Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 18, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/296/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3710210720
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3710210720.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr.
Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa BISON s.r.o., so sídlom A.
XXXX, Z., U.: XX XXX XXX, zastúpeného O.. S. X., W., W. D. Z. I., Y. XX/XX proti odporcom l/ U.. U.
T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, G. D., Z., 2/ J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, G. D.,
Z., zastúpeného A.. O. M., W., W. D. B. E. K., T. U.XX, 3/ mal. O. T., nar. XX.XX. lXXX, bytom S. XXX/

XX, G. D., Z., zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z. I., Z. Z.,
4/ U.. K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. I., S. XX/XX-XX, 5/ A.. A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. I., S.
XX/XX-XX, odporcovia 4/ a 5/ zastúpení O.. Z. P., W., W. D. Z. I., S. Z. XXXX/XX, o neúčinnosť dohody o
vyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,darovacejzmluvyakúpnejzmluvy,naodvolanie
navrhovateľa a odporcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 31. júla 2012, č.k.
10C/195/2010-189, v spojení s opravným uznesením zo dňa 23. augusta 2012, č.k. 10C/195/2010-198,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že právny úkon - dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 21.
novembra 2007, ktorej vklad bol povolený pod sp.zn. K. , na základe ktorej právna predchodkyňa
odporcov 2/,3/ U..B.T. nadobudlanehnuteľnosti,nachádzajúcesavkatastrálnomúzemíG.D.,vedené
Správou katastra Z. na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela č. KNC XXX - zastavané plochy vo výmere
304 m2, parcela č. KNC XXX - záhrady vo výmere 214 m2 a rodinný dom č. s. XXX stojaci na parcele

KNC č. XXX a na základe ktorej právna predchodkyňa odporcov 2/, 3/ U.. B. T. nadobudla nehnuteľnosť,
nachádzajúcu sa v katastrálnom území P. Z. A., vedenú Správou katastra Z. na liste vlastníctva č.
XXXX ako rodinný dom č. s. XXXX stojaci na parcele KNC č. XXXX/X, je voči navrhovateľovi právne
neúčinná. Určil, že právny úkon - darovacia zmluva zo dňa 21. novembra 2007, ktorej vklad bol povolený
pod sp. zn. K., ktorou U.. U. T., nar. 23.03.1965 ako darca daroval právnej predchodkyni odporcov 2/,
3/ U.. B. T. ako obdarovanej nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území P. Z. A., vedené
Správou katastra Z. na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela č. KNC XXXX/X - zastavané plochy vo

výmere 604 m2 a parcela č. KNC XXXX/X - zastavané plochy vo výmere 47 m2, je voči navrhovateľovi
právne neúčinná. Návrh v časti o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa
24. apríla 2007 (správne malo byť 24. apríla 2009), ktorej vklad bol povolený pod sp. zn. K. ktorou
právna predchodkyňa odporcov 2/, 3/ U.. B. T. ako predávajúca predala odporcom 4/, 5/ ako kupujúcim
nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území P. Z. A., vedené Správou katastra Z. na liste
vlastníctva č. XXXX ako parcela č. KNC XXXX/X - zastavané plochy vo výmere 604 m2, parcela č. KNC

XXXX/X - zastavané plochy vo výmere 47 m2 a rodinný dom č.s. XXXX zamietol. Návrh proti odporcom
1/, 4/, 5/ zamietol. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcom 1/, 4/, 5/ trovy konania v rozsahu 100 %,
o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcov2/, 3/ zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi trovy konania v rozsahu 1/3, s tým, že o
ich výške rozhodne súd samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vyslovenia neúčinnosti

právnych úkonov - dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 21.11.2007 uzavretej medzi odporcom 1/ a jeho
manželkou, darovacej zmluvy uzavretej dňa 21.11.2007 medzi odporcom 1/ a jeho manželkou a kúpnej
zmluvy zo dňa 24.04.2009 uzavretej medzi U.. B. T. a odporcami 4/, 5/. Uviedol, že je veriteľom odporcu
1/ U.. U. T. a svoju pohľadávku uplatnil v konaní pred F. I., ktorý vo veci vydal dňa 19.12.2008 platobný
rozkaz, č.k. 14Rob 44/2008-225, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.01.2009.

