Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš

Judgement was issued by JUDr. Eva Uličná

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/316/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210086
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210086.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline,

Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr.
Peter Kováč, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Mliekarenská 10, IČO: 36 857 033, proti žalovanému H. D.,
X.. X. X. XXXX, V. L. J.-H., C. XXXX/XX, V.. Č.. L. Y. C., X D. M., M., X. R., X. XX X Q., o zaplatenie
640,90 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 440 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 440 eur od 4. 11. 2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalobcovisa priznáva náhradatrovkonaniavovýške14,17euraanáhradatrovprávnehozastúpenia
vo výške 43,98 eura, ktoré je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť splnomocnenému zástupcovi žalobcu

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 18. 9. 2012, po pripustení jej zmeny
uznesením zo dňa 31. 10. 2013, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 640,90 eura spolu s
úrokom vo výške 16,9 % ročne zo sumy 640,90 eura od 4. 11. 2010 do zaplatenia, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 640,90 eura od 4. 11. 2010 do zaplatenia, ako aj náhrady trov
konania. V žalobe uviedol, že dňa 27. 3. 2009 uzavrel so žalovaným zmluvu o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb, ku ktorému bola zriadená služba povolené prečerpanie na osobnom

účte. Nakoľko žalovaný mu neuhradil debetný zostatok na účte zriadenom podľa zmluvy, dňa 25. 10.
2010 od zmluvy odstúpil. Ku dňu 3. 11. 2010 predstavovala výška debetného zostatku 640,90 eura.
Podľa podmienok zriadenia a vedenia služby povolené prečerpanie na osobnom účte, sa žalovaný
zaviazal splácať sumu čerpaných peňažných prostriedkov spolu s úrokmi, pričom na sumu čerpaných
peňažných prostriedkov nad výšku debetného limitu sa uvedený úrok aplikuje rovnako. Výška úroku
predstavuje 16,9 %.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 28. 10. 2013, žalobca uviedol, že žalovaná istina vo výške
640,90 eura predstavuje debetný zostatok na účte žalovaného, ktorý vznikol z dôvodu prekročenia

povoleného prečerpania. Jedná sa o rozdiel medzi kreditnými položkami vo výške 4119 eur a debetnými
položkami vo výške 4759,90 eura. Úroková sadzba 16,9 % ročne predstavuje bežný úrok v prípade
čerpania prostriedkov.Žalovaný vo vyjadreniach, doručených súdu elektronicky dňa 5. 9. 2013 a 22. 10. 2013, uviedol, že
žalovanú sumu uhradí.

Nakoľko sa jednalo o vec s cudzím prvkom, keďže žalovaný má bydlisko vo Veľkej Británii, súd skúmal, či

má právomoc vo veci konať. Na posúdenie právomoci konať vo veci súd aplikoval nariadenie Rady (ES)
č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Nakoľko
sa jednalo o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, v zmysle čl. 16 ods. 2 citovaného nariadenia bola daná
na konanie právomoc súdu Veľkej Británie, keďže druhý účastník zmluvy (t. j. iný ako spotrebiteľ) môže
žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Súd však mal za

to, že právomoc na konanie vo veci mal založenú v zmysle čl. 24 citovaného nariadenia, keďže žalovaný
sa zúčastnil konania. Napriek tomu, že žalovaný nebol osobne prítomný na súdnom pojednávaní,
ospravedlnil svoju neúčasť na súdnom pojednávaní, pričom námietku nedostatku právomoci súdu
nevzniesol.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie
v neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a žalovaného, ktorým bolo predvolanie na

súdne pojednávanie riadne a včas doručené. Splnomocnený zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť
na súdnom pojednávaní a navrhol, aby súd vykonal súdne pojednávanie a vo veci rozhodol v jeho
neprítomnosti. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť pracovnými povinnosťami a navrhol, aby súd
vykonal súdne pojednávanie v jeho neprítomnosti. Súd preto konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu,
jeho splnomocneného zástupcu a žalovaného, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb, návrhom na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené
prečerpanie na osobnom účte, výpisom z účtu žalovaného, odstúpením od zmluvy, sadzobníkom
poplatkov, Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, podmienkami zriadenia a vedenia služby
„Povolené prečerpanie na osobnom účte“, výzvou na úhradu, oznámením o zrušení účtu, informáciou

o klientovi, potvrdením o prevzatí platobnej karty, žiadosťou o špecifikáciu podmienok služby SMS
notifikácia, povolením na inkaso, fotokópiou občianskeho preukazu, podpisovým vzorom, zistiac
nasledovný skutkový stav:

