Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/31/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010099
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3813010099.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného Q.
C. na hlavnom pojednávaní dňa 14.1.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Q. C., nar. XX.XX.XXXX v M., okres F., toho času bytom P., P. XX, okres X.,

j e v i n n ý , ž e :

dňa 22.3.2012 o 22:30 hod. po tom, čo požil alkoholické nápoje a mal v krvi 0,98 mg/l alkoholu, viedol
po miestnej komunikácii Ul. Partizánskej v Handlovej, okres Prievidza, osobné motorové vozidlo zn. T.
A., evidenčné číslo S. XXX T.,

t e d a :

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri
ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

t ý m s p á c h a l :

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 4
Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 odsek 1, 2 Trestného zákona s použitím § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 4
Trestného zákona k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 4 (štyri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného Q. C. (ďalej len „obžalovaný“), svedkov T. E., T. X.,
Y. F., T. O., Q. C. ml., X.Y., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný spáchanie trestnej činnosti, ktorú mu kládla za vinu obžaloba prokurátora, v plnom rozsahu
poprel, žalovanej trestnej činnosti sa on nedopustil. Rozhodne poprel, že by on bol vodičom osobného
motorového vozidla, on sa pred príchodom polície k jeho osobe vo vozidle vymenil so synom, ktorý
vozidlo viedol. On bol bosý, pretože sa len vyšiel pozrieť, kde je syn, ktorý išiel pre kľúče k bývalej
manželke, pretože si zabudli kľúče od bytu. Išiel cestou a zrazu pri ňom zastavilo osobné motorové
vozidlo, ktoré viedol syn a bola v ňom i bývalá manželka X. C.. Žiadal syna, aby vystúpil z vozidla, že
on nemôže šoférovať, lebo má vypité, aby odstavil vozidlo. Svedkyňa z vozidla odišla, že hádku nebude
počúvať. Nechcel sa so synom hádať, lebo chodili vozidlá a vie i to, akú má syn povahu a tak do vozidla
nastúpil, no vozidlo viedol syn. Keď prichádzali k ich bytu, počul majáky, vtedy si i uvedomil, že syn
nemá doklady k vedeniu vozidla, tak mu povedal, aby zastal a presadli si. Policajti zastali vozidlom za
ich vozidlom. Syn vypol motor, dali si dozadu sedačky a na predných sedadlách si presadali, v čase
presadania ešte mali zakliesnené nohy, on už ale sedel na sedadle vodiča, nohy mal u spolujazdca,
otvorili dvere na vozidle príslušníci polície. Policajti za nimi prišli v časovom úseku možno 15-20 sekúnd.
Policajti ho vytiahli z vozidla, tvrdili mu, že on bol vodičom, on im tvrdil, že on vozidlo neviedol. Odviedli
ho na políciu. Asi po hodine chytili opäť syna, ako viedol pod vplyvom alkoholu vozidlo. Bol si vedomý,
že syn nemá doklady, je pod vplyvom alkoholu, a preto chcel, aby sa vymenili, aby nemal s tým problémy
syn, no ako ho oslovila hliadka, si uvedomil, že on nebol vodičom, tak prečo by mal mať on problémy.
Takto vysvetľoval, prečo sa so synom mal vymeniť, a prečo hneď na mieste hliadke polície tvrdil, že
nebol vodičom vozidla. Mal vypité, alkohol mohol ovplyvniť i prečo tak konal. Obžalovaný zotrval na
svojej výpovedi i pri konfrontácii so svedkom F., O..

