Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžf/80/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200047
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:7012200047.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudkýň

JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: PALADIUM GROUP,
s.r.o., so sídlom Gemerská 3, Košice, IČO: 44 351 011, zastúpený: AK H.I.F., spol. s r.o., so sídlom Na
vŕšku 2, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova
2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/16748-116815/2011/999608-
r zo dňa 14.11.2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/8/2012-56
zo dňa 14.03.2013, jednomyseľne

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/8/2012-56 zo dňa

14.03.2013 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. I/223/16748-116815/2011/999608-r zo dňa 14.11.2011, ktorým potvrdil
dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice IV č. 698/230/38744/11/Tak zo dňa 26.05.2011,
ktorým bola podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o
zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č.
511/1992 Zb.“) vyrubená žalobcovi daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 v
sume 130.720,10 eur.

Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre
odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období december 2009 v sume 130.720,10 eur od
dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., Košice. Uskutočnený nákup služieb od uvedeného dodávateľa
žalobca preukazoval iba faktúrami, ku ktorým boli pripojené objednávky služieb (objednávky doslovne
kopírovali obsah fakturovaných služieb pokiaľ ide o druh služby, jednotkovú cenu za poskytnutú službu,
množstvo, množstvo poskytnutých služieb a cena za poskytnutú službu), zmluvou o vykonaní reklamy
uzavretou žalobcom s obchodnou spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. zo dňa 29.01.2009 a

monitoringami mediálnej kampane a mediálnymi plánmi v jednotlivých televíziách a rozhlasových
staniciach. Krajský súd sa stotožnil so závermi správcu dane, ako aj žalovaného v tom smere, že žalobca
nepreukázal dodanie služieb fakturovaných dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Na jednotlivých
faktúrach fakturované služby nie sú konkretizované, sú nezrozumiteľné, nie je z nich možné zistiť čo bolo
predmetom fakturovania. Spornosť, nekonkrétnosť a nezrozumiteľnosť označenia fakturovaných služieb
pri štandardnej podnikateľskej činnosti by mala u každého odberateľa takej služby vyvolať pochybnosti
o predmete fakturácie. Výsledným produktom služieb dodaných obchodnou spoločnosťou RATIMEXSLOVAKIA, s.r.o. žalobcovi mali byť monitoringy, štatistiky sledovanosti, čítanosti a počúvanosti
jednotlivých médií. Zo žalobcom predložených monitoringov mediálnych kampaní, mediálnych plánov
v jednotlivých televíziách a rozhlasových staniciach, bilboardov a iných materiálov nevyplýva, kto ich

spracoval, dodávateľ RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nemal zamestnancov, preto ich spracovať mohli iba
jeho subdodávatelia, akým spôsobom a na základe akých podkladov.

Podľa názoru krajského súdu správca dane dôvodne spochybnil dodanie služieb žalobcovi dodávateľom
RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. V súlade s ustanovením § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. vykonal ďalšie
dokazovanie, a to výsluchom konateľa obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. v rozhodnom

období Atillu Lengyela, ako aj konateľa žalobcu. Konateľ dodávateľa uviedol, že v roku 2009 vystavil pre
žalobcu spolu 184 faktúr, v roku 2010 14 faktúr, pričom zdaniteľné obchody uvedené v týchto faktúrach
boli zrealizované, a to subdodávateľským spôsobom. RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nezamestnával
žiadnych zamestnancov, fakturované služby si objednával u viacerých dodávateľov, ktorých mená
si nepamätá, osobne ich nepoznal a nakontaktoval sa na nich cez internet (výsluch realizovaný
dňa 25.02.2011). Účtovné daňové doklady spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. za predmetné

zdaňovacie obdobie a za ďalšie zdaňovacie obdobia nemá k dispozícii, pretože ich odovzdal novej
konateľke spoločnosti Gabriele Ilykovej na základe zmluvy odovzdávacieho a preberacieho protokolu
zo dňa 10.03.2010. Ing. Miroslav Schürger, konateľ žalobcu do zápisnice o ústnom pojednávaní zo
dňa 22.03.2011 uviedol, že služby poskytnuté na základe zmluvy o vykonaní reklamy uzatvorenej
so spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. boli dodané v objednanom rozsahu a v požadovanej

kvalite, nesúhlasil s tvrdením p. Lengyela, podľa ktorého žalobca iba objednal a následne prevzal
predmet zdaniteľných plnení, pretože žalobca aktívne spolupracoval pri tvorbe reklamnej kampane.
Novú konateľku obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. správca dane nemohol vypočuť,
pretože od 10.02.2010 menovaná nebýva na konkrétnej adrese a je prihlásená iba na trvalý pobyt v obci
Košice - sídlisko KVP. Správca dane prostredníctvom dožiadaného miestne príslušného správcu dane

zistil, že obchodná spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. na adrese sídla nesídli, zásielky nepreberá
(odpoveď Daňového úradu Košice II. na dožiadanie zo dňa 25.08.2010). Z objektívnych dôvodov
(nekontaktnosť obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., nemožnosť výsluchu súčasnej
konateľky tejto obchodnej spoločnosti) správca dane nemohol vykonať ďalšie dokazovanie v záujme
preverenia, či sporné služby boli žalobcovi dodané týmto dodávateľom.

Z ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., ako aj z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona
č. 511/1992 Zb. pre žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty vyplýva pri uplatňovaní práva na
odpočítanie dane povinnosť preukázať, že služba mu bola skutočne dodaná od konkrétne označeného
platiteľa dane z pridanej hodnoty, t.j. od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Žalobca vznik práva
na odpočítanie dane zo sporných obchodov nepreukázal. Možno súhlasiť s tvrdeniami žalobcu, podľa

ktorých každá obchodná spoločnosť si slobodne vyberá svojich obchodných partnerov, nezodpovedá
za činnosť svojho obchodného partnera, za vedenie jeho účtovnej a inej evidencie. Na druhej strane
žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty pri uplatňovaní práva na odpočet dane z pridanej hodnoty
zodpovedá za preukázanie existencie svojho nároku. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných
podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo sporných faktúr od dodávateľa RATIMEX

SLOVAKIA, s.r.o.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby najvyšší súd
zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie, alternatívne ho zrušil a vec vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie. Má za to, že všetky podmienky formulované v zákonných ustanoveniach,
ktoré mal podľa žalovaného, ako i krajského súdu porušiť, naopak splnil. Na predložených faktúrach sú

správne uvedené všetky zákonom ustanovené položky, pričom tieto podporené ďalšími predloženými
dôkazmi súčasne jednoznačne deklarujú, že k jednotlivým zdaniteľným plneniam skutočne došlo.
Skutočnosti uvedené v bode II. žaloby (konkrétne skutkové okolnosti), predstavujú ucelenú sieť dôkazov
preukazujúcich fakt, že predmetné obchody sa reálne uskutočnili. Dodávateľ rovnako ako následní
odberatelia evidujú s tým súvisiace plnenia riadne vo svojich účtovníctvach, pričom si súčasne splnili aj

príslušné daňové povinnosti. Zákon neukladá, aby súčasťou faktúry boli detailne rozpísané jednotlivé
činnosti, za ktoré bola vystavená. V zásade, pri takomto objeme prác to ani nie je možné. Preto je vecou
podnikateľských subjektov, akým spôsobom si rámcovo vymedzia plnenie, ktoré má byť predmetom
konkrétnej faktúry a ďalšie podrobnosti sú súčasťou zmlúv, osobných rokovaní a podobne, pričomrozhodujúcim je výsledný produkt, ktorý má byť dodaný a z dôvodu ktorého, sa samotný obchod vôbec
realizoval. Všetky predložené podklady (monitoringy mediálnych kampaní, mediálnych plánov a pod.)
bolilentzv.medziproduktom,pričomslúžililenakopodkladzaúčelomprípravyfinálnehoproduktupreiné

obchodné spoločnosti, konkrétne napr. obchodnú spoločnosť Servis Creativ s.r.o., ktorým boli reklamné
služby, príkladmo odvysielanie a vyrobenie TV spotov, printovej reklamy a inzercie a billboardovej
reklamy.BezpodkladovodobchodnejspoločnostiRATIMEXSLOVAKIA,s.r.o.bynebolomožnésprávne
zamerať a poskytnúť vyššie uvedené služby odberateľovi - obchodnej spoločnosti Servis Creativ s.r.o. Je
nepochopiteľné, že súd rovnako ako žalovaný nespochybňujú dodané produkty, ale dodanie podkladov

naichspracovanieoddodávateľa-obchodnejspoločnostiRATIMEXSLOVAKIA,s.r.o.,pričomjednobez
druhého ani nie je možné. Uviedol, že sa nevie vyjadriť k subdodávateľom svojich dodávateľov, pretože
mal záujem len o plnenie vyplývajúce zo zmluvy o reklame, ktoré mu bolo v zodpovedajúcom rozsahu
a kvalite poskytnuté, pretože mu umožnilo správne a efektívne umiestniť ďalšie reklamné produkty
a keďže obchodná spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. ako jeden z dodávateľov mu predmetné
produkty v zodpovedajúcom množstve a kvalite dodala, nemal žiadne pochybnosti. Daňový subjekt

nemôžezodpovedaťzadôkazy,resp. účtovnúainúevidenciuodlišnýchdaňovýchsubjektov,apretotáto
skutočnosť nemôže byť mu kladená na zodpovednosť. Vecou obchodnej politiky a súčasne slobodnou
voľbou každej obchodnej spoločnosti je výber jej obchodného partnera a realizácia tohto práva nemôže
byť daňovému subjektu na ujmu. Plnenie, ktoré si objednal bolo vždy dodané v objednanom rozsahu a
požadovanej kvalite, pričom svojmu dodávateľovi riadne zaplatil a tento si riadne plní svoje odvodové

povinnosti do štátneho rozpočtu. Všetky relevantné dôkazy, ktoré mal k dispozícii v rámci daňového
konania riadne predložil, pričom sa nedozvedel, aké ďalšie dôkazy mal poskytnúť na preukázanie
reálnosti uskutočneného plnenia, pričom orgány včítane súdu, len formálne vymenúvajú zákonné
povinnosti a ich nesplnenie odôvodňujú len tým, že nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre
odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 a

uviedol, že jediný dôkaz, ktorý existuje je v prospech záveru o reálnej existencii zdaniteľných obchodov,
a to výsluch Atillu Lengyela, ktorý bol konateľom obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o.
v rozhodnom čase a tento vypovedal, že zdaniteľné obchody uvedené v predmetných faktúrach sa
reálne stali a boli realizované subdodávateľským spôsobom. Preto je nepochopiteľné na základe akých
dôkazov žalovaný a súd spochybňujú existenciu subdodávateľov, resp. nimi vykonaných prác keď

jediným dôkazom, ktorým v tejto časti disponujú je dôkaz v prospech žalobcu. Ďalej poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 a Súdneho dvora Európskej únie v spojených
veciachC-80/11aC-142/11auviedol,žedaňovéúradycezobjektívnedôkazynedokázali,ževedelalebo
mal vedieť o tom, že obchody sú fiktívne a sú tak spojené s daňovým podvodom, dokonca dôkazy, resp.
účtovná evidencia dodávateľa nie je k dispozícii vôbec. Dodávateľ RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., resp.

jeho bývalý konateľ Attila Lengyel (bol konateľ v čase realizácie predmetných daňových prípadov), do
zápisnice o ústnom pojednávaní vykonávanej u správcu dane uviedol, že ich spoločnosť spolupracovala
v roku 2009 s daňovým subjektom ako dodávateľ, faktúry vystavil a podpísal a zdaniteľné obchody, ktoré
z nich vyplývajú sa reálne stali, predmetné faktúry boli riadne uhradené, zaúčtované v účtovníctve a
príslušné daňové povinnosti boli splnené. To znamená, že daňová povinnosť bola splnená a napriek

záverom daňového úradu o fiktívnosti predmetného obchodu nebola na strane dodávateľa zmenená,
resp. upravená, to znamená, že z údajného ,,fiktívneho obchodu“ daňová povinnosť na DPH vzniká,
ale právo na nadmerný odpočet už nie. Záverom poukázal na rozhodné skutkové okolnosti, ktoré majú
svedčiť o opodstatnenosti jeho nárokov. Všetky predložené a súčasne zistené dôkazy spolu navzájom
korešpondujú a skutkové okolnosti z nich vyplývajúce vo vzájomnej súvislosti vytvárajú materiálny

podklad, ktorý verifikuje fakty, ktoré dokumentujú a súčasne dôkazná povinnosť daňového subjektu nie
je absolútna, pričom vôbec nezahŕňa preukazovanie skutočností, ktoré súvisia s obchodnou činnosťou
iných podnikateľských subjektov a predmetné dôkazy nemôže od neho požadovať.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že zákon č. 511/1992 Zb. otázku dôkazného
bremena, resp. dôkaznej povinnosti rozdeľuje medzi správcu dane a daňové subjekty, ale ťažisko

dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Je pravdou, že podľa ust. § 29 ods. l zákona č.
511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, ale toto ustanovenie je
potrebné chápať tak, že správca dane zabezpečuje priebeh procesu dokazovania. Správca dane určuje
rozsah a spôsob dokazovania a jeho povinnosťou je predovšetkým hodnotenie dôkazov predložených
daňovým subjektom (§ 29 ods. 3 citovaného zákona). Dôkaznú povinnosť však znáša daňový subjekt.

Táto povinnosť mu vyplýva z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. Dôkazné bremeno
daňového subjektu je zakotvené aj v § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. Žalovaný z predloženéhospisového materiálu zistil, že dôkazy predložené žalobcom (faktúry, zmluvy o vykonaní reklamy,
reklamné prospekty) nepreukázali reálnu existenciu obchodných prípadov. Predmet zmluvy o vykonaní
reklamy z 29.01.2009, uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA s.r.o., nie je

bližšie špecifikovaný. Ide o stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe komerčných elementov vo
vysielaní elektronických médií, indoor a oudoor reklamných plôch v období február - december 2009
pre projekty objednávateľa a pre reklamné kampane. V prípade spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o.
bola zmluva uzatvorená 29.01.2009, ale uvedená spoločnosť vznikla zápisom do obchodného registra
až dňa 07.02.2009. Z predložených dokladov nevyplýva, akým spôsobom, na základe akých podkladov

a ktorým subjektom boli spracované štatistky sledovanosti, počúvanosti a čítanosti jednotlivých médií,
mediálne plány, grafické návrhy, prípadne fotodokumentácia umiestnenia billboardov, ktoré sú obsahom
monitoringov mediálnej kampane. Pokiaľ existuje celý rad dôkazov dokumentujúcich, že predmetné
faktúry majú reálny základ, ktorú skutočnosť uvádza žalobca v odvolaní, bol povinný ich správcovi
dane v priebehu kontroly predložiť. Tvrdenie žalobcu o zaplatení dodávky tovaru, ktorá bola predmetom
sporných faktúr, ako aj plnenie si odvodových povinností dodávateľom, na ktoré poukazuje žalobca

ešte nepreukazuje aj uskutočnenie deklarovaných obchodov. V tomto prípade pre nespoluprácu
dodávateľa, spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o., správca dane nemohol preveriť, či sporné faktúry
boli zaúčtované v jeho účtovníctve a príslušné daňové povinnosti boli splnené. Správca dane neprenáša
zodpovednosť za dôkazy, resp. účtovnú a inú evidenciu odlišných daňových subjektov na žalobcu, len
poukazuje na skutočnosť, že je to žalobca, ktorý musí preukázať splnenie zákonných podmienok (§ 49

ods. 1, 2 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.) na uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Ak
žalobca tvrdí, že dodávku reklamných služieb reálne vykonala spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA s.r.o.,
bolo jeho povinnosťou, aby svoje tvrdenia podložil nespochybniteľnými a preveriteľnými dôkazmi, ako to
vyplýva z ust. § 29 ods. 8 a § 15 ods. 6 zákona č. 511/192 Zb. Vyjadrenia konateľa žalobcu p. Schurgera
o aktívnej spolupráci na reklamnej kampani, ako aj tvrdenie žalobcu o splnení si odvodových povinností

dodávateľa, predpokladajú vedomosti o účtovníctve spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. Poukázal
na rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sž-o-KS/97/2006 a sp. zn. 4Sžf/26/2012. Žalovaný navrhol, aby
najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/8/2012 zo dňa 14.03.2013 ako vecne
správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej

len ,,O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa § 250ja ods. 2 veta
prvá O.s.p. a následne po tom, ako bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), vyhlásil vo
veci rozsudok, ktorým podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 O.s.p. potvrdil rozsudok

Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/8/2012-56 zo dňa 14.03.2013.