Žalobca (ešte s obchodným menom Dexia banka Slovensko, a. s.) a žalovaný uzatvorili dňa 27. 3.
2009 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobca

zriadil žalovanému osobný účet Axion číslo XXXXXXXXXX/XXXX, v eurách, s poplatkovaním AXION, so
zasielaním výpisov z účtu ročne poštou. Zároveň si dojednali vydanie platobnej karty Maestro-AXION.
Účastníci zmluvy si nedojednali zriadenie služby povolené prečerpanie na osobnom účte. Zmluva bola
uzatvorená na dobu neurčitú, s možnosťou výpovede každou zo zmluvných strán. Dňa 18. 5. 2009
navrhol žalovaný žalobcovi uzatvoriť zmluvu o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom

účte. Podľa čl. 2. uvedeného návrhu, výšku a dátum účinnosti debetného limitu banka oznámi majiteľovi
účtu formou výpisu z technického systému banky, doručeného na adresu na zasielanie výpisov v zmysle
zmluvy. Podľa čl. 3. uvedeného návrhu, majiteľ účtu sa zaväzuje splácať čerpané peňažné prostriedky
spolu s úrokmi za podmienok a v lehotách podľa Všeobecných obchodných podmienok.

Podľa výpisu z účtu žalovaného bol zostatok na účte žalovaného ku dňu 3. 11. 2010 mínus 640,90 eura.

Dňa 22. 10. 2009 žalobca oznámil žalovanému, že eviduje na jeho účte debetný zostatok vo výške
465,34 eura, ktorý ho vyzval zaplatiť do 20 kalendárnych dní od vystavenia výzvy. Súčasne vo výzve
uviedol, že limit povoleného prečerpania bol 440 eur.

Dňa 25. 10. 2010 žalobca odstúpil od zmluvy o účte z dôvodu vykazovania debetného zostatku vo výške
625,45 eura a súčasne vyzval žalovaného na jeho úhradu do 3 dní od doručenia oznámenia.Podľa sadzobníka poplatkov žalobcu, účinného od 1. 10. 2010, predstavuje sankčná úroková sadzba
pri povolenom prečerpaní na osobnom účte 20 % ročne, obchodná úroková sadzba 16,9 % ročne.

Podľa čl. 8), druhá veta Podmienok zriadenia a vedenia služby povolené prečerpanie na osobnom účte,

klient sa zaväzuje splácať sumu čerpaných peňažných prostriedkov spolu s úrokmi priebežne, a to
kreditnými obratmi na účte, ako aj kedykoľvek na požiadanie banky. Podľa čl. 16) Podmienok zriadenia a
vedeniaslužbypovolenéprečerpanienaosobnomúčte,zmluvajeuzatvorenánadobuneurčitú.Zmluvný
vzťah zaniká: a) doručením odstúpenia od zmluvy bankou alebo klientom druhej zmluvnej strane za
splnenia ďalších podmienok uvedených v bode 17. A 18. Týchto podmienok.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o bežnom účte ( § 708).

Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov,
zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom
účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods.
6. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup

k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého
s dlžníkom.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko v
časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania
mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 27. 3. 2009 uzatvorená zmluva o

spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobca žalovanému
zriadil osobný účet Axion. Na základe návrhu žalovaného zo dňa 18. 5. 2009 došlo medzi účastníkmi
k uzavretiu zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte, a to prijatím návrhu zo
strany žalobcu tak, že žalovanému poskytol možnosť čerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte
formou poskytnutia debetného limitu vo výške 440 eur. Keďže žalobca v žalobe netvrdil, v akej výške

bol žalovanému úver formou povoleného prečerpania na bežnom účte poskytnutý, súd vychádzal z
listinného dôkazu - výzvy žalobcu na úhradu zo dňa 22. 10. 2009, v ktorej žalobca uviedol, že výška
povoleného prečerpania bola dohodnutá v sume 440 eur. Žalobca netvrdil, ani nepreukázal, že by počas
platnostizmluvybolavýškapovolenéhoprečerpaniazmenená.Vzhľadomnacharakterzmluvy,uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným, sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Keďže žalovanému bolo poskytnuté

povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte iným spôsobom ako na kreditnú kartu,
nevzťahuje sa na zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným zákon o spotrebiteľských úveroch.
Nakoľko žalovaný peňažné prostriedky, poskytnuté mu žalobcom formou povoleného prečerpania na
účte, žalobcovi nevrátil, uložil mu súd povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške dojednaného a
poskytnutého prečerpania vo výške 440 eur. Vo zvyšnej časti uplatnenej istiny vo výške 200,90 eura súd

