Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2013

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 5C/159/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812204853
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8812204853.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: BL

Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zast. Advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: Z.
Š., O.. XX.XX.XXXX, V. G. XXX/XX, XXX XX X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej:
Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42 264 154, so sídlom Petrovská 10, 909 01
Skalica, zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, AK Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob,
o zaplatenie sumy 248,95 eur s prísl. , takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho

zastúpenia vo výške 58,60 eur na účet právneho zástupcu Občianskeho združenia slovenských
spotrebiteľov AZ, JUDr. Jozefa Kempa, advokáta, AK Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob,
č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 248,95 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy od 28.5. 2009 do zaplatenia a
trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.01.2008 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., ako
postupca a žalobca ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol

odplatný prevod pohľadávok žalobcu uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči žalovanej.
Žalovaná ako záujemca uzavrela s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle §
43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ZEK") zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym
predchodcom žalobcu (ako podnikom v zmysle § 4 ods. 8 ZEK) žalovanej (ako účastníkovi v zmysle
§ 5 ods. 7 ZEK). Žalovaná sa zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky
dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Povinnosťou žalovanej bolo v prípade nedodržania zmluvných

povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá
v Zmluve/Dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej
pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne
v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom
vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. V uvedenom prípade je teda žalovaná sankcionovaná za
to, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho
musela byť jej SIM karta/koncové zariadenie vypojené z prevádzky (došlo k prerušeniu poskytovaniaslužieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty/koncového zariadenia žalovanému), čím by žalovaná
prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorému
zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanej mobilný telefón/koncové

zariadenie za zľavnenú cenu. Žalobca vystavil žalovanej dňa 08.05.2009 faktúru č. 7904155341, splatnú
dňa 27.05.2009, znejúcu na sumu vo výške 248,95 eur. Nezaplatením faktúry v lehote jej splatnosti
riadne a včas sa žalovaná dostala do omeškania a žalobca má teda nárok na úrok z omeškania.

Žalovaná sa k žalobe vyjadrila, navrhovala ju v celom rozsahu zamietnuť, súhlasila s vyjadrením
zástupcu vedľajšieho účastníka, v prípade úspechu trovy konania nežiadala.

Vedľajší účastník na strane žalovanej oznámil vstup do konania podaním, ktoré došlo súdu dňa

21.5.2013 a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako neodôvodnenú a v prípade úspechu priznať
trovy konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami a to zmluvou o pripojení Fix,
dodatkom k zmluve, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. ( ďalej len

„Všeobecné podmienky“ ), faktúrou č. 7904155341, splatnou dňa 27.5.2009, znejúcou na sumu 248,95
eur, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 25.10.2013, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka
do konania, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka, ktoré došlo súdu dňa 31.10.2013 a zistil
nasledujúci skutkový stav:

Zo zmluvy o pripojení Fix uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu ako podnikom a žalovanou

ako účastníkom konania zo dňa 04.01.2008 podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov vyplýva, že táto bola uzavretá na čas neurčitý, že aktivácia
príslušného programu služieb bude realizovaná v priebehu dňa, kedy zmluva nadobudne účinnosť, že
cena za poskytované služby je stanovená cenníkom.

Podľa Dodatku k zmluve o pripojení Fix zo dňa 04.01.2008 ( ďalej len ,,Dodatok“) jeho predmetom

bola aktivácia služieb uvedených v tabuľke, záväzok podniku zabezpečiť účastníkovi poskytovanie
elektronickej komunikačnej služby uvedenej v tabuľke, záväzok žalovaného riadne a včas platiť podniku
cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so
zmluvou, všeobecnými podmienkami, osobitnými podmienkami a platným cenníkom.

Z tabuľky č. 1 Dodatku k zmluve o pripojení Fix súd zistil, že dĺžka viazanosti bola dohodnutá na 24

mesiacov a suma zmluvnej pokuty vo výške 7.500,-Sk/248,95 eur.

Podľa bodu 3 Dodatku, v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka ( najmä hociktorej
povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) alebo v bode 2 alebo v čl. 3 bod 3.6. VOP alebo v čl. 5 bod 5.2
písm. a) až c) Všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník
povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku.

Podľa čl. 4 bod 4.2 písm. b) Všeobecných podmienok, poskytovania verejných elektronických
komunikačných dátových služieb spol. T-Mobile, a.s. ( ďalej len ,,Všeobecné podmienky“), okrem
ďalších povinností uvedených vo Všeobecných podmienkach je účastník povinný najmä uhradiť cenu
za zriadenie pripojenia, ako aj všetky s tým súvisiace náklady a uhrádzať cenu za využívanie služieb v
súlade so zmluvou a platným cenníkom.