Následne navrhovateľ požiadal o výkon exekúcie, ktorá sa vedie v exekučnom konaní č. Ex 5/2009 u
súdneho exekútora O. B., Exekútorský úrad v Z.. Tvrdil, že dlžník - odporca 1/ sa zbavil svojho majetku
tak, že so svojou neb. manželkou U.. B. T. uzatvoril dňa 21.11.2007 dohodu o vyporiadaní BSM, ktorej
vklad bol povolený pod K. a predmetom tejto dohody boli okrem iných nehnuteľností aj rodinný dom
č. XXXX na parcele č. KNC XXXX/X k. ú. P. Z. A. a uzavrel s ňou v ten istý deň aj darovaciu zmluvu,
ktorej vklad bol povolený pod K., predmetom ktorej boli parcely KNC č. XXXX/X a KNC č. XXXX/X

k. ú. P. Z. A.. Nehnuteľnosti v k. ú. P. Z. A., ktoré nadobudla manželka odporcu 1/ na základe dohody
o vyporiadaní BSM a darovacej zmluvy, následne previedla na ďalšie osoby - odporcov 4/ a 5/, a to
na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej pod K.. Mal za to, že dohoda o vyporiadaní BSM uzatvorená
medzi odporcom 1/ a jeho manželkou, ako aj darovacia zmluva, sú odporovateľnými právnymi úkonmi,
pretože sa jedná o také úkony, ktoré odporca 1/ ako dlžník urobil v úmysle ukrátiť navrhovateľa ako

veriteľa, nakoľko si bol dostatočne vedomý svojho dlhu v zmysle vyššie uvedeného platobného rozkazu.
Úmysel ukrátiť ho ako veriteľa musel byť manželke odporcu 1/ známy, nakoľko bolo zrejmé, že odporca
1/ má viacero dlhov a išlo o dlhy vzniknuté počas existencie BSM. Poukazoval ďalej na to, že ohľadom
nehnuteľností v k.ú. P. Z. A. došlo k ďalším právnym úkonom vo veľmi krátkom čase, z čoho je zrejmé,
že tieto úkony smerovali k snahe obísť právne dôsledky odporovateľnosti právnych úkonov. Žaloba

bola pôvodne podaná proti U.. B. T., U.. K. D. a A.. A. D.. Navrhovateľ pasívnu legitimáciu týchto osôb
vyvodzoval z toho, že sa stali nadobúdateľmi nehnuteľností v lehote podliehajúcej odporovateľnosti.
V priebehu konania U.. B. T. dňa 20.11.2010 zomrela a navrhovateľ označil za odporcov U.. U. T., J.
T. a O. T. ako právnych nástupcov U.. B. T.. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa dospel k
záveru, že návrh navrhovateľa bol dôvodný v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal neúčinnosti dohody

o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 21. novembra 2007 a darovacej zmluvy
zo dňa 21. novembra 2007, a to vo vzťahu k odporcom 2/, 3/, v zmysle ust. § 42b ods. 3 veta prvá
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti
osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym
nástupcom, ktorí boli dedičmi po U.. B. T., v zmysle právoplatne ukončeného dedičského konania. Návrh

voči odporcovi 1/ v tejto časti zamietol z dôvodu, že v prípade odporovacej žaloby je v zmysle ust. § 42b
ods. 2 Občianskeho zákonníka pasívne legitimovaný ten subjekt, ktorému vznikol z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech, pasívne vecne legitimovanou je tak zásadne iba osoba, ktorá majetok
odporovateľným právnym úkonom získala a nie dlžník veriteľa, ktorý sám pasívne legitimovaný nie je.
Keďže odporca 1/ nebol dedičom po U.. B. T., nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný, a preto súd