Svedok Y. F. vypovedal, že boli na služobnom zákroku, kde mali mať obžalovaný a jeho syn konflikt so
susedmi. Zisťovali stav dole vo vestibule, kde ešte počas ich šetrenia obaja odišli von. Obžalovaný bol
dokonca vyzutý. Po asi pár minútach jedna zo susedov povedala, že C. odišli autom. Šetrenie na mieste
ukončili, a pretože z kontaktu na mieste s obžalovaným a jeho synom mali poznatok, že obaja sú pod
vplyvom alkoholu, bolo to vidieť z ich správania ale i z dychu, rozhodli sa, že ich nájdu. Vozidlo hľadali
v Handlovej, nenašli ho, tak sa rozhodli, že si ich počkajú na Ulici Partizánska v Handlovej. Odstavili
ich vozidlo, mali výhľad na oba smery cesty, z ktorej mohli vozidlom prísť do miesta ich bydliska. Je to
križovatka v tvare T. Spozorovali vozidlo T., o ktorom vedeli, že ho užívajú C.. Vozidlo išlo po Ulici 29.
Augusta dole. Išli za vozidlom od tam nachádzajúcej sa stopky asi 50-70 metrov, predtým ho videli ísť
k stopke možno 30 metrov, vodič nereagoval na majáky polície, ani na zvukový ani svetelný signál, išli
vedľa vozidla, on bol spolujazdec, blokovali vozidlo, aby im neušlo na odstavné plochy, išli zároveň s
vozidlom možno 10-15 metrov, cez okienko spolujazdca on jasne videl, že vodičom bol jednoznačne
obžalovaný. Nemohol si ho určite zameniť s jeho synom. Pozeral na neho zo vzdialenosti asi 1-1,5
metra. Na ulici je osvetlenie, do vozidla dobre videl. Keď zastali s vozidlom, vozidlo polície zastavili
súbežne s vozidlom obžalovaného, možno v nejakom nie však výraznom odstupe, rozhodne nezastavili
za vozidlom, nie je to ani taktika polície pri utekajúcom vozidle a prišli k vozidlu obžalovaného, otvorili
dvere vodiča, moment od zastavenia a pristúpenia bol veľmi krátky, možno tak 2 sekundy, pretože z
vozidla zrýchlene vystúpili, aby im vodič neušiel, obžalovaný bol naklopený na sedadlo spolujazdca,
pravou stranou sa opieral ešte o svoju sedačku, ostatnú časť tela - trup a ruky mal na spolujazdcovi,
no nohy mal rozhodne pod volantom. Rozhodne poprel, že by za tú chvíľu sa boli obžalovaný so
spolujazdcom vo vozidle vymenili. Rozhodne poprel, že by bola možnosť, aby sa vodič so spolujazdcom
bol vymenil vo vozidle i počas jazdy. Žiadal ho, aby z vozidla vystúpil. Obžalovaný mal problém s
vystúpením pre ovplyvnenie alkoholu. Syn vystúpil zo sedadla spolujazdca. Bola vykonaná dychová
skúška, tá bola vykonaná na stálej službe, ktorou bolo zistené ovplyvnenie obžalovaného alkoholom.
Obžalovaný už na mieste tvrdil, že nebol vodičom, aj syn tvrdil, že on bol vodičom. Svedok zotrval na
výpovedi, že vodičom bol obžalovaný i pri konfrontácii s obžalovaným.

Zhodne vypovedal i svedok T. O., ktorý bol vodičom služobného motorového vozidla polície. Rozhodne
i on videl, že vodičom bol obžalovaný, na tejto svojej výpovedi zotrval i pri konfrontácii s obžalovaným.

Svedkyňa T. E. vypovedala, že bol konflikt v ich dome, boli tam i obžalovaný a jeho syn, obaja mali
vypité, bola privolaná hliadka polície, obžalovaný so synom odišli na vozidle, ona ale nevie, kto bol
vodičom vozidla. Poprela, že by obžalovaný bol ešte hore vo svojom byte alebo priestoroch, kde je
byt. Ona bola hore, rozprávali sa s policajtmi a zrazu si uvedomili, že obžalovaný so synom tam už
nie je. Už v tom čase bol obžalovaný bosý. Neskôr videla svetlá od majáku, tak sa išla pozrieť, čo sa
vonku deje, ona predpokladala, že obžalovaný sa ešte vráti a cez okno uvidela vozidlo polície a vozidlo
obžalovaného, moment, ako spozorovala majáky vozidla polície, ktoré tam prišlo (že prišlo identifikovala
podľa zasvietenia majákov) a ona prišla k oknu, ubehol veľmi krátky čas možno 5-10 sekúnd. Vonku boli
policajti a obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu, mal podľa nej i problém stáť. Zo sedadla spolujazdca
vyšiel syn obžalovaného, doskakoval do policajtov, tí ho upozorňovali na správanie. Vozidlo polície stálo
v postavení k vozidlu obžalovaného tak, že bolo vedľa neho trošku smerom dozadu, rozhodne nestálo
policajné vozidlo za vozidlom obžalovaného. Policajti odišli s obžalovaným vozidlom obžalovaného,
nakoniec odišiel syn obžalovaného. Ona moment, ako zastali obe vozidlá, nevidela, začala priestor
vonku sledovať už v čase, keď vozidlá stáli v takom postavení, ako popísali, počula, že policajti vyzývali
obžalovaného, aby z vozidla vystúpil. Do vozidla obžalovaného nevidela. Obžalovaný, keď z vozidla
vystúpil, stál kľudne, nemal obuté ani topánky, nepočula, že by niečo hovoril policajtom. Tým, kto sa
rozčuľoval, bol svedok Q. C. ml. Ona si otvorila okno, tak počula, čo osoby tam rozprávajú.

Svedkyňa T. X. vypovedala, že vozidlo zn. T. A. je jej, v čase keď žila s obžalovaným, ho mohol používať.
Po rozchode s obžalovaným ho opakovane žiadala, aby jej vozidlo vrátil, obžalovaný jej však stále
tvrdil, že vozidlo je pokazené, a preto ho nemôže vrátiť. Bola preto prekvapená ako s ním v deň, kedy
malo ku skutku dôjsť, mal niekto jazdiť. Podávala i trestné oznámenie na odcudzenie vozidla. Pozná
obžalovaného, nevie o tom, že by pod vplyvom alkoholu v čase, keď spolu žili, jazdil vozidlom. Ku skutku
sa nevedela vyjadriť.

Svedok Q. C. ml. vypovedal, že po konflikte, ktorý bola šetriť v mieste ich bydliska polícia, zistili s otcom
- obžalovaným, že nemajú kľúče od bytu, rozhodol sa, že ide nájsť matku, aby im dala kľúče. Ako
prechádzal vozidlom, spozoroval matku, tú žiadal, aby nastúpila do vozidla, ona to spočiatku odmietala,
lebo sa asi bála, lebo vedela, že nemá vodičské oprávnenie. Potom tam prišiel obžalovaný, začali sa
spolu hádať, že prečo vzal vozidlo, matka odišla, nechcela asi počúvať ich hádku. Otec sa nechcel s ním
viac hádať, tak nastúpil do vozidla, to šoféroval on, do miesta ich bydliska to nebolo ďaleko. Zastavila ich
polícia, on sa však s otcom vymenil vo vozidle, chcel to otec, vymenili sa, kým prišli k vozidlu policajti.
Zrazu mu však otec povedal, aby sa vymenili naspäť, aj sa začali vymieňať, obžalovaný mal nohy už na
mieste spolujazdca, vtedy ho z vozidla začali vyťahovať policajti. Už tam na mieste tvrdili, že vodičom bol
on. Policajti zobrali obžalovaného. Potom on s vozidlom odišiel, mal vtedy i on vypité. Po príchode polície
on vystupoval zo strany spolujazdca. Policajti išli za nimi asi 100 metrov, neboli za nimi. Zastavil vozidlom
a vymenili sa, ich výmena vo vozidle trvala 10-15 sekúnd, vymieňali sa len v prednej časti vozidla. Táto
ďalšia výmena trvala 2-3 sekundy a prišli policajti. Prečo sa obžalovaný chcel naspäť vymeniť, nevedel
povedať. Či matka videla, ako otec do vozidla i nastúpil, si myslí, že áno, on nastúpil vzápätí ako ona
vystúpila.

Svedkyňa X. C. na hlavnom pojednávaní využila zákonné právo svedka a v zmysle § 130 odsek 2
Trestného poriadku odmietla vypovedať.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - č.l. 27-29, správou o výsledku objasňovania, záznam o
priestupku na úseku cestnej dopravy, no predovšetkým so zápisnicami o dychovej skúške, z ktorých
vyplýva, že dychovou skúškou vykonanou dňa 22.3.2012 o 22,35 hod. bolo zistené u obžalovaného
1,09 mg/l alkoholu, o 22,55 hod. - 1,18 mg/l alkoholu, o 23,39 hod. 0,98 mg/l alkoholu, certifikátom o
overení analyzátora dychu.

Súd hodlal na hlavnom pojednávaní vykonať vyšetrovací pokus ohľadne priestorových a časových
možností vykonania úkonu - premiestnenia sa vodiča a spolujazdca v osobnom motorovom vozidle
T. A. a za tým účelom požiadal obžalovaného o predloženie tak listinných dôkazov, no predovšetkým
zabezpečenie vozidla k už naplánovanému úkonu na deň 28.8.2013. Obžalovaný vozidlo nepristavil na
miesto plánovaného úkonu, na hlavnom pojednávaní oznámil, že vozidlo je pokazené, nepojazdné, a
preto ho nemohol zabezpečiť. Súdom bolo ďalej zistené, že dňa 5.9.2013 majiteľka vozidla - svedkyňa
X. oznamovala odcudzenie vozidla (č.l. 101, 111-112), ku ktorému malo dôjsť spred autoservisu v obci
Malinovo. Samosudcom sa nepodarilo zabezpečiť žiadne identické náhradné vozidlo k tomuto úkonu
(úradný záznam. č.l. 115), no predovšetkým vzhľadom na ostatné vykonané dôkazy preto súd od tohto
dôkazu upustil.

