Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 11, 2013

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 2T/74/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313010242
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Dodulíková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2013:5313010242.1

Rozhodnutie

Okresný súd Čadca na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.12.2013 samosudkyňou Mgr. Erikou
Dodulíkovou, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná B. O. V. Ž. Í. E. X. N. Á. , nar.XX.XX.XXXX v Čadci, bytom K. C. Č.. XXX, okres Čadca,
nezamestnaná

j e v i n n á , ž e

ako matka maloletého syna G. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je vo výchove a starostlivosti u svojho otca
U. O., trvale C. Č., Q. XXXX, okres Čadca úmyselne riadne na toto dieťa neplatila výživné v dobe
od 01.06.2012 do 11.12.2013. K vyživovacej povinnosti bola aj zaviazaná rozsudkom Okresného súdu
Čadca pod sp. zn. 10P/56/2011 zo dňa 08.02.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina pod sp.
zn. 7CoP 39/2012 zo dňa 30.05.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2012, a to prispievať
mesačne na výživnom v sume 50,- €, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca dieťaťa.

Obvinená za uvedené obdobie mala na výživnom zaplatiť 900,- €, zaplatila 725,- € a dlhuje k rukám U.
O. 175,- €. Obvinená v dobe, keď neplatila výživné, bola evidovaná na príslušnom úrade práce, z ponuky
voľných pracovných miest si zamestnanie nevybrala, hoci vie, že má vyživovaciu povinnosť, poberá síce
dávku v hmotnej núdzi, avšak z tejto mohla podľa svojich schopností a možností pravidelne mesačne
prispieť niečím na výživu svojho syna,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnila úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,

t ý m s p á c h a l a

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri )
mesiace.

Podľa § 49 ods.1 písm.a/ Tr.zák. sa obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a

d á a podľa § 50 ods.1 Tr.zák. sa u r č u j e skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 13.6.2013 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Čadca pod Pv 281/13 zo dňa 13.6.2013
obžalobu na obvinenú B. O. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na
skutkovom základe uvedenom vo výroku obžaloby.

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovanej B. O., svedka U. O.,

prečítaním listinných dôkazov a mal zistený skutkový stav, na základe ktorého rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku.

Obžalovaná B. O. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vyhlásila podľa § 257 ods. 1 písm. a/
Tr. por., že je nevinná. Ďalej uviedla na svoju obhajobu, že na maloletého syna G. od 1.6.2012 prispela
na výživné, súdu poslala prefotené poštové poukážky o úhrade výživného za rok 2012 a 2013, originály

týchto poukážok momentálne pri sebe nemá, nevie sa vyjadriť k poštovým poukazom, ktoré súdu poslala
vo fotokópii, išlo o zameškané výživné, nevie za ktoré mesiace. Výživné neplatila pravidelne v určených
sumách, pretože nemá peniaze. V období od 1.6.2012 nebola zamestnaná, chodila po brigádach. Od
1.7.2013 pracuje na verejnoprospešných prácach pre obec K. C.. Zmluva jej končí v decembri. Má
ukončenú strojársku priemyslovku CNC programátor s celoštátnou platnosťou. V tomto odbore vo veku

nad 40 rokov je ťažké nájsť si zamestnanie. Má načúvací prístroj, má problémy so sluchom, toto jej bráni
vo výbere povolania. Keď je tam hluk, zle počuje. Iné zdravotné problémy nemá. Je ochotná zaplatiť
dlžné výživné. okrem súm, ktoré poukázala poštovými poukážkami, kúpila maloletému celé oblečenie
Adidas, dobila mu kredit, kúpila mu chrániče. Niekedy išli spolu do reštaurácie, na hody mu dala 20 €
na kolotoče a ku tomu ešte 20 €.