voči nemu návrh zamietol. Mal za to, že v predmetnej časti boli splnené podmienky stanovené zákonom
pre odporovateľnosť týchto právnych úkonov, keď z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
U.. B. T., ako manželka dlžníka (odporcu 1/) musela pri vynaložení odbornej starostlivosti vedieť, že k
predmetným právnym úkonom došlo s úmyslom ukrátiť veriteľa. Odporca 2/ síce tvrdil, že s manželkou
nežil v spoločnej domácnosti, že ich vzťahy boli narušené, v rozpore s týmito jeho tvrdeniami je však jeho

výpoveď v konaní o vyporiadanie BSM sp.zn. 8C/149/2007, kde sám vypovedal, že jeho manželstvo
je funkčné a jediným dôvodom pre zrušenie BSM za trvania manželstva je jeho podnikanie. Za takejto
situácie tvrdenie odporcu 2/ o rozvrátenom manželstve vyhodnotil ako nevieryhodné. Ako nepravdivé
vyhodnotil aj tvrdenia dlžníka v tom, že ekonomické problémy v jeho podnikaní nastali až v roku
2007, keď v rozpore s jeho tvrdením je samotný platobný rozkaz, ktorým bola prisúdená pohľadávka

navrhovateľa vo výške viac ako 4,6 miliónov Sk v istine + príslušenstvo, pričom prevažná časť tohto dlhu
vznikla v časovom rozpätí rokov 2005, 2006 a 2007, z čoho vyplýva, že nie je pravdou, že by odporca
nemal dlhy až do roku 2008. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ odporca 1/ tvrdí, že jeho manželka v čase
uzatvorenia právnych úkonov prípadný úmysel ukrátiť uspokojenie pohľadávky navrhovateľa nepoznala
a nemohla ho poznať ani pri vynaložení náležitej starostlivosti, pri právnych prevodoch medzi blízkymi

osobami (§ 116 OZ) sa vedomosť o úmysle ukrátiť veriteľa medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
predpokladá priamo zo zákona a odporcovia ju mohli vyvrátiť, len ak by dokázali, že takýto úmyselnemohli rozpoznať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Dôkazné bremeno teda bolo na strane
odporcov 2/, 3/, aby preukázali, že neexistovala vedomosť o úmysle ich otca, čo sa však nestalo, lebo už
pri uzatváraní právnych úkonov bolo z vykonaného dokazovania preukázané, že ich matka mala obavu

zo zabezpečenia detí, že žili s odporcom 1/ vo fungujúcom manželstve, boli blízkymi osobami, a teda
sa nedá predpokladať, že by U.. B. T. o finančnej situácii manžela nevedela.

Návrh voči odporcom 4/, 5/ súd zamietol z dôvodu, že platná práva úprava predpokladá
možnosť odporovateľnosti len u prvotného právneho úkonu medzi dlžníkom a treťou osobou a nie
odporovateľnosť akýchkoľvek ďalších právnych úkonov na tieto nadväzujúcich, z čoho vyplýva, že

pasívne legitimovanými u odporovacej žaloby nemôžu byť ďalšie osoby, na ktoré bol majetok prevedený.
Ak nastane situácia, že ku dňu podania odporovacej žaloby už osoba, ktorá priamo od dlžníka získala
odporovateľným úkonom majetok alebo mala z neho prospech nie je vlastníkom tohto majetku, pretože
ho previedla na ďalšiu osobu, treba vychádzať z ust. § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka vety za
bodkočiarkou, podľa ktorého, ak veriteľ nemôže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo
odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, má právo na náhradu voči tomu, kto mal

z tohto úkonu prospech. Na základe uvedeného uzavrel, že odporcovia 4/, 5/ nie sú vecne pasívne
legitimované osoby v spore o vyslovenie odporovateľnosti právnych úkonov. O trovách konania vo
vzťahu k odporcom 1/, 4/, 5/ rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že týmto odporcom, ktorí boli v
konaní úspešní, priznal plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd rozhodne
podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozsudku. O trovách vo vzťahu k odporcom 2/, 3/ uviedol, že

