Rozhodnutie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/18/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612213213
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612213213.2

Rozhodnutie
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným
zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti
žalovanému G. F., U.. XX. X. XXXX, F. R. M. G., Y.. D. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom,
advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42
176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie
631,41 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanému s a p r i z n á v a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 109,82 eura, ktoré je
žalobca povinný zaplatiť advokátovi žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 11. 2012, sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia 631,41 eura, úroku z omeškania vo výške 113,15 eura, úroku z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 239 eur od 29. 3. 2007 do zaplatenia a zo sumy 392,42 eura od 13. 5.
2010 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 28. 3. 2007, uzatvorenej s postupcom Consumer Finance Holding, a. s., nadobudol
pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný dňa 24. 6. 2004 uzavrel zmluvu číslo 1404787, 1404787, ktorou
sa zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a
včas. Uvedenú zmluvnú povinnosť si neplnil, čím sa dostal do omeškania. Svoj záväzok uznal v dohode
o uznaní záväzku. Úrok z omeškania si uplatňuje od 29. 3. 2007, t. j. dňom nasledujúcim po účinnosti
postúpenia pohľadávky. Žalovaný zaplatil dňa 2. 10. 2009 3 eurá, 26. 11. 2009 3 eurá, 15. 2. 2010 3 eurá,
12. 5. 2010 3 eurá. Dlžná suma predstavuje istinu úveru vo výške 631,41 eura. Úrok z omeškania za
obdobie od 29. 3. 2007 do 12. 5. 2010 vyčíslil v sume 113,15 eura, podľa vykonaných čiastočných úhrad.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 9. 7. 2013, žalobca uviedol, že dňa 24. 6. 2004 pôvodný veriteľ
uzatvoril so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro Prémium, na základe
ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úverový rámec vo výške 663,88 eura. Žalovaný sa zaviazal
uhrádzať poskytnutý úver s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 23,24
eura. V zmysle sadzobníka poplatkov je výška úrokovej sadzby 23,76 % ročne. Žalovaný z úverového
rámca čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 594,58 eura. Žalovanému boli vyúčtované poplatky
v celkovej výške 162,32 eura a úrok vo výške 177,63 eura. Súčet debetných operácií tak predstavuje
934,53 eura. Žalovaný zaplatil spolu 292,11 eura. Rozdiel debetných a kreditných operácií predstavuje

642,41 eura. Po postúpení pohľadávky žalovaný zaplatil spolu 11 eur, preto zostala na istine neuhradená
suma 631,41 eura.

Žalovaný v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 13. 5. 2013, uviedol, že jeho finančná situácia je
dlhodobo kritická, a to niekoľko rokov. Zapríčinili si to sami, keďže začali platiť dlhy dlhmi. Prišli o celý
majetok, nechali sa oklamať pri predaji bytu. Istý čas bol bez práce. Má 5 detí, z toho 2 dospelé. Jeho
manželka je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok. On pracuje v Tescu, sťahujú mu
exekúcie. Všetko chce splatiť, avšak nevie ako, jedine postupne. Nemá si odkiaľ požičať, ani čo predať.

Vedľajší účastník na strane žalovaného vo vyjadrení, doručenom súdu elektronicky dňa 12. 11.
2013, uviedol, že v súkromnoprávnej rovine sú ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, uvedené v
Občianskom zákonníku, ako aj v ostatných spotrebiteľských normách, vo vzťahu ku všetkým ostatným
súkromnoprávnym predpisom slovenského právneho poriadku ustanoveniami špeciálnymi a v prevažnej
miere kogentnými. V predmetnej právnej veci ide nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné
aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Prvotným právnym titulom bola zmluva
o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro Prémium zo dňa 24. 6. 2004, uzatvorená s veriteľom
VÚB, a. s., v ktorej sa nachádzajú viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky a súčasne nesúlad
so zákonom o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.
Veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. Vzniesol námietku premlčania a z uvedeného dôvodu navrhol žalobu v celom
rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je
formulár, ktorý bol vopred pripravený veriteľom pre dlžníka, a ktorej obsah dlžník žiadnym spôsobom
nemal možnosť ovplyvniť. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky,
a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ako neprijateľné sú
obe zmluvné podmienky absolútne neplatné. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je skryté
do dohody o splátkach v bode 3), pričom malo byť súčasťou uznania záväzku v bode 2). Je nelogické
a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a
predĺžení premlčacej lehoty. Uzatvorenie takejto dohody je aj v rozpore s dobrými mravmi v zmysle
§ 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy
dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného
záväzku spotrebiteľa, resp. predĺženie premlčacej doby. Podpisom formulárovej dohody si spotrebiteľ
zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie dohody privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu, čo je v
rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je možné poskytnúť súdnu ochranu
právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi.
Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 24. 6. 2004 zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
Deň splatnosti úverového rámca pripadol podľa prílohy č. 1 k zmluve na 17. 2. 2006. Z uvedeného
dôvodu je nárok v celom rozsahu premlčaný, keďže sa stal splatným dňa 17. 2. 2006, pričom žaloba
bola podaná dňa 27. 11. 2012.

