Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 13, 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 25Cbi/25/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112223337
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2112223337.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci navrhovateľa: O.
právne zastúpený JUDr. Evou Vodovou, advokátkou, Wilsonova 4, Bratislava, proti odporcovi: RODA-
SP, spol. s r.o., v reštrukturalizácii, so sídlom Pekárska 11, Trnava, IČO: 34 146 423, právne zastúpený
JUDr. Evou Gieciovou, advokátkou, A. Žarnova 1, Trnava, o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky,
takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a , že reštrukturalizačný plán v reštrukturalizácii povolenej uznesením Okresného súdu
Trnava č.k. 25R/4/2012-181 zo dňa 18.4.2012 právoplatným dňa 28.4.2012 dlžníka RODA-SP spol. s
r.o. so sídlom Pekárska 11, Trnava, IČO: 34 146 423 potvrdený uznesením Okresného súdu Trnava č.k.
25R/4/2012 zo dňa 24.10.2012 právoplatným dňa 1.11.2012 je voči navrhovateľovi n e ú č i n n ý m .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 99,50 eur za
zaplatený súdny poplatok a vo výške 612,80 za trovy právneho zastúpenia, do rúk právnej zástupkyne
navrhovateľa a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 03.07.2007 domáhal určenia, že reštrukturalizačný
plán v reštrukturalizácii povolenej uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 25R/4/2012-181 zo dňa
18.04.2012, právoplatným dňa 28.04.2012, dlžníka: RODA - SP spol. s r.o. so sídlom Pekárska 11,
917 01 Trnava, potvrdený uznesením Okresného súdu Trnava sp.zn.: 25R/4/2012, zo dňa 24.10.2012,
právoplatným dňa 01.11.2012, je voči navrhovateľovi neúčinný. V návrhu navrhovateľ uviedol, že
uznesením č.k.: 25R/4/2012-176 zo dňa 03.04.2012 súd rozhodol o začatí reštrukturalizačného
konania voči odporcovi - dlžníkovi a uznesením č. 25R/4/2012-181 zo dňa 18.04.2012 súd povolil

reštrukturalizáciudlžníkaaustanovilJUDr.ErikaBilskéhodofunkciesprávcudlžníka.Dňa02.07.2012sa
uskutočnila schôdza veriteľov za účelom zistenia stanovísk veriteľov v reštrukturalizácii dlžníka a voľby
veriteľského výboru. Za členov veriteľského výboru boli schôdzou veriteľov zvolení dvaja zabezpečení
veritelia s najvyššími pohľadávkami a to: Prima banka Slovensko, a.s., a navrhovateľ: O., za tretieho
člena bol zvolený nezabezpečený veriteľ Digital Security Controls Slovensko, spol. s r.o. Dňa 27.07.2012
dlžník predložil veriteľskému výboru návrh reštrukturalizačného plánu. Na zasadnutí veriteľského

výboru dňa 09.08.2012 bol predložený návrh vrátený predkladateľovi na prepracovanie v zmysle
pripomienokčlenovveriteľskéhovýboru.Dňa23.08.2012dlžníkpredložilveriteľskémuvýboruzáverečný
návrh reštrukturalizačného plánu. Na zasadnutí veriteľského výboru dňa 07.09.2012 bol predložený
reštrukturalizačný plán veriteľským výborom schválený. Za schválenie plánu hlasovali dvaja členovia
veriteľského výboru a to veritelia Prima banka Slovensko a.s. a Digital Security Controls Slovensko, spol.
s r.o., navrhovateľ hlasoval proti prijatiu plánu. Dňa 04.10.2012 sa uskutočnila schvaľovacia schôdza
veriteľov zvolaná správcom v súlade s ust. § 146 ZKR, na ktorej bol reštrukturalizačný plán prijatý. Za

prijatie plánu hlasovali tri z piatich skupín veriteľov, ktoré boli v pláne vytvorené na účely hlasovania a toskupinaprezabezpečenépohľadávky1 veriteľaPrimabankaSlovensko,a.s.,skupinaprezabezpečené
pohľadávky 3 veriteľa SR - Finančné riaditeľstvo SR - Daňový úrad Trnava a skupina pre nezabezpečené
pohľadávky 2. Proti prijatiu plánu hlasovali dve skupiny a to skupina pre zabezpečené pohľadávky 2

veriteľa O. t.j. navrhovateľa a skupina pre nezabezpečené pohľadávky 2. V rozprave pred hlasovaním
o prijatí plánu navrhovateľ uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnené námietky proti
prijatiu plánu. Následne, na základe návrhu dlžníka na potvrdenie plánu, uznesením Okresného súdu
Trnava č. 25R/4/2012 zo dňa 24.10.2012, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 31.10.2012, súd
reštrukturalizačný plán potvrdil a zároveň nahradil súhlas dvoch skupín veriteľov, ktorí hlasovali proti

prijatiu plánu.

Dôvodom námietok proti prijatiu reštrukturalizačného plánu, uplatnených navrhovateľom do zápisnice
zo schvaľovacej schôdze veriteľov, je skutočnosť, že reštrukturalizačným plánom boli podstatným
spôsobom porušené viaceré ustanovenia ZKR s nepriaznivým dopadom na navrhovateľa, ale aj ďalších
účastníkov plánu, keďže plán mierou a spôsobom uspokojenia neodôvodnenie zvýhodňuje jedného z
účastníkov plánu - veriteľa Prima banka Slovensko a.s. na úkor navrhovateľa, ako aj ďalších účastníkov

plánu, v dôsledku čoho je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom všetkých účastníkov plánu, a
to z nasledovných dôvodov. Do reštrukturalizačného konania si prihlásili riadne a včas svoje pohľadávky
traja zabezpečení veritelia a to /1/ Navrhovateľ, /2/ Prima banka Slovensko a.s. a /3/ SR - Finančné
riaditeľstvo SR - Daňový úrad Trnava.

Navrhovateľ, ako záložný veriteľ dlžníka, si do reštrukturalizačného konania prihlásil pohľadávky v

celkovej výške 209.533,85 eur, zabezpečené záložným právom zriadeným k nehnuteľnostiam dlžníka
v L., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, a to:

- v 1. poradí k zálohu: stavba so súp.č. XXXX na p.č. 7XX/X, prevádzková budova

- v 1. poradí k zálohu: stavba so súp.č. XXXX na p.č. XXX/XX, sklad - v 2. poradí k zálohu: stavba
so súp.č. XXXX na p.č. XXX/XX, prístavba predajne.

Prima banka Slovensko a.s., ako záložný veriteľ dlžníka, si do reštrukturalizačného konania
prihlásil pohľadávky v celkovej výške 306.869,84 eur, zabezpečené záložným právom zriadeným k
nehnuteľnostiam dlžníka v k.ú. I. ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, a to:

- v 1. poradí k zálohu: stavba so súp.č. XXXX na p.č. XXX/XX, prístavba predajne - v 1.
poradí k zálohu: stavba so súp.č. XXXX na p.č. XXX/XX, výrobná hala

SR - Finančné riaditeľstvo SR - Daňový úrad Trnava, ako záložný veriteľ dlžníka si do
reštrukturalizačného konania prihlásil pohľadávky v celkovej výške 18.284,17 eur, zabezpečené
záložným právom zriadeným k nehnuteľnostiam dlžníka v k.ú. I., obec D., ktoré sú zapísané na
LV č. XXXX a to s ohľadom na vznik záložného práva zápisom do katastra nehnuteľností v poradí
nasledujúcom, resp. neskoršom oproti vyššie menovaným záložným veriteľom.

Všetky vyššie uvedené prihlásené zabezpečené pohľadávky správca považoval v celom rozsahu za
zistené a to tak čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky, ako aj zabezpečenia
zabezpečovacím právom.

