Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/86/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510899010
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7510899010.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu N.. F. Y. a členov senátu: I.. I. R. a

N.. M. M. v právnej veci žalobcu: W. D., nar. X.X.XXXX, H. XX/B, Y., zastúpený N.. M. Y., advokátom,
W. XX, Y., proti žalovaným: 1. C. Y. - podnikateľ, X. XXX, V.: XX XXX XXX, 2. C. Y., nar. XX.X.XXXX, X.
XXX, obidvaja zastúpení N.. Z. Y., advokátkou, Y. XX, Y., o zaplatenie X XXX,XX eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku B. súdu Y. - okolie, č.k. XXCb/XXX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

A. nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovaným trovy konania XXX,XX eur na účet právnej zástupkyne do X dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca voči žalovanému uplatnil predmetnú

pohľadávku X XXX,XX eur titulom nájomného za užívanie osobného motorového vozidla D. Q., D.:
Y. XX-XX na základe nájomnej zmluvy č. XX/XX zo dňa XX.X.XXXX za obdobie od XX.X.XXXX do
XX.X.XXXX. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia § 630 a nasl. Obchodného
zákonníka ako zmluvu o nájme dopravného prostriedku a zistil zo zmluvy o nájme č. XX/XXXX, že
užívateľom - nájomcom predmetného motorového vozidla bol O. C. Y., č.r. XXXXXX/XXX, teda žalovaný
v 2. rade. Zmluvné strany v zmluve dohodli, že ako ďalšiemu vodičovi môže tento nájomca prenechať do
užívania toto vozidlo a to C. Y., r.č. XXXXXX/XXXX. Medzi touto ďalšou osobou oprávnenou vec užívať,
všaksprenajímateľom(žalobcom)nevznikolžiadenprávnyvzťah.Tenvznikolibamedziprenajímateľom

a nájomcom. Označenie C. Y. r.č. XXXXXX/XXXX v nájomnej zmluve nebolo nič iné, než súhlas
prenajímateľa, aby vozidlo mohol riadiť aj on. Tento súhlas prenajímateľa s tým, aby mohla vec užívať aj
ďalšia osoba, nie je dôkazom o tom, že by medzi nájomcom a touto osobou vznikol solidárny záväzok.
Súd prvého stupňa preto žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol, pretože nebol nájomcom, nevznikol
mu záväzok zaplatiť nájomné a nie je v tomto konaní vecne pasívne legitimovaný.

Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvého stupňa taktiež žalobu zamietol z toho dôvodu, že žalovaný
v 2. rade vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Podľa § 397 Obchodného zákonníka
je premlčacia doba X roky, žalobca žalobu voči žalovanému v 2. rade rozšíril až dňa XX.X.XXXX,

teda zjavne po uplynutí tejto štvorročnej premlčacej lehoty na zaplatenie nájomného za obdobie od
XX.X.XXXX do XX.X.XXXX.O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania XXX,XX eur titulom právneho zastúpenia, ktoré v
odôvodnení rozsudku podrobne špecifikoval.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca písomným podaním z XX.X.XXXX, ktoré
osobne doručil súdu prvého stupňa dňa XX.X.XXXX. V tomto odvolaní viedol: „Proti uvedenému
rozsudku navrhovateľ týmto podáva odvolanie“. Žalobca ďalším písomným podaním zo dňa X.X.XXXX,
ktoré doručil súdu prvého stupňa osobne dňa XX.X.XXXX a ktoré označil ako „doplnenie odvolania
navrhovateľa zo dňa XX.X.XXXX“ uvádza dôvody, pre ktoré podáva odvolanie. Uviedol, že napáda
rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, navrhol aby odvolací súd tento rozsudok zrušil a vec

vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, pretože právnym titulom uplatneného nároku žalobcu v tomto konaní je pohľadávka
spočívajúca v neuhradenom nájomnom za užívanie osobného motorového vozidla D. Q. podľa nájomnej
zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, ktorú ako prenajímateľ podpísal GA-U., V.. D. K.. Nakoľko V.. D. K. nie

je účastníkom tohto konania a jeho výpoveď ako aj výpoveď jeho manželky je vzhľadom na okolnosti
prípadu potrebná pre náležité zistenie skutkového stavu. Žalobca navrhol súdu prvého stupňa na
pojednávaní dňa X.X.XXXX, aby ich vypočul ako svedkov za účelom objasnenia okolnosti uzatvorenia
nájomnej zmluvy a objasnenia spôsobu platenia nájomného ako aj spôsobu komunikácie v rámci
zmluvnéhovzťahu.Tentonávrhžalobcunadoplneniedokazovaniabolsúdomprvéhostupňazamietnutý.

Výpoveď navrhnutých svedkov je spôsobilá zmeniť záver prvostupňového súdu, avšak ak ich súd
nevykonal, neúplne zistil skutkový stav a je tu dôvod na podanie odvolania. Súd prvého stupňa pri
rozhodovaní vo veci vychádzal jednostranne výlučne len z tvrdení žalovaných a nezohľadnil to, že ako
účastníci konania nemajú záujem na objektívnom zistení skutkového stavu a preto ich tvrdenia samy o
sebe nemožno považovať za hodnoverné.

Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili, odvolanie im bolo doručené dňa XX.XX.XXXX.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods.1, 3
Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde
o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého
je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia
a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa a k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania, teda žalobca aj žalovaný majú
procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a tento dôkaz
súdu predložiť.Podľa § 132 ods. 1 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa, z toho čo vyšlo v konaní najavo, vyvodil správne
skutkové a právne závery a vo veci správne rozhodol.

Žalobca v odvolaní tvrdí, že žalobcom navrhnutý a súdom prvého stupňa nevykonaný dôkaz - výsluch
svedkov V.. D. K. a jeho manželky bol spôsobilý zmeniť záver súdu prvého stupňa a jeho rozhodnutie
vo veci. Títo navrhnutí svedkovia mali potvrdiť údajnú existenciu solidárnosti záväzku oboch žalovaných
na zaplatenie predmetného dlhu - nájomného za užívanie motorového vozidla D. Q..

Odvolací súd vychádzal pri posudzovaní tohto odvolacieho dôvodu z obsahu celého tohto spisu aj z
obsahu pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Y. - okolie sp. zn. XEr/XXX/XXXX.

Z obsahu písomnej Zmluvy o požičaní vozidla č. XX/XX zo dňa XX.X.XXXX (č.l. 4 spisu) vyplýva, tak ako
to aj správne uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, že túto zmluvu uzatvoril
ako prenajímateľ V.. D. K. - GA-U. - požičovňa a opravovňa automobilov a C. Y., X. XXX, r.č.: XXXXXX/

XXX, teda žalovaný v 2. rade - otec. Ako vodič a užívateľ motorového vozidla je uvedený C. Y., r.č.:
XXXXXX/XXXX - žalovaný v 1. rade - syn. Nájomné za užívanie prenajatého vozidla, ktorého zaplatenia
sa žalobca domáha týmto konaním, vyúčtoval prenajímateľ V.. D. K. GA-U. faktúrou č. XX/Ga/XX zo dňa
XX.X.XXXX na XX.XXX,XX Sk pre „Unimont - C. Y., X. XXX“ (č.l. 7 spisu), teda pre žalovaného v 2. rade
- otca, ktorý je v živnostenskom registri zapísaný ako živnostník podnikajúci pod obchodným názvom

„C. Y. - O.“ r.č.: XXXXXX/XXX, V.: XX XXX XXX (č.l. 30 spisu). Žalovaný v 1. rade - syn nepodniká pod
obchodným menom O.. Z toho vyplýva, že prenajímateľ V.. D. K. vyfakturoval nájomné pre nájomcu -
žalovaného v 2. rade - otca a pre žalovaného v 2. rade ani nefakturoval nájomné za užívanie prenajatého
motorového vozidla. Následne V.. D. K. ako veriteľ podal dňa XX.XX.XXXX na súd žalobu o zaplatenie
vyfakturovaného nájomného predmetnou faktúrou č. XX/Ga/XX zo dňa XX.X.XXXX na XX.XXX,XX Sk

iba voči „C. Y. - podnikateľ, X. č. XXX, V.: XX XXX XXX“. Z obsahu žaloby vyplýva, že túto pohľadávku
si V.. D. K. uplatnil zo zmluvy o požičaní motorového vozidla č. XX/XX zo dňa XX.X.XXXX, teda z tej
zmluvy, ktorú uzatvoril so žalovaným v 2. rade - otcom a ktorému aj vyfakturoval nájomné. V žalobe
žalobca V.. D. K. vôbec netvrdí, že zmluvu uzatvoril s C. Y. - otcom a s C. Y. - synom.

Ďalej odvolací súd zistil z obsahu spisu, že pôvodný žalobca - V.. D. K. bol účastníkom tohto súdneho

konania od podania žaloby dňa XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy predmetnú pohľadávku postúpil
zmluvou o postúpení pohľadávok z XX.XX.XXXX na C. W. a následne C. W. ju postúpil zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX na W. D. - žalobcu. Až následne, potom čo predmetná
pohľadávka bola postúpená na W. D. a exekučné konanie vedené na Okresnom súde Košice - okolie pod
sp. zn. XEr/XXX/XXXX proti žalovanému v 1. rade - synovi na základe platobného rozkazu vydaného

v tomto konaní proti odporcovi v 1. rade - synovi, bolo právoplatne zastavené uznesením Okresného
súdu Košice - okolie č.k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, až následne žalobca v tomto konaní
- W. D. na pojednávaní dňa XX.X.XXXX rozšíril žalobu,v ktorej bol nesprávne označený za žalovaného
žalovaný v 1. rade - syn podľa identifikačného čísla XX XXX XXX, ktoré patrilo žalovaného v 1. rade na
žalovanému v 2. rade - otca s ktorým bola predmetná zmluva o požičaní vozidla uzatvorená.

