Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 11, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/184/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611200267
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5611200267.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Blaženy Stašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: COFIDIS, a.s.,
so sídlom Bratislava, Strakova č. 1, IČO: 36 816 337, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária
Antovszká, s.r.o., so sídlom Bratislava, Žabotova č. 2/B, IČO: 36 866 881, proti odporcom: 1/ O. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. O., S. č. XXXX/XX, 2/ I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., Ul. G.. J. D. č. XXXX/
XX, za účasti vedľajšieho účastníka: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova č. 9,
adresa na doručovanie P. O. BOX 155, 850 00 Bratislava 5, IČO: 42 260 086, o zaplatenie 1.625,27 Eur
s príslušenstvom, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš

č. k. 7C/62/2011-134 zo dňa 29. novembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola v zostávajúcej časti žaloba zamietnutá,
potvrdzuje.

V nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkomrozhodolpodľa§497Obchodnéhozákonníka,zákonač.258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 35 ods. 1, § 53 ods.
1, § 54 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka o povinnosti odporcov

1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.065,14 Eur, a to mesačnými splátkami
každý vo výške 15,- Eur mesačne, splatné vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia. V zostávajúcej časti žalobu zamietol. Zároveň napadnutým
rozsudkom podľa § 153 ods. 3 O.s.p. prvostupňový súd určil, že zmluvná podmienka v spotrebiteľskej
zmluve zo dňa 23.10.2007 č. 70002183 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcami 1/ a 2/ v časti o
poistení úveru: „ak si dlžník neželá byť poistený alebo ak nespĺňa podmienky poistenia, vyznačí takú

skutočnosť svojím podpisom v časti odmietnutie poistenia, inak sa na neho nižšie uvedené ustanovenia
vzťahujú“,jeneprijateľná.Napokonokresnýsúdrozhodolpodľa§151ods.3O.s.p.,žeotrováchkonania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, a to v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá. Zdôraznil,
že zmluva o úvere je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa vždy spravuje

ustanoveniami Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na povahu účastníkov konania. Zmluva o
úvere bola uzavretá v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch a Obchodného
zákonníka. Zo zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia zmluvy
nevyplýva, že v prípade uzavretej zmluvy o úvere pôsobí Občiansky zákonník ako lex specialis kObchodnému zákonníku, a to tiež s poukazom na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento

zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie“. Navrhovateľ mal za to že citované
ustanovenie nemožno interpretovať tak, že na všetky nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv
majú byť aplikované výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale tak, že len ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách (§ 52 - § 54, § 612 - 627 Občianskeho zákonníka) sú jednostranné, kogentné,
a to aj voči Obchodnému zákonníku. To, že zákonodarca nepočítal s kogentnosťou Občianskeho

zákonníka pri všetkých spotrebiteľských zmluvách asi najviac logickým výkladom dokazuje ustanovenie
§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (najmä posledná veta (Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva). S poukazom na uvedené navrhovateľ namietal tvrdenie súdu,
podľa ktorého „zmluva o revolvingovom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v
zákone č. 258/2001 Z. z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou

spotrebiteľských zmlúv v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka od 1.4.2004 lex specialis a podľa názoru
konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského revolvingového úveru o spotrebiteľskú zmluvu.
Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z. z., použijú
sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o
záväzkoch.“ Odvolateľ poukázal na ustanovenie zmluvy, kde sa uvádza, že odporcovia berú na vedomie,

že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa, ktoré
sú vytlačené na rubovej strane tlačiva zmluvy o úvere a prílohy 1-4, a potvrdzujú, že sa s nimi riadne
oboznámili, považujú ich za dostatočne zrozumiteľné a určité a prejavujú súhlas byť nimi viazaní. Ďalej
odvolateľ upriamil pozornosť na § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého možno časť obsahu
zmluvyurčiťajodkazomnavšeobecnéobchodnépodmienkyvypracovanéodbornýmialebozáujmovými

organizáciami alebo odkazom na iné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo
k návrhu priložené. Odporcovia podpisom zmluvy o revolvingovom úvere potvrdili, že sa so zmluvou
oboznámili, súhlasia s ňou, uzatvárajú ju v súlade so slobodnou a vážnou vôľou. Tiež svojím podpisom
zobrali na vedomie, že všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy a prejavujú s nimi súhlas.
Nakoľko zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch,

boli odporcovia povinní zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, kam sa zaraďuje
aj úrok za poskytnutie úveru. Navrhovateľ ďalej namietal závery súdu, podľa ktorých platne uzavretá
zmluva o revolvingovom úvere je právne neúčinná v časti o zaplatenie poistného a o zaplatenie
poplatku z omeškania a nespôsobuje vznik práv a povinnosti. S odkazom na konkrétne ustanovenia
zmluvy odvolateľ zdôraznil, že zmluva o revolvingovom úvere nadobudla platnosť na základe článku