odporcovia 2/, 3/ neboli úspešní v časti o vyslovenie právnej neúčinnosti právnych úkonov - dohody o
vyporiadaní BSM a darovacej zmluvy učinených ich právnou predchodkyňou, ale boli úspešní v časti o
určenie právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy uzavretej ich právnou predchodkyňou, preto v percentuálnom
vyjadrení je ich úspech 1/3 a úspech navrhovateľa 2/3 (domohol sa určenia právnej neúčinnosti dvoch
právnych úkonov z troch napadnutých úkonov), preto s poukazom na pomer úspechu a neúspechu

odporcov 2/, 3/ a navrhovateľa v konaní má navrhovateľ právo na náhradu trov konania v rozsahu 1/3,
podľa § 142 ods. 2 O.s.p., o ktorej výške súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 po právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a odporca 2/.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu napadol výrok rozsudku prvostupňového súdu, ktorým
rozhodol o určení neúčinnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy K., zamietol návrh proti odporcom 1/, 4/, 5/

a rozhodol o trovách konania. Žiadal, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok v napadnutých výrokoch
zmenil tak, že jeho návrhu vyhovie a odporcov zaviaže k úhrade všetkých trov konania. Stotožnil sa
so závermi prvostupňového súdu, pokiaľ určil odporovateľnosť tých právnych úkonov, u ktorých jeho
návrhu vyhovel. Nestotožnil sa s právnym záverom súdu, že by pasívne legitimovanou osobou mala
byť iba tá osoba, ktorá získala odporovateľným úkonom majetok od dlžníka. Uviedol, že z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že po uskutočnení úkonov, u ktorých súd odporovateľnosti vyhovel, vykonával
aj ďalšie úkony dlžník, pričom dlžník disponoval s finančnými prostriedkami z týchto úkonov, ktorá
skutočnosť preukazuje, že išlo v prípade všetkých úkonov o zbavenie sa majetku na ujmu jeho ako
veriteľa. Z právne neúčinných úkonov voči nemu ako navrhovateľovi nemôže následne vzniknúť právne
účinnýúkon,tedaajzmluvaD./XX,ktoroubolispornénehnuteľnostiprevedenénaodporcov4/a5/,treba

s prihliadnutím na predchádzajúce právne neúčinné zmluvy kvalifikovať ako právne neúčinné voči nemu
ako navrhovateľovi. Odporcovia 4/ a 5/ si totiž museli byť vedomí na základe skutočností, že odporca
1/ preberal od nich finančné prostriedky a s týmito aj nakladal, že predchádzajúci úkon bol iba fiktívnym
úkonom v snahe vylúčiť odporovateľnosť, resp. iné právo veriteľa, že odporca 1/ je v danom právnom
úkone zainteresovaný a že tento robí vo svojom záujme, a teda že na strane odporcov 4/, 5/ ide o tretie

osoby, ktorým boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti ich právnemu
predchodcovi. Ďalej považoval za nespravodlivé, aby odporcovi 1/ uhrádzal trovy konania z dôvodu, že
celý spor zapríčinil práve odporca 1/, ktorý ako dlžník nielenže neuhrádzal svoje záväzky voči veriteľom,
ale sa aj na úkor týchto veriteľov obohacoval tým, že si popri istinách z faktúr uplatňoval aj odpočet DPH,
a to aj za faktúry, ktoré neuhrádzal. Pokiaľ sa týka náhrady trov konania voči odporcom 2/, 3/ tvrdil, že

