Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 13, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 22P/317/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511219903
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Štannerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1511219903.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci

navrhovateľa: J.. A. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T. B., V. XX, v skutočnosti bytom A., M. XX, proti
odporkyni: V.. K. D. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A., H. 17, zastúpená: PERSPECTA Legal, s.r.o.
so sídlom v Bratislave, Tomášikova 23/C, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu: D. D., nar. XX.X.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7a, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo J.. A. D., nar. X.X.XXXX v T. B. a V.. K. D. R., rod. R., nar. XX.X.XXXX v A., uzavreté dňa
XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu A. - B. V. vo zväzku XX, ročník XXXX,

strana XX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a .

Súd z v e r u j e maloletú D. D., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti odporkyne.

Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia.

Navrhovateľ je p o v i n n ý platiť na výživu maloletej sumu 200,- € mesačne vždy do 15. dňa v každom
mesiaci vopred odporkyni počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvode.

Navrhovateľ je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou v každom párnom kalendárnom týždni od piatku
16.30 hodiny nepretržite do nedele 19.00 hodiny a v každom nepárnom kalendárnom týždni v utorok a
vo štvrtok vždy od 16.30 hodiny do 19.00 hodiny, pričom maloletú si prevezme od matky v mieste jej
bydliska a následne ju tam matke aj odovzdá. Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 26.9.2011, tunajšiemu súdu podaným dňa 3.10.2011, sa navrhovateľ domáhal rozvodu

manželstva s odporkyňou uzavretého dňa 21.11.2009 v A. - B. V.. V návrhu uviedol, že s odporkyňou
sa spoznal v roku 2007, v tom čase býval vo D., odkiaľ za ňou dochádzal do A., neskôr sa mu podarilo
vybaviť pracovné zaradenie v N., odkiaľ mohol do A. chodiť častejšie. Povolaním je profesionálny vojak,
pred začiatkom vzťahu sa zúčastnil na dvoch zahraničných vojenských misiách. V auguste 2009 sa
dozvedel, že odporkyňa je tehotná, na spoločné dieťa sa veľmi tešili. Následne mu bolo oznámené, že
8.3.2010 bude vyslaný na ďalšiu vojenskú misiu - do P. a vzhľadom na riziko, ktoré so sebou účasť
na takejto misii nesie, chcel ich vzťah zoficiálniť, aby tak boli odporkyňa a ich ešte nenarodená dcérazabezpečené. Ich vzťah bol po svadbe harmonický. Maloletú dcéru vzhľadom na účasť na misii videl
fyzicky po prvýkrát až po návrate z nej v septembri 2010. Spoločne si začali vybavovať kúpu bytu v
Bratislave a po jeho kúpe v januári 2011 ho začali rekonštruovať. Po jeho preradení do Bratislavy vo

februári 2011 začali spolu s odporkyňou bývať najprv u jej rodičov a od apríla 2011 vo vlastnom byte na
M. XX v A.. V júni 2011 začala odporkyňa trpieť neidentifikovanou alergiou, podľa jej slov prejavy alergie
boli menšie v byte jej rodičov a tak sa s dcérou k nim odsťahovala a jemu povedala, že do spoločného
bytu sa vráti v októbri 2011, kedy bude možné zistiť príčinu jej alergie. Po odsťahovaní sa odporkyne sa
jej správanie zmenilo tak, že v súčasnosti spolu nedokážu komunikovať takmer vôbec. Odporkyňa sa

začala dištancovať nielen od neho, ale aj od jeho rodiny, najhoršie pre neho ale je, že mu bráni stretávať
sa s vlastnou dcérou. Postoju a konaniu odporkyne nerozumie - kým spolu bývali, bolo všetko v poriadku,
náhlu zmenu v jej správaní si nevie vysvetliť. Je presvedčený, že pre maloletú je veľmi dôležité, aby
mohla byť s ním a zachovať si blízky vzťah k obom rodičom. V súvislosti s tým požiadal o nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým by bol oprávnený stretávať sa s maloletou až do právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva a úprave rodičovských práv a povinností k maloletej každý párny týždeň vždy

v sobotu a v nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.30 hod. Manželstvo s odporkyňou navrhol rozviesť,
maloletú D. zveriť do osobnej starostlivosti matky, zastupovaním maloletej a správou jej majetku poveriť
oboch rodičov, jemu určiť povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 120,-€ mesačne a upraviť
jeho styk s maloletou vždy v utorok a štvrtok od 17.00 hod. do 18.30 hod., vždy v nedeľu od 15.00 hod.
do 18.30 hod., vždy od prvej soboty v mesiaci od 10.00 hod. do bezprostredne nasledujúcej nedele

do 18.00 hod., každý párny rok vždy od 23. decembra od 10.00 hod. do 27. decembra do 18.00 hod.
nepretržite, vždy od pondelka v 31. týždni v roku od 10.00 hod. do nedele v bezprostredne nasledujúcom
32. týždni v roku do 18.00 hod. a v prípade, ak sa nebude môcť uskutočniť jeho stretnutie s maloletou
podľa rozsudku z dôvodu prekážky na strane maloletej, je oprávnený stretnúť sa s ňou v najbližšom
možnom termíne v rozsahu rovnakom ako stretnutie, ktoré nebolo možné uskutočniť.

Uznesením zo dňa 5.10.2011, č.k. 22P/317/2011, tunajší súd vylúčil na samostatné konanie návrh o
nariadenie predbežného opatrenia.

