Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 9, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18P/123/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113224661
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113224661.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. deti N.:

T., nar. XX.XX.XXXX, D., nar. X.X.XXXX, S., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolízny opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice na návrh matky: M. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T., C. Č.. X, za účasti otca: C.. C. N., nar. XX.X.XXXX, bytom T., E. Č.. X, t.č. Ú. G.
E. P. M. D. T. - Š., v konaní o úpravu práv a povinností rodičov voči mal. deťom takto

r o z h o d o l :

Z v e r u j e mal. deti T. N., nar. XX.XX.XXXX, D. N., nar. X.X.XXXX a S. N., nar. XX.X.XXXX do osobnej
starostlivosti matky, ktorá je oprávnená mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.

U r č u j e výživné zo strany otca mal. detí pre T. N., nar. XX.XX.XXXX, SS. N., nar. X.X.XXXX a S. N.,
nar. XX.X.XXXX pre každé mal. dieťa vo výške 30% zo sumy životného minima pre mal. nezaopatrené
dieťa od 2.9.2013 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15-tého dňa toho ktorého
mesiaca do rúk matky vopred.

Styk otca s mal. deťmi n e u p r a v u j e .

Návrh v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 2.9.2013 do 31.12.2013 v sume 210,30 EUR je otec povinný
zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka mal. detí sa návrhom, ktorý podala súdu dňa X.X.XXXX domáhala úpravy rodičovských práv a
povinností voči mal. deťom: T. N., nar. XX.XX.XXXX, D. N., nar. X.X.XXXX a S. N., nar. XX.X.XXXX, ktoré
pochádzajú z manželstva s otcom mal. detí. Žiadala, aby súd zveril mal. deti do jej osobnej starostlivosti
a otca zaviazal prispievať na mal. T. 150 EUR mesačne, mal. D. 150 EUR mesačne a mal. S. 100 EUR
mesačne, od 2.9.2010 a dlžné výživné za obdobie od 2.9.2010 do 2.9.2013 v sume 13.248 EUR bol
otec detí zaviazaný splácať po 100 EUR mesačne.
Svoj návrh odôvodnila tým, že otec mal. detí od r. 2006 prestal finančne prispievať na mal. deti, pretože

mal problémy so svojimi veriteľmi a exekúciami, prestal sa o deti osobne starať. Od r. XXXX nastúpil na
výkon trestu odňatia slobody, ktorý vykonáva v L. Ú. T. - Š.. Vo výkone trestu je síce pracovne zaradený,
ale z jeho pracovnej odmeny dobrovoľne prispieva na výživu mal. detí cca 8 EUR na každé dieťa.Matka uviedla, že príjem otca vo výkone trestu nepozná. Jej príjem predstavuje 714 EUR v čistom
mesačne, ktorý nepostačuje na krytie potrieb maloletých detí. Okrem toho z tohto príjmu platí nájomné
za 4-izbový byt vo výške 500 EUR mesačne. Matka žiadala priznanie výživného spätne za obdobie

troch rokov, a to z toho dôvodu, že otec mal. detí od r. 2002 sa nevenoval deťom a rodine tak, ako
sa mal a svoj voľný čas venoval väčšinou svojej práci a podnikaniu, v dôsledku ktorého je t.č. vo
výkone trestu odňatia slobody. Za obdobie rokov 2002 až 2008 bola celá rodina vystavená perzekúciám,
psychickému a fyzickému nátlaku, a to zo strany bývalých obchodných partnerov, firiem patriacich otcovi
mal. detí. Dokonca sa jej ľudia, ktorých vôbec nepoznala vyhrážali na ulici smrťou, ublížením na zdraví

a prichádzali jej listy s takýmto obsahom a dokonca našla ostré náboje umiestnené pod autom v čase,
keď ešte auto mali. Napokon tieto vyhrážky viedli k tomu, že bola nútená zmeniť svoje priezvisko. K
tomuto došlo rozhodnutím Obvodného úradu Košice dňa 16.9.2009. V dôsledku týchto udalostí bola
nútená po nástupe otca mal. detí do dlhoročného výkonu trestu odňatia slobody zmeniť aj trvalé bydlisko
a presťahovať sa do podnájmu.