Z čl. 10 bod 10.1. a 10.2 Všeobecných podmienok vyplýva, že ak v lehote splatnosti nedôjde zo
strany účastníka k úhrade akéhokoľvek peňažného záväzku alebo jeho časti zo zmluvy alebo z
akéhokoľvek zmluvného vzťahu so spoločnosťou T-Mobile, má spoločnosť voči účastníkovi nárok na
úrok z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Úrok z omeškania zo sumy nezaplatenéhopeňažného záväzku je splatný po uplynutí dňa, ktorý je ako deň splatnosti peňažného záväzku uvedený
vo faktúre, ktorou spoločnosť vyúčtovala účastníkovi peňažný záväzok.

Podľa čl. 13 bod 13.3 písm. b) Všeobecných podmienok, spoločnosť T-Mobile môže odstúpiť od zmluvy,

ak účastník nezaplatil cenu za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti tejto ceny.

Z čl. 15 bod 15.2. Všeobecných podmienok, vyplýva, že zmluva, všeobecné podmienky ako aj vzťahy
založené zmluvou a všeobecnými podmienkami, ktoré nie sú výslovne upravené v zákone, zmluve a
všeobecných podmienkach, sa spravujú ustanoveniami ostatných právnych predpisov.

Z čl. 18 bod 18.1. Všeobecných podmienok vyplýva, že text Všeobecných podmienok v slovenskom
jazyku je záväzný. Všeobecné podmienky sú spolu s Cenníkom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúru zo dňa 7.5.2009 č. 7904155341 s dátumom
splatnosti 27.05.2009 na sumu 248,95 eur predstavujúcu zmluvnú pokutu.

Pohľadávka voči žalovanému bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 6.12.2011, registrovanej aj na tunajšom súde, čím je preukázaná legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 23.10.2013, doručenom tunajšiemu súdu dňa 25.10.2013

uviedol, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh žalovanej, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol
žalobca žalovanej (dotovaný mobilný telefón, prípadne ďalšie benefity poskytnuté žalovanému na
službách). Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej elektronické telekomunikačné zariadenie
Samsung E250 za cenu 1,- Sk (0,03 eur) s DPH, pričom štandardná cena tohto zariadenia v čase
uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení bola 4 490,- Sk (149,04 eur). V uvedenom prípade teda

žalovaná nebola sankcionovaná len za to, že nezaplatila splatné faktúry, ale predovšetkým aj za to, že
tým, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, bola jej SIM karta
vypojená z prevádzky, čím žalovaná porušila jej povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú
dobu viazanosti, kedy by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne
splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok žalobcu zabezpečiť žalovanej mobilný telefón

za zľavnenú cenu. Účelom dojednania zmluvnej pokuty bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako
paušalizovanej náhrady škody na strane predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia
záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Neplnením záväzku
viazanosti zo strany žalovanej vzniká škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou a akciovou cenou
poskytovaných služieb a zmluvná pokuta plní paušalizovanú náhradu takto vzniknutej škody. Zmluvná

pokuta v tomto prípade plní aj funkciu preventívnu, nakoľko chráni podnik pred zneužívaním služieb
za akciovú cenu zo strany špekulatívnych zákazníkov, v opačnom prípade, pri neexistencii zmluvnej
pokuty za porušenie povinností zo strany zákazníka, v dôsledku ktorého dochádza k vypojeniu SIM
karty z prevádzky a teda k prerušeniu využívania a tým aj platenia za služby zo strany zákazníka, by
podnik nemohol zákazníkom poskytnúť benefit v podobe zľavnenej ceny za program služieb, ale musel

by programy služieb poskytovať za plné neakciové ceny. Ak má plniť prevenčnú funkciu jej výška musí
byť do určitej miery vyššia ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník z toho získava, v opačnom
prípade by sa zákazníkovi neoplatilo záväzky plniť, nakoľko ich neplnením aj tak získava a nič nestráca.
Je potrebné posudzovať otázku prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty v čase kedy vznikal zmluvný vzťah,
teda v čase keď bola podpísaná zmluva o pripojení, resp. dodatok k nej. Dohodnutá zmluvná pokuta

nezabezpečuje uhradenie faktúr za poskytnuté telefonické služby a jej výška nie je ovplyvnená výškou
nezaplatenýchfaktúrzatelefonickéslužby,alezávisíodhodnotyposkytnutýchbenefitovvčaseuzavretia
zmluvy, je teda závislá od rizika, ktoré môže predchodcovi žalobcovi vzniknúť v prípade, ak žalovaná
načerpá všetky benefity a nezaplatí žalobcovi žiadnu platbu. Žalovaná mala možnosť ovplyvniť výšku
zmluvnej pokuty tým, že mala možnosť výberu do akého zmluvného vzťahu so žalobcom vstúpi, mala

