Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 20, 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/317/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710212725
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1710212725.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku sudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci

navrhovateľa: A.. K.. O. J., N.., R.. XX.XX.XXXX, D. C. D., C. X, zastúpeného JUDr. Renátou
Fardousovou, advokátkou so sídlom v Šali, Hlavná 6, proti odporkyni: K.. J. J., R.. XX.XX.XXXX, D.
C. I., W. XXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: O. O. J.,
R.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova ul. 2, Pezinok, pracovisko Senec, na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľa A.. K.. O. J., N.., R.. XX.XX.XXXX a odporkyne K.. J. J., W.. K., R..
XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX C. I., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I.,

zväzok 16, ročník 2003, strana 49, poradové číslo 55, rozvádza.

Maloletý O. O. J., R.. XX.XX.XXXX sa zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec A.. K.. O. J., N.., R.. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého O. O. J., R..
XX.XX.XXXX sumou 150 € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc
právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

Otec maloletého A.. K.. O. J., N.. R. XX.XX.XXXX je oprávnený stretávať sa s maloletým O. O. J., R.
XX.XX.XXXX nasledovne:

každý párny týždeň v roku od piatka do pondelka tak, že otec si dieťa prevezme v piatok o 12.30
hod. z predškolského (školského) zariadenia a v nasledujúci pondelok o 7:45 hod. dieťa odovzdá
do predškolského (školského) zariadenia. Ak sa dieťa v daný deň nebude nachádzať v príslušnom

predškolskom (školskom) zariadení, otec ho od matky v určenom čase prevezme a odovzdá jej ho v
mieste jeho trvalého bydliska.

každý nepárny týždeň v roku vo štvrtok tak, že otec si dieťa prevezme vo štvrtok o 12.30 hod.
v predškolskom (školskom) zariadení, ktoré dieťa navštevuje, a odovzdá ho v piatok o 7:45 hod.
do predškolského (školského) zariadenia. Ak sa dieťa v daný deň nebude nachádzať v príslušnom
predškolskom (školskom) zariadení, otec ho od matky v určenom čase prevezme a odovzdá v mieste
jeho trvalého bydliska.

každý párny týždeň v roku v utorok tak, že otec si dieťa prevezme v utorok o 12.30 hod. v

predškolskom (školskom) zariadení, ktoré dieťa navštevuje a odovzdá ho v stredu o 7:45 hod.do predškolského(školského) zariadenia. Ak sa dieťa v daný deň nebude nachádzať v príslušnom
predškolskom (školskom) zariadení, otec ho od matky v určenom čase prevezme a odovzdá v mieste
jeho trvalého bydliska.

-počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin v párnom roku od 23.12. do 24.12. a od 01.01. do 03.01.
tak, že otec si dieťa prevezme dňa 23.12. o 15.30 hod. v mieste bydliska matky a dňa 24.12. dieťa
odovzdá matke o 18.30 hod. v mieste bydliska matky a otec si dieťa prevezme dňa 01.01. o 15.30 hod.
v mieste bydliska matky a dňa 03.01. dieťa odovzdá matke o 18.30 hod. v mieste bydliska matky,

-počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin v nepárnom roku od 25.12. do 26.12. tak, že otec si
dieťa prevezme dňa 25.12. o 9.00 hod. v mieste bydliska matky a dňa 26.12. dieťa odovzdá matke o

18.30 hod. v mieste bydliska matky,

- počas jarných prázdnin v roku si otec prevezme dieťa každý párny rok od prvého dňa prázdnin
(pondelok) o 15.30 hod. v mieste bydliska matky a posledný deň prázdnin (nedeľa) o 18.30 hod. dieťa
odovzdá matke v mieste bydliska matky. Termín jarných prázdnin oznámi otec dieťaťa matke do 31.
januára príslušného roka.

-počas Veľkonočných prázdnin v párnom roku od prvého dňa sviatkov (štvrtok) do soboty a to tak, že
otec si dieťa prevezme vo štvrtok o 15.30 hod. v mieste bydliska matky a v sobotu dieťa odovzdá matke
o 18.30 hod. v mieste bydliska matky,

- počas Veľkonočných prázdnin v nepárnom roku od soboty do pondelka a to tak, že otec si dieťa
prevezme v sobotu o 15.30 hod. v mieste bydliska matky a v pondelok dieťa odovzdá matke o 18.30

hod. v mieste bydliska matky,

- počas letných prázdnin v mesiacoch júl a august bude dieťa tráviť striedavo sedem dní u otca a sedem
dní u matky, a to tak, že u otca bude od 8.7. do 14.7., od 22.7. do 28.7., od 5.8. do 11.8., od 19.8. do
25.8., a to tak, že si otec dieťa prevezme vždy v prvý deň uvedeného intervalu o 09.00 hod v mieste
bydliska matky a odovzdá matke v posledný deň uvedeného intervalu o 18.30 v mieste bydliska matky.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 4.11.2010, viackrát doplneným a zmeneným sa navrhovateľ domáhal
rozvodu manželstva s odporkyňou a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na
čas po rozvode.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že manželstvo s odporkyňou uzavrel po dlhoročnej známosti. V čase
uzavretia manželstva bývali manželia u rodičov odporkyne v rodinnom dome v Senci. Neskôr po
spoločnej dohode sa rozhodli bývať vo vlastnom byte v Bratislave. V tomto období bolo manželstvo,
až na malé nedorozumenia šťastné. Narodilo sa im prvé spoločné dieťa, maloletý O. O.. V tom čase
sa odporkyňa rozhodla bývať opäť u svojich rodičov, aby jej matka mohla pomáhať. Navrhovateľ sa