Odvolací súd poukazuje na tieto skutočnosti zistené z obsahu spisu preto, lebo v priebehu celého tohto
konania a v priebehu celého súvisiaceho exekučného konania začatého na základe exekučného titulu
- platobného rozkazu vydaného v tomto konaní sp. zn. XRob/XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, pôvodný
žalobca a veriteľ - V.. D. K. nikdy netvrdil, že predmetnú zmluvu o požičaní vozidla zo dňa XX.X.XXXXuzatvoril s dvomi nájomcami - žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade. Preto tvrdenie žalobcu na
pojednávaní dňa X.X.XXXX, že „v tomto prípade nemožno vylúčiť solidárnu zodpovednosť žalovaného
v 1. rade a žalovaného v 2. rade“ alebo, že „máme indície, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2.

rade podnikali spoločne a to formou združenia“ alebo na pojednávaní dňa X.X.XXXX, že „V.. D. K.
by teoreticky mohol ozrejmiť tú skutočnosť, že by zodpovednosť žalovaných mohla byť solidárneho
charakteru“ alebo, že „mám také informácie, ktoré vedú k indícii o tom, že obaja žalovaní vykonávali
podnikateľskú činnosť spoločne a že toto vozidlo využívali práve na tieto aktivity“, považuje odvolací súd
za tvrdenia žalobcu, ktoré nevyplývajú z výsledkov vykonaného dokazovania, vychádzajú iba z určitých

nešpecifikovaných „indícii“ právneho zástupcu žalobcu. Ani sám žalobca netvrdil, že pri postúpení
pohľadávky mu boli takéto „indície“ oznámené.

Odvolací súd udáva, že súd v občianskom súdnom konaní v procese dokazovania podľa §§ 122 - 125
O.s.p. môže vychádzať pri rozhodovaní iba z jasných tvrdení účastníkov konania a nie z ich indícii, ktoré
účastníci konania prednesú po XX rokoch od začatia konania potom, ako sa preukáže, že pôvodný
veriteľ podal žalobu proti tomu žalovanému kto nie je v konaní vecne pasívne legitimovaný - žalovaný

v 1. rade a keď sa toto v procese dokazovania preukáže, žalobca, ktorý je už druhým postupníkom
predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa, rozšíri po uplynutí premlčacej lehoty žalobu voči skutočne
pasívne legitimovanému účastníkovi konania - žalovanému v 2. rade, ktorý dôvodne vznesie v konaní
námietku premlčania, ako to správne posúdil súd prvého stupňa. Odvolací súd preto zhodne ako súd
prvého stupňa dospel k záveru, že výsluch navrhovaných svedkov V.. D. K. a jeho manželky, ktorej

meno a adresu žalobca vôbec v konaní ani v odvolacom konaní neuviedol, nie sú takými dôkaznými
prostriedkami, ktoré by mohli zmeniť záver súdu prvého stupňa o nedostatku pasívnej legitimácie
žalovaného v 1. rade na zaplatenie uplatnenej pohľadávky a o premlčaní uplatnenej pohľadávky voči
žalovanému v 2. rade, ktorý vzniesol námietku premlčania a nemôžu zmeniť rozhodnutie súdu prvého
stupňa o zamietnutí žaloby voči obom žalovaným.

Z výpovede žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade vyplynulo, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy
o požičaní vozidla nebol prítomný žalovaný v 1. rade - syn, iba žalovaný v 2. rade - otec. Aj zo samotnej
písomnejzmluvyopožičanímotorovéhovozidlanevyplýva,žebypriuzatváranítejtozmluvybolprítomný
žalovaný v 1. rade a nevyplýva z tejto písomnej zmluvy žiadny záväzok pre žalovaného v 1. rade. Preto
výpoveď V.. D. K. a jeho manželky po XX rokoch od uzatvorenia predmetnej jasnej písomnej zmluvy o

požičaní vozidla dňa XX.X.XXXX, nie je možné považovať za taký dôkazný prostriedok, ktorý by mohol
preukázať,žeobajažalovanísavtejtozmluvezaviazalizaplatiťveriteľoviV..D.K.uplatnenúpohľadávku
za nájom motorového vozidla. O takomto solidárnom záväzku žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2.
rade nikdy V.. D. K. netvrdil v priebehu celého tohto konania ani v exekučnom konaní a V.. D. K. ani
nepodal žalobu voči obom žalovaným.

Odvolací súd preto považoval procesný postup súdu prvého stupňa pri vykonávaní dokazovania za
správny a nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalobcu v odvolaní, že nevykonaním navrhovaného dôkazu
- výsluch svedkov V.. D. K. a jeho manželky, nebol dostatočne zistený skutkový stav.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie na
zistenie skutkového stavu veci a vo veci správne rozhodol, ak žalobu voči obom žalovaným zamietol,

preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
v celom rozsahu.

O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože
žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a

úspešným žalovaným preukázateľné trovy tohto odvolacieho konania nevznikli.Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.