2.3 Všeobecných obchodných podmienok v deň jej podpisu odporcami a účinnosť na základe článku
2.6. Všeobecných obchodných podmienok, a to v deň najskôr uskutočnenej udalosti spomedzi udalostí
predpokladaných v uvedenom článku. V žiadnom článku Všeobecných obchodných podmienok nie je
stanovené, že podanie písomného oznámenia podľa článku 2.3 Všeobecných obchodných podmienok
je odkladacou podmienkou pre nadobudnutie účinnosti zmluvy o úvere a dodal, že potvrdenie splnenia

podmienok pre poskytnutie úveru odporcami v tomto prípade deklaroval konkludentne, a to poskytnutím
dohodnutej výšky úveru na účet uvedený odporcami v zmluve o revolvingovom úvere, pričom uvedenú
skutočnosť odporcovia nijakým spôsobom nerozporovali. Zo Všeobecných obchodných podmienok
naopak vyplýva, že navrhovateľ a odporcovia si v článku 2.5 dojednali rozväzovaciu podmienku,
ktorou je nedoručenie všetkých dokumentov požadovaných veriteľom na overenie údajov uvedených

v zmluve o úvere spolu s prijatým návrhom zmluvy o úvere, najneskôr však v lehote 60 dní od výzvy
veriteľa na doplnenie dokumentov, pri ktorej splnení účinnosť zmluvy o revolvingovom úvere zanikne.
Z uvedeného vyplýva, že v prípade nedoručenia požadovaných dokumentov, predmetná zmluva by
zanikla. Odporcovia porušili svoje povinnosti z úverovej zmluvy, keď neuhrádzali mesačné splátky úveru
vo výške 53,08 Eur, preto navrhovateľ v súlade so zmluvou od nej odstúpil. Odvolateľovi zároveň vzniklo

právo na zaplatenie poskytnutého úveru, vrátane úrokov, o ktorých výške (2,14% mesačne) odporcovia
vedeli.

Odporkyňa 2/ vo vyjadrení k podanému odvolaniu poukázala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu.

Odporca 1/ sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V nenapadnutej časti ostal rozsudok okresného súdu
nedotknutý.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného

súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vyjadriť sa k argumentom vyjadreným v podanom
odvolaní.

Treba zdôrazniť, že právny vzťah založený medzi navrhovateľom a odporcami Zmluvou o revolvingovom
úvere zo dňa 23.10.2007 bolo nutné posúdiť podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom do 31.12.2007. Uvedená právna úprava definuje spotrebiteľský úver ako dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky alebo v inej právnej forme (§ 2 písm. a/ zákona spotrebiteľských úveroch) a zmluvu o
spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené
so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Podľa § 3 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje

spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. Právna regulácia zákona o spotrebiteľských úveroch je
špeciálnou úpravou zmluvy o úvere definovanej v Obchodnom zákonníku vytvorená predovšetkým s

ohľadom na špecifiká týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

Zmluva zo dňa 23.10.2007 bola uzavretá medzi osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti
v čase uzavretia zmluvy poskytovala úvery, a fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel
ako je výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Povinní mali v zmysle ustanovení zákona o

spotrebiteľských úveroch v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľov a z titulu tohto postavenia
požívali zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu. Ochranu spotrebiteľovi v tejto súvislosti zaručovalo
aj znenie § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Poznámka k
uvedenému ustanoveniu odkazuje na § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka

Z uvedeného ustanovenia zreteľne vyplýva priama aplikovateľnosť ustanovení Občianskeho zákonníka
v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“) týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa na
právne vzťahy založené aj na základe ustanovení Obchodného zákonníka.

V zmysle uvedeného bolo odôvodnené preskúmať, či zmluva na základe ktorej navrhovateľ uplatnil v
konaní nárok na zaplatenie žalovanej sumy. neobsahuje neprijateľné podmienky. Okresný súd správne
vytkolnenáležitúúpravupoisteniavspornejzmluveorevolvingovomúvere,keďpoukázalnaskutočnosť,
že poistný vzťah vznikol automaticky podpisom zmluvy, a to v prípade, ak spotrebiteľ neprejavil so
vznikom poistenia nesúhlas. Prejav vôle smerujúci k vzniku zmluvy nemožno nahradiť opomenutím

negatívneho stanoviska, preto aj krajský súd považoval v danej časti zmluvu za neplatnú a z tohto
dôvodu časť navrhovateľom požadovaného plnenia za neopodstatnenú.

Okresný súd následne preskúmal aj odôvodnenosť požiadavky navrhovateľa na poplatok z omeškania
v požadovanej výške, pričom dospel k záveru, že tu bolo eventuálne prípustné postupovať jedine

podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na Nariadenie vlády č.
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú jednotlivé ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ako bolo uvedené
vyššie, duálna aplikácia dvoch civilno-právnych kódexov (Obchodného zákonníka ako základného
predpisu zmluvy úvere a Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o špecifiká ochrany spotrebiteľskýchprávnych vzťahov) bola plne odôvodnená. Výklad jednotlivých ustanovení právnych predpisov (a to
nielen Občianskeho zákonníka, ale aj ostatných noriem, ktorými sa riadil sporný právny vzťah) mohol
smerovať jedine k použitiu tých ustanovení, ktoré sú na prospech odporcov. Navrhovateľ si úroky z

omeškania v posudzovanej veci neuplatnil,„poplatky z omeškania“ mu však v zmysle právnej úpravy
nebolo možné priznať. Neobstoja tvrdenia odvolateľa, ktorý tvrdil, že v prospech spotrebiteľa možno
použiť len ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka; právny vzťah dodávateľ - spotrebiteľ
totiž vzniká zo zmluvy ako komplexnej právnej skutočnosti, na ktorú sa vzťahujú aj ďalšie civilno-
právne ustanovenia (napr. úprava podmienok, nadobúdania nehnuteľnosti, príp. vedľajších zmluvných

dojednaní,ktoréniesúkomplexneupravenévObchodnomzákonníku).Krajskýsúdvtomtosmerenijako
nemienil poprieť úpravu spotrebiteľských vzťahov, ktoré sa môžu riadiť aj Obchodným zákonníkom (čo
bol aj tento prípad, keďže sa jednalo o zmluvu o úvere), avšak pri výklade jednotlivých ustanovení treba
vždy k týmto pristupovať s akcentom na ochranu slabšej zmluvnej strany.

O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, nakoľko o nich rozhodne súd prvého stupňa

(§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.