Právny zástupca žalobcu na súdnom pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvajú v celom rozsahu.
Poukázal na to, že námietka premlčania nie je dôvodná a žaloba bola podaná včas. Zmluva o úvere
aj dohoda o uznaní záväzku sú vyhotovené v súlade so zákonom. Navrhol, aby bol vykonaný dôkaz,
ktorým by došlo k ustáleniu doby splatnosti úveru. Poukázal na to, že je bezpredmetné, či bol žalovaný
poučený o premlčaní, keďže z výpisu z pôžičkovej karty vyplýva ako posledný známy deň splatnosti
15. 5. 2007. V záverečnom prednese uviedol, že z výsluchu žalovaného vyplynulo, že mal vôľu dlh
plniť. Splatnosť pohľadávky bola k 15. 5. 2007. V čase uzavretia dohody o splátkovom kalendári dlh
premlčaný nebol. Pokiaľ aj žalovaný tvrdil, že výrazy ako uznanie dlhu, premlčanie pri uzatváraní dohody
nepadli, vzhľadom na uplynutý čas, ako aj skutočnosť, že sa nejedná o bežné výrazy, ktoré žalovaný v
komunikácii používa, si tieto skutočnosti pamätať nemusí. Predmetom dohody bol splátkový kalendár.
Žalovaný dlh riadne plnil do mája 2010. Dohoda bola uzavretá v októbri 2009, posledná splátka bola v
máji 2010 a žaloba bola podaná v novembri 2012, teda v čase plynutia premlčacej doby.

Právna zástupkyňa žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného na súdnom pojednávaní
vzniesla námietku premlčania aj za žalovaného. Poukázala na to, že zmluva o používaní pôžičkovej
karty má spotrebiteľský charakter, preto sa na ňu aplikujú ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, ako
aj ustanovenia o premlčacej dobe v zmysle Občianskeho zákonníka. Deň splatnosti pohľadávky, podľa
prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, bol 17. 2. 2006, podľa tvrdení žalobcu na súdnom pojednávaní