V písomnom vyjadrení zo dňa 5.1.2012, súdu doručenom dňa 12.1.2012, odporkyňa uviedla, že
s návrhom o rozvod manželstva súhlasí, avšak na príčiny rozvratu má iný názor. Potvrdila, že s
navrhovateľom sa spoznala na jeseň roku 2007 vo M. C., kde bola na liečení a navrhovateľ na

rehabilitačnom pobyte po návrate z misie. Najprv sa stretávali iba sporadicky, nakoľko ona bývala v
A. a navrhovateľ vo D.. Z dôvodu svojho kariérneho postupu navrhovateľ požiadal o preradenie do M.
obranného spravodajstva pre oblasť D. kde aj uspel, neskôr bol prevelený do N. a začiatkom roku 2011
doA.,pretonemôžesúhlasiťsjehotvrdením,žedoA.sapresťahovalibakvôlinej.Vauguste2009zistila,
že je tehotná. Uzatvorenie manželstva urýchlila skutočnosť, že navrhovateľ mal byť začiatkom roku 2010

odvelený na misiu do P.. Maloletá D. sa narodila už v čase neprítomnosti navrhovateľa na Slovensku. Z
dôvodurizikovejgraviditybolaeštenakonciaugusta2009avjanuári2010hospitalizovaná,navrhovateľ,
hoci bol v tej dobe na Slovensku, nebol ju v nemocnici ani raz navštíviť. Navrhovateľ sa po návrate z
misie veľmi zmenil, stal sa z neho úplne iný človek, bol zamysleným utiahnutý, nekomunikatívny, bol
rozladený z detského plaču, k dcére si nevedel nájsť prístup, sťažoval sa, že sa správa inak, ako si on

predstavuje. Nevedel sa vyrovnať s tým, že ona väčšiu časť svojho záujmu venovala dcére. Prvýkrát
bol s dcérou sám na prechádzke, keď mala 14 mesiacov. Začali sa prejavovať aj iné názory na výchovu
dieťaťa. Navrhovateľ ako keby sa nevedel stotožniť s maličkým dieťaťom, choval sa k dcére ako k
dospelej, nevedel sa sám o ňu postarať, neustále hľadal úniky od svojej rodiny. Bola presvedčená, že sa
vyrovnáva s negatívnymi následkami psychicky náročného dlhodobého pobytu na zahraničnej misii. Dňa

5.9.2011 po vzájomnej nezhode o programe s malým dieťaťom jej navrhovateľ odobral auto, ktoré jej
daroval a slúžilo jej iba na prepravu dieťaťa, odvtedy neprejavoval oň záujem, preto ju prekvapuje jeho
tvrdenie, že mu bráni v styku s ním. Navrhovateľ bol prevelený do Bratislavy až vo februári, ako partneri
a neskôr ako manželia v skutočnosti trávili spoločne veľmi málo času. Od doby, ako si kúpili starší byt
v pôvodnom stave, začali vyvstávať problémy, každý mal na realizáciu rekonštrukcie bytu iný názor,

navrhovateľ ju chcel vykonať svojpomocne a prebiehala veľmi pomaly. Napriek tomu, že prostredie v
byte nebolo vhodné na nasťahovanie sa s malým dieťaťom, v apríli 2011 sa tam nasťahovali a ona denne
upratovala, aby sa tam ako tak dalo bývať. Od svojich 9-tich rokov trpí na diabetes mellitus typ I., ktorý
na seba viaže iné zdravotné problémy, ktoré sa u nej prejavili zníženou funkciu štítnej žľazy a narušením
imunitného systému. Po nasťahovaní sa do spoločného bytu sa u nej prejavila alergia, ošetrujúci lekár

jej odporučil, aby mala doma blízku osobu, ktorá by v prípade potreby vedela zasiahnuť. Nasadené liekyjej narušili priebeh cukrovky, zistili jej alergiu neznámeho typu, na testy musela čakať na zimné obdobie.
V lete 2011, keď chodila do bytu rodičov počas ich dovolenky zistila, že u nich sa jej lepšie dýcha a
alergické reakcie má v oveľa menšej miere. Rodičia jej navrhli, aby sa do ukončenia rekonštrukcie bytu

a vyriešenia jej zdravotných komplikácii nasťahovali k nim. Navrhovateľ to odmietol, ona zo zdravotných
dôvodov od 17.7.2011 zostala aj s dcérou u rodičov. Navrhovateľ vykonával rekonštrukciu ich bytu vo
veľkej miere podľa vlastných predstáv, čo mu vytýkala, je to jedna z jeho povahových čŕt, ktorá jej vadí, a
to že vo vzájomnom vzťahu, vo výchove dieťaťa, aj pri nezhodách nekompromisne presadzuje iba svoj
názor bez ohľadu na argumenty a svoje „ústupky“ si podmieňuje ďalšími nárokmi. Navrhovateľ s ňou

začal komunikovať až na jej podnet, keď mu ponúkla možnosť vidieť dcéru koncom októbra, od 5.9.2011
do 30.10.2011 sa nesnažil o žiadnu komunikáciu. Je pravdou, že komunikácia medzi nimi sa zhoršila
do tej miery, že už spolu komunikujú iba minimálne. Mesačné náklady na maloletú vyčíslila sumou
asi 300,-€. Navrhovateľ posielal od augusta 2011 na maloletú výživné vo výške 350,-€ a od septembra
2011 vo výške 150,-€. S ohľadom na skutočnosť, že dcérka je ešte veľmi maličká a nie je na otca
zvyknutá, prebieha jej styk s otcom za prítomnosti matky. V závere odporkyňa navrhla jej manželstvo s

navrhovateľom rozviesť, maloletú zveriť do svojej osobnej starostlivosti, výživné na maloletú určiť sumou
220,-€ mesačne a aby styk navrhovateľa s maloletou bol ponechaný v rozsahu určenom predbežným
opatrením č.k. 22P/323/2011-14 za prítomnosti matky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom ich sobášneho
listu, rodného listu maloletého dieťaťa, potvrdeniami o príjmoch manželov, správou ÚPSVaR Bratislava,

OSV, Referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 6.3.2012, správami zo šetrení vykonaných
kolíznym opatrovníkom v mieste bydlísk účastníkov, obsahom znaleckého posudku, ako aj ďalším
spisovým materiálom a zistil nasledovné:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa 21.11.2009, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu
A. - B. V. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom XXX. U oboch sa jedná o

manželstvo prvé, obaja sú slovenskej národnosti, občania Slovenskej republiky. Ich posledné spoločné
bydlisko bolo v okrese Bratislava V, ktoré je aj v súčasnosti naďalej bydliskom obidvoch, čím je daná
miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie vo veci v súlade s § 88 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, D. D., nar. XX.X.XXXX.

