Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/220/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712203406
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3712203406.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.
Alice Beňovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľov: 1. J. H., narodená XX.XX.XXXX,
bytom D. K. XX.XX/XX, K. - U., 2. I. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. K. XXXX/XX, K. - U., zastúpení
advokátom JUDr. Jurajom Ďurajdom, so sídlom Kukučínova 12, Žilina, proti odporcovi: K. C., narodený
XX.XX.XXXX, bytom A. H. XX/X, N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu KOOPERATIVA

poisťovňa, a.s., so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo veci samej p o t v r d z u j .

Vo výroku o náhrade konania rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v záhlaví uvedeným rozsudkom uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke v 1. rade 276,63
eur spolu s 9% úrokom z omeškania od 14.03.2012 do zaplatenia, navrhovateľovi v 2. rade sumu 343,57
eur spolu s 9% úrokom z omeškania od 14.03.2012 do zaplatenia, obom v zákonnej 3-dňovej paričnej

lehote. Odporcovi ďalej uložil zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania vo výške 272,27 eur, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi ďalej uložil zaplatiť na účet tamojšieho súdu súdny
poplatok za návrh vo výške 37 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Napokon konanie voči
vedľajšiemuúčastníkovizastavil.Rozsudok vychádzazoskutkových zistení,podľaktorýchodporcadňa
28.02.2009 riadil osobné motorové vozidlo zn. W. K., E.: N. XXX BL, pričom na križovatke s diaľničným
privádzačompriobciN.nerešpektovaldopravnúznačku„stoj“anedalprednosťprichádzajúcemuvozidlu
zn. F. D., E.: K. XXX CB, ktoré riadila X. Q. a ktoré bolo vo vlastníctve navrhovateľa v 2. rade. V

dôsledku uvedeného bol odporca rozsudkom tamojšieho súdu sp. zn. 2T/231/2009 uznaný vinným z
prečinu ublíženia na zdraví. Poškodení, X. Q. a navrhovatelia boli odkázaní so svojimi nárokmi na
občianskoprávne konanie. Navrhovateľka v 1. rade si v adhéznom konaní uplatnila nárok na náhradu
škody vo výške 1.652,50 eur, navrhovateľ v 2. rade vo výške 2.000 eur. V uvedenom konaní oboch
navrhovateľov zastupoval advokát JUDr. Juraj Ďurajda, ktorý súčasne zastupoval aj tretiu poškodenú
X. Q.. Advokát poškodených si vyčíslil odmenu za právnu službu v adhéznom konaní vo výške 1.364,31

eur. Poškodení uplatnili svoje nároky proti odporcovi v konaní tamojšieho súdu sp. zn. 8C/175/2010 a
žiadali: X. Q. náhradu vo výške 1.364,31 eur a navrhovateľ v 2. rade (v tom konaní ako navrhovateľ v 3.
rade), žiadal náhradu škody 908,77 eur titulom škody vo vozidle. Navrhovateľka v 1. rade (v tom konaní
ako navrhovateľka v 2. rade) vzala svoj návrh späť a konanie bolo zastavené. Rozsudkom tamojšieho
súdu v označenom konaní v spojení s rozsudkom tunajšieho krajského súdu zo dňa 16.02.2012, č. k.
4Co/137/2011-119, bola X. Q. priznaná suma 444,03 eur spolu s 9% ročnými úrokmi z omeškania od
14.10.2010 do zaplatenia a navrhovateľovi v 2. rade suma 875,58 eur spolu s 9% úrokmi z omeškania

od 14.10.2010 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti bol návrh navrhovateľov zamietnutý. X. Q. priznal súdnáhradu škody za trovy právneho zastúpenia vo výške, ktoré sa vzťahujú len na jej uplatnený nárok
na náhradu škody a vo zvyšnej časti bol jej návrh zamietnutý a bola poučená, že vo zvyšnej časti si
môže vymáhať nárok od navrhovateľov, za ktorých zaplatila trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho

zastúpenia boli potom špecifikované pre jednotlivých poškodených - pre navrhovateľku 276,63 eur,
pre navrhovateľa v 2. rade vo výške 343,57 eur, ktoré navrhovatelia podľa príjmových pokladničných
dokladov uhradili.

Na skutkové zistenia aplikoval okresný súd ustanovenia § 420 ods. 1, § 427 Občianskeho zákonníka,
z ktorých vyvodil zodpovednosť odporcu za vznik škody a výšku priznaných nárokov odôvodnil

ustanoveniami § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1, § 15, § 16 ods. 3, § 17 a § 18 ods. 3 vyhl. č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným navrhovateľom priznal
náhradu trov konania vo výške 272,27 eur, ktoré spočívali v nákladoch na právnu službu advokáta,
špecifikovaných podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z.

O poplatkovej povinnosti odporcu vo výške 37 eur rozhodol podľa § 4 ods. 2 písm. i) a § 2 ods. 2 zák.

č. 71/1992 Zb.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie odporca. Žiadal rozsudok okresného súdu
zrušiť a konanie zastaviť. V odôvodnení svojho odvolania uviedol, že o nárokoch navrhovateľov bolo už
rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16.02.2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.02.2012, č. k. 4Co/137/2011-119. Ich súčasťou bola aj náhrada

trov právneho zastúpenia, a keďže tieto doteraz neboli zrušené, sú pre súd i účastníkov záväzné. V
uvedenom konaní bola účastníčkou konania aj J. H. (navrhovateľka v 1. rade), ale v dôsledku späťvzatia
návrhu súd konanie o jej návrhu zastavil. Z obsahu odvolania odporcu je zrejmé, že uplatnil odvolacie
dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. d) a § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.

Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadali rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdiť. Nepovažovali odvolanie odporcu za opodstatnené, pretože vo vyššie označenom
konaní tamojšieho súdu bola priznaná X. Q. iba pomerná časť trov právneho zastúpenia v adhéznom
konaní proti odporcovi a vo zvyšku bol jej návrh zamietnutý. I. H. bol čiastočne priznaný nárok na
náhradu škody za poškodené vozidlo a vo zvyšnej časti bol zamietnutý. Na základe právneho názoru
vysloveného v uvedenom rozsudku okresného súdu, ktorý bol potvrdený krajským súdom, navrhovatelia

podali návrh v tejto veci. O nároku J. H. (navrhovateľky v 1. rade) súd nerozhodoval. Uplatnili náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 38,18 eur.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách § 212 ods. 1 O.s.p., v medziach podaného odvolania a jeho
dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné vo veci samej ako vecne správny potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Vo výroku o náhrade trov konania bolo potrebné rozsudok okresného súdu

zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátiť okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Odporca vo svojom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením
§ 221 ods. 1 písm. d) O.s.p., ktorý spočíva v existencii prekážky podmienky konania - res iudicata (§ 159
ods. 3 O.s.p.). Podľa jeho názoru, o nárokoch navrhovateľov súd rozhodol v konaní tamojšieho súdu

zo dňa 16.02.2011, č .k. 8C/175/2010-107 v spojení s rozsudkom tunajšieho krajského súdu zo dňa
16.02.2012, č. k. 4Co/137/2011-119 a rozhodnutie v tomto konaní je práve tou prekážkou, v dôsledku
ktorej je potrebné konanie v prejednávanej veci zastaviť.

S týmto názorom odporcu sa nemožno identifikovať.Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania). Za neodstrániteľný nedostatok, pre ktorý súd nemôže vo veci
konať a vedie k zastaveniu konania, je prekážka veci rozsúdenej - res iudicata.

O prekážku konania - res iudicata pôjde vtedy, ak je daná totožnosť účastníkov a totožnosť predmetu
konania. V prípade, ak súd zistí existenciu týchto okolností, konanie o návrhu zastaví (§ 104 ods. 1
O.s.p.).

V prejednávanej veci okresný súd správne postupoval, keď nepovažoval námietku odporcu res iudicata
za opodstatnenú a uplatnený nárok navrhovateľov prejednal a rozhodol o ňom.

V porovnaní s konaním tamojšieho súdu sp. zn. 8C/175/2010 boli síce účastníkmi konania na strane

navrhovateľovajnavrhovateliav1.a2.rade,avšakvuvedenomkonanítítoneuplatňovaliprotiodporcovi
identické nároky ako v tomto konaní, preto chýba ďalší znak pre záver o res iudicata, a to identický
predmet konania.

Nárok na náhradu trov adhézneho konania, ktoré spočívali v nákladoch za poskytnuté právne služby
navrhovatelia v 1. a 2. rade v konaní sp. zn. 8C/175/2010 neuplatnili, teda tieto nároky neboli predmetom

konania a rozhodnutia.

Za tejto situácie je odvolací dôvod, ktorý uplatnil odporca, spočívajúci v existencii prekážky res iudicata,
uplatnený neopodstatnene.

Nespôsobilým odvolacím dôvodom v prejednávanej veci je aj uplatnený odvolací dôvod spočívajúci v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. h) O.s.p.).

Je nepochybné, že uplatnený nárok navrhovateľov spĺňa všetky zákonné predpoklady na ich
oprávnenosť. V súvislosti so zodpovednosťou odporcu za škodu, ktorá bola ustálená v trestnom
konaní proti nemu, v príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním vznikli obom navrhovateľom
náklady spojené s právnym zastúpením v adhéznom konaní, v ktorom ich zastupoval ako poškodených
advokát. Náklady na právne zastúpenie, ktoré navrhovatelia preukázateľne vynaložili, znamenajú na

ich strane zmenšenie ich majetku - vznik škody, za ktorú je zodpovedný odporca podľa § 427 ods. 1
a 2 Občianskeho zákonníka a je povinný navrhovateľom túto škodu nahradiť, ako mu to správne uložil
okresný súd.

Okresný súd však nerozhodol správne o náhrade trov konania, keďže náhradu trov konania priznal
navrhovateľom v jednej sume.

Nároky navrhovateľov sú v rôznej výške a každý z nich si mohol svoj nárok uplatniť aj osobitným
návrhom, teda ide o samostatné veci (nejde o aktívnu solidaritu). V dôsledku uvedeného, má každý z
nich nárok na náhradu trov konania samostatne, čo sa v rozsudku okresného súdu nepremietlo.

V dôsledku uvedeného bude potrebné, aby náhrada trov za právnu službu advokáta bola špecifikovaná
pre každého z navrhovateľov osobitne (to platí aj pre odvolacie trovy) a po posúdení ich účelnosti bude

potrebné znova o náhrade trov konania rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .