Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/72/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110208274
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7110208274.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o mal. deti P., W.,

N.. XX.X.XXXX a Q., N.. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice III, na návrh matky J.. V.Á. P., N.. XX.X.XXXX, A. K., C. Č..XX, zastúpenej advokátom
JUDr. Fuchsom, AK so sídlom Košice, Štúrova č.20, za účasti otca J.. W. P., N. XX.X.XXXX, A. Š. C.
Č.. X, zastúpeného advokátkou, JUDr. Janou Závodskou, AK so sídlom Košice, Alžbetina 3, v konaní
o určenie výživného t a k t o

r o z h o d o l :

U r č u j e výživné zo strany otca pre maloletého W. P., N.. XX.X.XXXX od 26.3.2010 do 16.11.2010
vo výške 250,- Eur mesačne.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho u r č e n í m od 26.3.2010 do 16.11.2010 vo výške 569,02 Eur, súd p
o v o ľ u j e otcovi zaplatiť spolu s bežným výživným vo dvoch splátkach, po 30. dňoch od právoplatnosti
tohto rozsudku.

U r č u j e pre maloletú Q. P., N.. XX.X.XXXX zo strany otca výživné od 26.3.2010 do 31.12.2010 vo
výške 250,- Eur mesačne, od 1.1.2011 do 31.12.2011 vo výške 300,- Eur a od 1.1.2012 do 20.7.2013

vo výške 250,- Eur.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho u r č e n í m od 26.3.2010 do 20.7.2013 vo výške 8.368,38 Eur, súd p
o v o ľ u j e otcovi zaplatiť spolu s bežným výživným vo dvoch splátkach, po 30. dňoch od právoplatnosti
tohto rozsudku.

U r č u j e pre maloletého W. P., nar. od 17.11.2010 do 20.7.2013 výživné zo strany matky pre maloletého
Petra vo výške 250,- Eur mesačne.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho u r č e n í m od 17.11.2010 do 20.7.2013 vo výške 8.027,95 Eur,
súd p o v o ľ u j e matke zaplatiť spolu s bežným výživným vo dvoch splátkach, po 30. dňoch od
právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletých dňa 26.3.2010 požiadala súd o úpravu práv a povinností k nim a chcela, aby ich
dcéra bola zverená do jej osobnej starostlivosti a syn do starostlivosti otca. Keďže ona má nižší príjem
ako jej manžel, navrhovala určiť výživné pre dcéru vo výške 230 € mesačne.V návrhu uviedla, že nežije v spoločnej domácnosti s manželom od 22.2.2010, kedy opustil spoločnú
domácnosť. Od 3. mesiaca 2010 do novembra 2010 boli obe deti v jej starostlivosti. Otec v tom čase
poukazoval na ich výživu v priemere 150 € mesačne spolu.

Styk žiadala upraviť tak, aby každý párny víkend v mesiaci by syn trávil čas u matky od piatku od 18:00
hoddonedeledo18:00hod,otecbysamalstretávaťsdcérouazároveňajsosynomkaždýpárnyvíkend
v mesiaci od piatku od 18:00 hod do nedele do 18:00 hod, každý párny rok v čase jarných prázdnin
od nedele od 18:00 hod do piatku do 18:00 hod, každý nepárny rok počas jesenných prázdnin po celú

dobu týchto prázdnin od 18:00 hod začiatkom prázdnin po koniec prázdnin do 18:00 hod. Počas letných
prázdnin od 11.7. od 18:00 hod do 28.7. do 18:00 a tretí augustový týždeň. V decembri 25.12. od 16:00
hod. do 28.12.. Cez veľkonočné sviatky bude mať otec deti u seba od 18:00 hod cez Veľký piatok do
18:00 Veľkonočného pondelka.

Otec s návrhom matky nesúhlasil. Uviedol, že nechce, aby deti boli rozdelené a chce sa o obe striedavo

s ich matkou starať. Aj deti chceli, aby boli v striedavej starostlivosti rodičov. Od 17.novembra 2010 je
už syn u neho a jeho potreby zabezpečuje sám, bez toho, aby matka na jeho potreby prispievala.