rozhodolichnasledovať.Príchodomdorodinysvokrovcovodporkyňajednoznačnepoprelavšetkydosiaľ
dávané sľuby a to že: je veriacou osobou, že sa mieni podieľať na žiadnom cirkevnom živote a má
záujem vychovávať ich dieťa v súlade s presvedčením navrhovateľa vo viere. Ukázalo sa, že nejde
len o dočasné presťahovanie sa k rodičom, ale časovo neobmedzené žitie v ich domácnosti. Z týždňa
na týždeň odporkyňa odsúvala termín návratu do spoločnej domácnosti s navrhovateľom, ktorú zdieľali

predtým v Bratislave. Navrhovateľovi opakovanie dávala najavo, že jej neprekáža ak sám prespával v
Bratislave, čo v dôsledku znamenalo to, že jej na živote s navrhovateľom nezáleží. Navrhovateľ sa vroku 2010 v lete rozhodol, že sa vráti do bytu v Bratislave a bude dochádzať za ich spoločným synom na
návštevy.Odtejtodobyvedienavrhovateľsamostatnúdomácnosť.Navrhovateľúplnestratilnielencitovú
väzbu k odporkyni, ale ich vzájomnú dôveru a tiež chuť žiť s ňou ďalej v plnohodnotnom manželstve.

U oboch manželov je strata záujmu o legitímny život. Navrhovateľ má výhrady aj k spôsobu výchovy
ich spoločného syna. Odporkyňa komunikuje s dieťaťom výhradne v maďarčine napriek sľubom, že
dieťa bude vyrastať v bilingválnom prostredí. Odporkyňa nežije s dieťaťom cirkevným spôsobom života
a ani navrhovateľovi toto riadne neumožňuje. Citovo vydiera navrhovateľa tým, že mu neumožňuje
kontakt s dieťaťom častejšie ako je nevyhnutné. Navrhovateľ sa chce v plnej miere podieľať na výchove

a starostlivosti o dieťa Chce, aby dieťaťu boli poskytnuté, čo najširšie možnosti vzdelávania sa na
kvalitných školách a predškolských zariadeniach, Chce, aby sa dieťa zúčastňovalo na cirkevných
sviatkoch, obradoch a ostatnom cirkevnom živote. Navrhovateľ je a plne spôsobilý dieťa sa riadne
postarať a prevziať na seba v akomkoľvek rozsahu všetky práva a povinnosti vyplývajúca z výchovy a
výživy svojho syna.

Manželstvo účastníkov konania je trvale rozvrátené, tento rozvrat je dlhodobý a vážny. Ku manželstvo

neplní svoj spoločenský účel a netvorí ani vhodné výchovné prostredie pre spoločné dieťa narodené
z manželstva. Maloletého O. O. navrhuje navrhovateľ zveriť do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, o po skúmaní znalcom z odboru v detskej psychológie a výšku výživného navrhovateľ
ponecháva na úvahu súdu.

Podaním doručeným súdu dňa 22.03.2011 sa navrhovateľ domáhal nariadenia predbežného opatrenia

v ktorým by súd upravil styk otca s maloletým O.. Dôvodom podaného návrhu bola navrhovateľom
tvrdená skutočnosť, že odporkyňa bráni navrhovateľovi stýkať sa s vlastným synom a odopiera mu tak
jeho základné rodičovské právo. Súd návrh vylúčil na samostatné konanie. Tunajší súd o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia zo strany otca rozhodol uznesením číslo konania XXP XXX/XXXX-
XXX zo dňa XX.XX.XXXX ktorým upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený v stretávať sa

s maloletým O. každý týždeň vo štvrtok od 15.30 hod. do 18.30 hod., každý párny týždeň v sobotu od
9.00 hod. do 18 30 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 9.00 hod. do 18.30 hod., mimo miesta
bydliska matky, bez prítomnosti matky.

Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania vyjadrila podaním doručeným súdu 27.4.2011. Uviedla,
že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, avšak nesúhlasí s dôvodmi ktoré navrhovateľ v návrhu

uvádza. Odporkyňa vždy bola a je veriaca osoba, ale nie do takej miery aby duchovný život a vieru
v Boha vyzdvihovala nad všetky ostatné hodnoty. Skutočným dôvodom k rozvratu manželstva bolo
narodenie dieťaťa - navrhovateľ nezvládol úlohu otca a dennodenné povinnosti, ktoré narodenie dieťaťa
so sebou prinieslo. Odporkyňa sa samozrejme v celom rozsahu venovala dieťaťu a táto skutočnosť bola
podmienená tým, že krátko po narodení syna sa u neho prejavili zdravotné problémy. Mal problémy s

bolesťami bruška, často plakal, bol nepokojný a odporkyňa nenachádzala u navrhovateľa pochopenie
a preto sa obrátila na svoju matku. Po dohode s navrhovateľom sa odsťahovali k rodičom odporkyne
do Senca . Ďalším dôvodom bola skutočnosť, že byt navrhovateľa pre svoju polohu bol pre rodinu s
malým dieťaťom objektívne nevyhovujúci. Odporkyňa sa tam nikdy necítila byť doma, nakoľko byt bolo
zariadení výlučne podľa predstav navrhovateľa a nikdy neumožnil odporkyni mať na tejto adrese trvalý

pobyt. Odporkyňa mala snahu zachrániť chrániť manželstvom a preto sa vrátila aj s maloletým dieťaťom
späť do bytu navrhovateľa, avšak tento jej dal jasne najavo, že tam nemá čo robiť a prakticky ju aj s
dieťaťom vyhodil, takže sa odporkyňa vrátila naspäť k svojej matke. Odporkyňa vníma navrhovateľa ako
človeka sebeckého, ktorým nikdy nerešpektoval odporkyňu ako rovnocennú partnerku a ani ako matku.
Odporkyňa výrazne nesúhlasí s tým aby bolo ich spoločné dieťa zverené do striedavej starostlivosti

oboch rodičov . Od narodenia dieťaťa sa oň stará výlučne odporkyňa, za súčasnej pomoci svojej matky.
Navrhovateľ sa synovi venoval iba minimálne. Potrebám dieťaťa nerozumie, nepozná jeho denný režim,
nie je ochotný rešpektovať osobnosť dieťaťa. Maloletý O. má k matke veľmi silný citový vzťah a ona
mu poskytuje pocit bezpečia a lásky. Odporkyňa trvá na tom aby bolo dieťa zverené do jej osobnej
starostlivosti. Odporkyňa je na rodičovskej dovolenke, kde jej príjmom je 190 euro mesačne + prídavok

na dieťa. Náklady na maloletého vyčíslila odporkyňa sumou 394 euro mesačne z toho ku bývanie 100,
strava 70 mliečna strava 44, ošatenie a obuv 80, plienky a hygiena 45, drogéria 10, vitamíny a lieky
20, hračky a knihy 10, ostatné náklady 15 eur/mesačne. Vzhľadom k uvedenému navrhla odporkyňa
vyhovieť návrhu na rozvod manželstva, zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti s tým že budemaloletého zastupovať a spravovať jeho majetok odporcovi určiť vyživovaciu povinnosť v sume 200 euro
mesačne a upraviť styk otca s maloletým v čase každý párny týždeň vo štvrtok od desiatej do trinástej
a každý nepárny týždeň v nedeľu od 9.30 do 13.30 hod.

Na tunajšom súde bolo tiež začaté konanie vo veci úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
do rozvodu, ktoré je vedené pod spisovou značkou XXP XXX/XXXX. V rámci uvedeného konania
sa matka maloletého O.I. domáhala nariadenia predbežného opatrenia ktorým sa dieťa predbežne
zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec dieťaťa má právo stretávať sa so synom každý
párny štvrtok ak každú párnu nedeľu. Súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol

uznesením č.k. XXP XXX/XXXX - XXX zo dňa XX.X. XXXX. V rámci uvedeného konania súd nariadil
znalecké dokazovanie.

Znalecký posudok číslom 1/2012 bol vyhotovený 4.1.2012. V konaní XXP XXX/XXXXbol dňa
29.3.2012 vyhlásený rozsudok, ktorým súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a upravil
styk otca s maloletým v rozsahu: každý párny týždeň od piatka 17.00 hod. do nedele 17.00 hod., každý
nepárny týždeň vo štvrtok od 15.00 do 18.30 hod., každý rok v čase letných prázdnin od 1.7. do 8.7.,

od 1.8. do 8.8., každý párny rok počas vianočných sviatkov od 23.12. od desiatej hodiny do 24.12. do
16.00 hod., od 1.1. od 10.00 hod. do 5.1. do 16.00 hod., každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov
od nedele od 9.00 hod. do pondelka do 16.00 hod. Vyživovaciu povinnosť od sa súdu práve jeho na
sumu 150 eur.

Podaním doručeným súdu dňa 2.12.2011 návrhom navrhovateľ zmenu petitu v návrhu na rozvod

manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu a to tak, že navrhol načas po rozvode
manželstva zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude dieťa zastupovať a spravovať
jeho majetok. Navrhol tiež upraviť právo stretávania sa matky s maloletým dieťaťom a to počas bežného
pracovného týždňa, v nepárnom týždni počas víkendov, počas letných prázdnin, vianočných prázdnin
v párnom roku a veľkonočných prázdnin v nepárnom roku čiat. Navrhol upraviť vyživovaciu povinnosť

matke v sume 30 euro mesačne. Súčasťou návrhu bol i návrh na uloženie povinnosti obom účastníkom
konania raz do mesiaca sa podrobiť psychologickému poradenstvu.

