Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/843/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222351
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4412222351.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy

r o z h o d o l :

Súd návrh na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012 domáhal vydania

medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu z dôvodu, že tento
nerozhodol v zákonom určenej lehote o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v exekučnom konaní
vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere
č. 4550001 dlžníkom - povinným T. U.. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške 175,- eur
a na nemajetkovú ujmu vo výške 221,28 eur ako aj náhradu trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil
tvrdením, že ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému exekútorovi vykonať exekúciu na vymoženie

pohľadávky, ktorá mu vznikla voči označenému dlžníkovi z uvedenej Zmluvy o úvere. Súdny exekútor
pridelil uvedenej exekučnej veci číslo EX XXX/XXXX. Spísaný návrh na vykonanie exekúcie spolu so
žiadosťou o vydanie poverenia a exekučným titulom doručil súdny exekútor Okresnému súdu Nové
Zámkyakomiestneavecnepríslušnémuexekučnémusúdu,ktorýpoverilsúdnehoexekútoravykonaním
exekúcie. Žalobca pre obavy o osud pohľadávky vymáhanej povereným súdnym exekútorom, doručil
exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora z 9/2/2010. Podľa žalobného návrhu exekučný súd
nerozhodol o návrhu žalobcu ako oprávneného v zákonom určenom čase, teda do 30 dní od doručenia

návrhu na zmenu exekútora, pričom k návrhu na zmenu exekútora mal žalobca ako oprávnený pripojiť aj
rovnopisy exekučného titulu. Podľa tvrdení žalobcu v návrhu, tento sa o dovŕšení priebehu skutkového
deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, dozvedel po doručení uznesenia
exekučného súdu o zmene exekútora z 17.1.2011. Tvrdeným nesprávnym postupom exekučného súdu,
ktorý mal byť v rozpore s § 44 ods. 7 Exekučného poriadku (EP) v znení účinnom od 1.9.2005, resp. v
rozpore s § 44 ods. 8 EP v znení účinnom od 1.12.2006, mala vzniknúť žalobcovi majetková škoda vo
výške 175,- eur s tým, že táto pozostáva z paušálnych nárokov špecifikovaných v návrhu. Taktiež mu

mala vzniknúť aj nemajetková ujmu, ktorú žalobca vyčíslil zo základu 663,88 eur na rok, a to sumou
221,28 eur, keď márnym plynutím času mali byť reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že
správnym postupom dôjde k zmene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému
vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávnym úradným postupom exekučný súd mal vystaviť oprávnenézáujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a
riziku insolvencie povinného. Uvedeným postupom exekučného súdu malo dôjsť k vnútorným zásahom
do spoločnosti, ovplyvňovaniu podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušeniu jeho práv, k strate

legitímnych očakávaní, strate dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a k vyvolaniu rizík ohrozujúcich
konečné vymoženie pohľadávky. Žalobca súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov miestne a vecne
príslušného Okresného súdu Nové Zámky.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 9NcC/290/2012-10 z 22.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného

súdu Nové Zámky sú vylúčení z prejednávania a rozhodovanie veci a vec prikázal na prejednanie
a rozhodnutie Okresnému súdu Komárno, ktorému táto napadla dňa 18.12.2012 pod sp.zn.
13C/843/2012.

Súd vyzval žalobcu v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. na doplnenie jeho podania. Žalobca podaním z
22.2.2013 súdu oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody, keď originál návrhu na predbežné prerokovanie podal osobne do podateľne žalovaného,
ktorý potvrdil prijatie návrhu spolu s prijatím iných návrhov, označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou.
Žalobca navrhol súdu, aby v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa s príslušným spisom žalovaného,
keďže on disponuje len jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme, a preto
môže poskytnúť len uvedenú databázu obsahujúcu 43 597 návrhov. Tvrdil, že v danom štádiu konania

neexistuje námietka žalovaného, že v tomto štádiu konania návrh na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody nebol podaný. Súčasne súdu oznámil, že Okresnému súdu Nové Zámky predložil
prílohu - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody a tieto zaslal konajúcemu súdu aj do iného konania (9C/162/2012). V ďalšom poukazoval
na absenciu odôvodnenia uznesenia, ktorým bol vyzvaný na doplnenie podania.