Zo správy kolízneho opatrovníka súd zistil, že obe deti v tom čase navštevovali Základnú školu na
ulici Laca Novomeského č.2 v Košiciach. Stravovali sa v školskej jedálni a navštevovali aj školskú

družinu. V lete chodili do letných táborov. W. sa vo voľnom čase venoval vodným športom. Maloletá
Q. navštevovala v školskom roku 2010/2011 súkromne výučbu anglického jazyka, za čo matka platila
polročne 120 €. Odporučil vo veciach úpravy styku s rodičov s deťmi riadiť sa stanoviskom súdnej
znalkyne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znaleckým posudkom PhDr. Gallovej ako
aj ďalšími písomnými dôkazmi a dňa 13.6.2012 rozsudkom č. 21P 72/2010-188 rozhodol
tak, že zveril maloletého W. P., do osobnej starostlivosti otca a maloletú Q. P. do osobnej starostlivosti
matky. Výživné zo strany rodičov neurčil. Upravil styk matky so synom tak, že bude so synom každý
druhý a štvrtý víkend v mesiaci od piatku od 17:00 hod do nedele do 18:00 hod a styk otca s dcérou

tak, že otec bude s dcérou v prvom a v druhom víkende v mesiaci od piatku od 17:00 hod. do nedele do
18:00 hod. Matka bude mať u seba deti prvé dva júlové týždne, druhé dva týždne budú deti u otca, prvé
dva augustové týždne u matky a druhé dva augustové týždne budú deti u otca. Jarné, zimné a jesenné
prázdniny budú deti v párnom roku tráviť u otca a v nepárnom roku u matky. Vianoce bude dcéra tráviť
u otca v párnom roku, syn u matky v nepárnom roku a to od 24.12. od 19:00 hod. do 26.12. do 17:00

hod. Počas stretnutí sú rodičia povinní dieťa, ktoré im je zverené, na styk s druhým rodičom pripraviť a
odovzdať mu ho pred svojím bytom vždy ráno o 09:00 hod a po ukončení stretnutia ho vrátiť druhému
rodičovi pred jeho bytom o 18:00 hodine. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vychádzal pri tom zo zistení, že rodičia maloletých detí žili v spoločnej domácnosti do 22.2.2010,

kedy na žiadosť svojej manželky a jej príbuzných otec detí nedobrovoľne opustil spoločnú domácnosť.
Nasťahoval sa ku svojim rodičom, neskôr do bytu, ktorý jeho rodičia kúpili. Matka maloletých detí tvrdila,
že posledný pol rok ich spolužitia s manželom nebol dobrý a nevplýval dobre na deti, ktoré podľa nej
začali trpieť rozdvojenou osobnosťou. Obaja rodičia sa izolovali každý v inej miestnosti, nekomunikovali
spolu a všetky názory na ktorúkoľvek činnosť, alebo výchovu detí, mali úplne rozdielne. Nedokázali sa

zhodnúť ani v majetkovej a ani v nijakej inej oblasti

Od 3. mesiaca 2010 do 17. novembra 2010 boli obe deti v starostlivosti matky. Otec v tom čase
poukazoval na ich výživu v priemere spolu 150 € mesačne. Preto matka požadovala, aby sa určilo dlžné
výživné za toto obdobie, t.j. od 22.3.2010 do 17.11.2010 vo výške, ktorá by sa rovnala rozdielu medzi

tým, čo otec poukazoval a sumou, ktorú požadovala matka na výživu detí, čiže 480 € spolu.

Čo sa týka určenia výživného do budúcnosti, v prípade, že syn bude zverený do osobnej starostlivosti
otca, právny zástupca matky navrhol, aby matka neprispievala na výživu syna, ale z dôvodu, že otcov
príjem je výrazne vyšší ako príjem matky, aby otec maloletých detí na výživu dcéry platil 150 €, čo by

bol rozdiel medzi tým, čo by mala posielať matka a vypočítaný by bol z priemeru ich príjmov.