Svedok U. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že podľa dokladov o úhrade výživného za obdobie od
1.6.2012 a jeho prepočtov dlh ku dňu jeho výsluchu je 175 €. Obžalovaná uhradila za toto obdobie
výživné poštovými poukazmi, ktoré súdu predložil. Okrem týchto súm obžalovaná kúpila synovi jedny
tenisky, nejaké sladkosti, tričko. Počas ich stretnutia chodila s ním na obedy. Uvedené veci nepovažuje
za úhradu výživného.

Podľa poštového poukazu č. 3462 zo dňa 20.8.2012 obžalovaná uhradila výživné 50 €.

Podľa poštového poukazu č. 277 zo dňa 19.6.2012 uhradila obžalovaná výživné 20 €.

Podľa poštového poukazu č. 3387 zo dňa 18.10.2012 uhradila obžalovaná výživné 35 €.

Podľa poštového poukazu č. 10355 zo dňa 20.9.2012 uhradila obžalovaná výživné 50 €.

Podľa poštového poukazu č. 188 zo dňa 18.3.2013 uhradila obžalovaná výživné 50 €.

Podľa poštového poukazu č. 218 zo dňa 18.2.203 uhradila obžalovaná výživné 50 €.

Podľa poštového poukazu č. 140 zo dňa 18.6.2013 uhradila obžalovaná výživné 50 €.Podľa poštového poukazu č. 1 zo dňa 21.5.2013 uhradila obžalovaná výživné 270 €.

Podľa poštového poukazu č. 116 zo dňa 27.8.2013 uhradila obžalovaná výživné 100 €.

Podľa poštového poukazu č. 3 zo dňa 1.10.2013 uhradila obžalovaná výživné 50 €.

Z pripojeného spisu OS Čadca sp. zn. 3T/133/2011 vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Čadca
sp. zn. 3T/133/2011 zo dňa 22.5.2012 bola obžalovaná B. O. oslobodená spod obžaloby Okresnej
prokuratúry v Čadci zo dňa 21.11.2011 č. Pv 769/11 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom vo výroku rozsudku, ktorého skutku sa dopustila v dobe
od 1.3.2011 najmenej do podania obžaloby, a to z dôvodu § 285 písm. e/ Tr. por., z dôvodov § 86 písm.
a/ Tr. zák., lebo trestnosť činu zanikla.

Podľa odpisu Registra trestov GP SR obžalovaná má v ňom jeden záznam vo veci Okresného súdu
Čadca sp. zn. 3T/91/2007, v ktorej bola trestným rozkazom zo dňa 10.9.2007 uznaná vinnou z prečinu
podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a bol jej uložený trest odňatia slobody podmienečne na 4 mesiace so
skúšobnou dobou v trvaní 1 rok do 25.10.2008, hľadí sa na ňu, akoby nebola odsúdená.

Rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 5P//27/2008 zo dňa 7.1.2009 bolo zvýšené výživné na

maloletého G. O. určené matke rozsudkom Okresného súdu v Čadci 8P/58/2003 zo dňa 24.10.2005
zo sumy 1.000 Sk mesačne na sumu 45 € mesačne počnúc dňom 19.11.2008, ktoré je matka povinná
platiť k rukám otca dieťaťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
3.8.2009.

Podľa správy Oddelenia pomoci v hmotnej núdzi zo dňa 13.10.2011 obžalovaná poberá na ich oddelení

dávku v hmotnej núdzi od 1.3.2011 vo výške 60,50 €.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, odbor služieb zamestnanosti zo dňa
5.10.2011 obžalovaná bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 12.8.2009 do 8.9.2011,
vyradená bola dňom 9.9.2011 z dôvodu nástupu do zamestnania. Menovanej bolo počas evidencie
ponúknuté pracovného miesto v profesii strojársky technik u zamestnávateľa Z., B.. K.., D. XXX. Na

uvedené miesto nebola prijatá zo strany zamestnávateľa. V uvedenom období boli ponúkané voľné
pracovné miesta so základným vzdelaním.