V súlade s ust. § 137 ods. 4 ZKR boli v reštrukturalizačnom pláne pre vyššie uvedené pohľadávky
zabezpečených veriteľov vytvorené tri skupiny. Do skupiny pre zabezpečené pohľadávky č. 1 bola

zaradená pohľadávka veriteľa Prima banka Slovensko, a.s. vo výške 306 869,84 eur, do skupiny pre
zabezpečené pohľadávky č. 2 bola zaradená pohľadávka navrhovateľa vo výške 209.533,85 eur
a do skupiny pre zabezpečené pohľadávky č. 3 bola zaradená pohľadávka veriteľa SR - Finančné
riaditeľstvo SR - Daňový úrad Trnava vo výške 18.284,17 eur. Ako sa na str. 27 plánu uvádza: „Dôvodom
vytvorenia samostatnej skupiny pre týchto zabezpečených veriteľov bola skutočnosť právoplatne

zriadených záložných práv na majetok spoločnosti.“ Podľa záväznej časti plánu sa dlžník zaviazal
uhradiť zistené zabezpečené pohľadávky vo výške 100% dvom zabezpečeným veriteľom a to veriteľovi
Prima banka Slovensko a.s. a veriteľovi SR - Finančné riaditeľstvo SR - Daňový úrad Trnava. Rovnako
zistenú zabezpečenú pohľadávku navrhovateľa sa však dlžník zaviazal uhradiť len vo výške 30 %
s tým, že vo zvyšnej časti pohľadávky, t.j. 70 % jej hodnoty sa navrhovateľ, ako účastník plánu

vzdáva. Keďže navrhovateľ, ako záložný veriteľ dlžníka, má v reštrukturalizácii dlžníka riadne uznanúpohľadávku a jej zabezpečenie v celom rozsahu, v reštrukturalizácii je jeho postavenie rovnaké ako
postavenie ostatných záložných veriteľov, t.j. veriteľa Prima banka Slovensko, a.s. a veriteľa SR FR SR
- Daňový úrad Trnava, uvedenou rozdielnou mierou uspokojenia pohľadávok zabezpečených veriteľov,

keď plán stanovuje uspokojenie pohľadávok dvoch menovaných veriteľov vo výške 100 % avšak
uspokojenia pohľadávky navrhovateľa len na 30 %, plán neodôvodnene znevýhodňuje navrhovateľa,
ako účastníka plánu a zároveň vyššie uvedených záložných veriteľov, zaradených do rovnakej skupiny
neodôvodnene zvýhodňuje. Z uvedeného dôvodu je plán v častiach stanovujúcich mieru uspokojenia
zabezpečených veriteľov v rozpore s ust. § 6 a ust. § 139 ods. 2 ZKR, podľa ktorých veritelia s

rovnakými právami majú pri riešení úpadku dlžníka rovnaké postavenie, zvýhodňovanie niektorých
veriteľov je neprípustné a uspokojenie pohľadávok zaradených do rovnakej skupiny má byť realizované
rovnakou mierou a rovnakým spôsobom. Taktiež plánované rozdelenie výťažku z predaja majetku
dlžníka zaťaženého zabezpečovacím právom, ktorý sa podľa plánu má uskutočniť ako jedna z troch
metód uskutočnenia reštrukturalizácie, nie je v súlade s vyššie citovaným ust. § 6 ZKR a ust. § 139
ods. 2 ZKR, ktoré stanovujú princíp rovnakej miery uspokojenia veriteľov s rovnakým postavením a

zákaz zvýhodňovania niektorých veriteľov. Podľa záväznej časti plánu sa dlžník zaviazal zabezpečiť
odpredaj časti nehnuteľného majetku dlžníka a to stavby SKLAD súp.č. XXXX na pozemku č. XXX/XX,
evidovaný na LV č. XXXX k.ú. I., obec D., okres D. a výťažok zo speňaženia v predpokladanej výške
240.000 eur použiť na uspokojenie dvoch veriteľov so zabezpečenými pohľadávkami, veriteľa Prima
Banka Slovensko a.s., ktorému má byť podľa plánu z výťažku uhradená suma 210.000 eur, t.j. 87,50

% z výťažku, a navrhovateľa, ktorému má byť podľa plánu uhradená z výťažku suma 30.000 eur, t.j.
12,50 % z výťažku. K uvedenej nehnuteľnosti dlžníka, ktorá má byť podľa plánu predmetom predaja,
má však zriadené záložné právo na zabezpečenie svojej zistenej pohľadávky len navrhovateľ. Veriteľ
Prima banka Slovensko a.s. nemá k tomuto majetku zriadené žiadne záložné právo na zabezpečenie
svojej pohľadávky, preto plánovaným rozdeleným výťažku z jej predaja, kedy sa tomuto veriteľovi

má prednostne uhradiť 87,50 % z výťažku, je tento veriteľ neodôvodnene zvýhodnený a to na úkor
navrhovateľa, ako aj ostatných veriteľov, účastníkov plánu. Plánovaným rozdeleným výťažku z predaja
časti majetku dlžníka reštrukturalizačný plán nerešpektuje stav záložných práv jednotlivých veriteľov
viaznucich na jednotlivých nehnuteľnostiach. Záložnému veriteľovi Prima banka Slovensko a.s. plán
okremvyššieuvedeného100%uspokojeniajehopohľadávkyatovpodstatnejmierezvýťažkuzpredaja

časti majetku dlžníka, ku ktorému nemá žiadne prednostné právo, priznáva aj úročenie jeho zistenej
pohľadávky na dobu od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu súdom úrokmi vo výške a spôsobom
podľa špecifikácie uvedenej v pláne (str.45), čo je v rozpore s ust. §138 ods. 2 ZKR a čo predstavuje
ďalšie neodôvodnené zvýhodnenie tohto veriteľa a to na úkor všetkých účastníkov plánu. Dlžník svoj
návrh na potvrdenie plánu a nahradenie súhlasu, ktorý predložil súdu, odôvodnil o.i. tým, že účastníci

nebudú na základe plánu v zjavne horšom postavení v akom by boli v prípade konkurzu, keďže v prípade
konkurzu by navrhovateľ, ktorého pohľadávky boli zahrnuté do skupiny pre zabezpečené pohľadávky
2, bol v takom istom postavení ako iní nezabezpečení veritelia z dôvodu, že „...jeho právny úkon zápis
záložného práva na nehnuteľnom majetku dlžníka, bol urobený počas úpadku, čím naplnil podstatu
§ 59 ZKR s povinnosťou správcu odporovať tomuto právnemu úkonu.“ S uvedeným odôvodnením

nemožno súhlasiť. Navrhovateľ má v reštrukturalizácii zistenú pohľadávku v celom rozsahu, vrátane jej
zabezpečenia, ktoré nebolo správcom nijako spochybnené. Právo odporovať právnemu úkonu dlžníka
v súlade s príslušnými ustanoveniami ZKR prislúcha správcovi len počas konkurzu. Reštrukturalizačný
proces takýto inštitút nepozná. Správca, dlžník a ani súd v reštrukturalizačnom konaní nemôžu v
otázke určenia neúčinnosti právneho úkonu urobiť jednoznačný záver, suplujúc závery všeobecného

súdu v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, ktoré je riadnym súdnym konaním, v ktorom sa vedie
dokazovanie,súprípustnéopravnéprostriedkyajeukončenéprávoplatnýmsúdnymrozhodnutím. Preto
konštatovanie, že právnym úkonom dlžníka, ktorým bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam
dlžníka v prospech navrhovateľa, bola naplnená podstata § 59 ZKR, je predčasné, nepreukázané a
v reštrukturalizačnom konaní nikomu, v zmysle platnej právnej úpravy, neprislúchajúce a ako také

nespôsobilé byť dôvodom pre akékoľvek znevýhodnenie navrhovateľa a na druhej strane zvýhodnenie
iného účastníka plánu, v tomto prípade veriteľa Prima banka Slovensko a.s.. S poukazom na vyššie
uvedené, keďže podľa reštrukturalizačného plánu sa majú uspokojiť pohľadávky jedného účastníka
plánu - veriteľa Prima banka Slovensko a.s., zaradené do rovnakej skupiny zabezpečených pohľadávok
ako pohľadávky navrhovateľa, v inej miere a iným spôsobom, čím sa veriteľovi týchto pohľadávok Prima

banka Slovensko a.s. poskytla oproti navrhovateľovi, ale aj iným účastníkom plánu výhoda, je podľa
navrhovateľa daný dôvod podľa § 157 ods. 1 písm. a) ZKR, pre ktorý súd môže vysloviť neúčinnosť plánu
voči nemu ako veriteľovi, keďže navrhovateľ, ako účastník plánu uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej
schôdzi odôvodnenú námietku a hlasoval proti jeho prijatiu.Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 17.12.2012 a 5.9.2013 (č.l. 39 spisu) uviedol, že pre
zabezpečených veriteľov boli v reštrukturalizačnom pláne vytvorené tri skupiny:

- Skupina pre zabezpečené pohľadávky 1 - veriteľ Prima banka Slovensko a.s.

- Skupina pre zabezpečené pohľadávky 2 - veriteľ O. (žalobca)

- Skupina pre zabezpečené pohľadávky 3 - veriteľ Finančné riaditeľstvo SR Daňový úrad Trnava.

Ďalej boli v reštrukturalizačnom pláne vytvorené skupiny pre nezabezpečených veriteľov:

- Skupina pre nezabezpečené pohľadávky 1

- Skupina pre nezabezpečené pohľadávky 2.

V záväznej časti reštrukturalizačného plánu boli zistené zabezpečené pohľadávky uspokojené tak, že

zabezpečená pohľadávka veriteľa Prima banka Slovensko a.s. bola uspokojená na 100%, zabezpečená
pohľadávka veriteľa Finančné riaditeľstvo SR Daňový úrad Trnava bola uspokojená na 100% a
zabezpečenápohľadávkaveriteľaOndrejaTótha(žalobcu)bolauspokojenávrozsahu30%,čopovažuje
žalobca za svoje znevýhodnenie resp. za neodôvodnené zvýhodnenie ostatných dvoch zabezpečených
veriteľov. Žalobca z tohto dôvodu hlasoval proti prijatiu plánu, jeho súhlas však nahradil súd svojim

rozhodnutím zo dňa 24.10.2012. Reštrukturalizačný plán žalovaného bol Okresným súdom potvrdeným
uznesením zo dňa 24. 10. 2012, zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 211/2012 dňa 31. 10. 2012.

Odporca uviedol, že ako prvé je potrebné vychádzať z porovnania možností uspokojenia veriteľov v
konkurze a v reštrukturalizačnom konaní, ktoré je obligatórnou náležitosťou reštrukturalizačného plánu.
Už v samotnom návrhu na potvrdenie plánu súdom a nahradenie súhlasu, ktorý bol predložený súdu, sa

uvádza, že účastníci nebudú na základe plánu zjavne v horšom postavení než v akom by boli v prípade
konkurzu, keďže v prípade konkurzu by navrhovateľ bol uspokojovaný ako ostatní nezabezpečení
veritelia, nakoľko právny úkon žalobcu týkajúci sa zápisu záložného práva na nehnuteľnom majetku
dlžníka (odporcu) bol urobený počas úpadku a naplnil tak podstatu odporovania zvýhodňujúcemu
právnemu úkonu podľa § 59 ZKR. Správca by v konkurznom konaní bol povinný odporovať tomuto

právnemu úkonu. Pre spresnenie uviedol, že pohľadávka navrhovateľa vyplýva zo Zmluvy o pôžičke
zo dňa 7.9. 2009, na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ požičal odporcovi ako dlžníkovi sumu vo
výške 200.000 eur. Záložné právo k nehnuteľnostiam na zabezpečenie predmetnej pohľadávky bolo
zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 7. 7. 2011. Vklad záložného práva bol povolený
dňa 27. 7. 2011. Podľa § 59 ods. 1 ZKR zvýhodňujúcim právnym úkonom je právny úkon, ktorým

dlžník „zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol“. Záväzok vznikol dňa 7.9.2009 Zmluvou o
pôžičke, zabezpečenie vzniklo až dňa 7.7.2011 Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam.
Záväzok bol teda preukázateľne zabezpečený až po jeho vzniku. Lehota na uplatnenie práva odporovať
právnemu úkonu je v zmysle § 57 ods. 1 ZKR jeden rok od vyhlásenia konkurzu. Sám navrhovateľ
podal na odporcu návrh na vyhlásenie konkurzu, na základe ktorého bolo začaté konkurzné konanie

na dlžníka (odporcu) uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20. 2. 2012, zverejnené v OV
39/2012 dňa 24. 2. 2012. Odporca však podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, ktorú Okresný
súd Trnava povolil uznesením zo dňa 18. 4. 2012, zverejnené v OV 82/2012. Lehota na odporovanie
právnemu úkonu navrhovateľa v prípade konkurzu by teda bola zachovaná, v čoho dôsledku by záložné
právo navrhovateľa nebolo uznané a navrhovateľ by bol uspokojovaný ako nezabezpečený veriteľ. Pre

porovnanie odporca uviedol, že podľa záväznej časti reštrukturalizačného plánu boli nezabezpečení
veriteliauspokojenívrozsahupribližne7%.Navrhovateľjepretovovýraznelepšompostaveníakobybol
v prípade konkurzu, nakoľko jeho pohľadávka bola v reštrukturalizačnom konaní uspokojená v rozsahu
30 % zatiaľ čo v konkurze by bol uspokojený tak ako ostatní nezabezpečení veritelia, čo predstavuje
uspokojenie v rozsahu približne 7%. Ohľadom rovnakého postavenia veriteľov s rovnakými právami,

na ktoré sa vo svojej žalobe navrhovateľ odvoláva a z toho vyplývajúceho údajného neodôvodneného
zvýhodnenia ostatných zabezpečených veriteľov v porovnaní s odporcom, uviedol, že podľa § 157
ods. 1 ZKR sa veriteľovi poskytla neoprávnená výhoda oproti ostaným veriteľom len v tom prípade, ak
pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny sa uspokojili iným spôsobom ako jeho pohľadávka. Uvedená
podstata však nebola naplnená, nakoľko pohľadávka navrhovateľa bola zaradená do samostatnej

skupiny, preto nie je zrejmé, na základe čoho dospel navrhovateľ k záveru, že bol neodôvodneneznevýhodnený v porovnaní s ostatnými veriteľmi s rovnakým postavením. Navrhovateľ bol zaradený
do Skupiny pre zabezpečené pohľadávky 2, v ktorej sa nenachádzal žiaden iný veriteľ. Preto nie je
naplnená podstata zvýhodnenia veriteľov vyplývajúca zo zákona, že pohľadávky v rovnakej skupine

ako navrhovateľova pohľadávka boli uspokojené v inej miere alebo iným spôsobom. Ak navrhovateľ
chcel byť preradený do inej skupine, mal v zmysle § 145 ods. 1 písm. c) ZKR písomne požiadať
o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu. O takéto
zaradenie pohľadávky do inej skupiny však nepožiadal. V ustanovení § 157 ods. 1 písm. a) ZKR je
jasne stanovené, že účastník plánu sa môže domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak

„pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú podľa plánu uspokojiť
v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda“.
Navrhovateľ bol vo svojej skupine pre zabezpečené pohľadávky 2 zaradený sám, preto nie je možné
porovnať uspokojenie pohľadávok zaradených do rovnakej skupiny. Z uvedeného vyplýva, že nie sú
splnené dôvody na podanie žaloby o určenie neúčinnosti plánu voči navrhovateľovi. Vzhľadom k vyššie
uvedenému žiadal odporca žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 4.2.2013 (č.l. 26 spisu), k vyjadreniu odporcu k návrhu
opäť poukázal na § 6 a 139 ods. 2 ZKR a uviedol, že za veriteľov s rovnakými právami v zmysle
právnej úpravy pritom treba považovať veriteľov, ktorí majú pohľadávky rovnakého druhu z pohľadu ich
uspokojovania. Rovnakým druhom sú nesporne pohľadávky zabezpečené, ako aj napr. pohľadávky proti
podstate, pohľadávky z prevádzkovania podniku, pohľadávky prvej triedy a pod. Vzhľadom na uvedené

tak, ako uviedol v podanom návrhu, reštrukturalizačný plán v častiach stanovujúcich mieru uspokojenia
zabezpečených veriteľov je v rozpore s citovanými ustanoveniami § 6 a § 139 ods. 2 ZKR, keďže princíp
rovnakého zaobchádzania mierou uspokojenia zabezpečených veriteľov porušuje.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov, svedka JUDr. Erika
Bilského, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým, výpisom z listu vlastníctva, zmluvou

o zriadení záložného práva, pripojeným reštrukturalizačným spisom tunajšieho súd sp. zn. 25R/4/2012
ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Právna zástupkyňa navrhovateľa v konaní uviedla, v reštrukturalizačnom konaní odporcu, dlžník
predložil 3- člennému veriteľskému výboru návrh reštrukturalizačného plánu. Tento bol na zasadnutí
veriteľského výboru dňa 7.9.2012 schválený. Za jeho schválenie hlasovali 2 členovia veriteľského

