Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/525/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210778
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5612210778.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grosslingova 4, IČO: 36 864 421 proti
odporcovi Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,
Župné námestie 13, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie
navrhovateľaprotirozsudkuOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš,č.k.8C/238/2012-64zodňa10.6.2013,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu navrhovateľa v celom rozsahu zamietol po zistení, že
v exekučnej veci, od ktorej navrhovateľ nárok na náhradu materiálnej škody a nemajetkovej ujmy v
predmetnom konaní odvíja, bola žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podľa prezenčnej
súdnej pečiatky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená 28. 4. 2010 (čo napokon
vyplýva i z elektronického potvrdenia prijatia návrhu z 28. 4. 2010 o 9,30 hod.) a o tejto žiadosti

súdneho exekútora bolo rozhodnuté udelením poverenia Okresným súdom Liptovský Mikuláš 9. 7.
2010. Nakoľko exekučným titulom tvoriacim podklad na vykonanie exekúcie bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, sp. zn. SR
15852/09 s právoplatnosťou 30. 11. 2009 a vykonateľnosťou 3. 12. 2009, okresný súd požiadal Stály
rozhodcovský súd Slovenskej rozhodcovskej, a.s., Bratislava písomnosťou z 13. 5. 2010 o predloženie
rozhodcovského spisu v lehote 10 dní. Po obdržaní spisu vydal poverenie na vykonanie exekúcie. V
podanej žalobe navrhovateľ tvrdil, že k povereniu súdneho exekútora došlo 9. 7. 2010, v omeškaní

dlhšom viac ako 9 mesiacov, pričom táto skutočnosť sa po preskúmaní pripojeného exekučného spisu
sp. zn. 10Er/69/2010 nepreukázala ako pravdivá. Uviedol, že ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
zakotvuje lehotu 15 dní od doručenia žiadosti na písomné poverenie exekútora, nie aj na doručenie
poverenia exekútorovi, na podklade čoho ustálil, že súdny exekútor bol vykonaním exekúcie poverený
včas, a to vzhľadom i na úkony, ktoré exekučný súd po obdržaní žiadosti súdneho exekútora ďalej
vykonával. Ďalej uviedol, že pokiaľ i navrhovateľ nepreukázal existenciu prieťahov v súdnom konaní a
nečinnosť súdu zákonom vyžadovaným rozhodnutím štátneho orgánu alebo súdu, nepreukázal podľa

neho ani výšku tvrdenej majetkovej škody 125,- Eur, a to, či ide o skutočnú škodu alebo ušlý zisk a
nepreukázal ani vynaloženie čiastky 70,- Eur na správu a údržbu vymáhanej pohľadávky. Rovnako
netvrdil, za aké obdobie mali tieto náklady vzniknúť, či ide o odmenu za pracovné výkony zamestnanca,
kedy a v akom rozsahu bola dojednaná a kedy bola navrhovateľom uhradená. Pripomenul, ženavrhovateľ si uplatňuje právo na náhradu majetkovej škody vo výške 125,- Eur paušálne vo všetkých
súdnych konaniach bez ohľadu na tvrdenú dĺžku nečinnosti súdu, pričom odôvodnenie požadovanej
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je len hypotetické. Nepreukázal, že došlo k zániku povinného,

k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a jeho insolvenciu. Dodal, že súd môže pri
posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v zmysle § 9
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. len v prípade ich konštatovania, či už vo výsledkoch vybavenia sťažnosti
na prieťah, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí vydanom v
disciplinárnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR
o ústavnej sťažnosti konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ani v tejto časti žaloby navrhovateľ nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a netvrdil, ani nepreukázal kedy,
ktorý štátny a súdny orgán, ktorým rozhodnutím zistil existenciu prieťahov v exekučnom súdnom konaní,
keďže rozhodovanie o tejto otázke nepatrí do právomoci súdu prvého stupňa. Na podklade uvedeného
konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v celom rozsahu. Napriek obsiahlosti žaloby

netvrdil, ani nepreukázal základné atribúty zodpovednostného právneho vzťahu, ktorými sú zavinené
protiprávne konanie (navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup Okresného súdu Liptovský
Mikuláš v exekučnom konaní), vznik škody, ani príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a zavineným
protiprávnym konaním.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na úspech odporcu v spore, ako i

skutočnosť, že si náhradu trov prvostupňového konania návrhom neuplatnil, ani nevyčíslil.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie navrhovateľ. V podanom odvolaní
vytýkal, že došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.

f/ O.s.p.). V konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 O.s.p. - rozhodoval vylúčený sudca (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust.
§ 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. ). V konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1

písm. a/ O.s.p.). Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f/
O.s.p.). Poukazoval, že navrhovateľ elektronicky na zverejnenú emailovú adresu súdu podal návrh
na zrušenie pojednávania s tým, že súdu boli v žalobe oznámené skutočnosti, pre ktoré sú všetci

sudcovia daného okresného súdu vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci. Na podklade tejto
skutočnosti mal súd postupovať podľa ust. § 15 O.s.p. a predložiť vec na rozhodnutie predsedovi
súdu a ten vzhľadom na ust. § 12 O.s.p. mal predložiť vec na rozhodnutie o jej pridelení inému súdu.
Navrhovateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a predložil súdu
listinyspojenésoznačenýmidôvodmi,pretosúdnemoholpostupovaťpodľaust.§101ods.2O.s.p.avec