PodľasprávyspoločnostiS..F..K..Q..X..,Z.F.zodňa16.11.2011obžalovanápracovalavichspoločnosti
od 9.9.2011 do 12.10.2011, jej hrubá mesačná mzda za 09/2011 bola 6.157,- Kč. Zrážky zo mzdy neboli
vykonávané. Dôvodom ukončenia pracovného pomeru s menovanou bolo, že menovaná rozviazala

pracovný pomer v skúšobnej dobe.

Vykonaným dokazovaním po skutkovej stránke bolo nepochybne preukázané, že obžalovaná v období
od 1.6.2012 do 11.12.2013 si riadne neplnila svoju vyživovaciu povinnosť na maloletého syna G. O..
Za toto obdobie mala na výživnom zaplatiť 900 € (18 mesiacov x50,- €), zaplatila 725 € a k rukám
otca maloletého dieťaťa dlhuje sumu 175 €. Obžalovaná spáchanie skutku popiera, na svoju obhajobu

uviedla, že výživné neplatila, pretože nemala peniaze. V období od 1.6.2012 bola nezamestnaná,
chodila po brigádach a od 1.7.2013 pracuje na verejnoprospešných prácach pre obec K. C.. Výživné
uhradila z časti poštovými poukážkami, nevie sa však presne vyjadriť, za ktoré obdobie týmito poštovými
poukážkami výživné uhradila. Okrem toho prispela na výživu aj tým, že kúpila maloletému oblečenie,
dobila mu kredit, dala mu aj peniaze navyše. Svedok U. O. na hlavnom pojednávaní sa vyjadril, k výške

dlhu, ktorý má obžalovaná na výživnom pre maloletého syna G. O. za obdobie od 1.6.2012 doposiaľ.
Poštovými poukážkami, ktoré súdu predložil podľa jeho vyjadrenia uhradila obžalovaná výživné za
žalované obdobie, a to celkom vo výške 725 €. Ostatné vecné plnenie nepovažuje za úhradu výživnéhoza uvedené obdobie. Listinnými dôkazmi, a to správami z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bolo
preukázané, že v sledovanom období bola obžalovaná evidovaná na príslušnom úrade práce, taktiež v
uvedenom období boli v ponuke voľné pracovné miesta, z ktorých si obžalovaná nevybrala zamestnanie.

Obžalovaná je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi. Podľa vyjadrenia obžalovanej, obžalovaná má
ukončenú strojnú priemyslovku - CNC programátor s celoštátnou platnosťou. Má zdravotný hendikep,
ktorý jej bráni vo výbere povolania.

Po právnej stránke konanie obžalovanej naplnilo skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnila úmyselne

zákonnú povinnosť vyživovať iného. Objektom tohto trestného činu je nárok na výživu, pokiaľ je
založený na ustanoveniach Zákona o rodine, teda priamo z neho vyplýva. Musí ísť teda o zákonnú
povinnosťvyživovaťalebozaopatrovaťiného.ZoZákonaorodinevyplývavyživovaciapovinnosťrodičov
k deťom. Spravidla sa nevyžaduje, aby vyživovacia povinnosť a jej rozsah boli určené rozhodnutím
súdu a orgány činnej v trestnom konaní posudzujú takú otázku samostatne. Povinnosť vyživovať alebo
zaopatrovaťspočívanielenvposkytovanípeňažnéhoplnenia,aleajvpovinnostivyživovaťazaopatrovať

oprávnenú osobu v naturálnej forme, tzn. vo faktickej starostlivosti poskytovať dieťaťu stravu, oblečenie,
bývanie, starostlivosť o jeho zdravie, čistotu a pod. Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav,
keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný
rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v občiansko-právnom konaní vrátane rozsudku o výške
výživného. Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej povinnosti posudzuje samostatne. Rovnako