možnosť jednak výberu medzi zmluvou o pripojení bez kúpy akciového mobilného telefónu alebo zmluvy
o pripojení s kúpou akciového mobilného telefónu ako aj na výber aký mobilný akciový telefón si kúpi
a aká bude dotácia na jej kúpnu cenu, keďže výška ceny mobilného telefónu totiž ovplyvňuje v značnej
miereajvýškuzmluvnejpokuty.Kprimeranostizmluvnejpokutypoukázalnaprávnuúpravuobsiahnutúv§ 3a nariadenia vlády 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov (ďalej len "nariadenie vlády"). Podľa právnej úpravy obsiahnutej v § 3a
ods. 3 nariadenia vlády sa považuje za primeranú sankcia do výšky poskytnutej hodnoty peňažných

prostriedkov, pričom ak sankcie dosiahnu hodnotu poskytnutých peňažných prostriedkov je možné
ako sankciu ďalej len uplatňovať úroky z omeškania v zmysle nariadenia. Pri poskytnutí peňažných
prostriedkov v sume napríklad 500 eur, by mal veriteľ nárok na vrátenie poskytnutej hodnoty 500 eur, na
zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 500 eur a zákonných úrokov z omeškania. Z uvedeného dôvodu v
prípade poskytnutia mobilného telefónneho zariadenia v hodnote 500 eur, by bola primeraná zmluvná

pokuta v sume 1 000 eur, ktorá by pozostávala zo sumy 500 eur z titulu vrátenia hodnoty poskytnutého
telefónneho zariadenia a 500 eur z titulu sankcie za porušenie povinnosti. V prípade, ak by aj súd
neuznal nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že bola
spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia.
Predchodca žalobcu poskytol žalovanej telekomunikačné zariadenie za cenu 1,- Sk s DPH, pričom
štandardná cena v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení bola 4 490,- Sk. Hodnota dotácie

predchodcu žalobcu do kúpy tohto telefónneho zariadenia teda bola 4 489,- Sk eur. Vzhľadom na
uvedené, že ak súd neprizná žalobcovi nárok na zaplatenie celej zmluvnej pokuty, má žalobca nárok
na náhradu škody od žalovanej vo vyššie uvedenej sume dotácie poskytnutej predchodcom žalobcu
žalovanej na nákup mobilného zariadenia.

V písomnom vyjadrení zo dňa 28.10.2013, doručenom tunajšiemu súdu dňa 31.10.2013, vedľajší

účastník vystupujúci na strane žalovanej poukázal, že medzi účastníkmi konania sa jedná o vzťah zo
spotrebiteľskej zmluvy, pričom zmluva o pripojení je zmluvou občianskoprávnou. Uviedol, že žalobca
si v tomto konaní uplatňuje sankciu v podobe zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur za porušenie
akejkoľvek zmluvnej povinnosti vo výške, ktorá je nezmenená a zo bez ohľadu na skutočnosť, aký čas
zostáva do konca doby viazanosti. Žalobca konkrétne poukázal na to, že odporca porušil podmienku,

keď riadne a včas pravidelne neuhrádzal cenu za poskytnuté služby . Vedľajší účastník ma za to, že
uvedená zmluvná podmienka poškodzuje spotrebiteľa a neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne
v spojení s časovým aspektom. Vyššie uvedenú zmluvnú pokutu bude totiž účastník povinný zaplatiť
bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostáva do uplynutia doby viazanosti. Výška zmluvnej
pokuty, v danom prípade 248,95 eur, je neprimeraná a neprijateľná vzhľadom na závažnosť porušenia

zmluvnejpovinnostizostranyžalovanejaplneniaposkytnutéhozostranyprávnehopredchodcužalobcu.
Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. k/ a ods. 5 Občianskeho zákonníka obsahuje znenie, z ktorého
vyplýva, že neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto
dojednania, ale pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej pokuty hranica ochrany
spotrebiteľavychádzanielenzkonkrétnehoexemplifikatívnehovýpočtunekalýchzmluvnýchpodmienok,

ale tiež z všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré tvorí v právach a povinnostiach značnú
nerovnováhu podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené, v znení ako bola
dojednaná zmluvná pokuta v súvislosti s porušením povinnosti na strane žalovanej je podmienkou
neprijateľnou, teda absolútne neplatnou pre nerovnováhu v právach a povinnostiach, keď je
objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Ďalej uviedol, že neobstojí ani námietka žalobcu, že sa

jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, nakoľko zmluva a dodatok k nej uzatvorený
sú štandardnými formulárovými listinami. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a
z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred
naformulovanú akceptovať alebo ju odmietnuť. Poukázal aj na Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých

zmluvnýchpodmienkachanavrholžalobuvcelomrozsahuzamietnuťapriznaťmunáhradutrovkonania.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 23.10.2013, doručenom tunajšiemu súdu dňa 25.10.2013 uviedol,
že vedľajší účastník sám navrhol svoj vstup do konania, pričom sa odvoláva na ustanovenie § 93 ods. 2
OSP a na skutočnosť, že vedľajší účastník je spotrebiteľským združením. Žalobca má zato, že na strane
vedľajšieho účastníka nie sú splnené podmienky na jeho vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na

strane žalovaného a to z toho dôvodu, že podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa
ako aj z ustanovenia § 93 ods. 2 OSP vyplýva, že vedľajší účastník môže vstupovať do konaní, resp.
podávať žaloby len vo veciach ochrany práv spotrebiteľov. Predmetom tohto konania však nie je ochrana
práv spotrebiteľov ale individuálna žaloba na plnenie voči konkrétnej fyzickej osobe, teda predmetom
tohto konania nie je ochrana práv spotrebiteľov, ale zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. Ďalej

uviedol, že zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ženesplní zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda a jej
účelom je donútiť dlžníka, pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splateniu záväzku.

Podľa§43ods.1zákonač.610/2003Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchvzneníneskoršíchpredpisov,

zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti
alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a
tarifa.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu
ani do 45 dní po dni splatnosti.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá
podľaust.§43anasl.zák.č.610/2003Z.z.zmluvaopripojenívzmysledodatkustým,žečasťjejobsahu
bola určená odkazom na všeobecné podmienky a že právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej
vyššie uvedenú faktúru, ktorou mu vyúčtoval dojednanú zmluvnú pokutu.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky

zákonník“), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník,
ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením
povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť
určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu ako

dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný
právnym predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou bola uzavretá zmluva o pripojení v znení dodatku k zmluve a VOP.

Nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní predstavuje výlučne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty

tak ako bola žalovanej vyúčtovaná vyššie uvedenou faktúrou, ktorý nárok žalobcu v žalobnom návrhuodvodzoval od skutočnosti, že žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce pre neho z dojednaného
zmluvného záväzku a to konkrétne, že riadne a včas neuhradila cenu za poskytnuté služby, v dôsledku
čoho došlo k vypojeniu jeho SIM karty, pričom v ostatnom písomnom vyjadrení uviedol aj ďalšie

skutočnosti odôvodňujúce jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od
zmluvy o pripojení a dodatku k nej, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom
neovplyvňuje a preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ

zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta
je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách a žalobca menil len výšku zmluvnej
pokuty. Súd ďalej konštatuje, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaná
ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti, keď v zmluve je priamo uvedené, že ju uzatvárala ako fyzická osoba
- nepodnikateľ. Tento vzťah medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská

republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa.
Základnýmprincípomspotrebiteľskýchzmlúvje,ženesmúobsahovaťneprijateľnúpodmienku,tedataké
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

Súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok v súlade s ust. § 53 ods. 9 bral zreteľ na povahu

tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie služieb v rámci dohodnutého
programu, pričom cena za poskytované služby bola stanovená cenníkom a zmluva bola uzavretá na
dobu neurčitú s tým, že v zmysle dodatku sa žalovaná zaviazala, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v
zmluvnom vzťahu s podnikom a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať a to v
súlade s jej záväzkami. Zmluvná pokuta bola dojedná pre porušenie povinností tak ako boli uvedené

v jednotlivých ustanoveniach vyplývajúcich pre žalovanú zo zmluvy a predmetného dodatku. Súd bral
na zreteľ aj okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, keď zmluva
bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti.

Súd ďalej poukazuje na to, že dodávateľ z hľadiska času vôbec nerozlišuje, kedy ku skutočnosti
zakladajúcej nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu dôjde s tým, že zmluvná pokuta by mu patrila aj v

prípade, žeby žalovaná len uskutočnila nejaký úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez
ohľadunato,čibykukončeniuplatnostiajdošlo.Ďalšímaspektom jeajsamotnávýška zmluvnejpokuty,
ktorá bola určená jednotnou sumou za porušenie viacerých pre žalovanú zo zmluvy, všeobecných
podmienok a dodatku vyplývajúcich povinností.

S ohľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že už len vyššie uvedené dôvody sú dostatočné na záver o

tom, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou upravenou v spotrebiteľskej zmluve,
je neplatné a preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Napriek vyššie uvedenému súd ohľadom skutočností uvádzaných žalobcom v ostatnom písomnom
vyjadrení poznamenáva, že skutočnosť, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej zľavnený
telefón, resp. že mu umožnil na základe dodatku k zmluve kúpu za ním určenú zníženú kúpnu cenu, v

danom prípade 1,-Sk, považuje za prejav jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných
operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol
nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na
účel získania klientov. Z rovnakých dôvodov neobstojí preto ani tvrdenie žalobcu o preventívnej funkcii
dojednanej zmluvnej pokuty a prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty. Čo sa týka žalobcom uvádzanej

možnosti žalovanej ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty výberom zmluvy bez kúpy akciového telefónu
a v prípade kúpy výberom mobilného telefónu a výškou dotácie zo strany predchodcu žalobcu
na kúpnu cenu súd uvádza, že z dodatku k zmluve o pripojení nevyplýva, žeby žalovaná pri kúpe
tzv. akciového telefónu bola oboznámená so skutočnou, reálnou cenou mobilného telefónu a ani
skutočnosť, že žalovaná mala poskytnuté mobilné zariadenie uhradiť počas doby trvania zmluvného

vzťahu postupnými splátkami, čo nedodržala, žiadne takéto prehlásenie, resp. dojednanie o úhradeskutočnej ceny zariadenia sa nenachádza ani v zmluve ani v dodatku, či všeobecných podmienkach.
Z uvedených listín vyplýva jedine povinnosť žalovanej platiť poplatok za vybraný paušál, no nie sú tam
žiadne ustanovenia o predaji telefónu na splátky počas doby viazanosti, dohodnuté mesačné splátky

boli poplatkami za poskytované služby v rámci vybraného paušálu. K ďalším skutočnostiam uvádzaným
žalobcom k primeranosti zmluvnej pokuty s odkazom na § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. súd
poznamenáva, že uvedené ustanovenie pojednáva o spotrebiteľských zmluvách, predmetom ktorých je
poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, čo v danej veci nie je splnené, nakoľko predmetom
zmluvy medzi predchodcom žalobcu a žalovaným bolo poskytnutie dojednaných telekomunikačných

služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách a predaj tzv. akciového mobilného telefónu.
K tvrdeniu žalobcu, že v prípade nepriznania nároku na zaplatenie celej zmluvnej pokuty má nárok na
náhradu škody vo výške dotácie poskytnutej žalobcom na nákup mobilného zariadenia súd uvádza, že
súdne konanie má svoje zákonom stanovené procesné pravidlá a v predmetnej veci žalobca uplatnil
nárok zo zmluvnej pokuty, ktorý by mohol byť predmetom samostatného konania, ide o návrh na plnenie
zo zmluvy ( § 80 písm. b) OSP ). Právo na náhradu škody je právom z porušenia práva a predpoklady

zodpovednostného vzťahu sú iné ako v prípade práva zo zmluvy.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára

za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem

trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci súd žalobu v celom rozsahu zamietol a preto žalovanej vznikol nárok na plnú
náhradu trov konania. Nakoľko si žalovaná nárok na náhradu trov konanie neuplatnil a ani zo súdneho
spisu jej nárok na náhradu trov konania nevyplýva, súd žalovanej nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

Konania v tejto právnej veci sa zúčastnil aj vedľajší účastník a to na strane žalovanej. Nakoľko súd

žalobu v celom rozsahu zamietol, vedľajšiemu účastníkovi vznikol nárok na plnú náhradu trov konania.
Vedľajší účastník v písomnom podaní zo dňa 16.9.2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu si
uplatnil nárok na náhradu trov konania pozostávajúci z trov právneho zastúpenia vo výške 58,60 eur.

Pri hodnote peňažnej pohľadávky - tarifnej hodnote 248,95 eur, odmena za jeden úkon právnej služby
predstavuje podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len„vyhláška“) sumu 21,58 eur. Súd v súlade s vyššie uvedenou vyhláškou priznal vedľajšiemu účastníkovi
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 58,60 eur, ktorý pozostáva z odmeny za
dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie zo dňa 28.10.2013 podľa § 14

ods. 1 písm. a), b) vyhlášky spolu v sume 43,16 eur, z režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.
v sume 15,44 eur (7,63 eur + 7,81 eur).

Spolu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej priznal súd náhradu trov konania vo výške 58,60 eur
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.