Vzhľadom na vykonané dôkazy, jednotlivo i súhrnne, z nich predovšetkým vzhľadom na jednoznačnú
výpoveď svedkov Y. F., T. O., zabezpečený listinný dôkaz o výsledku dychovej skúšky, výpoveď svedkyne
T. E., mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný vykonával v stave vylučujúcom
spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život alebo
zdravie ľudí, alebo spôsobilosť značnú škodu na majetku, pretože ako vodič motorového vozidla viedol
osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu po miestnej komunikácii v meste Handlová. Obrana
obžalovaného, ktorý vypovedal, že on nebol vodičom, ale vodičom bol jeho syn, súd hodnotí ako
účelovú, nevierohodnú, motivovanú snahou zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti. Rovnako takto
nevierohodnú, účelovú súd hodnotí i výpoveď svedka - Q. C. ml. Obaja síce zhodne tvrdili, že vodičom
bol svedok a na miesto vodiča sa obžalovaný s ním len do príchodu polície vymenil, potom sa opäť
chceli vymeniť naspäť a vtedy v takej pozícii ich už prichytili policajti, ich výpoveď je však jednoznačne
vyvrátená výpoveďami vyššie uvedených svedkov - príslušníkov polície, ktorí jednoznačne idúc vedľa
vozidla videli ako vodiča obžalovaného, čas ktorý ubehol od zastavenia a momentu, kedy k vozidlu
obžalovaného prišli, konkretizovali na veľmi krátky časový úsek - 2 sekundy, pretože zastavovali
unikajúceho vodiča. Rovnako o veľmi krátkom čase podporne vypovedala i ďalšia svedkyňa E.. Za takto
krátky čas - 2 sekundy súdu sa javí byť nepravdepodobné, i keď vyšetrovací pokus v tom smere nemohol
byť vykonaný, aby sa dve dospelé osoby, v prednej časti vozidla vymenili a ešte sa pokúšali naspäť
presadať a z daného času ešte posúvať sedačky, na ktorých sedeli. Vzhľadom na tieto skutočnosti,
dôkazy mal súd potom preukázané, že obžalovaný tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil
zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek
1 Trestného zákona.

Štát má záujem, aby pri určitých činnostiach, pri ktorých môže dôjsť k vážnym hrozeniam alebo
poruchám na živote a zdraví, škodám značného rozsahu, subjekty takúto činnosť nevykonávali, neboli
pod vplyvom akejkoľvek návykovej látky, ktorá by mohla narušiť ich koncentráciu. Práve pri vedení
motorového vozidla pod vplyvom alkoholu dochádza k dopravným nehodám, ktorých následky majú
v mnohých prípadoch závažné až fatálne následky. Obžalovaný svojim konaním porušil tento záujem
spoločnosti.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami a charakteristikami na osobu obžalovaného,
pripojenými trestnými spismi - správy č.l. 33-38, z ktorých vyplýva, že obžalovaný nebol postihnutý
v priestupkovom konaní, v mieste bydliska nie sú o ňom známe žiadne negatívne poznatky, nebol
postihnutý za žiaden priestupok ani ako účastník cestnej premávky. Obžalovaný pol doposiaľ 5-krát
súdne trestaný, predovšetkým pre majetkovú trestnú činnosť, trestnej činnosti sa dopustil v čase plynutia
skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 3T/220/2007, kde bol uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, 2
Trestného zákona a iné a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, pre
výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, na základe
uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2Pp/149/09 dňa 9.3.2010 so skúšobnou dobou 4 roky - odpis
registra trestov č.l. 31 a pripojené spisy, sp. zn 3T/330/2007 z neho predovšetkým rozsudok č.l. 118,
uznesenie č.l 139, 158-159.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, spôsob spáchania činu, jeho následok, u
obžalovaného súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona, vzhliadnuc
jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona, a to, že už bol za trestný
čin odsúdený, teda pri existencii prevahy priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami a tým
použitie ustanovenia § 38 odsek 4 Trestného zákona pri ukladaní trestu, pri ukladaní trestu zohľadniac
i osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy, musiac aplikovať i ustanovenie § 49 odsek 2
Trestného zákona o nemožnosti podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v prípade, že
odsudzuje súd páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v čase skúšobnej doby podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a pri zohľadnení všetkých týchto okolnosti dospel súd k
záveru, že trest v spodnej hranici upravenej trestnej sadzby - v trvaní 4 mesiacov nepodmienečne,
bude trest zákonný, spravodlivý, plniaci účel trestu z pohľadu ochrany spoločnosti, no predovšetkým
prevýchovu obžalovaného, morálne odsúdenie jeho konania. Pretože obžalovaný bol pred spáchaním
skutku vo výkone trestu odňatia slobody v posledných 10 rokoch, na výkon uloženého trestu ho v zmysle
§ 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Súd zároveň vzhľadom na skutočnosť, že tejto trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil ako
vodič motorového vozidla, ako dôvodný a zákonný vzhliadol i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkého druhu v dolnej hranici upravenej trestnej sadzby - v trvaní 4 roky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.