výboru, Prima banka Slovensko a.s. a Digital Security Controls Slovensko, spol. s r.o.. Navrhovateľ
hlasoval proti prijatiu plánu. 4.10.2012 sa uskutočnila schvaľovacia schôdza veriteľov zvolaná
reštrukturalizačným správcom, na ktorej bol uvedený plán prijatý. Za prijatie tohto plánu hlasovali 3
z 5 skupín veriteľov a to skupina pre zabezpečenie pohľadávky 1 veriteľa Primabanka, skupina pre
zabezpečené pohľadávky 3 veriteľa Slovenská republika - Finančné riaditeľstvo, Daňový úrad Trnava

a skupina pre nezabezpečené pohľadávky 2. Proti prijatiu plánu hlasovali 2 skupiny a to skupina pre
zabezpečené pohľadávky 2 veriteľa O. teda navrhovateľa a skupina pre nezabezpečené pohľadávky 1.
Navrhovateľ na tejto schôdzi uplatnil do zápisnice námietky proti prijatiu predmetného plánu. Následne
bol Okresným súdom Trnava v reštrukturalizačnom konaní 25R 4/2012 plán potvrdený, pričom súd
nahradil súhlas 2 skupín veriteľov. Dôvodom námietok navrhovateľa proti prijatiu reštrukturalizačného

plánu je skutočnosť, že týmto plánom boli podstatným spôsobom porušené viaceré ust. ZKR s
nepriaznivým dopadom na navrhovateľa i ďalších účastníkov plánu a to s poukazom na to, že plán
mierou a spôsobom uspokojenia neodôvodnene zvýhodňuje veriteľa Prima banka Slovensko na úkor
navrhovateľa a ostatných účastníkov plánu čo je jednak v rozpore so záujmom všetkým účastníkov
plánu ako i konkurzným zákonom ako takým. Do reštrukturalizačného konania si prihlásili riadne a včas

zabezpečené pohľadávky 3 veritelia a to navrhovateľ, Primabanka a Daňový úrad Trnava. Všetky vyššie
uvedené prihlásené zabezpečené pohľadávky správca považoval v celom rozsahu za zistené, a to tak čo
do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky ako aj zabezpečenia zabezpečovacím právom.
V reštrukturalizačnom konaní boli pre tieto zabezpečené pohľadávky vytvorené 3 osobitné skupiny.
Podľa záväznej časti plánu sa dlžník zaviazal uhradiť zistené zabezpečené pohľadávky vo výške 100 %

dvom z troch zabezpečených veriteľov a to Primabanke a Daňovému úradu Trnava. Rovnako zistenú a
zabezpečenúpohľadávkunavrhovateľasavšakdlžníkzaviazaluhradiťlenvovýške30%stým,žepodľa
plánu sa zvyšnej časti pohľadávky má navrhovateľ vzdať. Navrhovateľ ako záložný veriteľ dlžníka má v
reštrukturalizáciidlžníkariadneuznanúpohľadávkuajejzabezpečenievcelomrozsahu,jehopostaveniejepretorovnaké.Rozdielommieruuspokojeniapohľadávokzabezpečenýchveriteľovplánznevýhodňuje
navrhovateľa a zvýhodňuje Primabanku. Uvedené je o to závažnejšie, že plánové rozdelenie výťažku
z predaja majetku dlžníka zaťaženého zabezpečovacím právom nerešpektuje existujúci stav záložných

práv jednotlivých veriteľov viaznucich na jednotlivých nehnuteľnostiach, keďže veriteľovi Primabanka
má byť z predaju majetku dlžníka - stavby sklad súpisné č. XXXX, z výťažku uhradená suma 210.000
eur teda 87,50 % výťažku, pričom navrhovateľovi má byť uhradená suma 30.000 eur t.j. 12,5 % z
výťažku z úhrnného predaja, avšak k tejto nehnuteľnosti má zriadené záložné právo na zabezpečenie
svojej pohľadávky výlučne len navrhovateľ. Dlžník svoj návrh na potvrdenie plánu súdom odôvodnil

okrem iného tým, že účastníci plánu nebudú na jeho základe zjavne v horšom postavení, než v akom
boli v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Keďže v prípade konkurzu by podľa dlžníka
navrhovateľ, ktorého pohľadávky boli zahrnuté do skupín pre nezabezpečené pohľadávky 2 bol v
rovnakom postavení ako iní nezabezpečení veritelia s odôvodnením, že právny úkon, ktorým bola
pohľadávka navrhovateľa zabezpečená teda zmluva o zriadení záložného práva, mal byť urobený počas
úpadku dlžníka, čím mal naplniť podstatu § 59 ZKR. S takýmto odôvodnením navrhovateľ nesúhlasí.

Zabezpečenie pohľadávky nebolo správcom nijako spochybnené, naopak bolo uznané a z právneho
hľadiska osobitne treba zdôrazniť, že možnosť odporovať právnemu úkonu dlžníka podľa ZKR prislúcha
správcovi len počas konkurzu. Reštrukturalizačný proces takýto inštitút nepozná. Záver, že právny
úkon dlžníka zmluvou o zriadení záložného práva bola naplnená podstata § 59 ZKR je predčasný
nepreukázaný a v reštrukturalizačnom konaní nikomu neprislúchajúci, preto nemožno hovoriť v tejto

súvislosti o dôvode pre akékoľvek znevýhodnenie navrhovateľa ako veriteľa. Skutočnosť, že právny
úkon zriadenie zabezpečenia pohľadávky mal byť urobený počas úpadku čo by malo byť základnou
podmienkou za predpokladu že by to bolo aplikovateľné, nebola nijako preukázaná. Reštrukturalizačný
plán nerešpektuje základnú zásadu reštrukturalizácie a síce rovnaké zaobchádzanie s pohľadávkami
dlžníkov v rovnakom právnom postavení, argumentácia odporcu týkajúca sa zaradenia pohľadávky

navrhovateľa do osobitnej skupiny, z čoho odporca vyvodzuje skutočnosť, že navrhovateľ nemal byť
znevýhodnený voči komu keďže v tejto skupine figuruje sám, nie je akceptovateľná z dôvodu, že
pri takejto aplikácii zákona by dochádzalo k jeho obchádzaniu, keď vytvorením samostatnej skupiny
pre jednu pohľadávku by bolo znemožnená aplikácia inštitútu určenia neúčinnosti reštrukturalizačného
plánu. Úročenia pohľadávky Prima banky Slovensko, ktoré bolo zahrnuté v pláne je v úplnom rozpore

so zákonom s poukazom na ust. § 121 ods. 3 OZ a § 138 ods. 2 ZKR, keďže úroky ako príslušenstvo
pohľadávky sa do plánu nezahŕňajú a považujú sa v celom rozsahu za odpustené. K výpovedi svedka
JUDr. Bilského uviedla, že svedok sa snažil o obhájenie reštrukturalizačného plánu spôsobom, ktorý
zodpovedá skutočnosti, že na tomto pláne podstatnou mierou pracoval a ho vytvoril. Z výpovede
svedka vyplynulo, že navrhovateľova pohľadávka prihlásená do reštrukturalizácie bola v súlade ním

ako správcom posúdená ako zistená čo do právneho dôvodu, jej výšky, poradia i zabezpečovacieho
práva. Taktiež svedok potvrdil, že v reštrukturalizácii nie je možné aplikovať inštitút odporovateľnosti
právnemu úkonu dlžníka. Pokiaľ svedok na vysvetlenie diskriminačného uspokojenia veriteľa F. vo
výške 30 % jeho pohľadávky oproti 100 % priznanej pohľadávky veriteľovi Prima banka poukazoval
na svoju povinnosť správcu prihliadať na mieru uspokojenia veriteľov v prípade vyhlásenia konkurzu,

tak s jeho vysvetlením, prečo priznal veriteľovi F. len 30 % nemožno súhlasiť. Navrhovateľ ako záložný
veriteľ mal rovnako uznanú a zabezpečenú pohľadávku ako záložný veriteľ Prima banka, pričom žiadny
dôvod uvádzaný svedkom neodôvodňuje plánom rozhodnúť o miere uspokojenia 30 %. Druhým dôvod
zvýhodnenia veriteľa Prima banka a znevýhodneniami F. ako aj ostatných veriteľov je, že z výťažku
predaja nehnuteľností dlžníka na ktorej viazlo len záložné právo v prospech F. mal byť veriteľ Prima

banka uspokojený vo výške 87,5 %. Vzhľadom na to, že Prima banka nemá k tomuto majetku postavenie
záložného veriteľa s prednostným právom uspokojenia, nebol dôvod na to, aby z výťažku predaja bol
tento veriteľ uspokojený prednostne ako záložný veriteľ, mal byť uspokojený len rovnako ako ostatní
nezabezpečení veritelia. Pre prípad vyhlásenia konkurzu je absolútne nepochybné, že veriteľ Prima
banka vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti by mal taktiež postavenie len nezabezpečeného veriteľa

a teda v prípade predaja, speňaženia tohto nehnuteľného majetku a v prípade, ak by záložné právo
zriadené v prospech veriteľa F. bolo v riadnom súdnom konaní vedenom po vyhlásení konkurzu na
návrh správcu rozhodnutím súdu v dôsledku zistenia toho, že sú splnené podmienky odporovateľnosti
označené za neúčinné, mal rovnako ako ostatní nezabezpečení veritelia vrátane veriteľa Tótha nárok
len na pomernú časť tohto výťažku. Z toho vyplýva záver, že v prípade predpokladaného konkurzného

konania je veriteľ Prima banka zvýhodnený a to na úkor záložného veriteľa O. a ostatných veriteľov. Čo
sa týka úrokov z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky, vysvetlenie svedka nie je možné akceptovať.
Priznanie týchto úrokov plánom je v rozpore s príslušným ust. § 138 ods. 2 ZKR. Všetky prihlásenépohľadávky spolu s príslušenstvom sú vyriešené v reštrukturalizačnom pláne a preto nie je možné
priznať úročenie pohľadávok po potvrdení plánu ako tvrdí správca.

Právna zástupkyňa odporcu v konaní uviedla, že nie je daný dôvod na podanie žaloby a určenie

neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. Dôvody pre ktoré sa možno žalobou domáhať určenia
neúčinnosti plánu, sú striktne dané ZoKR v § 157 ods. 1, sú tu uvedené 4 dôvody, ani jeden dôvod
však nie je naplnený. Navrhovateľ svoju žalobu oprel o ustanovenie § 157 ods. 1 písm. a), avšak ako
tento dôvod nie je naplnený, nakoľko žalobca bol vo svojej skupine zaradený sám a preto nie je možné
uspokojenie jeho pohľadávky s iným veriteľom v tej istej skupine tak ako to vyžaduje § 157 ods. 1

písm. a) ZKR. Ak navrhovateľ chcel byť preradený do inej skupiny v zmysle § 145 ods. 1 písm. c/
ZoKR mal písomne požiadať predkladateľa plánu pred konaním schvaľovacej schôdze o zaradení svojej
pohľadávky do inej skupiny než ako bola zaradená predkladateľom plánu. Takéto preradenie pohľadávky
do inej skupiny však nepožiadal čo potvrdzuje zápisnice zo schvaľovacej schôdze zo dňa 4.10.2012.
Reštrukturalizačný plán bol riadne potvrdený súdom, uznesením zo dňa 24.10.2010 zverejnené v
Obchodnom vestníku č. 211/2012. Voči plánu ktorý súd potvrdil svojim uznesením sa možno domáhať

iba z dôvodov uvedených v § 157, tieto dôvody neboli naplnené.

Svedok JUDr. Erik Bilský v konaní uviedol, že rozhodnutím tunajšieho súdu bola povolená
reštrukturalizácia spoločnosti RODA-SP, spol. s r.o., v ktorej bol ustanovený za reštrukturalizačného
správcu. Reštrukturalizačný plán predkladá dlžník v súčinnosti so správcom a veriteľským výborom,
nakoľko nemožno očakávať od laického dlžníka, že by bol sám schopný vytvoriť reštrukturalizačný

plán. Reštrukturalizačný plán v danej veci sa vytváral štandardným spôsobom. Na základe údajov
dostupných z návrhu, z prihlášok, z účtovníctva a iných dokladov dlžníka sa spracoval návrh
reštrukturalizačného plánu, tento sa prekonzultoval s dlžníkom tak aby sa s ním dlžník stotožnil a
predložil sa veriteľskému výboru. Veriteľský výbor návrh reštrukturalizačného plánu prerokoval, vrátil
na prepracovanie s odôvodnením, aby boli v čo najväčšej miere zapracované pripomienky, ktoré

predniesli jednotliví členovia veriteľského výboru, následne sa plán prepracoval a opätovne predložil
veriteľskému výboru. Ten o pláne hlasoval tak, že reštrukturalizačný plán schválil a odporučil schôdzi
veriteľov aby za plán hlasoval. Návrh reštrukturalizačného plánu, ktorý bol predložený na schválenie
a prijatie, bol výsledkom súčinnosti zúčastnených strán, teda aj on ako správca sa s jeho obsahom
oboznámilaajpripomienkoval.Špecifikáciedanéhoplánuspočívalinajmävtom,žedoreštrukturalizácie

sa prihlásil zabezpečený veriteľ O., ktorého zabezpečenie vzniklo cca 6 mesiacov po tom ako jeho
pohľadávka. S týmto sa bolo treba v reštrukturalizačnom pláne vyporiadať. Osobitosť spočívala v tom,
že v prípade konkurzného konania by bolo zabezpečenie veriteľa OU. predmetom popretia a právny
úkon by ako správca odporoval. Takto by musel postupovať v konkurze, pretože je zjavné, že ide o
odporovateľný právny úkon. Svedok potvrdil, že pohľadávka navrhovateľa bola riadne a včas prihlásená

a nebola ako ním ako správcom popretá a to ani čo do jej zabezpečenia, keďže k tomu nebol dôvod,
lebo zabezpečovacie resp. záložné právo riadne vzniklo a bolo zapísané katastrom nehnuteľností,
preto nebol dôvod na popretie. Nastal však moment pri projektovaní uspokojovania v jednotlivých
skupinách. Jeden z najdôležitejších parametrov pri príprave plánu je porovnanie uspokojenia veriteľa
v konkurze a reštrukturalizácie, prípadne porovnanie uspokojenia veriteľa v tej istej skupine. V prípade

konkurzu by sa zabezpečenie veriteľa O. stalo odporovateľným, nakoľko zabezpečenie vzniklo neskôr
ako pohľadávka. V tejto súvislosti poukázal na § 59 ods. 1 ZKR. S uvedenou skutočnosťou sa
musel vysporiadať spolu s predkladateľom reštruk. plánu. Moment kedy sa porovnáva uspokojenie v
reštrukturalizácii a v konkurze je deň začatia reštrukturalizačného konania. Ďalej uviedol, že s uvedeným
sa bolo treba vyporiadať preto, lebo pohľadávky prihlásili aj iní nezabezpečení veritelia, ktorí by sa

stali znevýhodnenými oproti žalobcovi, ktorý si pohľadávku dodatočne zabezpečil. Toto bol prvý dôvod
prečo miera uspokojenia navrhovateľa bola nižšia. Podľa jeho názoru dodatočným vznikom záložného
práva sa pokúsil navrhovateľ znevýhodniť ďalších nezabezpečených veriteľov a nieže by on sám
bol v danej veci znevýhodnený. Zdôraznil, že v pláne sa muselo zohľadňovať porovnanie miery
uspokojenia navrhovateľa iba s nezabezpečenými veriteľmi. Z tohto dôvodu sa do plánu obsiahlo,

že zabezpečení veritelia Prima banka Slovensko a Finančné riaditeľstvo SR - Daňový úrad Trnava
budú uspokojení v miere 100 % a navrhovateľ len v miere 30 %. Na otázku súdu na základe čoho
dospel k miere uspokojenia vo výške 30 % u navrhovateľa uviedol, že pri určení výšky vychádzal z
reálnosti a udržateľnosti reštrukturalizačného plánu t.j. zohľadňoval sa plánovaný hospodársky výsledok
na budúce obdobie, vychádzal z uspokojenia ostatných nezabezpečených veriteľov, ďalej z toho, aby

ostatní nezabezpečení veritelia sa nestali zjavne znevýhodnenými oproti tomuto veriteľovi. K aplikácii§ 6 ZKR uviedol, že navrhovateľa ako veriteľa treba porovnávať s veriteľmi nezabezpečenými a
nie so zabezpečenými. Na otázku súdu z akého dôvodu v reštrukturalizačnom pláne je uvedené,
že má dôjsť k uspokojeniu veriteľov odpredajom nehnuteľností súpisné č. XXXX na parcele XXX/