Na základe z opätovného návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia o úprave styku
otca s maloletým súd uznesením zo dňa 7.6.2012, č.k.: XC XXX/XXXX - XXX jeho návrhu vyhovel,
nakoľko rozhodnutie XXP XXX/XXXX - XXX ešte nenadobudlo právoplatnosť. Rozsah styku so synom

otec považoval za nedostatočný. Na základe odvolaniam matky Krajský súd v Bratislave uznesením
XXCo XXX /. - XXX zo dňa 30.10.2012 uznesenie tunajšieho súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľa
na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Navrhovateľ opätovne podal návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorý súdu doručil dňa 13.11.2012 a doplnil dňa 14.11.2012, ktorým sa opätovne
domáhalúpravyprávastykusmaloletýmvoväčšomrozsahunežmubolourčenépredbežnýmopatrením

vydaným v konaní XXP XXX/XXXX - XXX. Rozhodnutím č.k. XC XXX/XXXX - XXX súd návrh otca
navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia v zamietol.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu
XC XXX/XXXX: sobášny list, rodný list dieťaťa, písomné vyjadrenia navrhovateľa a odporkyne
správy kolízneho opatrovníka, správy občianskeho združenia Kľúč, psychologickej správy z vyšetrenia

maloletého, potvrdenia o mesačných výdavkoch a príjmoch navrhovateľa, správa materskej škôlky. Súd
si pripojil spis tunajšieho súdu XXP XXX /., kde súčasťou spisu je znalecký posudok číslo 1/2012.
Súd nariadil ústne pojednávanie, kde vypočul účastníkov konania, právnych zástupcov, kolízneho
opatrovníka a svedkyňu. Po takto vykonanom dokazovaní ustálil nasledujúci skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa v X.X.XXXX C. I., zapísané na matričnom úrade I. vo zväzku

16, ročník 2003, strana 49, poradové číslo 55. U oboch išlo o prvé platne uzavreté manželstvo. Posledné
spoločné bydlisko mali účastníci konania v Senci, okres Senec. V manželstve sa narodilo jedno dieťa: O.
O. J., R.. X.X.XXXX. Manželstvom uzavreli po dlhoročnej známosti. Z pohľadu navrhovateľa problémy v
manželstve nastali vtedy keď zistil, že odporkyňa nemieni zdieľať jeho nadšenie pre duchovný a cirkevnýživot, nemieni maloleté dieťa vychovávať bilingválnom prostredí, odmieta s navrhovateľom zdieľať
spoločnú domácnosť v byte navrhovateľa v Bratislave a chce neurčitý a neobmedzený čas tráviť v
domácnosti svojich rodičov v Senci, kde chce i maloletého vychovávať. K intímnemu životu sa odporkyňa

stavia odmietavo. Podľa názoru odporkyne je navrhovateľ sebeckým človekom, ktorý nezvládol úlohu
otca, nie je schopný akceptovať potreby dieťaťa, rešpektovať jeho osobnosť ako aj osobnosť odporkyne,
nedokáže byť odporkyni dostatočnou oporou . Toho času manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti,
potom ako sa navrhovateľ zo spoločnej domácnosti odsťahoval do bytu v Bratislave. Odporkyňa v žije
v dome svojich rodičov spolu s maloletým synom. Maloletý syn žije v domácnosti matky, ktorá sa oňho

osobne stará ak zabezpečuje jeho celodennú starostlivosť. V tom jej pomáha najmä jej matka, stará
matka maloletého. Styk z navrhovateľa s maloletým synom bol počas konania v sprevádzaný konfliktami
anezhodamirodičovojehovýchoveastarostlivosti,akoajvrozsahustykuotcasdieťaťom.Výsledkomk
tejto nezhody bolo zo strany otca opakované podávanie návrhov na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým nimi sa navrhovateľ domáhal úpravy práva styku s maloletým v širšom rozsahu . opakovane sa
tiež navrhovateľ obracal s výzvou na vyriešenie jeho styku s dieťaťom na Úrad práce, sociálnych vecí

a rodiny, pracovisko Senec.

Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 4.3.2011 vyplýva, že stretávanie sa otca s maloletým
neprebieha podľa jeho predstáv. Za týmto účelom kolízny opatrovník oslovil odporkyňu a matku dieťaťa
s tým, že odporkyňa odmietla možnosť striedavej starostlivosti o dieťa a uviedla, že stretávanie sa
otca so synom umožňuje každý štvrtok a nedeľu. Zo správy zo dňa 28.7.2011 o vyplýva, že matka

styk otca s maloletým dieťaťom realizuje podľa uznesenia súdu XXP XXX /. zo dňa 18.4.2011. Matka
dieťaťa tiež uviedla, že nie je ochotná poskytovať otcovi dieťaťa náhradné termíny stretnutí, nakoľko ide
o prekážku vzniknutú na strane otca dieťaťa. Potvrdila tiež, že medzi ňou a otcom dieťaťa dochádza
k častým konfliktom. Podľa z úradného záznamu zo dňa 25.10.2011 sa na Úrad práce sociálnych
vecí a rodiny dostavil navrhovateľ s úmyslom stretnúť sa s odporkyňou. Cieľom stretnutia bolo riešiť

vyhrotenú situáciu medzi rodičmi dieťaťa. Podľa úradného záznamu zo dňa 6.7.2012 sa na úrad
dostavil navrhovateľ, ktorý uviedol, že odporkyňa odmieta aby dieťa uňho prespávalo, aby s ním
trávilo dovolenku, dôvod nepozná. Odporkyňa je zrejmé príliš fixovaná na dieťa čo vedie k reálnemu
odcudzovaniu dieťaťa. Preto žiada, aby bolo matke uložené výchovné opatrenie. Dňa 29.10.2012 u sa
opäťnavrhovateľdostavilnaúradstým,žematkamudieťaťasyna nesprávnemotivujekunastretávanie

sa s otcom. Otec dieťaťa bol s dieťaťom psychologičky a bolo by vhodné , aby matka spolupracovala.
Dňa 15.6.2013 zaslala odporkyňa list na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorom uviedla, že žiada
po vypočutie názoru maloletého syna O.. Ten odmieta isť otcovi s nadšením, vracia sa rozladený, v noci
sa bojí a chce prespať u matky. Predložila správu N.. J.Q. A., detskej psychologičky, z ktorej vyplynul
obsah rozhovoru s maloletým O. J.. Dieťa uviedlo, že ľúbi mamičku, ocka trošku menej, chce späť pri

mamičke, pri ockovi nie.

Súd mal k dispozícii správu PhDr. Jaroslavy Martinkovej, detskej psychologičky, zo dňa 02.5.2013,
podľa ktorej vy rodičia maloletého mali začať kooperovať pri riešení rizík ak problémov vyplývajúcich z
rodinnej situácie, ak by to nebolo možné, bolo by vhodné obrátiť sa na odborníkov.

Podľa priebežných správ o priebehu spolupráce s rodinou maloletého O. J. za mesiace júl až október

2013 neziskovej organizácie Kľúč n.o., je s matkou maloletého O.W.I. ťažká komunikácia, neustále
opakuje že je dobrá matka, že jej otec dieťaťa strpčuje život. Matka maloletého nemá záujem o
spoluprácu, komunikácia matky s otcom dieťaťa je veľmi zlá. Po celý čas spolupráce sa nepodarilo
s matkou nadviazať konštruktívny kontakt. Otec maloletého vystupuje aktívne, zaujíma sa o život
maloletého syna, chce pochopiť jeho potreby a správanie. Má snahu na sebe pracovať.

Zo záverov znaleckého posudku číslom 1/2000 z 12 vyplynulo, že otec maloletého O. je nezrelá, ľahko
zraniteľná úzkostná a nedostatočne spontánneho osobnosť. Prispôsobenie realite a jeho obratnosť
v praktickom živote sú znížené, má sklony k zveličovaniu skutočnosti emocionálne prežívanie je
chudobné, duševná rovnováha je slabšia. Matka dieťaťa je nezrelá, ľahko zraniteľná a citlivá osobnosť,
je ľahko ovplyvniteľná ako aj náladová. V emočne vypätých situáciách môže dochádzať splašenému

a demonštratívnemu správaniu. Vzťah matky k dieťaťu je blízky a pozitívny. Matka sa o neho pekne
stará a snaží sa ho všestranne rozvíjať. Nedokáže však dostatočne vidieť dôležitosť častého a blízkehokontaktu syna s otcom. Vzťah otca k dieťaťu je blízky a pozitívny. Komunikácia rodičov je závažným
spôsobomnarušená.Otecmaloletéhojeveľminástojčivývpresadzovanísvojichpredstávostarostlivosti
o dieťa. Zvyšujúci sa tlak otca na matku ešte viac spôsobuje jej odmietavý postoj k nemu. Znalkyňa

konštatovala, že ani jeden z rodičov nemá z osobnostného hľadiska optimálne predpoklady pre
starostlivosť o maloletého. Avšak momentálne matka jednoznačne disponuje predpokladmi väčšími.
Striedavá starostlivosť oboch rodičov nie je v tomto prípade vhodná. Pokiaľ ide o rozsah stretávania sa
otca s maloletým, znalkyňa uviedla, že stretávanie by malo byť časté a pravidelné. Dieťa by malo byť
s otcom cez víkendy, každý druhý týždeň, i počas pracovného týždňa, sviatkov a prázdnin.

Na pojednávaní dňa 14.06.2011 právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že sú splnené zákonné
predpoklady na rozvod manželstva. Dieťa navrhla zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov,
prípadne do osobnej starostlivosti otca.

Na pojednávaní dňa 09.08.2013 právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ sa dočasne
vzdal striedavej starostlivosti oboch rodičov a súhlasí, aby bolo dieťa zverené matke na čas po rozvode.
Chce mať však zachovanú možnosť stretávať sa s dieťaťom čo najčastejšie. Spornou zostala tiež otázka

úpravy výživného, nakoľko navrhovateľ navrhuje sumu 150 eur a odporkyňa sumu 200 eur. požaduje
sumu 150aloh

Právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že dieťa by malo byť zverené matke s ktorou prežilo podstatnú
časť života a na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti obom rodičom je ešte malé.

Na pojednávaní dňa 09.08.2013 právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že rodičia dieťaťa sa nevedia

na čomkoľvek dohodnúť. Matka dieťaťa dokáže akceptovať, že dieťa bude s otcom každý druhý víkend,
cez Vianoce, sviatky, v lete, ale nesúhlasí so stretávaním sa otca so synom počas pracovného týždňa.

Odporkyňa uviedla, že komunikácia medzi ňou a navrhovateľom je problematická. Snaží sa mať na
pamäti záujem dieťaťa a je ústretová, avšak neustále žije pod tlakom a prenasledovaním zo strany
navrhovateľa. Kvôli aktuálnej úprave styku dieťaťa s otcom, nemôže realizovať návštevy širšej rodiny,

dieťa sa nemôže v kľude adaptovať na škôlku. Vracia sa nepokojné a nekľudné od otca. Vie si však
predstaviť, že by dieťa bilo dlhší čas s otcom na Vianoce a Veľkonočné sviatky.

Kolízny opatrovník uviedol, že rodina je zaradená do projektu neziskovej organizácie Kľúč. Táto
organizácia s rodinou pracuje, ale s matkou dieťaťa je ťažká komunikácia. Rodičom sa doporučuje
psychologické poradenstvo.

Na pojednávanie dňa 20.11.2013 sa odporkyňa nedostavila, nedostavila sa jej právna zástupkyňa.
Obe vzali termín pojednávania na vedomie. Právna zástupkyňa vypovedala plnú moc odporkyni dňa
30.08.203. Po začatí pojednávania doručila odporkyňa ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní
zo zdravotných dôvodov, o odročenie pojednávania nepožiadala.

Podľa § 101 ods. 2 OSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporkyne.

Na pojednávanie sa dostavila predvolaná svedkyňa K.. K. Q., ktorá uviedla, že je riaditeľkou materskej
škôlky, ktorú navštevuje maloletý O. J.. S rodičmi spolupracuje, matka vodí každý deň dieťa do
škôlky. Maloletý mal zo začiatku adaptačné problémy. Prejavovala sa uňho agresivita, napádal fyzicky
spolužiakov. Najzávažnejšie bolo, že uhryzol spolužiaka do nosa a rozhrýzol mu nosnú prepážku.
Maloletý si neuvedomoval, že robí zle a smial sa tomu. Ostatní rodičia sa sťažovali na jeho správanie.

Svedkyňa teda požiadala matku maloletého O., aby navštívila s dieťaťom psychologickú poradňu. Tento
školský rok nastalo určité zlepšenie. Pokiaľ ide o komunikáciu s rodičmi, odporkyňa reaguje väčšinou
nepokojom ak ide o situáciu, ktorá jej je nepríjemná. Neskôr sa ukľudní a je ochotná spolupracovať. S
navrhovateľom prebieha mailové komunikácia. Navrhovateľ spočiatku chodieval do škôlky za synom,ale odporkyňa bola veľmi nahnevaná a navštívila svedkyňu s tým, že si to vyprosuje. Svedkyňa ďalej
uviedla, že konflikty medzi rodičmi maloletého O. nevníma, nakoľko sa navzájom v škôlke nestretávajú.

Kolízny opatrovník uviedol, že odporkyňa dodržuje rozhodnutie súdu, ale nič navyše. Akoby si

uplatňovala monopol na výchovu dieťaťa. Kolízny opatrovník doporučuje vyhovieť návrhu navrhovateľa,
kde je upravený styk otca s dieťaťom v dostatočnom rozsahu a určiť výživné v sume 150 eur.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch

Podľa § 23 ods. 1 Zákona rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel

a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada

na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

V konaní mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je rozvrátené, neplní svoje funkcie.
Obaja účastníci konania vyslovili s rozvodom manželstva súhlas.

Súd mohol záverom jednoznačne skonštatovať, že manželstvo sa pod ťarchou problémov vyčerpalo,

manželia sa vzájomne odcudzili natoľko, že navrhovateľ podal návrh na rozvod manželstva. Medzi
manželmitohočasuprevládanevraživosťaneschopnosťdohodnúťsa.Nezhodyprerástliaždohostility,
kde nie je predpoklad, že by sa manželské spolužitie obnovilo.

Manželstvo je zväzok dvoch ľudí a pre jeho harmonické fungovanie je predovšetkým potrebné
zachovávať jeho mravné postuláty. Láska, úcta, vernosť, tolerantnosť, toto všetko sa z manželstva

účastníkov vytratilo.

Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie
nezostáva. Je v právomoci súdu, aby posúdil vážnosť narušenia a trvalosť rozvrátenia vzťahov medzi
manželmi so zreteľom na ich celkové správanie sa, a to z hľadiska účelu manželstva. Základným
predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je skutočnosť, že sa manželia alebo jeden z nich

vo vzájomnom správaní neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine a že toto správanie so
zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu, spôsobuje vážny rozvrat medzi manželmi.

Súd mal v tomto prípade za to, že všetky hmotnoprávne podmienky ustanovené v Zákone o rodine
pre rozvod manželstva boli splnené. Manželstvo účastníkov čase konania o rozvod vykazovalo vážnosťnarušenia manželských vzťahov, a trvalosť rozvrátenia vzťahov takej intenzity, že nie je možné plniť jeho
účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo.

Súd konštatuje, že manželstvo účastníkov konania po faktickej stránke prestalo existovať a nemôže

viac plniť svoje funkcie, pokiaľ v ňom absentuje cit, láska, či porozumenie. Manželstvo je výrazom
predovšetkým mravných postulátov, ako je vzájomná tolerancia, vernosť, úcta, schopnosť akceptovať
jeden druhého. Tieto postuláty sú v manželstve predpokladané, avšak nie sú žiadnym spôsobom
nárokovateľné. Súd mal v konaní za dostatočne preukázané, že manželstvo účastníkov je natoľko
rozvrátené, že obnovenie spokojného a fungujúceho spolužitia je nemožné.

Príčinu rozpadu manželstva súd vidí v rozdielnom pohľade manželov na život rodiny, na úlohu

manželstva. Každý má tendenciu si presadzovať svoje, čo v konečnom dôsledku viedlo k úplnej strate
porozumenia i vôle pochopiť jeden druhého.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona rodine súd v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného

Podľa§24ods.3ZR súdprirozhodovaníovýkonerodičovskýchprávapovinnostíaleboprischvaľovaní
dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové
potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného
z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na

súde.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k nepochybnému záveru, že v danom prípade najvodnejšou
alternatívou bude zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matke.

Súd obvykle zverí maloleté deti tomu z rodičov, u ktorého sú lepšie predpoklady pre jeho riadny vývoj,
výchovu a celkovú starostlivosť. Pritom nepôjde iba o jeho hmotné zabezpečenie, ale o jeho celkový

úspešný vývoj aj po stránke citovej, duševnej, morálnej, kultúrnej a podobne. Pre správne rozhodnutie
súdu ohľadne zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti je však potrebné, aby súd poznal aj názor
dieťaťa a venovalmu náležitú pozornosť. Maloletý O. je eštevo veku, kedy nebolo možné vypočuť si jeho
názor, avšak súd sa oprel o závery znaleckého posudku, kde bolo konštatované, že ani jeden z rodičov
nemá ideálne osobnostné predpoklady na výchovu dieťaťa, ale matka sa javí pre dieťa vhodnejšou

alternatívou. Je tu i vek dieťaťa, ktorý zohral výraznú úlohu, nakoľko dieťa je do veku 6 rokov ukotvené
na matku a potrebuje jej citovú blízkosť. Matka sa dieťa od jeho narodenia stará, pozná všetky jeho
potreby a nálady. Napokon i navrhovateľ počas konania stúpil od striedavej starostlivosti a súhlasil, aby
dieťa bolo zverené matke na čas po rozvode.

Súčasťou výroku o výkone rodičovských práv a povinností je i určenie, kto bude maloleté deti zastupovať

a spravovať ich majetok na čas po rozvode. Tu súd považuje za potrebné poznamenať, že za výrok,
zodpovedajúci tak Ústave SR, ako aj v Zákone o rodine zakotvených právach a povinnostiach rodičov
považuje úpravu, pri ktorej" obaja rodičia sú oprávnení deti zastupovať a spravovať ich majetok". V
konaní nebol preukázaný žiaden právne významný dôvod, ktorý by odôvodňoval obmedzenie týchto
práv niektorému z rodičov. Súd teda v konečnom rozhodnutí pristúpil k úprave, podľa ktorej obaja rodičia

budú naďalej deti zastupovať a spravovať ich majetok.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. (veta prv )

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. (veta prvá).

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú
schopné samostatne sa živiť. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch

rodičov. Výživou dieťaťa sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie životných potrieb pre
všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného
rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim treba
pristupovať diferencovane. Schopnosti a možnosti rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných
hľadísk, najmú z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie.

Navrhovateľ je vysokoškolský učiteľ, pracuje na Univerzite Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta,
kde v roku 2011 bol jeho príjem 801 eur, v roku 2013 - 813 eur. Navrhovateľ žije v byte v Bratislave, ktorý
je v jeho výlučnom vlastníctve, má štandardné náklady na domácnosť - platby spojené s užívaním bytu-
SIPO 274,-eur, telefón cca 50-80 eur, elektrina 24, strava.

Výdavky na maloletého boli vyčíslené matkou dieťaťa nasledovne :

Bývanie 100, strava 123, oblečenie obuv 80, hygiena 20, hračky a knižky 30, lekár 10, kultúra 10,
cestovanie 10, ostané 30, spolu 413 eur.

Maloletý O. O. sa narodil žije s matkou v Senci, kde navštevuje materskú škôlku.

Odporkyňa je doktorantkou na Filozofickej fakulte UK, jej mesačný príjem je štipendium v sume 495 eur
a prídavok na dieťa v sume 22 eur.