Názor otca a jeho právnej zástupkyne bol, že na určenie výživného od 11/2010 do budúcnosti nie je
možné pristupovať takým spôsobom, pretože pri jeho určovaní sa nevychádza len z príjmu povinnéhorodiča, ale aj z potrieb toho ktorého dieťaťa. Vzhľadom k tomu, že syn rodičov, účastníkov tohto konania,
má preukázateľne vyššie nároky na svoje potreby, zdalo sa im takéto riešenie nevhodné. Nesúhlasili
s ním. Poukázali aj na majetkové, nielen zárobkové pomery a možnosti rodičov, uviedli, že matka detí

disponuje bytom v osobnom vlastníctve. Tak isto má garsónku, ktorú prenajíma. Taktiež otec nebol
ochotný doplatiť výživné za obdobie, kedy obe deti boli u matky, pretože okrem toho, že im posielal
výživné vo výške 150 €, im kupoval veci na oblečenie a iné veci, ktoré potrebovali, napríklad botasky,
oblečenie, športové potreby, platil im kredit do mobilných telefónov.
Z vyjadrenia matky súd zistil, že otec skutočne prispieval na deti, posielal na obe 120 Eur, 140

Eur, 160 Eur a stalo sa, že poslal aj 180 Eur.

Na začiatku konania žiadala matka o zverenie oboch detí do jej osobnej starostlivosti a výživné chcela
určiť od podania návrhu tak, aby otec prispieval na výživu Petra sumou 250 Eur mesačne a na
výživu Q. sumou 230 Eur mesačne. Spolu s deťmi bývala v 3 - izbovom byte, za ktorý mesačne
platila 210 Eur. W. mal v tom čase 10 rokov a chodil do 5. triedy základnej školy na ul. Novomeského. Na

začiatku každého školského roka sa platili obom deťom poplatky do ZRPŠ a do triedneho fondu, ďalšie
peniaze posielala do školy vždy, keď potrebovali deti niečo kúpiť, alebo navštevovali kultúrne podujatia.
W. sa stravoval v školskej jedálni, okrem toho mal zabezpečenú mliečnu desiatu. Q. mala 8 rokov a
chodila do 3. triedy základnej školy na tej istej škole. Matka platila mesačne 50 až 55 Eur za ich obedy
a mliečne desiate v školskej jedálni. W. vo voľnom čase navštevoval krúžok vodného póla. Prihlásil sa

aj na bedminton, na ktorý chodil raz do týždňa. Takisto by rád bicykloval, bavili sa aj o basketbale, ktorý
sa na tejto škole hral, ale už sa nehrá. Q. chodila mimo vyučovania na výučbu anglického jazyka, za čo
matka platila 100 Eur 5 mesiacov a bolo potrebné jej kúpiť aj učebnice a pomocné zošity za 10 až 20 Eur.
Okrem toho chodila do klubu mažoretiek, za čo sa tiež platilo 10 Eur a bolo potrebné pre ňu zabezpečiť
oblečenie na rôzne vystúpenia. Okrem toho chodila na pohybové hry, za celý školský rok mala platiť

30 Eur. Matka uviedla, že W. by potreboval chodiť na doučovanie z anglického jazyka, pretože sa mu v
tom veľmi nedarí a tiež by bola rada, keby mal nejaké športové aktivity. Deti sú zdravé, žiadne špeciálne
lieky im nekupuje, okrem liekov na podporu trávenia pre dcéru, ktorá je málokrvná. V roku 2009 zaplatila
dcére školu v prírode vo výške 100 Eur. V lete deti chodili do detského tábora, za ktorý zaplatila 180 Eur
za jedno dieťa. Spolu s deťmi chodila do kina, do divadla, do ZOO, deti sa rady bicyklujú.

V čase podania návrhu matka detí pracovala ako vzťahová manažérka vo VÚB Košice a jej čistý
priemerný mesačný zárobok bol 1.017,11 Eur.
So striedavou výchovou, ktorú otec detí navrhoval nesúhlasila z dôvodu, že nemajú rovnaký názor na
vedenie a východu ich detí.