Na pojednávaní dňa 19.1.2012 navrhovateľ vypovedal, že odporkyňu miluje, veľmi ho mrzí, že ju

svojim správaním zraňoval, ona mu to nikdy nepovedala a on o tom nevedel. Je ochotný sa zmeniť,
prispôsobovať. Manželstvo chce udržať. V súvislosti s tým súd požiadal o intervenciu Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny. Na pojednávaní dňa 24.4.2012 navrhovateľ zotrval na návrhu o rozvod
manželstva, pričom zmenil petit návrhu v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu tak, že toto navrhol zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

Uviedol, že jemu v prvom rade ide o záujem ich dcéry. Od 7/2011 nežijú spolu manželsky, nehospodária
spolu a ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcii. V 8/2011 mu odporkyňa povedala, že ho nemôže
ani vidieť, a že mu dcéru neukáže. Od 7/2011 v čase, keď bol v práci, sťahovala svoje veci i veci dieťaťa
zospoločnejdomácnosti.Podľajehonázorupríčinarozvratumanželstvajenevyzretosťanevyrovnanosť
odporkyne. Odporkyňa má psychické problémy, ktoré zakrýva tým, že hovorí, že psychické problémy má

on. Prácu si vie prispôsobiť, vie sa o maloletú po každej stránke postarať, jednoznačne trvá na striedavej
starostlivosti a v čase, kedy bude musieť byť v práci v prípade nejakých rokovaní, má dohodnuté, že
jeho priateľka, ktorá má dieťa v približnom veku ako je maloletá D., sa bude o ňu starať. Na pojednávaní
dňa 13.11.2013 navrhovateľ vypovedal, že jeho manželstvo s odporkyňou je trvalo rozvrátené, nespĺňa
funkcie stanovené zákonom, odporkyňa svojvoľne opustila spoločnú domácnosť v júli 2011 a odvtedy

v spoločnej domácnosti nežijú. Odporkyňa nerešpektuje jeho dôstojnosť, opakovane ho očierňuje pred
rôznymi inštitúciami ako pred súdmi, políciou, zamestnávateľom, súdnym znalcom, pediatričkou a pod.,
s maloletou dcérou mu neumožňuje stretnutia. Dcéru bez jeho vedomia zobrala ku psychologičke, bez
jeho vedomia ju premiestnila do súkromnej materskej školy, odmietla mu dať cestovný pas pre dcéru,
pritom ona bez jeho vedomia opustila s dieťaťom územie SR. V závere žiadal manželstvo s odporkyňou

rozviesť, maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch, jemu určiť namaloletú výživné 50,-€ mesačne a stanoviť, že majetok maloletej budú spravovať spoločne a spoločne
ju budú obidvaja aj zastupovať.

Odporkyňa na pojednávaní dňa 19.1.2012 vypovedala, že navrhovateľ ju viackrát sklamal, mala záujem

vec riešiť, navštívila aj psychológa, napriek tomu navrhovateľ podal návrh o rozvod. Na pojednávaní dňa
24.4.2012 odporkyňa súhlasila s rozvodom manželstva, nesúhlasila s navrhovanou striedavou osobnou
starostlivosťou. Na pojednávaní dňa 26.6.2012 uviedla, že navrhovateľ ju po návrate z misie v P. označil
zaženuľahkýchmravov,ktorámubolanevernáanaháňalainýchpartnerov.Vjehopodaníjeharmonické
manželstvo také, v ktorom rešpektuje jeho žiadosti. Po jeho návrate z P. bolo jeho správanie voči nej

zmenené, nechápal, že nie sú jeho podriadené, a že nefungujú na povel. Podľa jej názoru problém nebol
v manželstve, ale v ňom. Navrhovateľ vybavil stretnutie u vojenského terapeuta, ktorý bol prekvapený,
že spoločne nekomunikujú, a že podanie návrhu na rozvod si zistila sama cez podateľňu súdu. Maloletá
má po stretnutí s otcom bez jej prítomnosti neprimerané reakcie, v noci zle spí, bez dôvodu bije na ihrisku
rovesníkov, z toho dôvodu navštívila detského psychológa, ktorý pozval aj navrhovateľa, čo navrhovateľ
odmietol. Navrhovateľ sa podľa jej názoru o maloletú nezaujímal, nemal k nej vzťah, maximálne ju

prebalil. V čase rekonštrukcie ich bytu, keď sa starala o byt rodičov zistila, že prejavy jej alergie nie
sú tak výrazné, preto sa rozhodla do doby, kým ukončia rekonštrukciu bytu, bývať aj s maloletou u jej
rodičov, čo navrhovateľ odmietol. Podľa jej názoru je príčina rozvratu manželstva v direktívnom spôsobe
života navrhovateľa, ktorý ju s maloletou berie ako svoje podriadené. Na pojednávaní dňa 13.11.2013
odporkyňa poukázala na to, že z bytu neodišla svojvoľne, ale pre závažné zdravotné komplikácie, kedy

navrhovateľ nebol ochotný o ňu sa postarať a ani o dieťa. Navrhovateľ mal umožnené bývať s nimi v byte
jej rodičov, nemal ale o to záujem. Od začiatku septembra 2011 do januára 2012 nejavil o dcéru záujem,
začal ho javiť až na jej popud. Keď navrhovateľ uvádza, že dieťa zobrala bez jeho súhlasu do zahraničia,
jednalo sa o jednodňový výlet do R. v ČR. Po nariadení predbežného opatrenia ohľadne styku sa snažila
mu v maximálnej miere vychádzať v ústrety aj tým, že sa styku zúčastňovala aj ona, nakoľko dcéra ho