Otec mal. detí vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré podal súdu dňa 30.10.2013 namietal najmä proti
tvrdeniu matky, že on od r. 2002 sa plne deťom nevenoval, že sa o rodinu nestaral, pretože on tieto
skutočnosti vnímal inak. Keďže v tomto roku začalo proti jeho osobe trestné stíhanie, táto skutočnosť
spolu s nasledujúcimi udalosťami si vyžadovala jeho zvýšené pracovné nasadenie a samozrejme viac
času stráveného povinnosťami v práci. V žiadnom prípade však to podľa neho neviedlo k tomu, že by

sa deťom nevenoval. Jeho príspevky na výživu detí však boli nižšie.
Toho času sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody s predpokladaným koncom trestu 21.10.2018
v L. T. - Š.. Je pracovne zaradený a z pracovnej odmeny sa platí dobrovoľné výživné, ktoré sa pohybuje
medzi 8 až 10 EUR na jedno dieťa mesačne. Rád by platil výživné v navrhovanej výške, ale určenie
výživného ponecháva na zvážení súdu. Rovnako ponechal na zvážení súdu priznanie výživného za 3

roky spätne pred podaním návrhu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, pripojenými
účastníkmi konania a vyžiadanými súdom a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Kolízny opatrovník v písomnej správe, ktorú podal dňa 1.10.2013 uviedol, že na základe prešetrenia
pomerov na strane mal. detí zistil, že matka sa o mal. deti riadne stará a kryje výdavky súvisiace s mal.
deťmi zo svojho čistého mesačného príjmu 714 EUR. Otec na mal. deti zasiela matke výživné vo výške
30 EUR mesačne z výkonu trestu odňatia slobody. Na základe zistených pomerov navrhol mal. deti
zveriť do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť výživné s prihliadnutím na jeho možnosti,

schopnosti a odôvodnené potreby mal. detí.

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo s otcom mal. detí doposiaľ právne trvá, ona však
podala návrh na rozvod manželstva dňa 4.9.2013. Toto manželstvo bolo uzavreté dňa XX.X.XXXX a
z manželstva pochádzajú 3 mal. deti. Dve staršie dcéry T. a D. od 1.9.2013 nastúpili do 1. ročníka Š.

N. na P. D. E. T., staršia dcéra prestúpila z normálneho gymnázia na toto športové gymnázium. Obe
pestujú atletiku s tým, že zvýšené výdavky sú spojené najmä s nákupom športových potrieb a platí 5
EUR členské na mesiac na každé dieťa. Najmladšia dcéra S. navštevuje D. X. L. A.. D. Č.. X E. T., 7.
ročník, za návštevu tejto školy matka momentálne nič neplatí. Príjem na strane matky predstavuje 714
EUR mesačne, z ktorého príjmu prednostne platí nájomné za byt, ktorý má v podnájme, je to 4-izbový

byt, za ktorý platí 500 EUR mesačne. Byt na C. A.. Č.. X E. T., ktorý bol jej bytom, predala, pretože
nevládala platiť hypotéku za tento byt.

Matka uviedla, že deti sú zdravé, výdavky s nimi spojené sú primerané ich veku. Najstaršia dcéra mala
zistenú poruchu autoimunity, momentálne však lieky neberie. Matka deťom kupuje mesačník MHD po

10 EUR mesačne, stravovanie v škole cca 20 EUR pre každé mal. dieťa, hradí rôzne športové a kultúrne
aktivity detí. Okrem toho deti chodia na lyžiarske zájazdy a školu v prírode. Najväčšie výdavky má
matkazačiatkomškolskéhoroka,keďžejepotrebnéplatiťdeťomzakúpenieškolskýchpotrieb,školských
učebníc, pracovných zošitov a oblečenie.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že do výkonu trestu odňatia slobody nastúpil dňa XX.X.XXXX a koniec
výkonu trestu odňatia slobody je predpokladaný na r. 2018. Keďže je pracovne zaradený, platí výživné
z tejto pracovnej odmeny tak, že v priemere to vychádza asi na 30 EUR mesačne. Okrem toho však
má ešte ďalší finančný záväzok vo výške 68.000 EUR, ktorý momentálne je taktiež splácaný z jehopracovnej odmeny v minimálnej výške. Uviedol, že má vedomosti o rozvodovom konaní na základe
návrhu manželky. S mal. deťmi v kontakte je, pretože mal. deti ho vo výkone trestu odňatia slobody
navštevujú.

Súd zistil, že zo strany otca bolo zaplatené výživné za obdobie od dátumu podania návrhu, t.j. od
2.9.2013 tak, že za september 2013 otec zaplatil 3x 8,26 EUR, za mesiac október 2013 3x 8,26 EUR,
za november 2013 3x 8,86 EUR a v decembri 2013 3x 12,13 EUR. Toto výživné zasiela otec na účet
najstaršej dcéry.

Podľa ust. § 28 ods. 1, 2 zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b)zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého

dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 prvé dve vety zákona č. 36/ 2005 z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí
spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak
sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,

ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého

dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Na základe vykonaného dokazovania a cit. zák. ustanovení súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti
matky,ktoráichstarostlivosťajdoposiaľzabezpečovalaarovnakosúdvychádzalzozhodnéhoprednesu
účastníkov konania k tejto otázke.

Zo strany otca mal. detí súd určil výživné od dátumu podania návrhu do budúcna, v minimálnej
zákonnej výške vzhľadom na to, že otec mal. detí je vo výkone trestu odňatia slobody od 21.4.2008,
s predpokladaným dátumom ukončenia výkonu trestu v roku 2018. Preto otec môže svoju vyživovaciu
povinnosť plniť iba tak, ako mu to je umožnené okolnosťami, ktoré mu poskytuje odňatie slobody, teda
zo svojej pracovnej odmeny. Bez ohľadu na zárobkové možnosti a schopnosti otca však zákon upravuje

minimálne výživné sumou 30% zo sumy životného minima, ktoré patrí každému mal. dieťaťu. Preto súd
nižšie výživné určiť ani nemohol a pre určenie vyššieho výživného, takého ako požadovala matka, neboli
splnené podmienky. Preto súd určil výživné zo strany otca pre každé mal. dieťa vo výške 30% zo sumy
životného minima pre maloleté nezaopatrené dieťa, ktoré výživné vo finančnom vyjadrení v súlade s §2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení od 1.7.2013 predstavuje 27,13 EUR. V
súlade s §5 ods. 1 cit. zákona sa výška životného minima upravuje k 1. júli bežného kalendárneho roka.

Vzhľadom na to, že otec mal. detí je vo výkone trestu odňatia slobody a matka deťom nebráni otca
navštevovať, teda rodičia sa podľa okolností v akých sa otec detí nachádza vedia na styku dohodnúť,
súd rozhodol tak, že styk otca s deťmi neupravil.

V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol s prihliadnutím na okolnosti prípadu a na zákonnú úpravu,

ktorá podmieňuje priznanie spätného výživného pred podaním návrhu v prípadoch hodných osobitného
zreteľa, teda vo výnimočných prípadoch. Podľa zváženia súdu v tomto prípade sa nejedná o výnimočný
prípad, pretože matke nič nebránilo v tom, aby návrh na úpravu práv a povinností rodičov voči mal.
deťom a o určenie výživného podala už pred tromi rokmi s prihliadnutím na to, že už vtedy bol otec mal.
deti vo výkone trestu odňatia slobody, teda nežili v spoločnej domácnosti. Dôvody, ktoré matka uviedla-
obavy o vlastnú bezpečnosť a bezpečnosť maloletých detí v roku 2009 už neexistovali, pretože ako

sama uviedla, od r. 2009, kedy zmenila svoje priezvisko a presťahovala sa s deťmi do podnájmu, sa
situáciaukľudnila.Toznamená,žeustálitievyhrážkyaútokyzostranycudzíchľudí,ktorévnejvyvolávali
obavy, preto súd má za to, že matka mohla tento návrh podať už skôr bez ohrozenia vlastného bezpečia,
alebo bezpečia mal. detí. Na základe uvedeného súd určil výživné zo strany otca iba od dátumu podania
návrhu, t.j. od 2.9.2013 do budúcna a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

Za obdobie od 2.9.2013 do 31.12.2013 vzniklo otcovi dlžné výživné, ktoré súd vypočítal v prihliadnutím
nato,žeotecčiastočneplnilsvojuvyživovaciupovinnosťvcelkovejsume112,53EUR(za9/2013zaplatil
24,78 EUR, za 10/2013 zaplatil 24,78 EUR, za 11/2013 zaplatil 26,58 EUR a za 12/2013 zaplatil 36,39
EUR) Za uvedené obdobie mal zaplatiť v mesiaci september za 29 dní (27,13: 30= 0,9043 x 29) 26,22

EUR pre jedno mal. dieťa t.j. 78,66 EUR na tri mal. deti, za mesiace október, november a december mal
zaplatiť 3x 27,13 EUR x 3, teda spolu mal zaplatiť 322,83 EUR za od 2.9.2013 do 31.12.2013, zaplatil
112,53, preto zostal dlžný 210,30 EUR, ktorú sumu má zaplatiť do rúk matky v lehote určenej súdom.

V tomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v súlade s ust. § 146 ods. 1

písm. a/ O.s.p., pretože konanie bolo možné začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.