Z výpovede otca maloletých detí súd zistil, že je potrebné upravovať práva a povinností k ich deťom,
pretože ich manželstvo je tak vážne narušené, že ho nemieni obnoviť. Z bytu neodišiel dobrovoľne, bol
donútený príbuzenstvom manželky. Byt, v ktorom žili, nebol spoločný, dostala ho pred manželstvom
matka ich deti. Odsťahoval sa ku svojim rodičom, kde spočiatku býval a keďže rodičia kúpili v blízkom

okolí svojho bytu trojizbový byt, nasťahoval sa tam. Žije sám. Rodičom dáva za užívanie toho bytu a
aj za to, že mu vedú domácnosť 500 Eur mesačne. V čase, keď býval ešte v spoločnej domácnosti s
manželkou, brat jeho manželky chcel od neho 15 Eur denne za bývanie, preto sa rozhodol, že bude túto
sumu dávať rodičom, ktorí mu zabezpečili 3 izbový byt. V tejto sume je teda nájomné za 3 izbový byt
a okrem toho jeho matka mu varí, žehlí a perie. To všetko je tiež zahrnuté v tejto sume. Jednoznačne

trval na tom, aby súd upravil striedavú výchovu ich detí, pretože počas celého manželstva aj po odchode
zo spoločnej domácnosti mal a má s nimi veľmi dobrý vzťah. Deti s ním pravidelne telefonujú, informujú
ho o tom, čo robia v škole, kedy sa im končí vyučovanie. Chodia k nemu každý týždeň, alebo každý
druhý, cez víkendy. Pracuje ako riaditeľ pobočky ČSOB v Košiciach a jeho čistý priemerný mesačný
zárobok je 1.273,23 Eur mesačne.

Keďže o striedavej starostlivosti o maloleté detí sa rodičia nedokázali dohodnúť, na posúdenie jej
vhodnostisúdnariadilznaleckédokazovanieapodanímznaleckéhoposudkupoverilznalkyňouzodboru
psychológie PhDr. Ľubomíru Gallovú.
Znalkyňa vyšetrila deti a ich rodičov a zistila že, vzhľadom na skutočnosť, že sa situácia v rodine

stabilizovala obe deti sa primerane adaptovali na vzniknutú situáciu kedy sú rozdelené a stretávajú sa
počas víkendov striedavo u matky a otca. Nevykazujú symptómy narušeného správania, naopak Peter
sa podľa zhodnotenia oboch rodičov zlepšil v správaní a v školských výsledkoch a podľa matky je Q. v
lepšej psychickej pohode ako v minulosti. Deti naďalej prechovávajú medzi sebou súrodenecké cítenie,obe by prijali radšej alternatívu byť kontinuitne spolu. Tejto alternatíve nebola naklonená matka detí,
ktorá sa obávala, že striedavá forma výchovy by túto stabilitu narušila.
Detisapriklonilikalternatívestriedavejformyvýchovyajkeďjunepresadzovalinaliehavejšímspôsobom,

napriek tomu, že otec a mal. deti preferovali striedavú formu výchovy vzhľadom na odmietavé stanovisko
matky odporúčala ponechať maloleté deti v doterajšej starostlivosti. Odporúčala umožniť deťom častý
kontakt počas každých sviatkov a prázdnin striedavo u matky a otca, aby sa citová väzba medzi nimi
neoslavovala. Nesúhlas matky a rozdielne názory na fungovanie detí ako aj zabezpečovanie ich potrieb
vnímala znalkyňa ako vážnu prekážku pri realizovaní striedavej formy starostlivosti. Zároveň odporučila,

aby sa po roku od vynesenia rozsudku v predmetnej veci situácia v rodine opätovne preskúmala znalcom
z odboru psychológie. Tento návrh vyjadrila sama matka, ktorá situáciu nevnímala ako definitívne
riešenie do budúcnosti.
Odporučila na pojednávaní, kde bola predvolaná, aby vysvetlila niektoré svoje závery, v tejto situácii
ponechať deti zvlášť, W. u otca a Q. u matky, po roku vhodnosť takejto úpravy preskúmať, či už súdom
alebo návrhom na zmenu výchovy. Potom by mohol striedavú výchovu navrhnúť niektorý z rodičov.

Vyjadrila sa tak po tom, čo syn bol už skoro rok v starostlivosti otca a matka mala u seba dcéru, pričom
obe deti sa stretávali cez víkendy raz u jedného, druhý krát u druhého rodiča.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že pre jej odporúčanie je smerodajné znalecké dokazovanie, resp. závery
znaleckého posudku. Z posledného znaleckého posudku vyplýva, že deti sa už so súčasnou situáciou
zmierili a že im takýto spôsob života vyhovuje, resp. že im neprekáža. Na strane maloletého je možné

poukázať aj na podstatné zlepšenie jeho výsledkov v škole.