Najvyššísúdpripreskúmavanízákonnostinapadnutéhorozhodnutianezistilexistenciuzásadnejprávnej
otázky, ktorú by bolo nevyhnutné judikovať. Spor sa týka skutkového stavu a preukázania existencie
zdaniteľného plnenia. V konaní neboli naplnené skutočnosti pre presun dôkazného bremena na správcu
dane v zmysle výkladových princípov z rozsudku najvyššieho súdu vo veci Iron Club sp. zn. 3 Sžf/1/2011

ASPI JUD 65295 SK.

„Daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má
tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb
a tovarov od určitého dodávateľa“.

„Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho

subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane“.

Podľa § 29 ods. 8 zák. SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov daňový subjekt preukazuje
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,
hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového
konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených

daňovým subjektom.Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.
Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,
ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci

daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 15 ods. 1 zák. SNR č. 511/1992
Zb.). Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods.
2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos
dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou
vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na

uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je
významnýajcharakterzdaniteľnéhoplnenia.Vdanomprípadenehmotnýcharakterprijatýchreklamných
služieb.

Spornou skutkovou otázkou v konaní bolo vyhodnotenie, či v danom prípade došlo k zdaniteľnému
plneniu podľa zákona č. 222/2004 Z.z., k dodaniu reklamných služieb žalobcovi spoločnosťou

RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. subdodávateľským spôsobom, ktorého predmetom podľa zmluvy o vykonaní
reklamy malo byť stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe komerčných elementov vo vysielaní
elektronických médií, printových a rozhlasových médií, indoor a outdoor reklamných plôch.

Vzhľadom na to, že dodávateľ žalobcu nevedel identifikovať svojich dodávateľov (subdodávateľov
žalobcu), pričom nemal ani žiadnych zamestnancov, a jeho účtovníctvo nie je k dispozícii, dodanie

služieb žalobcovi je pochybné. Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných plnení
zaťažuje žalobcu. Preukázanie zdaniteľných plnení uskutočnených subdodávateľským spôsobom môže
byť pre žalobcu problematické, keďže nejde o služby, ktorých výstupom by bol konkrétny hmotný
produkt. Avšak je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb
zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu služieb skutočne došlo, keďže si uplatnil

nárok na odpočet dane.

V prípade sporných daňových transakcií sa uskutočňuje aj podporný test existencie jej ekonomickej
podstaty.

S poukazom na zásadu skutočného obsahu skutočnosti rozhodujúcej pre určenie dane (§ 2 ods.
6 zák. č. 511/1992 Zb.) sa však tieto transakcie javia ako umelé, bez ekonomického obsahu. K

štatistikámsledovanosti,počúvanostiačítanostisprávcadaneuvádza,žejednotlivémédiasivykonávajú
vlastné štatistiky, resp. ich pre nich vykonávajú iné subjekty. Napríklad štatistiky jednotlivých televízii
sú vykonávané na základe people metrov umiestnených v domácnostiach. Na základe takéhoto
prieskumu sú vypracované štatistiky sledovanosti, ktoré majú televízie k dispozícii. Rovnako si
prieskum počúvanosti vykonávajú rozhlas a printové média. Takéto prieskumy realizujú subjekty ako

MEDIAN SK. s.r.o., ktorý zverejňuje výsledky na svojej internetovej stránke www.mediansk.sk . Údaje takéhoto druhu sú zverejňované aj na internetovej stránke wvvw.medialne.sk
, takže kontrolovaný daňový subjekt mohol získavať dáta z ich stránok
a nie objednávať si tieto služby od iných subjektov. Kontrolovaný daňový subjekt síce predložil
štatistiky sledovanosti, počúvanosti a čítanosti, čo je len konečný produkt. Kontrolovaný daňový subjekt

nepreukázal, kto realizoval návrh a výrobu TV spotov, rádio spotov a ich adaptáciu a prepis pre jednotlivé
stanice, mediálne plány jednotlivých staníc, monitoring, návrh a umiestnenie reklamy v printových
médiách, mediálne plány jednotlivých printov tlače a pod. Z dôvodu neosvedčenia ekonomickej podstaty
presun dôkazného bremena z platiteľa dane na správcu dane nie je možný.

Najvyšší súd preto konštatuje, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo správneho rozloženia

dôkazného bremena a v konaní neboli osvedčené dôvody pre presun dôkazného bremena z daňového
subjektu na správcu dane.Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.