však musí pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti skúmať schopnosti a možnosti povinnej osoby
a oprávnené potreby oprávnenej osoby. Obžalovaná je vyučená ako programátorka, podľa vlastného
vyjadrenia ukončila strojársku priemyslovku. V sledovanom období boli v ponuke voľné pracovné
miesta, aj napriek tomu, že obžalovaná si je vedomá svojej vyživovacej povinnosti, si z tejto ponuky
prácu nevybrala. Aj napriek zdravotnému hendikepu nepreukázala žiadnu snahu zamestnať sa, podľa

vlastného vyjadrenia pracuje príležitostne, na brigádach si privyrába, teda nehľadá si stabilné pracovné
miesto, z ktorého by mala pravidelný príjem a mohla by tak plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému
synovi. Maloletý má 13 rokov, teda navštevuje 2. stupeň základnej školy a s pribúdajúcim vekom rastú
aj jeho potreby a životné náklady. Vzhľadom na dosiahnutý stupeň vzdelania a potreby maloletého
podľa názoru súdu sa možno stotožniť s výškou výživného určeného rozsudkom občiansko-právneho

súdu a sumu 50 € výživného mesačne, považuje súd za primeranú. Obžalovaná aj napriek tomu, že si
je vedomá svojej vyživovacej povinnosti sa v období pred 1.6.2012 vzdala zamestnania, čo len svedčí
o tom, že nemá v úmysle nájsť si riadne zamestnanie, ale vyhľadáva si iba príležitostné práce, ktoré
jej nezabezpečia stabilný pravidelný príjem. Obžalovaná je takisto povinná aktívne spolupracovať pri
hľadaní si zamestnania. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že už aj v minulosti

sa dopustila obdobného konania, riadne si neplnila vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému
synovi, za toto konanie bola jedenkrát právoplatne odsúdená, pričom nemožno opomenúť, že tiež bola
stíhaná pre obdobnú trestnú činnosť, no vzhľadom na to, že využila ustanovenie o účinnej ľútosti, bola
oslobodená spod obžaloby, a to vo veci OS Čadca sp. zn. 3T/133/2011. Aj napriek tomu, že obžalovaná
v sledovanom období z časti uhradila dlžné výživné poštovými poukážkami, robila tak nepravidelne a

nie v určenom rozsahu.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na základné zásady ukladania trestov v zmysle § 34 Tr.zák., kedy
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri

určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy. V prípade obžalovanej súd nezistil také poľahčujúce a priťažujúce okolnosti,
ktoré by mali vplyv na výšku ukladaného trestu. Obžalovaná už aj v minulosti bola odsúdená a taktiež
stíhaná za obdobnú trestnú činnosť. Napriek uvedenému sa znovu dopustila obdobného konania. Aj

napriek skutočnosti, že v súčasnej dobe je situácia na pracovnom trhu zložitá, zvyšuje sa percento
nezamestnanosti na Slovensku, podľa názoru súdu obžalovaná je pri hľadaní zamestnania pasívna,
využíva iba príležitostnú možnosť zárobku, hoci si je vedomá svojej vyživovacej povinnosti, a teda
musí aktívne spolupracovať pri hľadí zamestnania, z ktorého bude mať pravidelný zdroj príjmu, aby
tak uspokojila oprávnené potreby maloletého dieťaťa. Súd taktiež nemôže opomenúť skutočnosť, že

obžalovaná , aj keď nepravidelne a nie v určenom rozsahu si vyživovaciu povinnosť z časti plnila, a pretojej uložil trest na dolnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby vo výmere 3 mesiacov, pričom výkon
uloženého trestu odňatia slobody jej podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka, v priebehu
ktorého bude obžalovaná môcť svojim životom preukázať, že výkon uloženého trestu nie je potrebný.

Uložený trest súd považuje na dosiahnutie preventívneho aj represívneho účelu trestu za postačujúci.

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnila úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného
súdu v Čadci ku Krajskému súdu v Žiline. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku.