletého J. zveril do osobnej starostlivosti matky. S ohľadom na uvedenú zmenu
potom dospel odvolací súd k záveru, že vhodnejšie bude upraviť styk otca s maloletou Q. tak, aby u otca
trávili každý druhý párny víkend. Takto upravený styk je rovnomernejšie rozvrhnutý.

Odvolací súd ďalej rozhodoval o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. Súd pri rozhodovaní

o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vychádza zo zákonných kritérií obsiahnutých v
ustanoveniach § 62 a nasl. Zákona o rodine. Je preto povinný čo najúplnejšie zistiť majetkové a sociálne
pomery tak na strane povinného rodiča, ale tiež rodiča, ktorému dieťa bolo podľa rozhodnutia súdu
zverené do osobnej starostlivosti a zistiť i ďalšie okolnosti majúce vplyv na vyhodnotenie reálnych
schopností a možností povinného rodiča prispievať na výživu dieťaťa. V nadväznosti na takto zistený

skutkový stav, po zvážení a zhodnotení odôvodnených potrieb dieťaťa potom súd stanoví, respektíve
upraví rozsah vyživovacej povinnosti, adekvátny na zistený skutkový stav. Okresný súd v danej veci
neskúmal odôvodnené potreby maloletých detí, preto odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu
vo výroku, ktorým okresný súd počas trvania striedavej osobnej starostlivosti o maloletého J. výživné
na maloletého neurčil, ako aj vo výroku, ktorým otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu

maloletej Q. výživným v sume 60 eur mesačne počnúc mesiacom júl 2013. Okresný súd v ďalšom
doplní dokazovanie, preskúma odôvodnené potreby maloletých detí ako aj schopnosti a možnosti
povinného otca. Preskúma aj zárobkové pomery matky a jej výdavkovú časť. Po doplnení dokazovania
v naznačenom smere okresný súd nanovo rozhodne o vyživovacej povinnosti otca k maloletému J. a
k maloletej Q..

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol aj o trovách štátu, ktoré v konaní vznikli v súvislosti
s podaním dvoch znaleckých posudkov. Okresný súd v odôvodnení konštatoval, že celkové trovy
znaleckého dokazovania predstavovali sumu 921,24 eur. Táto suma bola znalcom vyplatená z
preddavku zloženého navrhovateľkou (matkou) vo výške 250 eur. Zvyšných 671,24 eur bolo znalcom
vyplatených z rozpočtových prostriedkov súdu. Účastníkom uložil okresný súd povinnosť zaplatiť trovy

znaleckého dokazovania v sume 671,24 eur tak, že navrhovateľka je povinná zaplatiť na účet okresného
súdu sumu 235,38 eur a odporca sumu 435,86 eur.

Rozhodnutie o trovách štátu odvolaním napadli obaja rodičia. Matka poukázala na to, že pri tomto
rozhodnutí by znášala náklady na znalecké dokazovanie vo väčšom rozsahu ako otec. Otec žiadal, aby
bol od platenia týchto trov oslobodený.

Podľa § 148 ods. 1 OSP, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.Okresnýsúdnijakýmspôsobomneodôvodnilsvojerozhodnutie,keďmatkabymalaznášaťtrovykonania
v súvislosti so znaleckým dokazovaním vykonaným v danej veci v sume 485,38 eur (250 eur preddavok
+ 235,38 eur v zmysle rozsudku okresného súdu) a otec len v sume 435,86 eur. Znalecké dokazovanie

bolo potrebné vo veci vykonať vzhľadom k tomu, že rodičia sa nevedeli dohodnúť na starostlivosti o
maloleté deti na čas po rozvode manželstva, obaja žiadali vypracovať znalecký posudok, z ktorého
dôvodu je spravodlivé, aby trovy za vykonané znalecké dokazovanie znášali rovnakým dielom. U otca
odvolací súd nezistil predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko otec je zamestnaný,
poberá pravidelný mesačný príjem, preto nie je dôvod, aby bola náhrada trov vo vzťahu k jeho osobe

znížená. S ohľadom na priemerný mesačný príjem otca, ktorý v roku 2012 činil 222,73 eur, odvolací súd
podľa § 160 ods. 1 OSP povolil splácať trovy konania štátu v mesačných splátkach po 20 eur. Odvolací
súd tak zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol, že navrhovateľke uložil povinnosť
zaplatiť štátu trovy konania v sume 235,38 eur a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť sumu 435,86 Eur
tak, že navrhovateľka je povinná nahradiť štátu trovy konania v sume 210,62 eur. Odporca je povinný
nahradiť štátu trovy konania v sume 460,62 eur v mesačných splátkach po 20 eur, vždy do 25. dňa v

mesiaci až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia. Prvú splátku je odporca povinný zaplatiť v mesiaci február 2014.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.