Keďžematkabolazásadneprotitomu,abyobedetibolizverenéotcoviaosynaW.sakaždodennestarať
nechcela, súd zveril syna otcovi a dcéru matke. Prihliadol k stanovisku súdnej znalkyne a vyjadreniam
rodičov detí, ktorí sa s terajšou situáciou zmierili, aj keď otec detí nie je presvedčený, že takéto riešenie

je najlepším riešením pre deti.

Voči rozsudku sa dňa 3.8.201 odvolala matka maloletých detí. vo svojom odvolaní uviedla, že jej
odvolanie smeruje proti výroku, ktorým nebolo určené výživné. Chcela určiť pre obe deti výživné za
obdobie od 22.3.2010 do 17.11.2010, kedy boli obe deti v jej výchove a opatere. Pripustila, že ich otec v

tom období prispieval na ich výživu rôznymi sumami, ktorých priemer možno ustáliť na sumu 150,- Eur
mesačne spolu na obe deti. Tvrdila, že takáto suma na obe deti je neprimeraná. Bola toho názoru, že
primeraná suma na obe deti by bola 480,- Eur mesačne. Po odrátaní sumy, ktorú otec mesačne posielal
žiadala, aby za toto obdobie doplatil mesačne po 330,- Eur na obe deti. Poukázala pritom na príjem
otca, ktorý do januára 2012 predstavoval 2.117,41 Eur. Takisto nesúhlasila s tým, aby od 18.11.2010 od

času, kedy boli deti rozdelené otec ničím neprispieval na výživu dcéry, o ktorú sa ona stará. Poprela aj
tie tvrdenia otca, že kupoval dcére rôzne veci, ktoré by bolo možné do výživného od otca započítať.

O odvolaní matky rozhodol uznesením Krajský súd v Košiciach pod č. 7CoP/307/2012 - 276 zo dňa
30.4.2013. Zrušil rozsudok v napadnutom výroku o výživnom pre obe deti a v rozsahu zrušenia vec

vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení uviedol, že je nutné rozhodnúť o výživnom zo strany
rodičov a to samostatnou sumou pre každé maloleté dieťa v pravidelných mesačných opakujúcich sa
platbách vopred s určením dňa splatnosti a tiež s určením komu treba platby poukazovať a akým
spôsobom. Nariadil prvostupňovému súdu vykonať dôsledné dokazovanie, v ktorom zistí a vyhodnotí
všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým

deťom predovšetkým zistením odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj aktuálnych príjmových,
osobných a majetkových pomerov rodičov.

Počas konania vo veci Okresný súd Košice I rozsudkom č. 25C/13/2010 - 175 zo dňa 4.7.2013
manželstvo rodičov rozviedol. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 20.7.2013. Na čas po rozvode zveril

maloletého Petra do osobnej starostlivosti otca a zo strany matky určil pre neho výživné vo výške
250,- Eur mesačne. Maloletú Q. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal na ňu prispievať
výživným vo výške 250,- Eur mesačne. Upravil aj styk rodičov s deťmi.

Pri určovaní výživného zo strany rodičov vychádzal zo zistení, že matka detí je od 1.9.2011 zamestnaná

v Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava a jej čistý priemerný mesačný zárobok v roku 2012 bol vo výške
1.277,68 Eur. Je výlučnou vlastníčkou garsónky, nachádzajúcej sa v Košiciach na Karpatskej ulici, ktorú
od roku 1994 dlhodobo prenajímala, posledné tri roky je neobývaná. Ďalej bola výlučnou vlastníčkou
bytu na Karpatskej ulici v Košiciach, ktorý získala pred uzavretím manželstva od svojich rodičov. V marciroku 2010 tento byt darovala bratovi F. B. podľa jej tvrdenia preto, lebo otec maloletých detí nechcel z
bytu dobrovoľne odísť. Ďalej zistila, že jej priemerný čistý mesačný príjem za prvé štyri mesiace roku
2013 bol 1.032,60 Eur.

Otec maloletých detí bol zamestnancom ČSOB, a.s.. V roku 2012 bol jeho priemerný čistý mesačný
zárobok vo výške 1.856,07 Eur a v roku 2013 od januára do apríla bol vo výške 1.443,03 Eur.
Matka maloletých detí počas konania vo veci zmenila zamestnávateľa. Jej zamestnávateľom je od
septembra 2011 Slovenská sporiteľňa, a. s. Bratislava, Tomášikova 48 so sídlom v Košiciach na ul.

Boženy Němcovej. v tom roku bol jej základný príjem vyšší ale odmeny alebo nenárokovateľné položky
neboli také vysoké ako u predchádzajúceho zamestnávateľa, čiže výsledná suma jej príjmu bola nižšia
približne o 100,- Eur do 150,- Eur. Vo VÚB, kde pracovala predtým, bola pracovná doba každý druhý
deň do 17:15 hod. a časté boli večerné porady. V súčasnosti je jej pracovná doba do 16:15 hod čo jej
vyhovuje viac z dôvodu starostlivosti o dcéru.

Súd opakovane preveril opisy mzdových listov oboch rodičov a zistil, že priemerný čistý zárobok otca
maloletých detí bol v roku 2010 1.823,15 Eur, v roku 2011 bol 2.158,32 Eur, v roku 2012 bol 1.856,07 Eur
a v roku 2013 1.450,03 Eur. Jeho pracovný pomer skončil výpoveďou zamestnávateľa dňa 16.7.2013 a
bolo mu vyplatené päťmesačné odstupné. Momentálne je bez pracovného pomeru, je práceneschopný
a poberá nemocenské dávky v priemere vo výške 600,- Eur.

Príjmy matky maloletých detí v roku 2010 boli vo výške 1.017,11 Eur, v roku 2011 vo výške 1.277,68
Eur, v roku 2012 vo výške 1.277,68 Eur a v roku 2013 za prvých sedem mesiacov 1.031,64 Eur.

Matka sa od 27.3.2010 do 17.11.2010 sama starala o obe deti. Od 17.11.2010 bol už Peter u otca. Otec

v tom čase poskytoval na ich výživu matke 150,- Eur mesačne v priemere. Niekedy to bolo menej a
niekedy viac. Súd zistil z ústrižkov šekových poukážok, že otec od apríla 2010 do januára 2011 poslal
matke na deti spolu 1.560,- Eur.

Matka mala na W. výdavky vo výške 30,- Eur na obedy a mliečne desiate. V septembri/2010 mu za

ZRPŠ zaplatila 12,- Eur a vynaložila na jeho školské pomôcky 60,- Eur. Vo voľnom čase hral vodné pólo,
za čo sa platilo 40,- Eur a za bedminton 20,- Eur na celý školský rok. Dieťa bolo v tom čase v detskom
tábore, za ktorý matka zaplatila 180,- Eur a za denný tábor zaplatila 40,- Eur.
Pre Q. takisto platila v škole obedy a mliečnu desiatu vo výške 30,- Eur mesačne. Janke matka dávala
na mobil 12,- Eur mesačne a na začiatku školského roka jej kúpila školské potreby vo výške 60,- Eur. Za

jejškoluvprírodezaplatila 110,-Eurazadennýtáborzaplatila40,-Eur.Zaplaveckýkrúžokzaplatila50,-
Eur. Za päť mesiacov krúžku anglického jazyka zaplatila 100,- Eur a 20,- Eur vynaložila na učebnice. Q.
bola v klube mažoretiek, za čo sa platilo 10,- Eur mesačne a chodila na pohybové hry, za ktoré sa platilo
30,- Eur raz ročne. S výučbou anglického jazyka v škole zaplatila 20,- Eur. Za jej lieky matka vynakladala
5,- Eur mesačne. V priemere dvakrát do mesiaca bola s dcérou v kine, kde zaplatila vstupné vo výške 5,-

Eur. Od decembra 2010 Q. matke uhrádza ročnú poistku vo výške 460,- Eur. Naďalej jej platí za obedy
a mliečnu desiatu a za letný tábor. Za päť mesiacov výučby anglického jazyka matka zaplatila 120,- Eur.
V školskom roku 2010/2011 bola Q. žiačkou 3. ročníka ZŠ. Tiež bola v škole v prírode. V školskom roku
2011/2012 už nechodila na doučovanie z anglického jazyka.
Obom deťom za denný prázdninový tábor zaplatila matka 40,- Eur. Q. v 5. ročníku hrala

basketbal, za sezónu to matku vyšlo na 900,- Eur, keďže jej platila za športové sústredenia, turnaje a
športové oblečenie. Od 1.9.2013 Q. navštevuje 6. ročník ZŠ. Ešte ako piatačke jej matka vybavila
cestovný pas, rovnako aj W. a zaplatila za to dvakrát po 13,- Eur.