voči týmto odporcom bol úspešný v celom rozsahu, pretože tie úkony, v ktorých sa odporcovia 2/, 3/ stali
nadobúdateľmi, súd vyslovil za neúčinné voči nemu ako navrhovateľovi, a preto nesúhlasil s prepočtom
pomeru úspechu trov tak, ako to urobil prvostupňový súd.Odporca 2/ prostredníctvom právneho zástupcu odvolaním napadol rozhodnutie súdu v časti výrokov
o určení neúčinnosti dohody o vyporiadaní BSM z 21.11.2007, o určenie neúčinnosti darovacej
zmluvy z 21.11.2007 a výroku o jeho povinnosti uhradiť navrhovateľovi 2/3 trov konania a tieto žiadal

zmeniť a návrh voči nemu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na chybnú aplikáciu a interpretáciu
právnych predpisov uvádzaných v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a to najmä ustanovení §
42a Občianskeho zákonníka o neúčinnosti právnych úkonov vo vzťahu k jeho osobe ako právnemu
nástupcovi po jeho nebohej matke, kde sa stal dedičom nielen aktív - nehnuteľného majetku, ale
rovnako aj pasív - tiarch (úverov) na tomto nehnuteľnom majetku priamo viaznucich, a to na základe

závetu poručiteľky, pričom závet ako jednostranný právny úkon pre prípad smrti je vylúčený z inštitútu
odporovateľnosti právnych úkonov, kde vzhľadom na jeho podstatu, charakter a nadobudnutie účinnosti
ažvprípadesmrtiporučiteľaniejemožnévysloviťneúčinnosťtakéhotojednostrannéhoprávnehoúkonu,
resp. úkonov z neho vychádzajúcich, teda aj súdom tvrdeného právneho nástupníctva po neb. U.. B.
T.. Ďalej uviedol, že od počiatku odmietal a odmieta tvrdenie navrhovateľa, že mu mala byť zjavná
vedomosť o ukrátení navrhovateľa ako veriteľa, keďže v čase vykonania napádaných právnych úkonov

bol maloletý, o týchto nemal žiadnu vedomosť, týchto úkonov sa nezúčastnil a ani účastniť nemohol,
preto nemohol pojať žiaden úmysel, prípadne vedomosť o navrhovateľom tvrdenom úmysle. Poukázal
na to, že súd vôbec nerozlišoval medzi úkonmi, ktorých neúčinnosť nie je možné vysloviť (v podobe
už vyššie uvedeného závetu o nadobudnutí aktív, ale aj pasív na jeho základe) a úkonov, ktoré by
teoreticky odporovateľnosť mohli spôsobovať, ako je napríklad súdom zmienená dedičská dohoda o

prevzatí celého dedičstva ním a jeho bratom bez povinnosti výplatku pozostalému manželovi. Zdôraznil,
žesamotnénehnuteľnostinadobudlaU..B.T.vrátaneviacerýchtiarch,pričomsúdvôbecnezohľadnil,že
nehnuteľnosti sú „preúverované“ a v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k žiadnemu ukráteniu navrhovateľa
akoveriteľa,nakoľkokukráteniubymohlodôjsťlenvprípade,akbypriteoretickompredajinehnuteľnosti
bolo možné veriteľa uspokojiť, čo však v danej veci nemôže nastať, nakoľko uspokojení musia byť

záložní veritelia s ťarchami viaznucimi na nehnuteľnostiach.

Kolíznyopatrovníkakozástupcaodporcu3/vpísomnomvyjadreníkodvolaniuuviedol,ženiejevzáujme
maloletého dieťaťa, aby bol nejakým spôsobom dotknutý jeho majetok a aby bol poškodený na svojich
právach.

Odporcovia 4/, 5/ prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa

žiadali, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu vo vzťahu k nim potvrdil a priznal im náhradu
trov odvolacieho konania. Mali za to, že v danom prípade súd rozhodol správne a spravodlivo, keď
žalobu vo vzťahu k nim zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, keď vyhlásenie neúčinnosti
skoršieho právneho úkonu nemá za následok bez splnenia zákonných predpokladov neúčinnosť aj
následných právnych úkonov. Ďalej poukázali na to, že im neboli známe okolnosti odôvodňujúce