Súdny exekútor JUDr. R. Krutý na výzvu súdu podaním doručeným súdu 30.9.2013 oznámil, že
v predmetnom exekučnom konaní sa nepodarilo vymôcť pohľadávku oprávneného ani v časti. V
súčasnej dobe prebieha zisťovanie majetku povinnej, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku
oprávneného, lustráciou bánk, sociálnej poisťovne, katastra nehnuteľností, dopravného inšpektorátu.

Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 30.9.2013 doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo na
zmätočnosť podania žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,
v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným

z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn.
IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na náhradu
škody, ktorý si žalobca uplatňuje titulom nesprávneho úradného postupu pre prieťahy a na druhej
strane i z dôvodu nerozhodnutia v zákonom určenej lehote. Žalobcovi vytklo, že neuviedol kroky, ktoré

podnikol na odstránenie neželaného stavu a poukázalo na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, keď túto právomoc má iba predseda
súdu alebo Ústavný súd SR. Poukázalo na ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a §
16 ods. 4 citovaného zákona a v súvislosti s uvedenými ustanoveniami vytklo žalobcovi, že ide o
predčasne uplatnený nárok na súde, keď od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody do podania žalobných návrhov neuplynulo 6 mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti SR v
ďalšom informovalo, že žalobca napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady
škody, mu neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody. Preto nárok žalobcu nepovažuje
za predbežne prerokovaný. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že v

praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho
doterajších trov (keďže s rozhodnutím o zmene exekútora exekučný súd rozhodne súčasne aj o trovách
doterajšieho exekučného konania tak, ako by došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodného exekútora), na
zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinností vyplývajúcich exekučnému

súdu z ustanovení § 44 ods. 9 EP. Žalovaná pripustila, že v prípadoch, v ktorých pôvodný exekútor
neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť, mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch na zmenu
exekútora po uplynutí zákonom určenej lehoty, avšak žalobca si nepodaním sťažnosti predsedovi
príslušného súdu nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku. V súvislosti s posúdením, čidošlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov Ministerstvo
spravodlivosti SR poukázalo na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 16/02 so záverom, že
samotnénedodržaniezákonomstanovenejlehotyneznamenáautomatickyprieťahyvkonaní.Vzhľadom

na povahu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora a s tým spojené úkony, nie je možné považovať
nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom určenej lehote za zbytočné prieťahy,
teda za nesprávny úradný postup. Navyše, pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora. Preto nemohlo dôjsť k vzniku
žiadnej materiálnej škody žalobcu. Taktiež uviedlo, že záver o existencii prieťahov môže konštatovať

len predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Poukázalo na to, že žalobca nepreukázal vznik škody vo
vyčíslenej paušálnej výške 175,- € a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa
mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázalo na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo
675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými
prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby
nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Ministerstvo naostatok akcentovalo

potrebu zohľadnenia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ ako aj ustanovenia § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003
Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo
pozornosť na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb
D(2010)] 1360, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami
žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, resp. od slovenského združenia na ochranu

spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na
začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Práve podnikateľská
činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej
moci, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé
právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto konanie žalobcu považuje za rozporné s dobrými mravmi.

V danom prípade nemožno ani tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, ako
následok priameho pôsobenia príčiny. S poukazom na uvedené Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo
návrh žalobcu zamietnuť a uplatnilo si náhradu trov konania.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu

žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. Súd pojednával aj v neprítomnosti
žalovanej,ktorásvojuneprítomnosťnapojednávanížiadalaospravedlniťstým,ženežiadalaoodročenie
pojednávania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so sprievodným listom žalobcu k žiadostiam

o predbežné prerokovanie žiadostí o nároku na náhradu škody z 30.5.2012, ktorý bol doručený
Ministerstvu spravodlivosti SR toho istého dňa, najmä č. 3342, ako aj obsahom pripojeného exekučného
spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 5Er/525/2007.

Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., a to najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods.

2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 5, ako aj § 44 ods. 1, 2, 8, 9
zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len EP), § 46 ods. 1, 2 EP, § 47 EP, § 60 písm. d/ EP, § 200 EP, § 240a EP.

Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup Okresného súdu Nové

Zámky ako exekučného súdu. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje skutočnosť, že exekučný
súd nerozhodol o jeho návrhu (ako oprávneného) na zmenu súdneho exekútora v lehote 30 dní od
doručenia návrhu, a rozhodol až dňa 17.1.2011, pričom návrh bol spísaný 9/2/2010.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 5Er/525/2007 vyplýva, že dňa

10.5.2007 súdny exekútor JUDr. Alena Szalayová doručila Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť
o udelenie poverenia spolu s návrhom na vykonanie exekúcie z 24.4.2007, notárskou zápisnicou
z 10.12.2006 ako exekučným titulom a zmluvou o úvere. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný
súd dňa 12.7.2007 vydal poverenie sp. zn. 5Er 525/2007-9, číslo exekútorského spisu: EX XXX/XX,
ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Alenu Szalayovú vykonaním exekúcie na základe exekučného

titulu - notárskej zápisnice z 10.12.2006, pričom oprávneným je žalobca a povinným je T. U.. Žalobca
dňa 6.9.2010 doručil exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora vo veci EXXXXXXXX, pričom
navrhol vykonaním exekúcie poveriť Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého. K uvedenému návrhu
nepripojil rovnopis exekučného titulu, ako to žalobca tvrdí v návrhu. Dňa 24.11.2010 doručil súdnyexekútor JUDr. Alena Szalayová Okresnému súdu Nové Zámky v súvislosti s § 57 ods. 4 EP podnet
na odklad a zastavenie exekúcie v časti úroku z omeškania nad zákonom prípustnú výšku. Exekučný
súd uznesením zo 17.1.2011 návrhu oprávneného na zmenu exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie

poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť
2.6.2012. Dňa 21.7.2011 súdny exekútor JUDr. Alena Szalayová doručila exekučnému súdu na jeho
výzvu exekučný spis EX XXX/XXXX spolu s vyúčtovaním trov exekúcie za zaregistrovanie návrhu,
za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, za vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, za
vypracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti (3x), za vypracovanie Príkazu na začatie exekúcie -

zrážkami zo mzdy, za vypracovanie podnetu na odklad a zastavenie exekúcie v časti a za vyúčtovanie
trov, za získanie poverenia, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, za doručenie príkazu na
začatie exekúcie zrážkami zo mzdy, lustrácie (6x) a náhradu hotových výdavkov.

Podľa názoru súdu návrh žalobcu v danej veci zodpovedá ustanoveniu § 79 ods. 1 O.s.p., keď žalobca
uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Preto nič nebránilo vecnému prejednaniu

žalobného návrhu. Z dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia
žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie (30.5.2012), súd návrh žalobcu na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy nepovažoval za predčasný.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1 výslovne uvádza ako príklad nesprávneho úradného postupu aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej
lehote.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym
úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi

nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne.

Žalobca si v danom prípade uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 175,- eur, ktorá má
pozostávať z účelne vynaložených nákladov žalobcu v súvislosti s jeho činnosťou vo veci správy a
udržateľnostipohľadávkyvobdobí,ktorézbytočneuplynulomedzidoručenímnávrhunazmenusúdneho

exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca mal vynaložiť titulom správy pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,- eur, titulom nákladov
na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur ako aj titulom administrácie listín a
komunikácie s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- eur a na administratívne spracovanie urgencií
exekučného súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií exekučného súdu, na poštovné

a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu
15,- eur. Žalobca v konaní až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal vznik žiadnej
skutočnej škody, keď nepreukázal zmenšenie svojho majetku o 175,- eur v súvislosti s tvrdeným
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu v žalobcom označenej exekučnej veci v dôsledku
nerozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora v zákonom určenej lehote.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza len skutočná škoda. Skutočnou škodou sa aj
v zmysle § 442 ods. 1 OZ rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého
stavu. Žalobca si uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 175,- eur, bez toho, aby špecifikoval

koľko zamestnancov pomocou informačného systému spravovalo pohľadávky jeho dlžníkov, aký počet
pohľadávokspravovalpomocouinformačnéhosystému,ktomuspravovalaudržiavalinformačnýsystém
a za akú odmenu. Žalobcom tvrdená majetková škoda vo výške 175,- eur nebola nijako preukázaná. V
danej exekučnej veci exekučný súd nerozhodol o návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu exekútora
v určenej 30 dňovej lehote od doručenia návrhu (6.9.2010). Nedodržanie zákonnej lehoty automaticky

nezakladá nárok oprávneného v procesnom postavení žalobcu na náhradu škody. Žalobca v konaní
žiadnym spôsobom nepreukázal zníženie svojho majetku. Určenie výšky požadovanej náhrady škody
v návrhu nie je dôkazom o vzniknutej škode. Žalobca v uvedenej exekučnej veci nepreukázal ani
existenciu žiadnej svojej urgencie exekučného súdu.

Pôvodný exekútor, po vydaní poverenia exekučným súdom dňa 12.7.2007, vykonávaním exekúcie
nevymohol pohľadávku žalobcu ako oprávneného voči jeho dlžníkovi ako povinnému a túto nevymohol
ani nový - zmenený exekútor, ako to vyplýva z jeho oznámenia doručeného konajúcemu súdu 30.9.2013.
Nedodržaniezákonnejlehotyexekučnýmsúdomprirozhodovaníonávrhunazmenusúdnehoexekútoranemohlo v danom prípade nielenže vyvolať stav právnej neistoty žalobcu, ale nemohlo byť v danom
prípade ani príčinou vzniku žalobcom tvrdenej paušálnej škody vo výške 175,- eur. V súvislosti s
uvedeným nemožno prehliadnuť, že prípadný nesprávny procesný postup exekučného súdu môže

mať za následok vznik zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému
zmenšeniu majetku oprávneného z exekučného konania, ktoré by bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve týmto postupom. V danej exekučnej veci súd rozhodol o zmene exekútora uznesením
zo 17.1.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť až 2.6.2012 z dôvodu neznámeho pobytu povinného,
ktorému sa uvedené uznesenie podarilo doručiť až 17.5.2012 z dôvodu, že na adrese svojho trvalého

pobytu sa nezdržiaval. Až po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného uznesenia mohol byť exekučný
spis doručený súdnemu exekútorovi novopoverenému vykonaním exekúcie. Žalobca nepochybne mal
náklady na zamestnancov spravujúcich pohľadávku žalobcu voči jeho dlžníkovi aj počas doby, ktorá
uplynula od rozhodnutia exekučného súdu o zmene exekútora do doby nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozhodnutia. Tieto náklady mal aj do doručenia návrhu na zmenu exekútora a bude ich mať až
do uhradenia pohľadávky povinným dlžníkom, resp. do jej odpísania. Obdobne mal žalobca aj počas

doručovania uvedeného uznesenia povinnému náklady na udržiavanie a správu informačného systému,
pričom takéto náklady mal aj v období od spísania návrhu na vykonanie exekúcie až do doručenia
návrhu na zmenu súdneho exekútora exekučnému súdu. Uvedené náklady žalobca bude mať až do
uhradenia pohľadávky povinným dlžníkom, resp. do jej odpísania. Navyše, pôvodný exekútor mal zo
zákona povinnosť vykonávať začatú exekúciu až do doručenia rozhodnutia exekučného súdu o zmene

súdneho exekútora.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal ani vznik skutočnej škody zmenšením
svojho majetku o tvrdených, ale nepreukázaných 175,- eur a nepreukázal ani existenciu príčinnej
súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a prípadným zmenšením

jeho majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom sú určené kumulatívne, nesplnenie čo i len jednej z nich vylučuje zodpovednosť štátu podľa
zákona č. 514/2003 Z.z.. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu v časti náhrady materiálnej škody
zamietol.

Prípadný nesprávny úradný postup exekučného súdu bez ďalšieho nemá za následok vznik práva na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca svoj
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené
jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k zmene súdneho exekútora, čo bude
viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca tvrdil, že nesprávny úradný

postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu rizikám, a to riziku zániku povinného, rizika
zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku insolvencie povinného. Za vnútorné
zásahy do spoločnosti, za ovplyvňovania podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenia
jeho práv a stratu legitímnych očakávaní, že v zákonnom čase nastane stav predpokladaný zákonom,
za stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci ako aj za vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné

vymoženie pohľadávky si žalobca uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú zo
základu 663,88 eur na rok vyčíslil sumou 221,28 eur.

Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej
ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť

vznik a rozsah ujmy. Pokiaľ žalobca v danom prípade tvrdí, že zmenu exekútora navrhol v exekučnom
konaní, v ktorom bolo vydané poverenie pred vyše dvomi rokmi pred doručením návrhu na zmenu
exekútora, doba, ktorá uplynula od doručenia uvedeného návrhu do rozhodnutia o zmene súdneho
exekútora, nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla v ňom vyvolať neistotu ako morálnu
ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie, nemohlo vyvolať ani riziko ohrozujúce

konečné vymoženie pohľadávky, keďže v uvedenej exekučnej veci bola exekúcia začatá poverením
pôvodného exekútora, ktorý podľa vyúčtovania trov exekúcie vydal aj príkaz na začatie exekúcie
zrážkami zo mzdy povinného, pričom novopoverený súdny exekútor konajúcemu súdu oznámil, že
pohľadávku oprávneného sa nepodarilo vymôcť ani v časti (do 23.9.2013, kedy súdny exekútor vyhotovil
uvedené oznámenie). Žalobca v konaní nepreukázal, že včasné rozhodnutie exekučného súdu o zmene

súdneho exekútora by viedlo k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky, nepreukázal
solventnosť svojho dlžníka ako povinného v dobe do rozhodnutia súdu o návrhu na zmenu súdneho
exekútora.Ajpreprípadnýstavneistotyúčastníkaneprimeranedlhéhokonaniajetentopovinnýtvrdením
rozhodujúcich skutočností dostatočne vysvetliť motiváciu k uplatneniu nároku na peňažnú náhradunemajetkovej ujmy, ktorá má slúžiť ku kompenzácii stavu neistoty, do ktorej by bol poškodený v dôsledku
neprimeranej dĺžky konania uvedený. Žalobca v danom prípade nepreukázal tvrdené následky, keď
nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ako objektívne zistiteľného stavu, ktorého existencia musí byť

preukázaná nad všetky pochybnosti a ani jej závažnosť a okolnosti vzniku tvrdenej ujmy, a tak neuniesol
dôkazné bremeno ani o tejto časti návrhu.

S poukazom na všetky uvedené závery súdu a ich vzájomné súvislosti, žalobcovi nevznikol ani nárok
na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z a ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Súd preto nepovažoval za hospodárne vykonať vo
veci dôkaz oboznámením sa s obsahom a rozsahom žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie návrhu,
ktorú Ministerstvu spravodlivosti SR, ako ústrednému orgánu konajúcemu v mene štátu, doručil žalobca
dňa 30.5.2012 pod číslom 3342. Súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd

náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V
danom prípade bola úspešným účastníkom žalovaná, ktorá si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.
nevyčíslila žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli, a tak
jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,
Pohraničná č. 6, Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.