XX - sklad, ku ktorej mal zriadené záložné právo výlučne navrhovateľ, pričom z odpredaja tejto
nehnuteľnosti mal byť uspokojený zabezpečený veriteľ Prima banka vo výške 87,50 % a navrhovateľa
len 12,5 % a zabezpečený veriteľ Prima banka mala zriadené zabezpečovacie právo k iným dvom
nehnuteľnostiamsvedokuviedol,žekodpredajutejtonehnuteľnosti-skladusapristúpilo,preto,žedlžník
túto nevyužíval na svoju činnosť a išlo o tzv. prebytočný majetok. K úrokom z omeškania uviedol, že

počas reštrukturalizačného konania neboli priznané nikomu žiadne úroky, priznané úroky začali plynúť
potvrdením reštrukturalizačného plánu teda zmenou právneho vzťahu listinou reštrukturalizačný plán.
Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľa svedok uviedol, že ak by bol vyhlásený konkurz na majetok
dlžníka,veriteľPrimabankavprípadespeňažovaniatotožnejnehnuteľnosti-skladubyneboluspokojený
z tejto nehnuteľnosti, ale nebol by ani navrhovateľ. Pri porovnávaní miery uspokojenia veriteľa Prima
banka pre prípad vyhlásenia konkurzu, Prima banka mala zriadené záložné právo spôsobom, ktorému

by v prípadnom konkurznom konaní nebolo možné odporovať, preto jej bolo priznané 100 %. Svedočné
si neuplatnil žiadne.

Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 8 spisu) súd zistil, že odporca je okrem iných nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva vlastníkom aj nehnuteľnosti - stavby súp. číslo XXXX, na parc. č. XXX/
XX sklad ku ktorej má v prvom poradí zriadené záložné právo navrhovateľ ako záložný veriteľ.

Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti (č.l. 10) súd zistil, že dňa 7.7.2011 uzavreli
navrhovateľakozáložnýveriteľaodporcaakozáložcazmluvuozriadenízáložnéhoprávaokreminéhoaj
k k nehnuteľnosti - priemyselná budova sklad súp. číslo XXXX, na parc. č. XXX/XX a to na zabezpečenie
pohľadávky veriteľa zo zmluvy o pôžičke zo dňa 7.9.2009 vo výške 200.000 eur.

Podľa § 6 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii veritelia s rovnakými právami majú pri riešení

úpadku dlžníka rovnaké postavenie; zvýhodňovanie niektorých veriteľov je neprípustné.

Podľa § 132 ods. 1 citovaného zákona reštrukturalizačný plán (ďalej len "plán") je listina upravujúca
vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len "účastník plánu"), ako
aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok,
prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu.

Podľa § 134 ods. 1 citovaného zákona plán musí byť vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu
možnú mieru uspokojenia veriteľov dlžníka pri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti.

Podľa § 134 ods. 2 citovaného zákona pri príprave plánu sú dlžník, správca a členovia veriteľského
výboru povinní úzko spolupracovať; predkladateľ plánu je povinný im na tento účel poskytovať všetky
vyžiadané informácie, ako aj inú s tým súvisiacu súčinnosť.

Podľa § 137 ods. 1 citovaného zákona na účely hlasovania o prijatí plánu sa v záväznej časti plánu
vytvorí samostatná skupina pre zabezpečené pohľadávky a samostatná skupina pre nezabezpečené
pohľadávky. Ak plán predpokladá zmenu majetkových práv akcionárov dlžníka, prevod podniku dlžníka
alebo zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre
majetkové práva akcionárov dlžníka.

Podľa § 137 ods. 4 citovaného zákona pre každú zabezpečenú pohľadávku, pri ktorej možno s odbornou
starostlivosťou predpokladať, že majetok, ktorý ju zabezpečuje, bude postačovať aspoň na jej čiastočné
uspokojenie, sa v pláne vytvorí vždy samostatná skupina, ibaže dotknutí zabezpečení veritelia súhlasia
s iným vytvorením skupín.Podľa § 138 ods. 2 citovaného zákona pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo
prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu
nezahŕňajú; tieto nároky sa v prípade potvrdenia plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené.

Podľa § 139 ods. 2 citovaného zákona pohľadávky a majetkové práva akcionárov dlžníka zaradené
do rovnakej skupiny musia byť uspokojené rovnakou mierou a rovnakým spôsobom. V menšej miere
alebo horším spôsobom sa pohľadávka alebo majetkové právo akcionára dlžníka zaradené do rovnakej
skupiny môže uspokojiť len so súhlasom dotknutého veriteľa alebo akcionára dlžníka.

Podľa § 152 ods. 1 písm. a) citovaného zákona ak za prijatie plánu v niektorej zo skupín nehlasovala
potrebná väčšina, predkladateľ plánu sa môže v návrhu na potvrdenie plánu domáhať, aby súd prijatie

plánu v skupine nahradil svojím rozhodnutím, ak účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcej proti
prijatiu plánu nebudú na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia
plánu; súd pritom vychádza z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v deň začatia
reštrukturalizačného konania, pričom vychádza z údajov uvedených v pláne, ak sa nepreukáže opak,

Podľa§157ods.2písm.a)citovanéhozákonaúčastníkplánu,ktorýhlasovalprotiprijatiuplánuauplatnil

do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, má právo sa do 15 dní
od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd určil neúčinnosť
plánu voči nemu, ak pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú
podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla
oproti nemu výhoda,

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane

toho, čo uviedli účastníci.

Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník
v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na
všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého
rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom

v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,ktorý
závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť
za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že
uznesením č.k. 25R/4/2012-176 zo dňa 3.4.2012 súd rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania
voči odporcovi - dlžníkovi a uznesením č. 25R/4/2012-181 zo dňa 18.4.2012 povolil reštrukturalizáciu
dlžníka a ustanovil JUDr. Erika Bilského do funkcie správcu dlžníka. Do reštrukturalizačného konania
si prihlásili riadne a včas svoje pohľadávky traja zabezpečení veritelia a to navrhovateľ, Prima banka

Slovensko a.s. a SR - Finančné riaditeľstvo SR - Daňový úrad Trnava. Navrhovateľ, ako záložný
veriteľ dlžníka, si prihlásil pohľadávky v celkovej výške 209.533,85 eur, zabezpečené záložným právom
zriadeným k nehnuteľnostiam dlžníka v k.ú. I., a to ako 1. v poradí k zálohu stavba so súp.č. XXXX
na p.č. XXX/X, prevádzková budova a 1. v poradí k zálohu stavba so súp.č. XXXX na p.č. XXX/
XX, sklad, 2. v poradí k zálohu stavba so súp.č. XXXX na p.č. XXX/XX, prístavba predajne. Prima

banka Slovensko a.s., ako záložný veriteľ dlžníka, si prihlásil pohľadávky v celkovej výške 306.869,84
eur, zabezpečené záložným právom zriadeným k nehnuteľnostiam dlžníka v k.ú. I., a to 1. v poradí kzálohu stavba so súp.č. XXXX na p.č. XXX/XX, prístavba predajne, 1. v poradí k zálohu stavba so
súp.č. XXXX na p.č. XXX/XX, výrobná hala. SR - Finančné riaditeľstvo SR - Daňový úrad Trnava, ako
záložný veriteľ dlžníka si prihlásil pohľadávky v celkovej výške 18.284,17 eur, zabezpečené záložným

právom zriadeným k nehnuteľnostiam dlžníka v k.ú. I., obec D., okres Pezinok, ktoré sú zapísané
na LV č. XXXX a to s ohľadom na vznik záložného práva zápisom do katastra nehnuteľností v
poradí nasledujúcom, resp. neskoršom oproti vyššie menovaným záložným veriteľom. Všetky vyššie
uvedené prihlásené zabezpečené pohľadávky správca považoval v celom rozsahu za zistené a to
tak čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky, ako aj zabezpečenia zabezpečovacím

právom. Dňa 27.07.2012 dlžník predložil veriteľskému výboru návrh reštrukturalizačného plánu. Dňa
23.08.2012 dlžník predložil veriteľskému výboru záverečný návrh reštrukturalizačného plánu. Na
zasadnutí veriteľského výboru dňa 7.9.2012 bol predložený reštrukturalizačný plán veriteľským výborom
schválený. Za schválenie plánu hlasovali dvaja členovia veriteľského výboru a to veritelia Prima banka
Slovensko a.s. a Digital Security Controls Slovensko, spol. s r.o., navrhovateľ hlasoval proti prijatiu
plánu. Dňa 04.10.2012 sa uskutočnila schvaľovacia schôdza veriteľov zvolaná správcom, na ktorej

bol reštrukturalizačný plán prijatý. Za prijatie plánu hlasovali tri z piatich skupín veriteľov, ktoré boli
v pláne vytvorené na účely hlasovania a to skupina pre zabezpečené pohľadávky 1 veriteľa Prima
banka Slovensko, a.s., skupina pre zabezpečené pohľadávky 3 veriteľa SR - Finančné riaditeľstvo
SR - Daňový úrad Trnava a skupina pre nezabezpečené pohľadávky 2. Proti prijatiu plánu hlasovali
dve skupiny a to skupina pre zabezpečené pohľadávky 2 veriteľa O. t.j. navrhovateľa a skupina pre

nezabezpečené pohľadávky 1. V rozprave pred hlasovaním o prijatí plánu navrhovateľ uplatnil do
zápisnice zo schvaľovacej schôdze námietky proti prijatiu plánu. Následne, na základe návrhu dlžníka na
potvrdenie plánu, uznesením Okresného súdu Trnava č. 25R/4/2012 zo dňa 24.10.2012, zverejneným
v Obchodnom vestníku dňa 31.10.2012, súd reštrukturalizačný plán potvrdil a zároveň nahradil súhlas
dvoch skupín veriteľov, ktorí hlasovali proti prijatiu plánu. V súlade s ust. § 137 ods. 4 ZKR boli

v reštrukturalizačnom pláne pre vyššie uvedené pohľadávky zabezpečených veriteľov vytvorené tri
skupiny. Do skupiny pre zabezpečené pohľadávky č. 1 bola zaradená pohľadávka veriteľa Prima
banka Slovensko, a.s., do skupiny pre zabezpečené pohľadávky č. 2 bola zaradená pohľadávka
navrhovateľa a do skupiny pre zabezpečené pohľadávky č. 3 bola zaradená pohľadávka veriteľa SR
- Finančné riaditeľstvo SR - Daňový úrad Trnava. Dôvodom vytvorenia samostatnej skupiny pre

týchto zabezpečených veriteľov bola skutočnosť právoplatne zriadených záložných práv na majetok
spoločnosti. Podľa záväznej časti plánu sa dlžník zaviazal uhradiť zistené zabezpečené pohľadávky
vo výške 100% dvom zabezpečeným veriteľom a to veriteľovi Prima banka Slovensko a.s. a veriteľovi
SR - Finančné riaditeľstvo SR - Daňový úrad Trnava. Rovnako zistenú zabezpečenú pohľadávku
navrhovateľa sa však dlžník zaviazal uhradiť len vo výške 30 % s tým, že vo zvyšnej časti pohľadávky,

t.j. 70 % jej hodnoty sa navrhovateľ, ako účastník plánu vzdáva. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že ako
záložný veriteľ dlžníka, má v reštrukturalizácii riadne uznanú pohľadávku a jej zabezpečenie v celom
rozsahu, v reštrukturalizácii je jeho postavenie rovnaké ako postavenie ostatných záložných veriteľov,
t.j. veriteľa Prima banka Slovensko, a.s. a veriteľa SR FR SR - Daňový úrad Trnava. Rozdielnou
mierou uspokojenia pohľadávok zabezpečených veriteľov, keď plán stanovuje uspokojenie pohľadávok

dvoch menovaných veriteľov vo výške 100 % avšak uspokojenia pohľadávky navrhovateľa len na
30 %, ho plán neodôvodnene znevýhodňuje a zároveň záložných veriteľov Prima banka Slovensko,
a.s, a SR FR SR - Daňový úrad Trnava, neodôvodnene zvýhodňuje. Naviac plánovaným rozdeleným
výťažku z predaja časti majetku dlžníka reštrukturalizačný plán nerešpektuje stav záložných práv
jednotlivých veriteľov viaznucich na jednotlivých nehnuteľnostiach a opäť zvýhodňuje veriteľa Prima

banka Slovensko, a.s.. Odporca s predmetnými tvrdeniami navrhovateľa nesúhlasil a v konaní tvrdil, že
k žiadnemu znevýhodneniu navrhovateľa nedošlo, pričom je potrebné vychádzať z porovnania možností
uspokojenia veriteľov v konkurze a v reštrukturalizačnom konaní. Navrhovateľ potom nebude na základe
plánu zjavne v horšom postavení než v akom by boli v prípade konkurzu, keďže v prípade konkurzu by
navrhovateľ bol uspokojovaný ako ostatní nezabezpečení veritelia, nakoľko jeho právny úkon týkajúci sa

zápisu záložného práva na nehnuteľnom majetku dlžníka naplnil podstatu odporovania zvýhodňujúcemu
právnemuúkonupodľa§59ZKR.Navrhovateľjepretovovýraznelepšompostaveníakobybolvprípade
konkurzu, nakoľko jeho pohľadávka bola v reštrukturalizačnom konaní uspokojená v rozsahu 30 % zatiaľ
čo v konkurze by bol uspokojený tak ako ostatní nezabezpečení veritelia, čo predstavuje uspokojenie
v rozsahu približne 7 %. Odporca poukázal aj na to, že podľa § 157 ods. 1 ZKR sa veriteľovi poskytla

neoprávnená výhoda oproti ostaným veriteľom len v tom prípade, ak pohľadávky zaradené do rovnakej
skupiny sa uspokojili iným spôsobom ako jeho pohľadávka. Uvedená podstata však nebola naplnená,
nakoľko pohľadávka navrhovateľa bola zaradená do samostatnej skupiny, v ktorej sa nenachádzal
žiaden iný veriteľ. Uvedené bolo medzi účastníkmi sporné. Súd mal preukázané, že navrhovateľ má vreštrukturalizácii uznanú a zistenú pohľadávku v celom rozsahu, vrátane jej zabezpečenia, ktoré nebolo
správcom nijako spochybnené. Z uvedeného dôvodu, je v reštrukturalizácii jeho postavenie rovnaké
ako postavenie ostatných záložných veriteľov Prima banka Slovensko, a.s. a SR FR SR - Daňový úrad

Trnava. Plán však stanovuje rozdielnu mieru uspokojenia pohľadávok zabezpečených veriteľov. Dvoch
veriteľov vo výške 100 % a navrhovateľa len vo výške 30 %. Súd má za to, že plán týmto neodôvodnene
znevýhodňuje navrhovateľa, ako účastníka plánu a zároveň vyššie uvedených záložných veriteľov
neodôvodnene zvýhodňuje. Z uvedeného dôvodu je plán v častiach stanovujúcich mieru uspokojenia
zabezpečených veriteľov v rozpore s § 6 a § 139 ods. 2 ZKR. K právnej obrane odporcu spočívajúcej

v tom, že uvedená rozdielna miera uspokojovania zabezpečených veriteľov vychádzala z porovnania
postavenia a miery uspokojenia navrhovateľa v konkurznom konaní, v ktorom by bol uspokojovaný ako
nezabezpečený veriteľ, keďže by správca odporoval jeho úkonu - zriadeniu zabezpečovacieho práva,
súddodáva,žeajnapriektomu,žeprivypracovávaníplánusauvedenéhľadiskozohľadňuje(zohľadňuje
sa,abyúčastníciplánu,ktorýhlasovaliprotijehoprijatiunebolivzjavnehoršompostavení,vakombyboli
v prípade neprijatia plánu a vychádza sa aj z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní),

tak prijatie jednoznačného záveru o neúčinnosti zriadenia záložného práva navrhovateľa z dôvodu jeho
odporovateľnosti, bez riadneho súdneho konania je podľa názoru súdu predčasné a takúto právomoc,
suplovať rozhodnutie súdu neprináleží ani správcovi ani dlžníkovi ani nikomu ďalšiemu súčinnému pri
vypracovávaníreštrukturalizačnéhoplánu.Súdmázato,žesprávcoviprislúchaprávopoňaťpochybnosť
o úkone dlžníka a odporovať mu zo zákonných dôvodov. Môže vyvolať podaním žaloby súdne konanie

o odporovateľnosti takéhoto, v jeho očiach, neplatného úkonu, ale nemôže uvedenú otázku vyriešiť
sám, a to ani v reštrukturalizačnom konaní, tým spôsobom ako tomu bolo v danej veci. Uvedenú
otázku odporovateľnosti nie je možné vyriešiť mimo súdneho konania, ktorého by odporovateľnosť
bola predmetom, bolo by v ňom vykonané riadne dokazovanie, skúmané okolnosti vzniku daného
právneho úkonu a rozhodnutie by bolo preskúmateľné odvolacím súdom. Tým by boli zachované všetky

navrhovateľove práva na je obranu, ktoré mu boli ale postupov zvoleným v reštrukturalizácii a prijatým
plánom odopreté.

Preto konštatovanie, že právnym úkonom dlžníka, ktorým bolo zriadené záložné právo k
nehnuteľnostiam dlžníka v prospech navrhovateľa, bola naplnená podstata § 59 ZKR, je predčasné a
nepreukázané a v reštrukturalizačnom konaní nikomu, v zmysle platnej právnej úpravy, neprislúchajúce

a ako také nespôsobilé byť dôvodom pre akékoľvek znevýhodnenie navrhovateľa a na druhej strane
zvýhodnenie iného účastníka plánu, v tomto prípade veriteľa Prima banka Slovensko a.s.. Ďalším
namietaným znevýhodnením navrhovateľa je skutočnosť, že plánované rozdelenie výťažku z predaja
časti majetku dlžníka nerešpektuje stav záložných práv jednotlivých veriteľov. Súd má ta to, že vzhľadom
k tomu, že Prima banka Slovensko, a.s., nemá nehnuteľnému majetku, ktorý sa mal speňažiť (stavba so

súp.č. 3522 na p.č. 756/24, sklad) postavenie záložného veriteľa s prednostným právom uspokojenia,
nebol dôvod na to, aby z výťažku predaja bol tento veriteľ uspokojený prednostne ako záložný veriteľ,
mal byť uspokojený len rovnako ako ostatní nezabezpečení veritelia. Je evidentné, že pri miere a
spôsobe uspokojenia veriteľa Prima banka Slovensko, a.s., sa hľadisko porovnania jeho postavenia
v konkurznom konaní (na ktoré poukazuje odporca pri posudzovaní postavenia navrhovateľa) už

tak striktne nezohľadňovalo a u daného veriteľa sa jeho postavenie v reštrukturalizačnom konaní
oproti konkurzu zlepšilo. V prípade vyhlásenia konkurzu je totižto nepochybné, že veriteľ Prima banka
Slovensko, a.s. vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti by mal taktiež postavenie len nezabezpečeného
veriteľa a teda v prípade predaja, speňaženia tohto nehnuteľného majetku a ak by sa pripustilo, že
aj navrhovateľ by mal v prípade preukázania odporovateľnosti jeho úkonu (zriadenia záložného práva

k danej nehnuteľnosti) rovnaké postavenie ako ostatní nezabezpečení veritelia, tak aj veriteľ Prima
banka Slovensko, a.s. ba mal nárok len na pomernú časť výťažku z tejto nehnuteľnosti, nižšiu ako
mu priznal reštrukturalizačný plán (87,50 %). Z toho vyplýva záver, že v prípade predpokladaného
konkurzného konania je veriteľ Prima banka zvýhodnený a to na úkor záložného veriteľa - navrhovateľa
ale aj ostatných veriteľov. Odporca ďalej právne argumentoval tým, že navrhovateľ sa môže domáhať

určenianeúčinnostiplánuvočinemulenvprípadeakpohľadávkyzaradenédorovnakejskupinyakojeho
pohľadávka sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom. Keďže ale navrhovateľova
pohľadávka bola v zmysle § 137 ods. 4 ZKR zaradená do samostatnej skupiny pre zabezpečené
pohľadávky, v ktorej bol navrhovateľ sám, tak ani nemohlo prísť k jeho znevýhodneniu, lebo zákon
pripúšťa porovnanie miery uspokojenia veriteľov len medzi veriteľmi s pohľadávkami zaradenými do tej

istej, rovnakej skupiny a iba v tom prípade sa môže navrhovateľ domáhať určenia neúčinnosti plánu
voči nemu. S uvedeným však bezvýhradne podľa názoru súdu nemožno súhlasiť. Je síce pravdou,
že podľa § 157 ods. 1 ZKR sa veriteľovi poskytla neoprávnená výhoda oproti ostatným veriteľom lenv tom prípade, ak pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny sa uspokojili iným spôsobom ako jeho
pohľadávka, ale podľa názoru súdu je uvedené ustanovenie potrebné vykladať omnoho extenzívnejšie
a vo vzájomnej súvislosti najmä s ust. § 6 ZKR podľa ktorého veritelia s rovnakými právami majú pri

riešení úpadku dlžníka rovnaké postavenie; zvýhodňovanie niektorých veriteľov je neprípustné. Preto je
v danej veci namieste porovnávať mieru uspokojenia všetkých troch zabezpečených veriteľov, nakoľko
ich postavenie je rovnaké (majú všetci rovnako zistené zabezpečené pohľadávky rovnakého druhu) a to
bez ohľadu na to, že neboli ich pohľadávky zaradené do jednej samostatnej skupiny, ale pre každú z ich
pohľadávok musela byť v zmysle § 137 ods. 4 ZKR vytvorená samostatná skupina. Preto argumentácia

odporcutýkajúcasazaradeniapohľadávkynavrhovateľadoosobitnejskupiny,zčohoodporcavyvodzuje
skutočnosť,ženavrhovateľnemalbyťznevýhodnenývočikomukeďževtejtoskupinefigurujesám,nieje
akceptovateľná nakoľko pri takejto aplikácii zákona by dochádzalo k jeho obchádzaniu, keď vytvorením
samostatnej skupiny pre jednu pohľadávku by bolo znemožnená aplikácia inštitútu určenia neúčinnosti
reštrukturalizačného plánu.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že podľa reštrukturalizačného plánu sa má uspokojiť

pohľadávka rovnakého druhu jedného účastníka plánu - veriteľa Prima banka Slovensko a.s., ako
pohľadávka navrhovateľa, v inej miere a iným spôsobom, čím sa veriteľovi týchto pohľadávok Prima
banka Slovensko a.s. poskytla oproti navrhovateľovi, ale aj iným účastníkom plánu neodôvodnená
výhoda, je podľa súdu daný dôvod podľa § 157 ods. 1 písm. a) ZKR, určiť neúčinnosť plánu voči
navrhovateľovi ako veriteľovi. Preto bol návrh podaný dôvodne a súd mu vyhovel spôsobom uvedeným

vo výrokovej časti rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 11 ods.1 Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. tak, že procesne plne úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov
konania v sume 712,30 eur (a to 99,50 eur za zaplatený súdny poplatok za návrh a 612,80 za trovy
právneho zastupovania za 6 hlavných úkonov pr. služby po á 58,69 eur /12.11.2012 prevzatie a príprava,

14.11.2012 podanie žaloby, 26.11.2012 námietka zaujatosti, 4.2.2013 písomní vyjadrenie, účasť na
pojednávaní v deň 6.9.2013 a 13.11.2013/, náhrada hotových výdavkov (§ 15 a nasl. vyhlášky) : 2 x
náhrada cestovného Bratislava - Trnava a späť, 102 km, 56,59 eur, 3 x režijný paušál (§ 16 vyhlášky)
po á 7,63 eur, 3 x po á 7,81 eur, náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1 vyhlášky) : 2 x BA-TT a späť,
6 polhodiny po á 13,01 eur, spolu 78,06 eur, odmena a paušálne náhrady zvýšené podľa § 18 ods. 3

vyhlášky o daň z pridanej hodnoty) proti procesne neúspešnému odporcovi s tým, že v zmysle § 149 ods.
1 O.s.p. priznanú náhradu trov konania uložil zaplatiť odporcovi k rukám právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

- neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené /§ 205a O.s.p./,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3 O.s.p., časť prvej vety za bodkočiarkou.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok/.