odporovateľnosť právneho úkonu proti ich predchodcovi; naopak z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že nemali a nemohli mať žiadnu vedomosť o prípadných okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť
právnehoúkonu,atoaninapriektomu,žezvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žepredajnehnuteľností
sa realizoval prostredníctvom odporcu 1/. Ďalej poukázali na to, že nevyhnutnou podmienkou v prípade
odporovateľnosti je, že dôjde k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky, a to úkonom dlžníka, či

tretej osoby. Ani táto podmienka nebola naplnená, nakoľko cena predmetnej nehnuteľnosti bola podľa
znaleckého posudku určená na 43.152 Eur, pričom oni túto nehnuteľnosť kúpili za 80.000 Eur, čím
je jasne preukázané, že takýmto úkonom nedošlo k zmenšeniu majetku, ale práve naopak k jeho
zväčšeniu.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu 2/ žiadal

rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdiť. Poukázal na to, že v danom konaní
predmetom odporovateľnosti nebol právny úkon - závet, ale právny úkon, ktorým bola dohoda o
vyporiadaní BSM uzatvorená medzi dlžníkom U.. U. T. a U.. B. T.. Postavenie odporcu 2/ v konaní
vyplýva z toho, že je právnym nástupcom po U.. B. T., ktorá v priebehu konania zomrela a z tohto dôvodu
do konania vstúpili po nej jej právni nástupcovia - dedičia, na ktorej skutočnosti nič nemení prípadné

postavenie niektorého z dedičov v dedičskom konaní alebo iný titul nadobudnutia dedičstva. V konaní
o odporovateľnosť právneho úkonu súd nerieši ani otázku záložných práv alebo možnej či nemožnosti
uspokojenosti veriteľov, ich počtu poradia a podobne, pretože rozhodnutím o odporovateľnosti, jeho
účelom,jezabrániťnepoctivýmúkonomdlžníka,ktorýmizmenšujesvojmajetokvúmysleukrátiťveriteľa.§ 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka výslovne uvádza, že právo odporovať právnemu úkonu možno
uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich
dedičom alebo ich právnym nástupcom, a to bez ohľadu na to, či ide o dedičov zákonných alebo

závetných.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného
súdu v spojení s opravným uznesením je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie odvolacieho súdu.

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p., preskúmal vec

v intenciách odvolacích námietok odvolateľov a zistil, že tieto odvolacie námietky nie sú dôvodné.

Predmetom sporu v danej veci bola odporovateľnosť právnych úkonov - dohody o vyporiadaní BSM zo
dňa 21.11.2007, darovacej zmluvy zo dňa 21.11.2007, urobených medzi odporcom 1/ a jeho bývalou
manželkou U.. B. T. a určenie odporovateľnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 24. apríla 2009,
urobeného medzi U.. B. T. ako predávajúcou a odporcami 4/, 5/ ako kupujúcimi.

Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ustanoveniach § 42a a § 42b
Občianskeho zákonníka.

K podaniu odporovacej žaloby v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka je zásadne aktívne
vecne legitimovaný veriteľ, ktorého pohľadávka voči dlžníkovi je vymáhateľná, ak dlžníkov právny úkon
ukracuje jej uspokojenie.

Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom možno uplatniť voči
osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený alebo ktorej vznikol z odporovateľného úkonu dlžníka
prospech. Pasívna legitimácia u odporovacej žaloby je upravená v § 42b ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Podľa odseku 3 právo odporovať

právnemu úkonu možno uplatniť proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon,
ale aj proti ich dedičom a právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti
odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti ich predchodcovi.

V zmysle citovaných ustanovení žaloba o určenie, že dlžníkom právny úkon je voči veriteľovi neúčinný,
môže byť úspešná len vtedy, ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny

úkon urobený, resp. voči ich dedičom alebo právnym nástupcom. Tak, ako bolo uvedené, pasívne vecne
legitimovanoujezásadneosoba,ktorámajetokodporovateľnýmúkonomzískala,tedaniedlžníkveriteľa,
ktorý sám pasívne legitimovaný nie je. Z uvedených dôvodov bola preto žaloba vo vzťahu k odporcovi
1/, ktorý bol dlžníkom veriteľa a ktorý, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, nebol dedičom po
U.. B. T., správne zamietnutá, pretože odporca 1/ sám z uvedených dôvodov v tejto veci nie je pasívne

legitimovaný.