nepoznala, narodila sa počas jeho misie v P.. Na týchto stretnutiach navrhovateľ menil nálady, chvíľu
bolo dobre, chvíľu bol agresívny, stretnutia teda neprebiehali vždy idylicky a harmonicky. Navrhovateľ
ju začal obviňovať, že je žena ľahkých mravov, používal vulgarizmy. Chcela, aby sa vyskúšali širšie
modely stretávania sa s dcérou, ktoré neskončili dobre, mala po nich neprimerané reakcie, v noci sa
budila s plačom, odmietala sama zaspať, odmietala sa stretávať s otcom a chystať sa na stretnutia, čo

v júli 2012 vyústilo do situácie, kedy navrhovateľ po odovzdaní dcéry volal políciu, že ona ako matka
marí výkon rozhodnutia súdu. V dobe od 28.2.2012 do začiatku apríla 2012 bol navrhovateľ s dcérou
niekoľkokrát denne, pretože ich spoločný pes mal závažné zdravotné problémy a bolo treba s ním
cvičiť, navrhovateľ chodil vtedy do bytu jej rodičov niekoľkokrát denne, ona to využila na to, aby si s
dcérou vybudoval nejaký vzťah, dovolila mu podieľať sa na praktikách bežného režimu dcéry. Čo sa týka

súkromnej materskej školy, navrhovateľ sa celý čas hrdil tým, že je ochotný hradiť súkromné predškolské
zariadenie. Ona podala v januári 2013 prihlášku do štátnej materskej školy, dcéru prijali od 9/2013, na
konci 6/2013 sa dozvedela, že ju príjmu do dočasnej štátnej služby od 1.7.2013, bola postavená pred
urgentnú otázku riešenia umiestnenia dcéry, bola prinútená umiestniť ju do súkromnej škôlky, neskôr ju
chcela premiestniť do štátnej, začali sa ale stupňovať dcérine neprimerané reakcie, keďže navrhovateľ

jej hovoril, že do škôlky chodiť nemusí, že je to zlá škôlka, že ju tam ona zabudne, že ju tam dala
preto, že ju neľúbi, so psychologičkou sa zhodli na tom, že maloletú nebude vhodné vystavovať ďalšej
zmene škôlky. Navrhovateľ bol o tom informovaný, neprispel žiadnou sumou, celú čiastku 300,-€ hradila
sama. Navrhovateľ odmieta akúkoľvek komunikáciu s ňou ako matkou, nerešpektuje jej odporúčania
vo veci stravovania dcéry, hoci má alergiu na niektoré druhy potravín, od navrhovateľa sa dieťa vracia

excitované,podráždené,vzlejnálade,hľadájejprítomnosťajvnoci,mánepredvídateľnéprejavyagresie
voči príbuzným aj medzi vrstovníkmi, čo bolo podnetom pre to, aby vyhľadala psychologickú pomoc.
Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode uviedla, že
maloletú žiada zveriť do svojej osobnej starostlivosti, výživné na ňu určiť sumou 220,-€ mesačne, úpravu
styku ponechala na rozhodnutie súdu, žiadala ale prihliadať na pracovný čas, ktorý má do 16.00 hodiny

a na režim maloletej v materskej škole, z ktorej ju je možné vybrať najskôr o 15.45 hodine, žiadala tiež,
aby styk navrhovateľa s maloletou bol upravený podľa predbežného opatrenia z novembra 2011.

ÚPSVaR Bratislava, OSV, Referát poradensko-psychologických služieb písomným podaním zo dňa
6.3.2012 súdu oznámil, že manželia sa na ich predvolanie vyžiadané súdom dostavili, navrhovateľ na
rozvode manželstva zotrval a odporkyňa s rozvodom vyslovila súhlas, v otázke zverenia ich maloletého

dieťaťa sa im nepodarilo nájsť riešenie, obaja manželia zotrvali na svojich návrhoch, za tých okolnostínemajú možnosť poradenskými prostriedkami intervenovať v zmysle urovnania sporu, dobu možnej
poradenskej intervencie v zmysle konsolidácie manželstva považujú za premeškanú.

Uznesením zo dňa 26.6.2012 bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru

psychológia, odvetvie klinická psychológia detí. Súdny znalec V.. K. D. vo svojom posudku uviedol,
že psychomotorický vývin maloletej je primeraný, nie sú u nej prítomné poruchy citového vývinu či
správania. Usiluje sa rozvíjať si vzťah s každým rodičom osobitne, rodičov má citovo rozštiepených,
čo je nevedomá obrana pred napätím medzi rodičmi. K obom rodičom prejavuje záujem, nemá z
nich strach. Maloletá zatiaľ nechápe otca a matku ako dve rovnocenné rodičovské osoby, matka je

primárna rodičovská osoba. Maloletá má k matke citovo bohatý a autentický vzťah, matku vníma ako
autentickú a bezpečnú osobu, matka je pre ňu základná vzťahová osoba, ktorá zabezpečuje celkovú
starostlivosť, vytvára bezpečie pre dieťa, podnecuje ho k vzdelávaniu a vytvára program výchovy. Matku
má v zážitkovom svete obsadenú aj bohatými zážitkami z rodinného života a voľnočasových aktivít. K
otcovi má maloletá vytvorený blízky a bezpečný vzťah, s otcom dokáže byť i bez prítomnosti matky.
Otec sa usiluje v súčasnosti vytvárať si k dieťaťu citovo blízky vzťah. Má vytvorenú predstavu o výchove

a vzdelávaní, zatiaľ bez dohody s matkou. Dokáže byť autentický, srdečný. Jeho záujem o dieťa je
stabilný. Maloletá nemôže byť ovplyvňovaná na vedomej úrovni, keďže jej kognitívna úroveň je zatiaľ
nízka. Pri otcovi či matke sa cíti bezpečne. Rodičia však môžu dieťa ovplyvňovať nepriamo pri podpore
egocentrizmuaodlišnýchvýchovnýchpostojoch.Doterajšiavýchovaastarostlivosť odieťasprevažným
podielom matky bola kvalitná, preto je potrebné zachovať kontinuitu. Matka je doteraz najviac zastúpená