žalobu zamietol, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal jej dôvodnosť. Žalobca,
napriek výzve súdu, nedoplnil žalobu o skutkové tvrdenia obsahujúce špecifikáciu žalovanej sumy v
časti istiny uvedením jej položiek tak, aby to preukazovalo dôvodnosť uplatneného nároku aj v časti
istiny vo výške 200,90 eura. Žalobca neoznačil a nepredložil dôkazy, ktoré by dôvodnosť jeho nároku v
sume presahujúcej výšku dojednaného povoleného prečerpania preukazovali. Z predložených listinných

dôkazov jednoznačným a nepochybným spôsobom vyplynula výška poskytnutého povoleného
prečerpania 440 eur. Žalobca netvrdil, ani nepreukázal, že by so žalovaným dojednal a poskytol mu
povolenéprečerpanievovyššej sume.Žalovanýnárokvovýške640,90eurapritomjednoznačneoznačil
ako istinu. Súd žalobu žalobcu zamietol aj v časti uplatneného úroku vo výške 16,9 % ročne zo sumy
640,90 eura od 4. 11. 2010 do zaplatenia, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Zmluvný úrok ako

odplata (cena) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha veriteľovi len za dojednanú dobu
poskytnutia úveru, čo vyplýva aj z ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Keďže dňa 25.
10. 2010 žalobca odstúpil od zmluvy, čím došlo k zániku práv a povinností zmluvných strán zo zmluvy
vyplývajúcich, súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie zostatku povoleného prečerpania v lehote 3

dní od doručenia odstúpenia od zmluvy a prihliadajúc k obvyklej dobe poštovej prepravy zásielok, mal
súd za to, že dňa 4. 11. 2010, od ktorého si žalobca uplatnil úrok, bol už dlh žalovaného nepochybne
splatný a žalobcovi už preto po splatnosti dlhu úroky neprislúchajú.

Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, vzniklo
žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9 %

ročne zo sumy 640,90 eura od 4. 11. 2010 do zaplatenia. Vzhľadom na dátum odstúpenia od zmluvy,
žalobcom poskytnutú lehotu na plnenie a obvyklú dobu poštovej prepravy zásielok mal súd za to, žepočiatok úrokov z omeškania bol žalobcom uplatnený dôvodne. Súd však priznal žalobcovi len úrok z
omeškania zo sumy preukázaného poskytnutého povoleného prečerpania, t. j. zo sumy 440 eur a vo
zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobcom uplatnený úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zodpovedal výške úrokov z omeškania podľa
občianskoprávnych predpisov.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju

advokátovi.

V súlade so zákonným ustanovením § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd priznal
žalobcovi pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu v konaní predstavoval 440 eur, čo činí
percentuálne 68,65 %, jeho neúspech 200,90 eura, čo percentuálne činí 31,35 % a pomer úspechu a
neúspechu potom predstavuje 37,3 % (68,65 % - 31,35 %). Súd preto priznal žalobcovi náhradu trov

konania vo výške 37,3 % zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 38
eur, čo činí 14,17 eura a 37,3 % z celkovej náhrady trov právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR č.
655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskorších
predpisov, t. j. zo sumy 117,91 eura, čo činí 43,98 eura, a to tarifnú odmenu za 2 úkony právnej služby
- prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - podanie žaloby (§ 14 ods. 1 písm. a/, b/

citovanej vyhlášky v spojení s § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky) po 41,50 eura, režijný paušál k 2 úkonom
právnej služby vykonaným v roku 2012 po 7,63 eura (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) a DPH 20 % z
priznanej tarifnej odmeny a režijného paušálu, t. j. zo sumy 98,26 eura, čo činí 19,65 eura. Nakoľko
žalobca bol v konaní zastúpený splnomocneným zástupcom, ktorý je advokátom, súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť náhradu trov konania k rukám splnomocneného zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.