Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by Mgr. František Dulačka
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce, Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/389/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613200665
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5613200665.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Amálie Paulerovej, v právnej veci navrhovateľa:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený
spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti
odporkyni: S. P., nar. XX.X.XXXX, bytom D. P., M. XXX/XX, o zaplatenie 1.171,44 Eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 11. marca 2013 č.k. 8C
62/2013-51, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu v časti, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 550,61 Eur,
p o t v r d z u j e .
Rozsudok okresného súdu v časti, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 620,83 Eur
s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 9.12.2011 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania z r u
š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa, aby odporkyňa bola povinná zaplatiť mu istinu
1.171,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z istiny 620,83 Eur od 9.12.2011
do zaplatenia, zamietol. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa
a odporkyňou bola dňa 7.7.2008 uzatvorená zmluva č. 4191690741, ktorou odporkyňa požiadala
navrhovateľa o poskytnutie úverového limitu 20.000,- Sk (663,88 Eur), ktorý sa zaviazala splácať
pevnými mesačnými splátkami po 1.000,- Sk (33,19 Eur). Podľa návrhu, pohľadávka navrhovateľa
ku dňu postúpenia predstavovala 1.171,44 Eur, ktorá pozostáva z istiny 620,83 Eur (rozdiel medzi
istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu), riadneho úroku 361,64 Eur
(rozdiel medzi postúpenými riadnymi úrokmi a platbami započítanými na tieto úroky), úroku z omeškania
167,73 Eur (rozdiel medzi postúpenými úrokmi z omeškania a platbami započítanými na tieto úroky)
a ostatného príslušenstva a poplatkov 21,24 Eur (rozdiel medzi postúpeným ostatným príslušenstvom
a platbami započítané na ostatné príslušenstvo). Odporkyňa na pojednávaní nespochybnila uzavretie
zmluvného vzťahu ako aj poskytnutie úveru vo výške 20.000,- Sk. Nevedela sa však vyjadriť, akú
sumu navrhovateľovi vrátila, aký úrok bol dohodnutý, akú mali dohodnutú ročnú percentuálnu mieru
nákladov. Navrhovateľ aj napriek výzve súdu neoznámil, kedy fyzicky úver odporkyni poskytol. Aj výška
úveru bola zistená iba výsluchom odporkyne. Navrhovateľ netvrdil, v akej časti odporkyňa splatila svoj
záväzok. Z návrhu nebolo možné zistiť, či a ktoré dohodnuté splátky úveru odporkyňa zaplatila a kedy
sa tak stalo. Rovnako nie je zistiteľné, za aké obdobie je uplatnený nárok na zaplatenie riadneho
úroku 361,64 Eur a aká je úroková sadzba, z ktorej pri uplatnení tohto nároku navrhovateľ vychádzal,
kedy a v akej výške bola dohodnutá. Navrhovateľ neposkytol ani tvrdenie o štruktúre dohodnutých
splátok úveru, teda aká časť z nich pripadá na istinu úveru, aká na úrok z úveru, prípadne inépoplatky. Rovnako nesplnil si svoju povinnosť tvrdenia v uvedení obdobia, za ktoré je vyčíslený úrok
z omeškania 167,73 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky ani aké je jeho percentuálne vyjadrenie a
z akej dlžnej čiastky bol vypočítaný. Nešpecifikoval, z čoho pozostáva čiastka 21,24 Eur označená
ako ostatné príslušenstvo a poplatky a neuviedol, kedy a akým spôsobom sa odporkyňa a právny
predchodca navrhovateľa dohodli na ich zaplatení. Neposkytol ani tvrdenia odôvodňujúce splatnosť
pohľadávky. Nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere poskytnutom prostredníctvom kreditnej karty
neobsahuje údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov, o priemernej percentuálnej miere nákladov,
ani spôsob ich určenia, považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov. Pre neposkytnutie relevantných
skutkových tvrdení nemohol ustáliť výšku dlhu odporkyne. Okrem písomnej výzvy z 25.2.2013, poskytol
navrhovateľovi možnosť tvrdenia pred súdom na pojednávaní, čo navrhovateľ nevyužil, napriek tomu,
že bol riadne predvolaný.
Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že Všeobecná
úverová banka a.s. s odporkyňou uzavreli zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty, na základe ktorej
jeho právny predchodca zriadil odporkyni účet na realizáciu hotovostných a bezhotovostných platobných
operácií. Keďže odporkyňa prečerpala prostriedky na účte a dostala sa do nepovoleného prečerpania,
zo strany jeho právneho predchodcu došlo k ukončeniu zmluvy. Žalovaná pohľadávka pozostávala z
istiny vo výške 620,83 Eur, riadneho úroku vo výške 361,64 Eur, úroku z omeškania vo výške 167,73
Eur a ostatného príslušenstva a poplatkov vo výške 21,24 Eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení
pohľadávok,vktorejpostupcaVÚBa.s.deklaruje,žeúdaje,výškaašpecifikáciajednotlivýchpohľadávok
sú generované bankovým systémom, ktorý je certifikovaný a podlieha dohľadu NBS. Odporkyňa
na pojednávaní potvrdila, že jej boli poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré nesplácala. V konaní
tvrdené skutočnosti podložil listinnými dôkazmi, z ktorých jednoznačne vyplývali súdom spochybňované
skutočnosti. Odporkyňa dňa 3.4.2012 podpísala Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku, na základe ktorého uznala záväzok vo výške 620,83 Eur s príslušenstvom, čo do dôvodu
a výšky. V takom prípade nastali účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 veta druhá
Občianskeho zákonníka. V danom prípade mohli nastať aj účinky ust. § 558 Občianskeho zákonníka.
Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a jeho žalobnému návrhu vyhovieť.
Odporkyňa sa písomne k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného
súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutej
časti,pokiaľzamietolnávrhnavrhovateľanazaplateniesumy550,61Eur,akosprávnypotvrdil.Vostatnej
časti rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil (spolu so súvisiacim výrokom
o trovách konania) a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Z vykonaného dokazovania okresným súdom vyplýva, že navrhovateľ si uplatňuje návrhom na
začatie konania nárok na zaplatenie žalovanej sumy na tom skutkovom základe, že medzi právnym
predchodcom navrhovateľa VÚB bankou a.s. a odporkyňou bol dňa 7.7.2008 uzatvorený zmluvný vzťah
- Žiadosť o aktiváciu kreditnej platobnej karty VÚB a.s., na základe ktorej bolo umožnené odporkyni
čerpať úverový limit 20.000,- Sk (663,88 Eur) s možnosťou splácať poskytnutý úver pevnou mesačnou
splátkou vo výške 1.000,- Sk (33,19 Eur). Navrhovateľ návrhom na začatie konania si uplatnil nárok
na zaplatenie sumy 1.171,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z istiny 620,83
Eur, ktorá pohľadávka pozostáva z istiny 620,83 Eur (rozdiel medzi istinou úveru a súčinom všetkých
mesačných platieb započítaných na istinu), riadneho úroku 361,64 Eur, úroku z omeškania 167,73
Eur a ostatného príslušenstva a poplatkov 21,24 Eur, ako je špecifikované v návrhu. Krajský súd sa
stotožnil s vyhodnotením skutkových okolností okresným súdom a s vysloveným právnym záverom, že
navrhovateľ v súlade s podmienkami uvedenými v § 120 ods. 1 O.s.p., základ a výšku uplatneného
nároku na zaplatenie úroku vo výške 361,64 Eur, úroku z omeškania 167,73 Eur ako aj ostatného
príslušenstva a poplatkov vo výške 21,24 Eur, nepreukázal. Z teórie procesného práva vyplýva, že
účastník konania (navrhovateľ) má tzv. povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Nesplnenie povinnosti
účastníka tvrdiť určité skutočnosti a tieto v konaní aj preukázať, znamená pre neho v zásade neúspech vkonaníspočívajúcivzamietnutíuplatnenéhonároku.Ajnapriekvýzveokresnéhosúduzodňa25.2.2013,
v uvedenej časti uplatneného nároku navrhovateľ nepreukázal (povinnosť tvrdenia), napr. na základe
ktorých ustanovení zmluvy mu vznikol nárok na zaplatenie jednotlivých dielčich nárokov, za aké obdobie,
z akej výšky základu pri výpočte vychádzal a podobne. V nadväznosti na uvedené okresný súd ďalej
správne dôvodil, keď poukázal na skutočnosť, že pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, o priemernej percentuálnej miere nákladov ani spôsob jej
určenia, považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov. Preto krajský súd v tejto časti napadnutého
výroku rozsudku okresného súdu odkazuje na dôvody rozsudku okresného súdu, s ktorými sa plne
stotožňuje.
Krajský súd nepovažoval však za správny záver okresného súdu, pokiaľ zamietol návrh navrhovateľa
na zaplatenie dielčieho nároku - sumy 620,83 Eur s príslušenstvom ako rozdiel medzi istinou úveru a
súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo
nepochybne zistené, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa VÚB bankou a.s. a odporkyňou bol
uzatvorený zmluvný vzťah, na základe ktorého došlo k aktivácii kreditnej platobnej karty s úverovým
limitom 20.000,- Sk. Odporkyňa na pojednávaní skutočnosť, že čerpala úver s VÚB banky a.s. vo výške
20.000,- Sk nespochybnila. Navrhovateľ návrhom na začatie konania si uplatňuje nárok na vrátenie
zostatku nevráteného poskytnutého úverového limitu vo výške 620,83 Eur. Skutočnosť (tvrdenie),
že odporkyňa mu uvedenú sumu doposiaľ nevrátila, nemôže ako negatívnu skutočnosť v konaní
preukazovať. Je na dlžníkovi, aby z hľadiska svojej dôkaznej iniciatívy preukázal, v akej výške dlh
navrhovateľovi uhradil, a teda v tejto súvislosti spochybnil dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie
žalovanej sumy. Okresný súd skutočnosť, že odporkyňa sa na pojednávaní nevedela vyjadriť, v akej
výške mala dlh uhradiť, nemohol vyhodnotiť v neprospech navrhovateľa, keďže v danom prípade došlo
k presunu dôkazného bremena na dlžníka (odporkyňu).
Z uvedených dôvodov preto krajský súd rozsudok okresného súdu v časti o zamietnutí návrhu
navrhovateľa na zaplatenie sumy 628,83 Eur s príslušenstvom, spolu so súvisiacim výrokom o trovách
konania, podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.