v zážitkoch dieťaťa, je základnou vzťahovou osobou a maloletá rešpektuje matku ako rodiča. Z hľadiska
citových, intelektuálnych ako i morálnych predpokladov obaja rodičia sú dostatočne kompetentní starať
sa o dieťa. Každý z rodičov dokáže saturovať iné citové potreby dieťaťa k rodičovi. Dieťa dokáže vnímať
a prijať obe osoby do výchovy. V súčasnosti je potenciál rodičov k spoločnej výchove vo forme striedavej
starostlivosti veľmi nízky pre vzájomnú nevraživosť, snaha kontrolovať druhú osobu a vynucovanie si

rešpektu. V prospech dieťaťa je, aby sa rodičia naučili komunikovať smerom k jeho záujmom a nie k
vynucovaniu si uznania od druhého rodiča. K otázke lepších osobnostných predpokladov a kvalitnejších
výchovných kompetencií k osobnej starostlivosti maloletej súdny znalec uviedol, že v aktuálnom období
jetomatka,vychádzajúczbiologickýchamaterskýchúlohpriprvýchrokochživotaadoterajšejkontinuity
ako i úrovne schopností dieťaťa preciťovať rodičovskú osobu. Obaja rodičia majú vcelku rovnocenné

predpoklady pre striedavú osobnú starostlivosť, dieťa dokáže vnímať od každého rodiča iné aspekty
rodičovstva. Nutné je však vytvorenie bezpečného prostredia pre dieťa, aby mohlo prepájať svoje
zážitky a pocity od jedného rodiča k druhému. Obaja rodičia dokážu pre dieťa vytvoriť vhodné výchovné
prostredie. Otec i matka sú dostatočne citovo zrelí a vzdelaní. Kým matka je citovo autentickejšia
pri prejavovaní citov, je však i senzitívnejšia ku kritickému hodnoteniu jej osoby. V záťaži má sklon k

emočnej labilite a neistote. Otec na druhej strane výrazne kontroluje svoje citové prežívanie, je výrazne
súťaživý a zameraný na výkon. Takisto je cieľavedomý a ambiciózny. Sám potrebuje dostatočné citové
sýtenie a ocenenie. Oba typy osobnosti nie sú vyhranené patologickej hĺbke, i keď v záťaži môžu
prísť ku konfliktom s okolím. Pre zverenie do striedavej osobnej starostlivosti nie je splnená požiadavka
dostatočnej spolupráce rodičov. Rodičia by mali byť pri styku veľkorysí, aby si dieťa mohlo prepájať

zážitky s jedným aj druhým rodičom a vytvárať tak ucelený a nekonfliktný zážitkový svet.

Návrhom zo dňa 8.11.2012 sa Rada pre práva dieťaťa - Slovenská republika domáhala vstupu
vedľajšieho účastníka do konania. Uznesením zo dňa 26.7.2013, č.k. 22P/317/2011, bol predmetný
návrh v súlade s § 93 ods. 1 O.s.p. zamietnutý.

Kolízny opatrovník vykonal šetrenia v mieste bydliska navrhovateľa aj odporkyne. Dňa 6.11.2013 boli

prešetrené pomery na H. XX v A.. Ide o 3-izbový byt rodičov odporkyne, ktorý je stavebne upravený,
maloletá v ňom obýva izbu spoločne s matkou, izba je veľmi vkusne vyzdobená a bolo vidno, že
maloletá sa v nej cíti veľmi dobre. Celá domácnosť je udržiavaná v čistote a poriadku, pre maloletú
sú v nej vytvorené vhodné životné podmienky. V mieste bydliska navrhovateľa na M. XX v A. dňa
7.11.2013 kolízny opatrovník zistil, že sa jedná o 4-izbový kompletne stavebne upravený byt, prerobený

veľmi pekne, vkusne a moderne, udržiavaný v príkladnej čistote a poriadku. Kompletne je zariadená a
vybavená kuchyňa, obývačka, spálňa a detská izba, ktorá pôsobí prakticky a zároveň útulne. V jednej
izbe je uložený nábytok odporkyne. Podľa kolízneho opatrovníka v domácnosti otca sú pre maloletú
vytvorené vhodné životné podmienky.Uznesením zo dňa 17.10.2011, č.k. 22P/323/2011, tunajší súd v plnom rozsahu vyhovel návrhu otca,
keď nariadil predbežné opatrenie, podľa ktorého je matka povinná odovzdať mu maloletú každý párny
týždeň vždy v sobotu od 15.00 hod. do 18.30 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.30 hod., kedy si otec

vyzdvihne maloletú v mieste bydliska matky a v stanovenom čase ju matke aj odovzdá.

Uznesením zo dňa 30.5.2012, č.k. 22P/146/2012, tunajší súd zamietol návrh otca o nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal rozšírenia úpravy styku s maloletou.

Uznesením zo dňa 8.8.2012, č.k. 22P/247/2012, tunajší súd zamietol ďalší návrh otca o nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal rozšírenia úpravy styku s maloletou.

Uznesením zo dňa 26.7.2013, č.k. 2P/133/2013, bol zamietnutý návrh otca o nariadenie predbežného

opatrenia o rozšírenie úpravy styku otca s maloletou.

Uznesením zo dňa 23.10.2013, č.k. 17P/328/2013, súd nariadil predbežné opatrenie, podľa ktorého je
matka povinná odovzdať maloletú do starostlivosti otca každý párny kalendárny týždeň od piatku 16.00
hodiny do nedele 18.30 hodiny a každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 16.00 hodiny
do 18.30 hodiny, kedy si otec maloletú od matky vyzdvihne v mieste jej bydliska a následne ju tam

matke aj odovzdá a zároveň zrušil uznesenie o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 17.10.2011,
č.k. 22P/323/2011.

Na tunajšom súde sa vedie pod sp. zn. 24C/190/2013 konanie vo veci určenia výživného na manželku,
meritórne zatiaľ o návrhu v tomto konaní odporkyne rozhodnuté nebolo.

Podľa § 18 ods. 1 Zák. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 Zák. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 veta prvá Zák. o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že návrh o rozvod manželstva bol podaný dôvodne.
Manželstvo účastníkov konania neplní svoje spoločenské funkcie tým, že manželia nežijú spolu intímne
ani ekonomicky, nebývajú v spoločnej domácnosti, pre svoje maloleté dieťa nevytvárajú spoločnými

silami zdravé rodinné prostredie, pričom nie je predpoklad obnovenia ich spolužitia. Obaja sú rozhodnutí
ukončiť manželstvo rozvodom. Tým sú dané dôvody pre rozvod ich manželstva v súlade s vyššie
citovaným zákonným ustanovením (§ 23 ods. 1 Zák. o rodine).

Príčinou rozvratu vzťahov medzi manželmi je podľa názoru súdu ich nedostatočná pripravenosť pre
vstup do manželstva, ktorý bol urýchlený graviditou odporkyne a odchodom navrhovateľa na zahraničnú

vojenskú misiu, bez dôkladného vzájomného spoznania svojich povahových a osobnostných vlastností,
čo sa po tom, ako začali zdieľať spoločnú domácnosť, prejavilo v ich zásadných a výrazne odlišných
predstavách o manželskom súžití, režime spoločnej domácnosti a predovšetkým starostlivosti a výchove
dieťaťa.

Nakoľko manželstvo účastníkov je vážne a hlboko rozvrátené a reparáciu ich spolužitia nemožno

očakávať, súd návrhu na jeho rozvod vyhovel.Podľa§24ods.1Zák.orodinevrozhodnutí,ktorýmsarozvádzamanželstvorodičovmaloletéhodieťaťa,
súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťunačasporozvode,najmäurčí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zák. o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,

či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa ods. 4 cit. § súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa

s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Navrhovateľ spočiatku navrhoval maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, zastupovaním
maloletej a správou jej majetku poveriť oboch rodičov, určiť mu povinnosť prispievať na výživu maloletej

sumou 120,-€ mesačne a upraviť jeho styk s maloletou vždy v utorok a štvrtok od 17.00 hod. do 18.30
hod., vždy v nedeľu od 15.00 hod. do 18.30 hod., vždy od prvej soboty v mesiaci od 10.00 hod. do
bezprostredne nasledujúcej nedele do 18.00 hod., každý párny rok vždy od 23. decembra od 10.00
hod. do 27. decembra do 18.00 hod. nepretržite, vždy od pondelka v 31. týždni v roku od 10.00 hod.
do nedele v bezprostredne nasledujúcom 32. týždni v roku do 18.00 hod. a v prípade, ak sa nebude

môcť uskutočniť jeho stretnutie s maloletou podľa rozsudku z dôvodu prekážky na strane maloletej, je
oprávnený stretnúť sa s ňou v najbližšom možnom termíne v rozsahu rovnakom ako stretnutie, ktoré
nebolo možné uskutočniť. Neskôr svoj návrh pozmenil tým, že maloletú navrhol zveriť do striedavej
osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch, jemu určiť na maloletú výživné 50,-€ mesačne a stanoviť,
že majetok maloletej budú spravovať spoločne a spoločne ju budú obidvaja aj zastupovať.

Odporkyňa maloletú žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti, výživné na ňu určiť sumou 220,-
€ mesačne a úpravu styku navrhovateľa s dieťaťom ponechala na rozhodnutie súdu s tým, aby bolo
prihliadnuté na jej pracovný čas, ktorý má do 16.00 hodiny a na režim maloletej v materskej škole, z
ktorej ju je možné vybrať najskôr o 15.45 hodine, resp. žiadala, aby styk navrhovateľa s maloletou bol
upravený podľa predbežného opatrenia z novembra 2011, a to za jej prítomnosti.

Kolízny opatrovník skonštatoval, že maloletá má vytvorené vhodné podmienky u obidvoch rodičov,
tieto sú v podstate porovnateľné. Poukázal na závery znaleckého dokazovania z ktorých vyplynulo, že
obidvaja rodičia majú predpoklady pre starostlivosť o maloletú, súdny znalec však s ohľadom na vek
dieťaťa a jeho citovú naviazanosť na matku odporučil jeho zverenie do matkinej osobnej starostlivosti a
odporučil, aby sa styk dieťaťa s otcom postupne rozširoval. Maloletú navrhol kolízny opatrovník zveriť

do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať ju a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia.
Výživné odporučil určiť sumou 170,- až 200,-€ mesačne a styk otca s maloletou upraviť rovnako ako
je upravený predbežným opatrením zo dňa 23.10.2013, ale s ohľadom na pracovnú dobu matky s
posunutím zo 16.00 hod. na 16.30 hod. a z 18.30 hod. na 19.00 hod. pričom polhodina by mala matke
postačovať na to, aby dieťa vyzdvihla z materskej školy a priviedla ho domov, keď jej ráno postačuje

na to, aby maloletú do škôlky odviedla. Za šťastné riešenie nepovažoval prítomnosť matky pri realizácii
styku, keď matka sama uviedla, že maloletá sa zajakáva po konflikte medzi rodičmi pri jej odovzdávaní
otcovi.Ako vyplýva z obsahu vyššie citovaného zákonného ustanovenia, ak so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, musí súd skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa. Striedavá starostlivosť kladie na obidvoch rodičov maloletého dieťaťa

určité požiadavky týkajúce sa ich výchovnej spôsobilosti. Podstatnou požiadavkou na strane rodičov je
aj schopnosť ich vzájomnej komunikácie, ako aj schopnosť dohodnúť sa nielen na jednotnom postupe
vo výchove dieťaťa, ale tiež na podmienkach striedavej starostlivosti a na riadnom zabezpečení potrieb
dieťaťa. Pokiaľ jestvuje reálny predpoklad, že uvedené podmienky budú splnené, súd môže maloleté
dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti aj napriek nesúhlasu jedného z rodičov. Zo zákona

pritom nijako nevyplýva, v akých časových intervaloch by sa mala striedavá starostlivosť realizovať.
Odôvodnenosť striedavej osobnej starostlivosti a doba zverenia maloletého dieťaťa do výchovy každého
z rodičov závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho osobnosti, vzťahu k obom rodičom, vzdialenosti
bydlísk rodičov, ich bytových podmienok a osobných pomerov, ale tiež charakteru školy, ktorú dieťa
navštevuje, príp. aj jeho záujmových aktivít. Prvoradý je však vždy záujem maloletého dieťaťa na zverení
do striedavej osobnej starostlivosti nad záujmom jeho rodičov.

Súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti odporkyne majúc za preukázané,
že v jej výchovnom prostredí bude mať riadne zabezpečené všetky potreby primerané svojmu veku v
záujme zdravého psychického i fyzického vývoja. Zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti nepovažoval za opodstatnené, keď aj súdny znalec vo svojom posudku uviedol, že pre
zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nie je splnená požiadavka dostatočnej spolupráce

rodičov. Pritom podstatnou požiadavkou striedavej osobnej starostlivosti je schopnosť rodičov vzájomnej
komunikácie a schopnosť dohodnúť sa nielen na jednotnom výchovnom postupe, ale aj na samotných
podmienkach striedavej starostlivosti a na riadnom zabezpečení všetkých potrieb dieťaťa. Rodičia
maloletej uvedené požiadavky nespĺňajú, ich vzájomná komunikácia nielen ohľadne dieťaťa v podstate
nejestvuje, pričom majú zároveň tendencie vzájomného obviňovania sa z nedostatočnej výchovnej

kompetencie a rozdielne názory majú aj na zabezpečovania materiálnych potrieb dieťaťa, kde
navrhovateľ odporkyni vyčíta napr. umiestnenie dieťaťa v súkromnom predškolskom zariadení s
vysokými finančnými nákladmi.

Správou majetku a zastupovaním maloletého dieťaťa súd poveril oboch rodičov, keďže v konaní nebol
zistený žiaden dôvod pre to, aby práva a povinnosti navrhovateľa v tomto smere boli voči maloletému

dieťaťu nejakým spôsobom obmedzené.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov.

Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti súd vzal do úvahy, že ďalšiu opateru maloletého dieťaťa bude
vykonávať odporkyňa, ktorej bude zverené do osobnej starostlivosti. Odporkyňa bude niektoré potreby
maloletej financovať aj zo štátneho mesačného prídavku na dieťa.

Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Maloletá Zoja je vo veku tri a pol roka, navštevuje súkromnú materskú školu s mesačným poplatkom

300,-€. Matka referovala, že dieťa trpí alergiou na niektoré potraviny, zatiaľ nie je možné vykonať u
neho alergologické testy, lekárom má odporúčané vyhýbať sa potravinám spôsobujúcim u nej alergické
prejavy.

Navrhovateľ je poberateľom výsluhového dôchodku od Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia,
ktorý mu bol od 1.7.2013 zvýšený zo sumy 519,89 € na sumu 520,27 €. Rozhodnutím rovnakého úradu
zo dňa 21.1.2013 mu bolo priznané odchodné vo výške 9.531,23 € v súvislosti s ukončením služobného

pomeru prepustením dňa 31.12.2012. Od 1.1.2013 navrhovateľ pracuje ako obchodný zástupca vo firme
B. B., s.r.o., kde jeho čistý mesačný zárobok do septembra činí v priemere 752,48 €. Inú vyživovaciu
povinnosť nemá. Býva v byte na M. XX v A., ktorého je spoluvlastníkom s odporkyňou.

Odporkyňa je po ukončení rodičovskej dovolenky zamestnaná od 1.7.2013 na Finančnom riaditeľstve
SR, kde jej čistý mesačný príjem od nástupu do októbra činí v priemere 449,04 €. Rodičovský príspevok

mala naposledy vyplatený v mesiaci marec 2013 v sume 199,60 €. V roku 2012 bola výška rodičovského
príspevku, ktorý poberala, 194,70 € mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Spoločne s dieťaťom
býva v domácnosti svojich rodičov. Odporkyňa má z dôvodu zdravotného stavu zvýšené náklady na
svojuvýživu,trpíochorenímdiabetesmellitustypI.,zníženoufunkciuštítnejžľazy,narušenímimunitného
systému, alergiu neznámeho typu. Z uvedeného dôvodu je poberateľkou čiastočného invalidného

dôchodku vo výške 168,30 € mesačne.

Manželia sú spoluvlastníkmi 4-izbového bytu na M. XX v A., v ktorom býva navrhovateľ.

Súd určil výživné na maloletú sumou 200,-€ mesačne, ktorú považoval za primeranú jej veku a z neho
plynúcim potrebám, ako aj jej zdravotnému stavu. Takto určené výživné zodpovedá možnostiam a
schopnostiamnavrhovateľa,akoajcelkovýmpomeromnastraneodporkyne,ktorájeriadnezamestnaná

a napriek útlemu veku dieťaťa, kedy istú časť svojej vyživovacej povinnosti k nemu nahrádza osobnou
opaterou, je povinná rovnako na jeho potrebách participovať aj finančne. Súd nezohľadnil zvýšené
nákladynastranemaloletejspočívajúcevúhradesúkromnejmaterskejškoly,keďžemaloletábolaprijatá
do štátneho predškolského zariadenia, resp. mala možnosť prestupu do takéhoto zariadenia, odporkyňa
však zvolila pobyt maloletej v súkromnej škôlke.

Podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd
upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.

Zákonuprednostňujevoveciúpravystykumaloletéhodieťaťastýmrodičom,sktorýmnezdieľaspoločnú
domácnosť, predovšetkým dohodu rodičov. Pokiaľ sa rodičia nevedia ohľadne styku dohodnúť, upraví
tento súd, pričom zohľadní predovšetkým vek dieťaťa a k nemu primerané potreby, jeho denný režim,

citové väzby medzi dieťaťom a rodičom zo styku oprávneným, vzájomnú vzdialenosť ich bydlísk,
pracovnú dobu rodiča, jeho bytové pomery atď.

Navrhovateľ zotrval na požiadavke zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Neskôr sa
vyjadril, že by súhlasil, aby bolo rozhodnuté tak, ako odporučil kolízny opatrovník a aby bol jeho styk s
maloletou upravený podľa predbežného opatrenia zo dňa 23.10.2013, pričom ale by mal styk upravený

po tri víkendy mesiaci a po polroku by požiadal o striedavú starostlivosť.

Odporkyňa úpravu styku navrhovateľa s dieťaťom ponechala na rozhodnutie súdu s tým, aby bolo
prihliadnuté na jej pracovný čas, ktorý má do 16.00 hodiny a na režim maloletej v materskej škole, z
ktorej ju je možné vybrať najskôr o 15.45 hodine, resp. žiadala, aby styk navrhovateľa s maloletou bolupravený podľa predbežného opatrenia z novembra 2011. Trvala na svojej prítomnosti v priebehu styku
aspoň do doby, kým odoznejú všetky negatívne reakcie na danú situáciu, keď navrhovateľ nerešpektuje
potreby dieťaťa, má audio nahrávku, ako jej dcéru vytrhol pri jej odovzdávaní a vulgárne jej nadával „ty

piča vyjebaná, ty mi vadíš“ a zaháňal sa na ňu, na základe čoho sa maloletá začala zajakávať.

Súd styk navrhovateľa s maloletou upravil v každom párnom kalendárnom týždni od piatku 16.30 hodiny
nepretržite do nedele 19.00 hodiny a v každom nepárnom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok vždy
od 16.30 hodiny do 19.00 hodiny. Styk upravený v uvedenom rozsahu zodpovedá veku dieťaťa, jeho
dennému režimu v súvislosti s pobytom v predškolskom zariadení, ako aj možnostiam matky dieťa po

pracovnej dobe prevziať z materskej školy a priviesť domov, kde si ho otec od nej na styk prevezme.

Súčasná úprava styku ako už bolo povedané, je primeraná veku dieťaťa a s jeho pribúdaním, pokiaľ sa
rodičia nedohodnú mimosúdne, bude možné uvažovať o jej rozšírení na niektoré sviatočné dni a časť
prázdnin, najmä v súvislosti s povinnou školskou dochádzkou maloletej.

Aktuálne je nevyhnutné, aby dieťa zdieľalo spoločné bydlisko nielen s matkou, ale aspoň v obmedzenej
miere aj s otcom, a pokiaľ je aj na matku v súčasnosti citovo pripútané, je potrebné, aby si na

prítomnosť otca znovu navyklo a malo umožnené tráviť s ním čas v dostatočnom rozsahu umožňujúcom
upevňovanie ich vzájomných vzťahov a citovej väzby.

Súd k požiadavke odporkyne, aby sa styk uskutočňoval výhradne iba v jej prítomnosti, dáva do
pozornosti, že v konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ disponoval takými povahovými
vlastnosťami, ako je napr. agresivita, nepredvídateľné a neprimeranými reakcie a pod., resp. že by trpel

nejakým duševným ochorením, v dôsledku čoho by bolo dôvodné sa domnievať, že maloletá môže byť
bez prítomnosti matky v jeho spoločnosti nejakým spôsobom ohrozená. Navrhovateľ deklaroval svoj
kladný vzťah k svojej dcére a niet dôvodu pochybovať o ňom. Navyše z priebehu konania vyplynulo, že
medzi rodičmi maloletej v súčasnosti prevláda vzájomné napätie a animozita, preto už z toho dôvodu
by styk navrhovateľa s dieťaťom za prítomnosti odporkyne bol z hľadiska záujmov a potrieb maloletej

neprijateľný, keďže je vysoký predpoklad, že rodičia by nezvládli potlačovať pred dieťaťom vzájomné
negatívne emócie, čo by mohlo mať pre ďalší zdravý vývoj dieťa fatálne následky. Prítomnosť odporkyne
pri styku navrhovateľa s maloletou by pôsobila kontraproduktívne a marila by samotný účel styku.

Povinnosťounavrhovateľabudevdobestykuomaloletúsariadnepostaraťapripraviťjej vekuprimeraný
program podľa vlastného uváženia. Styk pritom musí prebiehať tak, aby dieťa malo zabezpečené všetky

svoje potreby, patričné pohodlie a bezpečnosť po každej stránke.

Navrhovateľ si maloletú na styk prevezme od odporkyne v mieste jej bydliska, kde jej ju aj následne
odovzdá.

Pri realizácii styku je potrebné, aby boli dodržiavané počiatky aj ukončenia stretnutí navrhovateľa s
maloletou v zmysle súdneho rozhodnutia v záujme zamedzenia konfliktných situácií medzi rodičmi, ktoré

by v konečnom dôsledku mali nepriaznivý dosah na maloleté dieťa.

Odporkyňa je povinná maloletú na styk riadne pripraviť, čo predovšetkým obnáša vybavenie dieťaťa jeho
obvyklými osobnými potrebami, sezónnym šatstvom, resp. ďalšími pre neho dôležitými vecami, ako aj
oboznámenie dieťaťa s tým, že po určitú dobu zotrvá v spoločnosti otca.

Styk určený súdnym rozhodnutím je záväzný pre oboch rodičov a dôvodom jeho nerealizovania môžu

byť len také závažné okolnosti, ako napr. ochorenie dieťaťa či rodiča na styk oprávneného, o ktorých je
potrebné druhú stranu neodkladne informovať.Podmienkou úspešného priebehu styku je, aby rodičia dokázali medzi sebou ohľadne svojho jediného
dieťaťa komunikovať bezkonfliktne a vecne. Povinnosťou matky je, aby prispela aktívne k zdarnému
priebehu styku tým, že otca oboznámi s aktuálnymi potrebami a zvyklosťami dieťaťa, ako aj jeho

zdravotným stavom. Povinnosťou otca je rešpektovať usmernenia matky týkajúce sa predovšetkým
zdravotného stavu dieťaťa a tomuto prispôsobiť aj celý priebeh styku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo,
na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa

§ 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa §
221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie
skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich

skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz
neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zák. o rodine).

Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na
exekúciu (výživné), alebo na súdny výkon rozhodnutia (styk).