Súd o určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému dieťaťu s prihliadnutím na náklady maloletého
dieťaťa a na osobnú starostlivosť matky o deti ako aj rozsah určeného styku otca s dieťaťom, na sumu
150 eur mesačne.

Podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach odporcu plniť si svoju vyživovaciu povinnosť vo
vzťahu k dieťaťu. Zároveň súd prihliadol k tomu, že otec dieťaťa bude so synom približne polovicu času,

takže je predpoklad, že v tomto čase bude uhrádzať i jeho náklady. (strava, lieky, hygienické potreby.

Predmetom konania je rozvod a úprava práv a povinností k dieťaťu na čas rozvode, takže súd nemohol
rozhodovať o úprave výživného na čas od podania návrhu, teda do rozvodu. Medzníkom účinnosti
úpravy práv a povinností k dieťaťu je v danom prípade práve rozvod manželstva a preto všetky ostatné
nároky týkajúce sa práv a povinností k deťom pred rozvodom manželstva, sa musia riešiť v rámci

samostatného konania, na základe osobitného návrhu. Preto súd zamietol tú časť návrhu, ktorou sa
navrhovateľka domáhala v rámci konania určenia výživného od podania návrhu.Úprava styku maloletého dieťaťa s rodičom tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv. Predpokladom
rozhodovania súdu o styku rodiča s maloletým dieťaťom je zistenie, že sa rodičia maloletých detí na
styku s deťmi, nedohodli, prípadne ich dohoda nezodpovedá záujmu dieťaťa.

Otázka úpravy rozsahu styku otca s dieťaťom bola medzi účastníkmi sporná. Súd dospel k záveru, že v
konaní nebol predložený jediný dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver, že styk otca s dieťaťom
bymalbyťakokoľvekobmedzený.Otecasynmajúnavzájompozitívnyvzťah,čouviedlaiznalkyňa.Otec
sa dokáže o dieťa postarať, pozná jeho potreby a chce s ním tráviť plnohodnotný čas a to nie len počas
víkendov, ale i v pracovnom týždni. Nesúhlas matky dieťaťa s tým, aby otec dieťaťa chodil za synom

do škôlky a nestretával sa s ním počas pracovných dní nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a nie je
opodstatnený. Práve naopak, otcovi dieťaťa, rovnako ako matke patria všetky práva a povinnosti. Otec
dieťaťa nemá byť pre dieťa iba občasnou návštevou a osobou s ktorou sa dieťa stretáva iba počas voľna
a prázdnin, ale má byť pravidelnou a veľmi podstatnou súčasťou jeho života. Dieťa má právo na oboch
rodičov, má právo vedieť, že ju tu matka, je tu otec a sú to osoby, ktoré tvoria súčasť jeho sveta, rodiny.

Rodič, ktorému nie je na čas po rozvode dieťa zverené do osobnej starostlivosti, má právo byť so svojím

dieťaťom cez víkend, počas pracovného týždňa, počas sviatkov a i prázdnin. Čas strávený s dieťaťom,
má byť medzi rodičov rozdelený primerane, s tým, že ani jeden z rodičov nemá legitímny monopol na
výchovu a čas strávený s dieťaťom. Prijatá úprava styku otca s dieťaťom v predmetnom rozhodnutí plne
odráža tak potreby a práva otca, ako aj potreby dieťaťa. Nie je dôvod na to, aby otec dieťaťa nemohol
syna vyzdvihovať v škôlke alebo škole. Školská alebo predškolská dochádzka je súčasťou života dieťaťa

a otec má právo sa na nej podieľať. Má právo poznať učiteľov dieťaťa, vychovávateľky, informovať sa
na pokroky dieťaťa, na jeho správanie, zúčastňovať sa aktivít materskej školy a podobne. Len samotná
skutočnosť, že sa to matke dieťaťa nepáči, alebo s tým nesúhlasí neobstojí ako dôvod na vylúčenie otca
z tejto časti života maloletého dieťaťa. Naopak, ak si otec bude dieťa vyzdvihovať v materskej škôlke
a po ukončení styku s ním ho tam odovzdávať, eliminuje sa ak napätie a konflikty, ktoré vznikajú, keď

si otec dieťa vyzdvihuje u matky.

Súd apeluje na oboch rodičov, aby akceptovali jeden druhého ako plnohodnotného rodiča svojho dieťaťa
a nepoužívali svoje dieťa, ktoré bezpochyby obaja milujú, ako nástroj, cez ktorý si realizujú svoje
predstavyoživotearodine.Dieťaniejerukojemníkanijednéhoznich,alesamostatná,mysliacaacítiaca
bytosť. Záujem dieťaťa majú mať obaja predovšetkým na mysli a záujmom dieťaťa je mať fungujúcu, i

keď rozdelenú rodinu, mať rodičov, na ktorých sa môže v každej situácii spoľahnúť.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie na tunajšom

súdu, písomne, v troch vyhotoveniach, v lehote 15 dni odo dňa

jeho doručenia.

Podľa § 205 O.s.p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov

po právoplatnosti rozsudku o rozvode oznámiť príslušnému úradu

poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.( § 29 Zákona o rodine ).