10. 2. 2006. Od uvedeného dátumu uplynula 3 ročná premlčania doba a žaloba bola podaná po jej
uplynutí. Návrh bol premlčaný v čase uzatvorenia dohody o uznaní záväzku, ku ktorej došlo dňa 28.
10. 2009. Dohoda o uznaní záväzku je formulárová zmluva, ktorej obsah spotrebiteľ nemal možnosť
ovplyvniť. Dohoda je absolútne neplatná, keďže označenie veriteľa je nesprávne. Veriteľom bola vždy
Všeobecná úverová banka a Slovenské kreditné karty predstavovali len zástupcu pri uzatváraní zmlúv.
Consumer Finance Holding nikdy nebol veriteľom. Absentuje aj dátum, kedy malo dôjsť k uzatvoreniu
zmluvy, neurčitá je dohoda aj v časti istiny. Pri uzatváraní dohody sa jednalo o nekalé praktiky, ktoré
nepožívajú ochranu. Nekalé je aj umiestnenie vyhlásenia o vedomosti o premlčaní záväzku, ktoré je v čl.
3, s názvom forma splatenia záväzku, pričom uvedené vyhlásenie nemá nič spoločné s formou splatenia
záväzku. Ak by bol dlžník o premlčaní dlhu vedel, nebol by dohodu podpísal. Poukázala tiež na to, že
v zmluve bolo dojednaných 30 splátok, pokiaľ teda bola uzatvorená dňa 24. 6. 2004 a k predčasnej
splatnosti úveru nedošlo, najneskôr 24. 12. 2006 by bol splatný celý dlh, teda aj dátum 15. 5. 2007
je irelevantný. Pokiaľ aj žalovaný podpisoval dohodu o uznaní dlhu, podpisoval ju s vedomím, že sa
jedná len splátkový kalendár. Zamestnanec žalobcu neupovedomil žalovaného, o aký dlh sa jedná,
o skutočnosti premlčania, ani charaktere uznania záväzku. Uznanie dlhu je neplatné. Navrhla žalobu
zamietnuť a pre prípad úspechu priznať žalovanému, aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného,
náhradu trov konania.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie v
neprítomnosti žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ktorým bolo predvolanie na súdne
pojednávanie riadne a včas doručené, pričom svoju neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnili
včas a dôležitými dôvodmi. Obaja pritom boli zastúpení právnymi zástupcami. Súd preto konal a rozhodol
v ich neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že sú v zlej finančnej situácii. O premlčaní sa dozvedel
len nedávno, od svojej právnej zástupkyne. Predtým vôbec nevedel, čo to je. Keď prišiel za ním
zamestnanec žalobcu, jednal s ním výhražným spôsobom, aj ohľadne možnosti exekúcie. Povedal mu,
o aký dlh sa jedná, že to treba podpísať, splátky, aby si napísal v sume, aká mu vyhovuje. Nevedel,
že existuje nejaká premlčacia doba. Dohodu si prečítal, zhruba jej porozumel, nečítal ju celú, len to,
že dlh má splatiť. Zamestnanec žalobcu mu nepovedal, že by sa mohlo jednať o premlčaný dlh, čo to
je premlčanie, aké má účinky. V čase podpisu dohody o uznaní dlhu mal vôľu dlh splácať, aj záujem
má, ale nemá z čoho. So zamestnancom žalobcu sa bavili len o splátkach, nie o premlčaní. Dohodu
podpísali u neho doma. V čase dohody mal pochybnosť, o aký dlh sa jedná, nebolo mu jasné, o aký dlh
sa jedná. Celé stretnutie trvalo asi 10 minút. Podpisoval to ako splátkový kalendár. Pokiaľ by vedel, že
sa jedná o premlčaný dlh, dohodu by nepodpísal.

Okrem výsluchu žalovaného súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to zmluvou o
vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro Prémium, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní dlhu, zmluvou o postúpení pohľadávok vrátane prílohy k zmluve, pokusom o zmier, výpisom z
pôžičkovej karty Quatro Prémium, sadzobníkom VÚB banky za úkony ku kreditným kartám, vyhlásením
predčasnej splatnosti dlžného zostatku, osobnou výzvou správcu, zistiac nasledovný skutkový stav:

Všeobecná úverová banka, a. s., zastúpená obchodnou spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a. s.,
ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 24. 6. 2004 zmluvu o vydaní a používaní pôžičkovej karty
Quatro Premium. V zmluve si dojednali výšku úverového rámca v sume 20.000 Sk, výšku mesačnej
splátky 700 Sk, počet mesačných splátok 30. V zmysle čl. 31 Obchodných podmienok pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet, ak klient napriek výzve nezaplatí povinnú splátku a ostatné
splatné čiastky v stanovenej lehote, banka má právo využiť jeden alebo viacero z nasledovných
prostriedkov: b) vyhlásiť celý dlžník zostatok za okamžite splatný.

Z výpisu z pôžičkovej karty Quatro Prémium za obdobie od 1. 1. 2001 do 31. 12. 2008, vystaveného
dňa 9. 1. 2013, súd zistil výšku celkového dlžného zostatku 19.353,54 Sk. Podľa výpisu z pôžičkovej
karty Quatro Prémium zo dňa 28. 2. 2007 predstavoval celkový dlžný zostatok 19.353,36 Sk. Ako deň
splatnosti je uvedený deň 15. 5. 2007.