Naopak, súd správne ako s pasívne legitimovanými osobami konal s odporcami 2/ a 3/, ktorí boli dedičmi
po neb. U.. B. T. ako osobe, ktorá uzavrela sporné právne úkony s dlžníkom veriteľa, a to v zmysle ust.
§ 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporcovia 2/ a 3/
sú jedinými dedičmi po U... B. T.. Je pritom právne bezvýznamné, či sa týmito dedičmi stali na základe

dedičskej dohody uzavretej v dedičskom konaní alebo na základe závetu. Z tohto dôvodu námietky
odporcu 2/, uvedené v odvolaní, odvolací súd nepovažoval za opodstatnené.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva aj nedostatok vecnej pasívnej legitimácie na strane
odporcov 4/ a 5/, nakoľko tieto osoby neboli účastníkmi úkonu, ktorý uzavrel dlžník veriteľa (odporca1/), ale až účastníkmi úkonu, ktorý urobila osoba, ktorej mal vzniknúť z odporovateľného úkonu dlžníka
prospech (U.. B. T.). Preto súd prvého stupňa rozhodol správne, keď žalobu voči odporcom 4/ a 5/
zamietol.

Preskúmaním odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa aj správne vyhodnotil existenciu podmienok
odporovateľnosti v danej veci a správne uzavrel, že U.. B. T. ako manželka dlžníka v čase uzatvorenia
právnych úkonov prípadný úmysel ukrátiť uspokojenie pohľadávky navrhovateľa musela poznať, keďže
tietoskutočnostivyplynulizvykonanéhodokazovania.Odvolacísúdpritompoukazujenato,žepokiaľide
o právny úkon medzi dlžníkom a osobou jej blízkou alebo o právny úkon urobený dlžníkom v prospech

osoby jej blízkej, v tomto prípade dôkazné bremeno nespočíva na veriteľovi, a preto žalujúci veriteľ
nemusí tvrdiť ani preukazovať, že blízkej osobe musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym
úkonom ukrátiť veriteľa, známy, pretože zákon v tomto prípade predpokladá, že táto osoba o úmysle
dlžníka ukrátiť veriteľa vedela (§ 42a ods. 3 písm. a/ Občianskeho zákonníka), a preto je na strane tejto
osoby, resp. jej právnych nástupcov, aby v konaní preukázali, že takýto dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa
i pri náležitej opatrnosti táto osoba nemohla poznať, čo sa v predmetnom konaní odporcom 2/, 3/ ako

právnym nástupcom U.. B. T., nepodarilo preukázať.

Z uvedených dôvodov odvolací súd námietky podané odvolateľmi považoval za nedôvodné, a preto
rozsudok prvostupňového súdu v spojení s opravným uznesením potvrdil.

Za správne považoval odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu o trovách konania vo vzťahu k
odporcom 1/, 4/, 5/, voči ktorým bol návrh zamietnutý, preto boli v konaní úspešní, a patrí im podľa

§ 142 ods. 1 O.s.p. plná náhrada trov konania. Správne bolo rozhodnutie prvostupňového súdu aj pri
rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu k odporcom 2/, 3/, pretože títo neboli účastníkmi konania len v
časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené, ako sa nesprávne domnieva navrhovateľ v odvolaní, ale ako právni
nástupcovia U.. B. T. aj v zostávajúcej časti o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 24. apríla 2007,
kde boli odporcovia 2/, 3/ úspešní.

Preto odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu aj vo výrokoch o trovách konania potvrdil.

Keďže súd prvého stupňa o trovách konania nerozhodol z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., o
trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é