Otec maloletých detí uviedol, že od apríla 2010 do januára 2011 poslal matke na deti spolu 1.560,-

Eur. Obom deťom nakúpil oblečenie, Q. aj W. kúpil mobilné telefóny. Minimálne vo výške 7,- Eur im raz
až dvakrát mesačne dobíjal kredit. Obom deťom kúpil bicykle za 160,- Eur - 180,- Eur. W. kúpil lyže a
lyžiarky za 260,- Eur, hokejky za 10,- Eur, minimálne dve futbalové lopty vo výške 10,- Eur až 15,- Eur.
Pravidelne deťom kupoval veci na oblečenie, botasky a podobne. Zabezpečoval im celodennú stravu a
na ich školské potreby vynaložil pre každého 60,- Eur. Ak trávili u neho prázdniny, chodili spolu do

kina. Chodili hrať bowling do OC Galéria, kde sa za jednu hodinu platilo 7,- Eur. V školských rokoch
2011-2013 platil otec W. doučovanie z anglického jazyka vo výške 350,- Eur za jeden školský rok. Aj keď
Q. už u neho nebývala, kupoval jej oblečenie, čo matka popierala. Tvrdila, že Q. domov žiadne nové veci
od otca nepriniesla. V novembri 2010 musel otec W. zakúpiť všetky veci na oblečenie, pretože mu homatka poslala bez akýchkoľvek osobných vecí. Matka po celý čas poberala na deti rodinné prídavky a
daňový bonus. Rodinné prídavky na maloletého na W. za toto obdobie činia 760,- Eur. Rodinné prídavky
matka poberala do júla 2013 a neumožnila otcovi, aby si uplatnil na deti daňový bonus, aj keď si ho

v roku 2012 - 2013 neuplatnila. Otec synovi naďalej pravidelne dokupuje bežné oblečenie, uhrádza
jeho poplatky do ZRPŠ a 20,- Eur vynakladá ročne na krúžok športových hier. Tiež mu dobíja kredit do
mobilu rovnako ako Janke.

Matka uviedla, že bicykel a lyže kupovali deťom spolu ešte v roku 2008 a matka s deťmi takisto chodila

na kultúrne a športové podujatia. V roku 2010 na W. poistky vynaložila 360,- Eur a 80,- Eur. Od roku
2011 mu platí 180,- Eur + 84,- Eur. Dcére zaplatila za poistky dvakrát po 710,- Eur.

Podľaust.§62ods.1,2,3,4a5zákonač.36/2005Z.z.orodine,plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na

odôvodnenépotrebyoprávneného, akoaj naschopnosti, možnostia majetkovépomerypovinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom
úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti -
deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z
nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných

plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť
prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá

premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho vychádzal
a prihliadal na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov.

Pri rozhodovaní o pri určovaní výživného súd teda vychádzal jednak z preukázaných príjmov rodičov,
z ich tvrdení a z návrhu kolízneho opatrovníka. Pri určovaní výšky dlžného výživného súd nezohľadnil

výdavky rodičov, ktoré boli medzi nimi sporné, napríklad nákupov drobných vecí pre deti zo strany otca.
Tieto zohľadnil pri určení výšky výživného.

Z dlžného výživného pre W. súd odpočítal čiastky, ktoré otec platil počas doby, kedy bol maloletý u matky
a taktiež sumu 760,- Eur, ktorá tvorila rodinné prídavky pre neho a ktoré matka neoprávnene poberala.

Z dlhu pre Q. odpočítal súd otcovi dvakrát po 78,- Eur, to sú dve platby, ktoré poslal matke naviac ako
výživné pre W. v čase, keď už bol W. u neho a 10 platieb po 78,- Eur, ktoré matke mesačne posielal.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanie na Okresný súd KošiceIdo15dníododňadoručenia
rozhodnutia, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).