prejednať v neprítomnosti navrhovateľa. Pokiaľ tak spravil, odňal tým navrhovateľovi právo na konanie
pred súdom. Poukazoval, že nemal možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo
stanoviskami, vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Ako strana konania nebol pred
vynesením rozsudku oboznámený s písomným vyjadrením odporcu k žalobe. Toto mu bolo doručené
už so samotným rozsudkom vo veci samej. Nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom

vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal
možnosť vyjadriť sa. Nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto
dôkazom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Tvrdil,
že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, pokiaľ tak súd urobil, porušil
právo navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces. Upozornil, že súd vykonal dokazovanie, ktorého

obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Dodal, že súd vykonal dokazovanie
listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný, nie je zrejmé, či išlo o listiny
založené v exekučnom spise. Ďalej poukazoval, že v zmysle ust. § 15 O.s.p. ak sa sudca dozvie o
skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ
urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Osobitne zdôraznil, že nedostatok nestrannosti sudcu

je súčasťou pojmu „zákonný sudca“. Nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo na ústnom
pojednávaní, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Ďalej uviedol, že súd sa dopustil
viacerých omylov, keď konštatoval, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli
dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Zastal názor, že nímtvrdený nesprávny úradný postup bol v konaní jednoznačne preukázaný. Súd bol bezdôvodne nečinný,
spôsobil tak zbytočné prieťahy v konaní, nerozhodol o návrhu navrhovateľa v zákonnej lehote, v
nadväznosti na čo žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219 O.s.p.
potvrdil.

Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil
správny právny záver. Svoje rozhodnutie napokon náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.
Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní namieta, že vo veci rozhodoval nezákonný sudca, krajský
súd sa s touto jeho námietkou nestotožnil, nakoľko z vyjadrenia navrhovateľa, ktoré okresnému súdu
prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil, výslovne vyplýva, že námietku zaujatosti voči

zákonnému sudcovi nepodal. Naviac uznesením Krajského súdu v Žiline ako súdu nadriadeného č.k.
8NcC/56/2013-19 zo dňa 5. februára 2013 sudkyňa okresného súdu JUDr. Jana Halušková nebola
vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci po zistení, že zákonným sudcom v exekučnej
veci súvisiacej s nárokom navrhovateľa bola iná sudkyňa Okresného súdu Liptovský Mikuláš, odlišná
od zákonnej sudkyne v predmetnej veci.

Pokiaľ sa týkalo ďalších námietok navrhovateľa o tom, že súd sám určil rozsah dokazovania, navrhovateľ
ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými listinnými
dôkazmi uloženými v exekučnom spisu a nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, nemal
možnosť k týmto dôkazom a tvrdeniam sa vyjadriť a nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich

tvrdení, je potrebné uviesť, že navrhovateľ sám sa tohto svojho práva vzdal, keď sa na vytýčený termín
pojednávania, na ktorý bol riadne predvolaný, nedostavil. Pokiaľ i žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, vzhľadom na rozhodovaciu činnosť a prax
nadriadeného súdu Okresnému súdu Liptovský Mikuláš o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov okresného
súdu v jednotlivých obdobných veciach, nemal dôvod spoliehať sa na to, že okresný súd jeho žiadosti

o odročenie pojednávania vyhovie a v konaní nebude ďalej pokračovať. Naviac, okresný súd v rámci
dokazovania oboznámil exekučný spis, oboznámenie ktorého ako dôkazu bolo navrhnuté samotným
navrhovateľom. Pokiaľ sa týkalo ďalších námietok navrhovateľa v podanom odvolaní o tom, že súd sa
dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia
boli dodržané a nevysporiadal sa so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu,

jednalo sa o všeobecné námietky, ktoré navrhovateľ bližšie nezdôvodnil, ani nepodložil.

Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Odvolací súd preskúmal vec
iba v rozsahu odvolacích dôvodov, vymedzených navrhovateľom a dospel k záveru, že konajúci súd
postupoval procesne správne, a to nielen v otázke vymedzenia a ustálenia zákonného sudcu, ako i v

otázke vykonania dokazovania.

V predmetnej veci bolo jednoznačne z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 10Er/69/2010 vedeného
na Okresnom súde Liptovský Mikuláš zistené, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie okresnému súdu doručil 28. 4. 2010 a Okresný súd Liptovský Mikuláš

o tejto žiadosti súdneho exekútora rozhodol dňom 9. 7. 2010, po tom ako mu bol zo strany Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej rozhodcovskej, a.s., Bratislava doručený rozhodcovský spis zn. SR
15852/09. Navrhovateľ tak nepreukázal nielen omeškanie pri vydávaní poverenia trvajúce dlhšie ako
9 mesiacov, ale ani existenciu prieťahov v exekučnom konaní a nečinnosť súdu, keď exekučný súd si
po obdržaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia zabezpečoval ďalšie podklady pre svoj

procesný postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Na podklade uvedeného zistenia ani odvolací súd nemohol dospieť k inému záveru, ako dospel
okresný súd a musel konštatovať, že navrhovateľ v predmetnom konaní neuniesol dôkazné bremeno,
nepreukázal základné atribúty zodpovednostného právneho vzťahu, najmä zavinené protiprávne

konanie (navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup Okresného súdu Liptovský Mikuláš v
exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 10Er/69/2010). Nepreukázal ani vznik majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, tak ako to podrobne vo svojom odôvodnení uviedol okresný súd.V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného
súdu, krajský súd toto ako správne, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tieto si návrhom neuplatnil, ani
nevyčíslil, ani z obsahu spisu nebolo zistené, že by mu účelne vynaložené výdavky vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie prípustné.