Súd sa oboznámil aj so sadzobník VÚB, a. s. ku kreditným kartám vydaným v spolupráci so spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a. s.

Dňa 16. 3. 2005 bol žalovaný vyzvaný Slovenskými kreditnými kartami, a. s. na okamžitú úhradu
aktuálneho dlžného zostatku vo výške 19.906,30 Sk.

Dňa 20. 2. 2006 Slovenské kreditné karty vyhlásili predčasnú splatnosť úveru z kreditnej karty Quatro
Prémium v súlade s čl. V, bod 31 písm. b) obchodných podmienok. Aktuálny dlžný zostatok ku dňu
vyhlásenia predčasnej splatnosti predstavoval 18.353,40 Sk.

Všeobecná úverová banka, a. s. ako postupca 1), Consumer Finance Holding, a. s. ako postupca
2) a žalobca postupník uzatvorili dňa 28. 3. 2007 zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej
došlo k postúpeniu pohľadávok, špecifikovaných v prílohách k zmluve. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o
postúpení pohľadávok bola postúpená pohľadávka voči žalovanému vo výške istiny 12.153,36 Sk. Ako
deň splatnosti pohľadávky bol v prílohe uvedený deň 17. 2. 2006.

Dňa 29. 10. 2009 žalovaný uzatvoril so žalobcom dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
dlhu. V čl. 2.1 žalovaný vyhlásil, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi
Consumer Finance Holding, a. s., číslo zmluvy 0001404787, ktorý pozostáva z istiny vo výške 642,41
eura a nákladov na inkasné konanie vo výške 99,58 eura. V čl. 3 dohody, označenej forma splatenia
záväzku, v ods. 3.1, žalovaný prehlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Dňa 9. 11. 2012 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 1159,76 eura, do 16. 11.
2012.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 6. 2006
(ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, nakoľko
žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesli námietku premlčania, ktorú súd považoval
za dôvodnú. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu - Všeobecná
úverová banka, a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 24. 6. 2004 zmluvu o vydaní a
používaní pôžičkovej karty, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému úver s úverovým rámcom
20.000 Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 700 Sk, pri počte
splátok 30. Keďže zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o zmluvu
spotrebiteľskú. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú zo zmluvy o postúpení pohľadávok,
uzatvorenej medzi Všeobecnou úverovou bankou, a. s. a obchodnou spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a. s. ako postupcami a žalobcom ako postupníkom, predmetom ktorej bolo, okrem iného, aj
postúpenie žalovanej pohľadávky. Keďže žalovaný a vedľajší účastník na jeho strane vzniesli námietku
premlčania, súd skúmal, kedy bola žalovaná pohľadávka splatná a či bol žalovaný nárok uplatnený na
súde v priebehu plynutia premlčacej doby. Nakoľko medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
vznikol spotrebiteľský právny vzťah, v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa dĺžka
premlčacej doby spravuje občianskoprávnymi predpismi, teda je trojročná. Medzi účastníkmi konania bol
dátum splatnosti žalovanej pohľadávky sporný. Právny zástupca žalobcu najskôr uviedol, že k splatnosti
pohľadávky došlo dňa 10. 2. 2006, následne, po oboznámení s listinným dôkazom - výpisom z pôžičkovej
karty Quatro Prémium zo dňa 28. 2. 2007, uviedol, že k splatnosti dlhu došlo ku dňu 15. 5. 2007. Žalovaný
a vedľajší účastník na strane žalovaného trvali na tom, že dlh bol splatný najneskôr ku dňu 10. 2. 2006.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že splatnosť žalovanej pohľadávky nastala najneskôr
ku dňu 28. 2. 2006, na základe vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ktoré bolo vystavené dňa 20.
2. 2006 splnomocneným zástupcom Všeobecnej úverovej banky, a. s. - Slovenské kreditné karty, a.
s. a prihliadajúc k obvyklej dĺžke poštovej prepravy listových zásielok (keď najneskôr dňa 28. 2. 2006
bolo vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru doručené žalovanému). Na základe uvedenej skutočnosti
je nepochybné, že v čase podpisu dohody o uznaní záväzku a o splátkach dňa 29. 10. 2009 už uplynula
trojročná premlčacia doba. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon zakladá vyvrátiteľnú právnu
domnienku, že dlh v čase uznania trval. Na nastúpenie právnych účinkov uznania dlhu je potrebné, aby
dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh, určený do dôvodu a výšky. Uznaný môže byť aj dlh premlčaný.
Uvedené uznanie však zakladá právnu domnienku existencie dlhu aj v čase jeho uznania len vtedy,
ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že
zo strany žalovaného k platnému uznaniu dlhu nedošlo, preto uznanie dlhu nezakladá vznik právnej
domnienky o existencii dlhu v čase jeho uznania. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka je právny úkon
prejav vôle, smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takýmto prejavom spájajú. Aby právny úkon vyvolal následky, ku ktorým má smerovať,
je nevyhnutné, aby spĺňal všetky zákonom stanovené náležitosti. Náležitosťami právneho úkonu sú
náležitosti v osobe, vôli, prejave vôle, pomere vôle a prejavu a predmete. Pokiaľ ide o náležitosti vôle,
musí byť vôľa skutočne daná, vážna, bezomylná a slobodná. Existencia (danosť) vôle je základnou
náležitosťou vôle v rámci posudzovania platnosti právneho úkonu. Bez toho, aby vôľa bola daná, aby
skutočne existovala, právny úkon nevznikne. Súd mal v konaní preukázané, že na strane žalovaného
absentovala vôľa učiniť právny úkon - uznanie dlhu voči žalobcovi, v dôsledku čoho je uznanie dlhu,
uvedené v dohode zo dňa 29. 10. 2009, neplatné. Z výsluchu žalovaného mal súd preukázané, že vôľou
žalovaného bolo uzavrieť so žalobcom len dohodu o splácaní dlhu v splátkach, nie uznať dlh, s právnymi
účinkami uznania dlhu, navyše dlhu premlčaného. Žalovaný nemal vedomosť o charaktere a účinkoch

uznania dlhu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bola dohoda, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
dňa 29. 10. 2009, len dohodou o splácaní dlhu v splátkach. Navyše, právny dôvod záväzku nebol v
dohode zo dňa 29. 10. 2009 uvedený riadne, keďže ako veriteľ vola uvedená obchodná spoločnosť
Consumer finance holding, a. s., pričom veriteľom zo zmluvy o úvere bola Všeobecná úverová banka,
a. s.. Uvedená skutočnosť, prihliadajúc aj k tvrdeniu žalovaného, že si nebol istý, o aký dlh sa v dohode
jedná, nemôže mať za následok platné uznanie dlhu čo do právneho dôvodu. Keďže ku splatnosti
dlhu došlo najneskôr dňa 28. 2. 2006 a žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesli
námietku premlčania, nemohol súd žalovanú sumu žalobcovi priznať. Súd sa vzhľadom na skutočnosť,
že nemal preukázané platné uznanie dlhu žalovaným z dôvodu absencie vôle, nezaoberal ďalšími
námietkami platnosti uvedeného právneho úkonu. Z toho istého dôvodu súd rozhodol, že nevykoná
ďalšie dokazovanie smerujúce k ustáleniu inej splatnosti dlhu ako k 28. 2. 2006, navrhované právnym
zástupcom žalobcu, keďže aj v prípade preukázania splatnosti dlhu k 15. 5. 2007, z dôvodu neplatnosti
uznania dlhu žalovaným, by došlo k premlčaniu dlhu najneskôr k 15. 5. 2010, t. j. pred podaním
žaloby na súd. Už len okrajom súd uvádza, že listinný dôkaz - výpis z pôžičkovej karty Quatro Premium
nepreukazuje splatnosť dlhu. Navyše, je v rozpore s vyhlásením predčasnej splatnosti dlhu, vykonaným
dňa 20. 2. 2006, ktoré predstavuje jednostranný právny úkon, adresovaný žalovanému.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.
V súlade so zákonným ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd v konaní v
plnom rozsahu úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho
zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov vo výške 109,82 eura, a to tarifnú odmenu za 2 úkony
právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 41,50 eura a účasť na súdnom pojednávaní
dňa 14. 11. 2013 vo výške 20,75 eura, keďže išlo o spoločný úkon pri zastúpení dvoch osôb, a
to aj vedľajšieho účastníka na strane žalovaného (§ 13a ods. 1 písm. a/, d/ citovanej vyhlášky v
spojení s § 10 ods. 1 a § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky), režijný paušál k 2 úkonom právnej služby
vykonaným v roku 2013, a to k prevzatiu a príprave zastúpenia vo výške 7,81 eura a k účasti na
súdnom pojednávaní dňa 14. 11. 2013 vo výške 1-ice, t. j. 3,91 eura (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky),
náhradu cestovných výdavkov za účasť na súdnom pojednávaní dňa 14. 11. 2013 vo výške 1-ice
celkových výdavkov vo výške 71,70 eura, t. j. 35,85 eura (keďže išlo o spoločný úkon pri zastúpení
dvoch osôb) na trase Lučenec- Liptovský Mikuláš a späť, spolu 264 km, pri použití osobného motorového
vozidla substitučného právneho zástupcu žalovaného značky Opel Vectra, evidenčné číslo M. (§ 15
písm. a), § 16 ods. 4 uvedenej vyhlášky v spojení s § 7 zákona číslo 283/2002 Z. z. o cestovných
náhradách v znení neskorších predpisov), a to základnú náhradu 0,183 eura x 264 km, t. j. 48,31
eura a náhradu za spotrebované pohonné látky 264 km x 6,5 l/100 km (spotreba) x 1,363 eura/l
(cena paliva), t. j. 23,39 eura. Nakoľko žalovaný bol zastúpený advokátom, súd uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť náhradu trov konania advokátovi žalovaného. Súd nepriznal žalovanému náhradu
za stratu času, nakoľko cesta na súdne pojednávanie nebola vykonaná advokátom, ale advokátskym
koncipientom, ktorý je zamestnancom advokáta žalovaného. Advokátsky koncipient teda pri ceste
na súdne pojednávanie plní svoje pracovné povinnosti v rámci pracovnej cesty, na ktorú bol ako
zamestnanec vyslaný. Advokátovi prislúcha náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 citovanej
vyhlášky preto, že počas cesty nemôže vykonávať iné povinnosti. Počas cesty advokátskeho koncipienta
na súdne pojednávanie však advokátovi ako jeho zamestnávateľovi strata času nevzniká. Súd nepriznal
žalovanému ani daň z pridanej hodnoty, nakoľko advokát žalovaného nepreukázal, že je platiteľom dane
z pridanej hodnoty. Pokiaľ si aj advokát žalovaného uplatnil daň z pridanej hodnoty z tarifnej odmeny za
účasť na súdnom pojednávaní a z prislúchajúcich náhrad, nakoľko ho substitučne zastupoval advokát,
ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mal za to, že uvedenú daň z pridanej hodnoty nebolo
možné priznať advokátovi žalovaného. V zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky, ak je advokát platiteľom
dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty,
ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu. Advokát žalovaného však platiteľom dane z
pridanej hodnoty nie je.

Súd vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného nepriznal náhradu trov konania. Vedľajší účastník
na strane žalovaného je občianskym združením, predmetom činnosti ktorého, podľa predložených
stanov združenia, je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane
spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských
sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník preto, vzhľadom na základný cieľ činnosti, za
účelom ktorého bol zriadený, musí byť spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi relevantnú právnu pomoc v
súdnych konaniach. Skutočnosť, že vedľajší účastník bol zriadený s cieľom ochrany práv spotrebiteľa
predpokladá, že má zabezpečený dostatočný odborne spôsobilý personál na výkon činnosti, za účelom
ktorej vznikol, a preto sú trovy konania, ktoré mu vznikli tým, že sa v súdnom konaní dal zastupovať
advokátom, neúčelne vynaložené. V občianskom súdnom konaní súd môže priznať účastníkovi len právo
na náhradu účelne vynaložených trov konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd trovy konania,
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, uplatnené vedľajším účastníkom na strane žalovaného,
nepovažoval za vynaložené účelne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.